Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710215193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána

Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti
o maloleté deti O. G., nar. XX. XX. XXXX a H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov - matky F.. H. G.,
rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. J. č. XX, X., v konaní zastúpenej JUDr. Dášou Brázdilovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová ul. č. l, 960 01 Zvolen, a
otca V. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. I. XXXX/XX, L., právne zastúpeného JUDr. Martinou
Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 401/75, 960 01 Zvolen, v konaní

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na základe odvolania matky proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/4/2010-302 zo dňa 31. 01. 2012, v spojení s opravným
uznesením č. k. 15P/4/2010-314 zo dňa 17. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletých detí (ďalej len „matka“) zo dňa 05. 10.
2010, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že
rozsudkom zo dňa 31. 01. 2012, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. 02. 2012 zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok (prvý výrok).

Otcovi maloletých detí (ďalej len „otec“) uložil povinnosť, aby na výživu maloletej O. platil za obdobie od
01. 01. 2009 do 31.12.2009 výživné v sume 50,- Eur mesačne a za obdobie od 01. 01. 2010 výživné
v sume 80,- Eur mesačne, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (druhý výrok)
a aby na výživu maloletej H. platil za obdobie od 01. 01. 2009 do 31.12.2009 výživné v sume 30,- Eur
mesačne a za obdobie od 01. 01. 2010 výživné v sume 50,- Eur mesačne, splatné vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok). Zároveň uložil otcovi povinnosť, aby zameškané výživné
na maloletú O. za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2012 vo výške 1.744,- Eur splácal spolu s bežným

výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej splátky (štvrtý výrok) a zameškané výživné na maloletú H. za obdobie od 01. 01. 2009
do 31. 01. 2012 vo výške 754,- Eur, aby splácal spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných
splátkach taktiež po 20,- Eur, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky (piaty
výrok). Ohľadom úpravy styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa maloletými deťmi každú
párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloleté deti prevezme a po ukončení styku
odovzdá v mieste bydliska matky (šiesty výrok). Matke uložil povinnosť, aby maloleté deti na styk s

otcom riadne pripravila (siedmy výrok). V súvislosti s úpravou styku zároveň uložil obidvom rodičom
povinnosť, aby v prípade, ak sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, aby túto skutočnosťoznámili druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred započatím styku (ôsmy výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (deviaty výrok).

Rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky odôvodnil okresný súd tým, že

maloleté deti boli i v dobe do rozhodovania súdu v jej osobnej starostlivosti a keďže v jej doterajšej
starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, rozhodol, že i naďalej zostanú v jej osobnej starostlivosti,
s tým, že matka ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

V súvislosti s rozhodovaním o výživnom okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že „po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že čiastky, ktoré požadovala matka titulom výživného na

maloleté deti sú vysoké vzhľadom na ich vek“. Preto „v zmysle zásad zákona o rodine prihliadal ;
k odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch
rodičov“. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „v roku 2009 žili rodičia maloletých detí v spoločnej
domácnosti a preto sa javí súdu nie veľmi pravdepodobné, že by otec počas celého roka neprispel
žiadnou sumou, resp. len čiastkou 50,- Eur za celé obdobie na výživu svojich dvoch maloletých detí.
Naopak, nijakým spôsobom nevyvrátil toto tvrdenie matky a nepreukázal, že skutočne si túto vyživovaciu

povinnosť plnil aj keď žil v spoločnej domácnosti s rodinou. Navyše z listinných dôkazov doložených do
spisu, najmä z účtovníctva otca maloletých detí za toto obdobie, ako aj z výberov z účtu, ktoré doložila
matka maloletých detí a na ktoré súd prihliadol, jednoznačne vyplýva, že mal finančné prostriedky na
plnenie si vyživovacej povinnosti.“ Preto „dospel k záveru, že výživné na maloletú XXXX za rok 2009
vo výške 50,- Eur a na maloletú H. vo výške 30,- Eur plne zodpovedá zárobkovým možnostiam a

schopnostiam otca a tiež odôvodneným potrebám maloletých detí“. V súvislosti s výživným priznaným
za obdobie od 01. 01. 2010 okresný súd uviedol, že výživné na obidve maloleté deti za uvedené
obdobie zvýšil „vzhľadom k tomu, že už v danom období otec maloletých nežil s nimi v spoločnej
domácnosti a teda sa osobne nepodieľal na výchove maloletých dcér“ a preto „pri maloletej O. zvýšil
výživné na 80,- Eur mesačne a pri maloletej H. na 50,- Eur mesačne“. Diferencovanie výšky priznaného

výživného odôvodnil jednak vekovým rozdielom maloletých detí a tiež záujmovými krúžkami u maloletej
O.. Zárobkové možnosti a schopnosti otca umožňujú, aby platil i takto určené výživné. Okresný súd
poukázal i na to, že pri určovaní výšky výživného „vychádzal aj z majetkových pomerov otca, ktorý zatajil
niektoré skutočnosti vo svojich výpovediach, najmä týkajúce sa majetkovej sféry, po pojednávaní znížil
svoj majetok a neoznámil ani tú skutočnosť, že je resp. bol konateľom a spoločníkom v právnickej osobe.

Navyše po dopytovaní sa tak zo strany súdu, ako aj právnej zástupkyne matky maloletých detí ohľadom
nezrovnalostí v účtovnej evidencii v roku 2010 uviedol, že sa jedná o pôžičky od fyzických osôb, pričom
tieto za predchádzajúce obdobie vôbec nespomínal. Súd potom takéto vyjadrenie vnímal ako účelové v
snahe „ošetriť“ údaje o osobných vkladoch do účtovnej evidencie v roku 2010.“

V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku okresný súd poukázal na to, že otec žiadal upraviť

styk tak, aby sa mohol s maloletými deťmi stýkať bez prítomnosti matky. Zároveň konštatoval, že rodičia
„sa dohodli na úprave styku pokiaľ išlo o čas a rozsah, avšak sa nevedeli dohodnúť na tom, či to má byť
v prítomnosti matky alebo bez nej“. Po vykonanom dokazovaní a po zohľadnení správania sa rodičov a
správy kolízneho opatrovníka upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento styk sa bude realizovať
k každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky. Poukázal na to, že

zo správ nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, že by takýto styk „deťom ubližoval, resp. že by takéto
stretávanie bolo na ujmu maloletých detí“. Takto určený styk „zachováva práva otca byť s deťmi“ a
zároveň vytvára predpoklady, aby si k nim mohol budovať vzťah.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku.

Proti uvedenému rozsudku v spojení s opravným uznesením podala matka v zákonnej lehote odvolanie,
ktorým napadla výroky o určení výživného pre maloleté deti (druhý a tretí výrok), súvisiace výroky o
zameškanom výživnom (štvrtý a piaty výrok) a výroky o úprave styku (konkrétne šiesty a ôsmy výrok).
Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutia okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutia okresného súdu v

napadnutých výrokoch zmenil a to vo výrokoch o výživnom tak, aby otec bol zaviazaný k povinnosti
prispievať na výživu maloletej O. za obdobie od 01. 01. 2009 do 01. 09. 2009 výživným v sume 100,-
Eur mesačne a za obdobie od 01. 09. 2009 výživným v sume 150,- Eur mesačne, a na výživu maloletej
H. za obdobie od 01. 01. 2009 do 01. 09. 2009 výživným v sume 80,- Eur mesačne a za obdobie od 01.09. 2009 výživným v sume 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Výroky o zameškanom výživnom žiadala zmeniť tak, že „zameškané výživné za obdobie od 01. 01. 2009
do 14. 02. 2012 vo výške 7.782,- Eur spolu na obidve maloleté deti je otec povinný platiť spolu s bežným

výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne, pod stratou výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej splátky“. Výrok, ktorým okresný súd rozhodol o úprave styku tak, že otec je
oprávnený stýkať sa maloletými deťmi každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že
maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, žiadala zmeniť tak, aby
otec bol oprávnený stýkať sa maloletými deťmi každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod.,

v jej prítomnosti. Zároveň žiadala zmeniť i výrok, ktorým okresný súd uložil obidvom rodičom povinnosť,
aby v prípade, ak sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, aby túto skutočnosť oznámili
druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred započatím styku (ôsmy výrok), a to tak, aby táto povinnosť
nebola viazaná na lehotu 24 hodín pred započatím styku, ale aby táto oznamovacia povinnosť vznikla
„bezodkladne, ak sa o takej skutočnosti rodič dozvie“.

V odôvodnení odvolania týkajúceho sa rozhodnutia o určení výšky výživného matka namietala, že

určené výživné nezodpovedá príjmom otca a to konkrétne „nie vykázaným resp. predloženým z jeho
strany“, ale príjmom, ktoré ona dokladovala v konaní a ktoré považuje za „čierne príjmy“. Uviedla, že v
priebehu konania bolo z dokazovania „viac ako preukázané, že odporca má okrem príjmov zo živnosti
aj iné príjmy - čierne a táto skutočnosť mala byť zohľadnená aj pri určení výživného pre maloleté deti“.
V súvislosti s určením výživného namietala i to, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, že k

zmene pomerov došlo už k 01. 09. 2009 a nie až 31. 12. 2009 ako to ustálil okresný súd. V súvislosti s
navrhovanou zmenou výrokov o výživnom žiadala zmeniť i súvisiace výroky o zameškanom výživnom. V
odôvodnení odvolania týkajúceho sa výrokov o úprave styku uviedla, že toho, aby styk otca s maloletými
deťmi bol realizovaný v jej prítomnosti sa domáha preto, že maloleté „nechcú byť v prítomnosti otca
samé, stále ho neberú ako otca a on sám si nevie nájsť k ním cestu, nevie im vytvoriť program a nepozná

ich záujmy“, hoci ona sa snaží v tomto smere byť nápomocná. To, že zmenila svoj názor a už nesúhlasí
s tým, aby styk otca s maloletými deťmi bol realizovaný až do 17,00 hod. odôvodnila tým, že „dcéra
O. má o 17.00 hod hudobnú v Q.“ a ona má „obavy, že otec svojim prístupom nezabezpečí jej účasť,
nakoľko aktivity dcér nie sú jeho prioritou vo vzťahu k deťom“. Preto žiadala, aby tento styk bol upravený
len do 16,00 hod..

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že matka
pôvodne súhlasila s tým, aby styk prebiehal do 17,00 hod.. I napriek tomu doporučil, aby došlo k úprave
doby styku do 16,00 hod., avšak s tým, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky. V súvislosti s
rozhodnutím o výživnom uviedol, že určené výživné „vzhľadom na aktivity maloletých detí je nízke a

nepokryje ich potreby“ a taktiež uviedol, že „splátky za zameškané výživné v sume 20,- Eur mesačne na
každé dieťa zvlášť je nízke a doba splátok predstavuje časovo niekoľko rokov, čo je veľmi dlhá doba“.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných
odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods.

3 O. s. p., a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008), odvolací súd
rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch o určení výživného a v súvisiacich výrokoch o zročnom
výživnom,aleivovýrokochoúpravestykujevecnesprávne.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňuje

i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.), ktoré je dostatočne podrobné a zároveň je
jasné,zrozumiteľnéapresvedčivé,atedaspĺňazákonnépodmienkyodôvodneniauvedenévustanovení
§ 157 ods. 2 O. s. p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že
matka v odvolaní neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania,
resp., ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Ak matka v odvolaní poukázala

na to, že otec reálne disponuje i iným, ako oficiálne preukázaným príjmom, eventuálne majetkom, tak
v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že s touto okolnosťou sa okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia náležite vysporiadal. Jasne konštatoval, že neuveril otcom oficiálne deklarovanému príjmu
a majetkovým pomerom. V konečnom dôsledku, ak by uvedenú skutočnosť nebol zohľadnil a vychádzal
by len z „formálne deklarovaného stavu“, nebol by mal skutkový základ pre určenie takého výživného,
aké určil. Určené výživné zároveň zohľadňuje oprávnené potreby maloletých detí, ktoré sú objektívne

dané ich vekom, ich zaradením do predškolského zariadenia a ich záujmami. Okresný súd správne
ustálil i to, kedy došlo k zmene pomerov, ktorá si objektívne vyžiadala určenie vyššieho výživného. K
tejto relevantnej zmene pomerov došlo až koncom roku 2009, kedy rodičia maloletých detí prestali žiť
v spoločnej domácnosti a preto až od 01. 01. 2010 bolo dôvodné priznať vyššie výživné, ako to, ktoré
bolo priznané v období roku 2009.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje i s rozhodnutím okresného súdu, týkajúcim sa úpravy styku
a to včítane jeho odôvodnenia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. K argumentom matky uvedeným
v odvolaní odvolací súd uvádza, že u otca neboli vo vzťahu k maloletým deťom zistené žiadne také
závažné okolnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali jeho schopnosti samostatne sa
postarať o maloleté deti v dobe určeného styku a ktoré by nutne vyžadovali, aby sa styk realizoval v

prítomnosti matky. Ak by bolo pravdivé tvrdenie matky, že maloleté deti „nechcú byť v prítomnosti otca
samé, stále ho neberú ako otca a on sám si nevie nájsť k ním cestu, nevie im vytvoriť program a nepozná
ich záujmy“, tak práve ich vzájomný styk bez prítomnosti matky je tá platforma, kedy môže dôjsť ku
vzájomnému zblíženiu. Odvolací súd rovnako nemôže akceptovať ani zmenený názor matky na to, aby
styknebolupravenýdo17,00hod.,alelendo16,00hod.,pretožeargument,že„dcéraO.máo17.00hod

hudobnú v L.“ nie je relevantným dôvodom na to, aby došlo k zmene pôvodne akceptovanej doby styku.
V konečnom dôsledku, otec si musí byť vedomý, že okrem rodičovských práv má i povinnosti a v prípade,
ak by neakceptoval uvedenú aktivitu maloletej, bol by to relevantný dôvod na zmenu rozhodnutia. Zatiaľ
na takúto zmenu nie je dôvod. Odvolací súd nepovažoval za potrebné meniť ani rozhodnutie okresného
súdu vo výroku, ktorým uložil obidvom rodičom povinnosť, aby v prípade, ak sa styk nebude môcť z

vážnych dôvodov zrealizovať, aby túto skutočnosť oznámili druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred
započatím styku (ôsmy výrok). Ide o výrok, ktorý má zamedziť tomu, aby medzi rodičmi nedochádzalo
k bezdôvodnému vytváraniu neistoty ohľadom realizácie styku. Samozrejme, v ojedinelých prípadoch
môžu nastať závažné okolnosti a skutočnosti (na ktorejkoľvek strane) i v kratšej dobe ako 24 hodín pred
započatím styku a v takom prípade sa bude musieť akceptovať to, že k takejto závažnej skutočnosti

alebo okolnosti došlo preukázateľne v kratšej lehote ako 24 hodín pred započatím styku.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a na základe toho rozhodol, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože toto konanie mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.