Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210303
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217210303.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: P.. B. E., H..

XX.XX.XXXX, R. C. N. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária Timar & partners, s. r. o., Šaľa, Štúrova
42, proti žalovanému: P.. N. R., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. K., Ľ. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou
kanceláriou: JUDr. Peter Kubik, advokát, s. r. o., Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkounehnuteľnostízapísanýchOkresnýmúradomM.K.,katastrálny
odbor v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. N., a to pozemkov - parciel registra „L.“ č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria vo výmer XXX Z.2., Č.. XXX/X záhrady vo výmere XXXX Z.2. B. Č..

XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX Z.2. a rodinného domu súp. čísla XXX stojaceho
na parcele č. XXX/X.

Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 04.02.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia jej vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe (ako vyplývajú z výrokovej časti tohto rozhodnutia). Žalobu
odôvodnila tým, že dňa 25.10.2010 uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke, ktorou jej mal žalovaný
poskytnúť pôžičku v sume 64.500 eur s 24% úrokom ročne so splatnosťou do 30.10.2011 s tým, že

pôžička bude zabezpečená prevodom nehnuteľností žalobkyne na čas trvania pôžičky. Žalovaný ako
veriteľ sa zaviazal zároveň podpísať zmluvu o budúcej zmluve za účelom vrátenia nehnuteľností po
zániku dlhu z pôžičky. Predmetom zabezpečenia boli sporné nehnuteľnosti. K prevodu nehnuteľností
došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2010 pri dohodnutej kúpnej cene 64.500 eur, ktorá
žalobkyni nikdy nebola vyplatená. Dňa 25.10.2010 uzavreli tiež zmluvu o budúcej zmluve, ktorá je
však podľa žalobkyne neplatná v zmysle § 50a Obč. zák. pre neurčitosť a nedostatok formálnych
náležitostí. Texty zmlúv pripravil žalovaný a predložil ich žalobkyni na podpis s prísľubom, že po splatení

pôžičky nehnuteľnosti vráti späť. Žalobkyňa má za to, že kúpna zmluva je neplatný právny úkon,
nakoľko úmyslom a vôľou žalobkyne neboli predaj nehnuteľností, z dôvodu obchádzania zákona, k tomu
poukázala na zmluvu o pôžičke, podľa ktorej predaj nehnuteľností iba zabezpečuje pôžičku. Motívom
konania žalovaného bolo obohatiť sa na úkor žalobkyne a obrať ju o majetok. Predstieraniu prevodu
vlastníctva svedčí aj to, že kúpna cena nebola nikdy vyplatená. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
25.10.2010 nikdy žalobkyňa od žalovaného pôžičku neobdržala, tu ide o vyústenie špekulatívneho
konania žalovaného. Žalovaný totiž poskytol žalobkyni bezúročnú pôžičku dňa 14.09.2007 v sume

3.900.000 Sk so splatnosťou do 31.01.2008, žalovaný na základe svojho tvrdenia, že časť pôžičky
žalobkyňa nevrátila, prinútil žalobkyňu podpísať (ďalšiu) zmluvu o pôžičke dňa 01.03.2008 na sumu
1.900.000 Sk. Aj túto pôžičku žalobkyňa splácala. Dňa 01.10.2008 opäť strany uzavreli zmluvu o pôžičke
na sumu 2.700.000 Sk bezúročne, ktorá však obsahovala skryté úroky a úroky z omeškania z pôžičkyzo dňa 01.03.2008. Ani túto sumu žalovaný reálne neposkytol, Napriek postupným úhradám vo výške
celkom 2.235.000 Sk žalovaný tvrdil, že ešte zostali úroky a úroky z omeškania vo výške 64.500 eur,
na ktorú sumu bola uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 25.10.2010. S poukazom na § 37, § 39a Obč.

zák. tu absentuje vážnosť vôle a žiadané plnenie je v rozpore so zákonom. Žalovaný odmieta vrátiť
nehnuteľnosti, pričom žalobkyni doručil v novembri 2016 návrh dohody o uznaní dlhu, ktorý vyčíslil
na 108.500 eur. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila citáciou častí súdnych
rozhodnutí v obdobných veciach a komentára k Občianskemu súdnemu poriadku tým, že bez tohto
určenia by bolo právo žalobkyne ohrozené a bez takéhoto určenia by sa stalo jej právne postavenie

neistým.

(2) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 15.08.2017 tým, že navrhol žalobu zamietnuť.
Žalobkyňa zamlčala, že k spornej zmluve o pôžičke boli uzatvorené viaceré dodatky - k posunutiu
splatnosti pôžičky a navýšeniu sumy pôžičky. Žalobkyňa v zmluve potvrdila prevzatie sumy na pôžičke a
jej tvrdenie o jej neexistencii je účelové v snahe vyhnúť sa vráteniu pôžičky, z ktorej doposiaľ nezaplatila

nič. Žalovaný aj v minulosti poskytol žalobkyni pôžičky, tieto splatila, inak by jej neposkytol ďalšiu.
Pôžičkami žalobkyňa riešila dočasný schodok na výkone podnikateľskej činnosti. Podmienky v zmluvách
o pôžičke boli vždy individuálne vyjednané, uzatvárané so slobodnou, vážnou a určitou vôľou. Pôžička
zo spornej zmluvy bola reálne poskytnutá, na žiadosť žalobkyne. Kúpna zmluva má všetky zákonom
predpísané podstatné náležitosti, žalobkyňa mala aj má právo nehnuteľnosti užívať, doposiaľ neurobila

žiadny úkon, v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, za účelom opätovného nadobudnutia nehnuteľností.
Kúpnu zmluvu možno v zmysle § 41a Obč. zák. považovať za zabezpečovací prevod práva podľa § 553
a nasl. Obč. zák., ale žalovaný má za to, že kúpna zmluva je uzavretá platne. Žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem na žiadanom určení, nakoľko v zmysle zmluvy o budúcej zmluve sa môže
domáhať odkúpenia nehnuteľností a prípadného nahradenia prejavu vôle súdom.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(4) Kúpnou zmluvou zo dňa 25.10.2010 a žalovaný (spolu s manželkou) ako kupujúci od žalobkyne ako

predávajúcej kúpil sporné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva. Kúpna cena bola podľa
zmluvy určená dohodou na 64.500 eur, podľa čl. II bodu 2. zmluvy kupujúci bol povinný zaplatiť ju v
hotovosti pri podpise zmluvy a zároveň predávajúca potvrdila prevzatie kúpnej ceny podpisom zmluvy.
V čl. IV. zmluvy je upravená (opäť) povinnosť kupujúcich - „zaplatiť kúpnu cenu ešte pred podaním
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností“. Vklad vlastníckeho práva kupujúcich k nehnuteľnostiam

bol v správnom konaní povolený rozhodnutím zo dňa 13.01.2011. V súčasnosti v znení výpisu z listu
vlastníctva č. XXX (vyhotoveného cez katastrálna portál dňa 03.05.2017) je žalovaný evidovaný ako
výlučný vlastník nehnuteľností (vkladom zo dňa 16.05.2016).

(5) Dňa 25.10.2010 uzavreli strany sporu aj Zmluvu o pôžičke, ktorou žalovaný ako veriteľ žalobkyni

ako dlžníkovi „prenechal finančnú čiastku vo výške 64.500 eur do 30.10.2011“. Podľa čl. I bodu 3
zmluvy dlžník potvrdil prevzatie požičanej istiny v celosti podpisom na zmluve“. Podľa čl. III bodu
1 zmluvy sa zmluvné strany „dohodli na zabezpečení pohľadávky veriteľa prevodom nehnuteľností
dlžníka“ vedených na LV č. XXX, pričom zároveň sa veriteľ zaviazal podpísať zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve na zabezpečenie práva dlžníka na spätnú kúpu nehnuteľností po vrátení pôžičky. Dodatkom

č. 1 zo dňa 22.09.2011 sa žalobkyňa zaviazala peniaze vrátiť do 30.10.2012, dodatkom č. 2 zo dňa
16.10.2012 bolo zmenené dojednanie o „prenechaní finančnej čiastky ... vo výške 108.500 eur do
30.10.2013“

(6) V rovnaký deň uzavreli žalobkyňa (ako budúca kupujúca) a žalovaný s manželkou (ako budúci

predávajúci) aj Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa strany dohodli, že do 30.10.2010 uzavrú
kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na žalobkyňu za rovnakú kúpnu cenu
(ako nehnuteľnosti nadobudol žalovaný), ktorú žalobkyňa zaplatí pred podaním návrhu na vklad jej
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

(7) Žalobkyňa (podľa živnostenského registra podnikajúca od novembra 1992 v oblasti nákupu a predaja
poľnohospodárskych produktov, strojov a zariadení) vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaného poznala
v roku 2007, ktorý jej poskytol pôžičku vo výške 3,9 milióna Sk, ktorú postupne splácala. Nemala
potvrdenie o zaplatení prvej splátky 1,9 milióna Sk, k čomu preto následne uzavrela so žalovaným ďalšiuzmluvu o pôžičke na vrátenie tejto čiastky. V roku 2010 jej žalovaný tvrdil, že nemá splatenú ešte ani prvú
pôžičku, vypočítal jej dlh a zmluvnú pokutu sumou 64.000 eur, k čomu uzavreli ďalšiu zmluvu o pôžičke.
K vyplateniu týchto peňazí nikdy nedošlo. V roku 2014 našla potvrdenie o zaplatení, resp. vrátení

sumy 1,9 milióna Sk, medzičasom došlo k Ú. A. Z., následne sa vyhováral na to, že nemá čas riešiť
s ňou veci. Súbežne splácala úver z OTP banky. Keď požiadala o zníženie výšky splátky, potrebovala
súčinnosť žalovaného a vtedy zistila, že dom je prepísaný na nejakú pani A.. Žalovaný jej k tomu uviedol,
že tak musel urobiť kvôli dedičskému konaniu a sľuboval, že dom prepíše na žalobkyňu. Dom síce
prepísal, ale späť na seba. Predložil jej dokument o uznaní dlhu, ktorý už nepodpísala. Žalobkyňa od

roku 1992 podnikala, v prípade prvej pôžičky použila peniaze na svoju činnosť. Ďalšie zmluvy o pôžičke
žalovanému podpisovala z dôvodu, že stále chýbalo 1,9 milióna Sk, o čom našla potvrdenie až v roku
2014. Žalovaný sľuboval, že prepis domu bude iba formálny a keď všetko vráti, prepíše ho späť na ňu.
Dokumenty predkladal k podpisu žalovaný, žalobkyňa ich len podpísala. Tvrdil jej, že každému dlžníkovi
predkladá takúto zmluvu a tak mu dôverovala. Dom nechcela naozaj predať, žalovaný jej sľúbil, že ho
prepíše späť na ňu. Kúpna cena z kúpnej zmluvy nikdy nebola vyplatená, taktiež ani suma zo zmluvy

o pôžičke jej nebola poskytnutá. Išlo tu iba o výpočet žalovaného, ktorý tvrdil, že má dlh 15.000 eur
a k tomu pripočítaval úroky. Dodatky k zmluve podpísala preto, že žalovaný pripočítaval k pôvodnej
sume poplatok z omeškania, ako bol dojednaný v prvej pôžičke 0,09% denne, čo mu vyšlo na nejakých
40.000 eur. Opakovane uviedla, že reálne jej bola poskytnutá len suma z prvej zmluvy o pôžičke vo
výške 3,9 milióna Sk. Dokumenty predkladané jej žalovaným podpisovala a potvrdila tým aj prevzatie

sumy, lebo to tak žalovaný naformuloval. Sľúbil, že predchádzajúce zmluvy o pôžičkách roztrhá. Spätný
prepis (nehnuteľností) s ním chcela riešiť v roku 2014, keď našla doklad o zaplatení 1,9 milióna Sk. V
tom čase však bola jeho manželka už chorá a následne aj umrela. Zo zmluvy o pôžičke z roku 2010
nedal žiadnu čiastku, nešlo o ďalšiu pôžičku, len výpočet dlhu. Žalovaný jej požičiaval, ale vždy pred ňou
po vyplatení pôžičky zmluvu aj roztrhal, sám sa ponúkal na pôžičku, keď bude mať nejaký dobrý obchod.

(8) Žalovaný vypovedal, že so žalobkyňou boli spoločne dlhšiu dobu v obchodnom vzťahu, v rozhodnom
čase potrebovala opäť peniaze, mal jej požičať 64.500 eur. Trval však na tom, aby jeho pohľadávka voči
nej bola zabezpečená nehnuteľnosťou. Keďže na jej nehnuteľnosti viazlo záložné právo OTP Banky,
dohodli sa, že zabezpečenie urobia kúpno-predajnou zmluvou a aby si bola žalobkyňa istá, že jej

nehnuteľnosť vráti, podpísali hneď aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s tým, že keď vráti požičané
peniaze, za rovnakých podmienok prevedie nehnuteľnosť späť. Žalobkyni vysvetlil, že nehnuteľnosť mať
nechce, chcel som si byť len istý, že do päť rokov sa mu peniaze vrátia. Nemal v úmysle disponovať
s nehnuteľnosťou, ako so svojou. Medzičasom však manželka žalovaného, s ktorou spoločne uzavreli
kúpnu zmluvu so žalobkyňou, ochorela. Žalobkyňa medzičasom prejavila záujem o spätný prevod, tak

som nehnuteľnosť previedol na moju sestru, aby prevod na žalobkyňu mohol prejsť bez problémov a pod
mojou kontrolou. Nakoniec však k tomu nedošlo, ja som nehnuteľnosť opäť previedol na seba od mojej
sestry. Bolo to však vždy za rovnaké peniaze, ako obsahovala pôvodná zmluva. Každým rokom spisovali
dodatok kvôli tomu, aby mohla na nehnuteľnosti bývať, každý rok riadne zaplatil daň z nehnuteľnosti. Z
pôžičky nebolo zaplatené nič. Kúpnu cenu zo zmluvy zo dňa 25.10.2010 zaplatil, ale nepamätá sa, či v

hotovosti alebo prevodom cez účet. Kúpna zmluva zabezpečovala pôžičku. Odovzdaním sumy 64.500
eur zaplatil kúpnu cenu. Sumu nevyplatil dvakrát, bolo to len jedenkrát, a to titulom kúpy nehnuteľností.
Nepamätal sa, prečo bola spísaná aj zmluva o pôžičke. Uznanie dlhu vyhotovil z toho dôvodu, že vyčíslil
dlh žalobkyne, ona reagovala podaním tejto žaloby. Žalobu o zaplatenie pôžičky však nepodal, boli
so žalobkyňou dlhé roky vo veľmi dobrom vzťahu, ešte aj v roku 2014 k nemu chodila, hovorila mu o

svojich problémoch s obchodnými partnermi vo svojich obchodoch. Prevod na pani A. bola len technická
záležitosť s cieľom, aby bol zabezpečený bezproblémový prevod nehnuteľností na žalobkyňu v prípade,
že by tak chcela urobiť, nakoľko v tom čase bola jeho manželka veľmi vážne chorá. Kupujúca - jeho
sestrakúpnucenunezaplatila.Trvalnatom,žepeniazežalobkynidal.Povyplatení64.500euržalobkyňa
naďalej každý rok potrebovala peniaze, ale už sa nepamätal, z akého dôvodu bola suma v uznaní dlhu

tak navýšená, pôžičiek žalobkyni bolo veľa, zrejme sa na niečom dohodli aj ústne. Do dnešného dňa
nechce nehnuteľnosti žalobkyne. Požičiaval peniaze viacerým osobám, zabezpečenie riešil zmluvou o
zriadení záložného práva. Ale aj v prípade iného - ďalšieho dlžníka išlo o podobnú formu zabezpečenia,
pretože bolo proti nemu vedených asi 14-15 exekúcií, aj začatý výkon dražby. Spor na súde (vedený
pod sp. zn. 5C/222/2016) bol ukončený súdnym zmierom.

(9) V apríli 2017 predložil žalovaný žalobkyni e-mailovou komunikáciou návrh dohody „Uznanie dlhu,
pristúpenie k dlhu a dohoda o splnení dlhu v splátkach“. Dlh žalobkyne žalovaný vyčíslil s poukazom napôžičky z 25.10.2010 a z 13.03.2014 na 148.500 eur na istine. Zároveň v návrhu okrem iného uviedol,
že dlh z prvej pôžičky je zabezpečený prevodom nehnuteľností z LV č. XXX.

(10) Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

(11) Naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP) je základným procesným predpokladom každej
určovacej žaloby (bez splnenia ktorého sa vôbec nemožno zaoberať vecnou stránkou žaloby). Naliehavý
právny záujem nie je kategóriou posudzovateľnou zo subjektívneho hľadiska strany domáhajúcej sa
práva takýmto spôsobom, ale je daný len v prípade, ak práve bez požadovaného určenia právne

postavenie žalobcu (či viacerých žalobcov) by ostalo neistým (teda ak požadované určenie môže
postavenie žalobcu zlepšiť) a ochranu právu nie je možné poskytnúť inak. Právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa

žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení tu je.

(12) Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) z kúpnej

zmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

(13) Podľa § 553 ods. 1 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133). Podľa ods. 2 ak je prevádzané právo zapísané
v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu
práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. Podľa ods. 3 uspokojením zabezpečenej
pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

Podľa § 553a ods. 1 OZ zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne. Podľa
ods. 2 zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku
a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy
k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch,
spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak

sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať
aj označenie dlžníka.

(14) Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 41a ods. 1 OZ ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

(15) Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené
s recesiou a pod. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu
vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, či

adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná
náležitosť vôle.(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania vo veci samej súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne. Strany uzavreli v písomnej forme „kúpnu zmluvu“, perfektnosť takejto zmluvy spôsobuje
prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy (v danom prípade sporných nehnuteľností) a užívacie a

akékoľvek iné dispozičné práva. Obe sporové strany vypovedali, že ich vôľou však nebol predaj a kúpa
nehnuteľností, ale zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni s tým, že následne malo byť
vlastnícke právo prevedené späť na žalobkyňu. Žalobkyňa naďalej nehnuteľnosti užíva, žalovaný o
sporné nehnuteľnosti nikdy nemal ozajstný záujem. K zabezpečeniu peňažnej pohľadávky slúži inštitút
záložného práva (§ 151a OZ) alebo inštitút zabezpečovacieho prevodu práva (§ 553 a nasl. OZ).

Dohodu, ktorú strany uzavreli, však nemožno posúdiť ani ako zmluvu o zriadení záložného práva
alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko neobsahujú zákonom určené náležitosti
pre tieto zmluvné typy. Kúpna zmluva ako bola uzavretá medzi stranami nebola uzavretá vážne, a
tento nedostatok vôľového prvku robí zmluvu absolútne neplatnou. Keďže nedošlo k platnému prevodu
vlastníckeho práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam a napriek tomu je v súčasnosti vedený ako
ich výlučný vlastník, súd žalobe vyhovel a prisúdil vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam pôvodnej

vlastníčke - žalobkyni. Otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy o pôžičke nebola pre spor významná
a preto sa ňou súd nezaoberal. Medzičasom došlo síce zo strany žalovaného k prevodu vlastníctva
týchto nehnuteľností na jeho sestru a následne aj k spätnému prevodu, tieto právne úkony rovnako trpia
nedostatkom vážnosti vôle (tiež nesmerovali k následku spájanému s kúpnou zmluvou - nadobudnutie
vlastníckeho práva a dispozícia s predmetom kúpy), mali za cieľ podľa vyjadrenia žalovaného výlučne

zamedziť tomu, aby sa nehnuteľnosti stali prípadne predmetom dedenia.

(17) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(18) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(19) Žalobkyňa ako po procesnej stránke úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov voči

žalovanému v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).