Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201476
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513201476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX A. E.,
za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 17 67 78, Nám. legionárov 5,
Prešov, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o
zaplatenie 1.152,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.
k. 1C/70/2013-21 zo dňa 12.08.2013 a čiastočnom späťvzatí žaloby, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I.Pripúšťasaspäťvzatiežalobyvrozsahuzmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennevčastiuplatneného

zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denne,vtomtorozsahusarozsudokzrušujeakonaniesazastavuje.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si nároky uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Nakoľko je súd z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom konaní, či sa nejedná o

spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa, vyzval súd prvej
inštancie žalobcu na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená
a vyplnená s uvedením prvotného vzťahu medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné
zaslanieprávnehotitulu,nazákladektoréhobolazmenkavystavenáavyplnená.Zároveňžalobcupoučil,
že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote, súd návrh zamietne v súlade s podmienkami
ustanovenými v nariadení č. 861/2007/ES. Nakoľko právny zástupca žalobcu reagoval na žiadosť súdu
o doplnenie odpoveďou, že žalobca poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej

pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil súdu
originál zmenky, zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu, a teda návrh nedoplnil,
súd prvej inštancie podľa čl. 4 bodu 4. návrh na uplatnenie pohľadávky podaný žalobcom zamietol. O
trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka súd nerozhodoval, pretože v tomto štádiu konania
súd rozhodol o zamietnutí návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 bodu 4. Nariadenia.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol,

že nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie, či opravu návrhu, ktorá nie je pre
prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Žalobca
nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v
tomto konaní žalovaným). Žalobca je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudolna základe indosamentu. Žiadne iné informácie či dokumenty navrhovateľ k zmenke nemá a v zmysle
platného poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov, ako originálu zmenky pri uplatňovaní zmenkového nároku,

predovšetkým pri uplatňovaní nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. V súlade s
konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto

konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že
súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne a
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces
a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd má povinnosť svoje
rozhodnutie odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, ďalej
len „O.s.p“.) spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Právny poriadok neumožňuje súdu

preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a
nemôžu súvisieť. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť
(nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovaným

mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Súd v sporovom
konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi
konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvodcu nachádza v iných konaniach. Pokiaľ existuje dôkazná
povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Ak súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd
uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno

a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Súd zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť
súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd ignoroval ust. § 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22. 10. 2008. V danom prípade súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p.. Súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vykonané bez návrhu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, ods. 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak však neurobil, museli byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,

a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesúhlasil s názorom
žalobcu, že významnou pre konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto tvrdenie žalobcu
je v rozpore so spotrebiteľským právom. Súd poukázal na predpisy európskeho i vnútroštátneho
spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení (citovaných či necitovaných) súdom tvrdený
rozpor nevyplýva. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v rozsudku 5Obo/3/2008 zo dňa 22. 10.

2008, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. z. 25Cdo/1839/2000. Žiadosť
súdu na doplnenie návrhu tak bola celkom neopodstatnená a ak navrhovateľ požadované dokumenty
nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia EP a Rady (ES) č.
861/2007. V tomto súdnom konaní navyše nemal vystupovať vedľajší účastník. Konanie je európskym
konaním a je právne regulovaný Nariadením č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán je upravený

označeným Nariadením, a to odlišne od vnútroštátnej úpravy. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Právna regulácia Nariadenia obsiahnutá v čl. 4 a
5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v O.s.p. len
výnimočne, a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným
právom uplatniteľným v členskom štáte. Všetky uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 10Co/79/2013. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná odvolateľovi
náhradu trov odvolacieho konania.

4. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť, a to v časti zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %, čím si žalobca
v tomto konaní uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.5. Súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák.
č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016).

6. Odvolací súd vec posudzoval už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku
žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.
S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu odvolací súd späťvzatie žaloby v zmysle § 370 ods. 1
a 2 CSP v časti zmenkového úroku nad sumu 0,06 % pripustil, rozsudok v zodpovedajúcom rozsahu

zrušil a konanie zastavil.

9. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalovaná vystavil dňa 02.06.2010 a obsahom ktorej je
záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.202,87
Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.11.2010. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého

rukou boli vpísané údaje o dátume a mieste vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis.
Zmenková suma je vyjadrená slovom a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. V pravo hore je číslo zmenky XXXXXXXXX. Z
rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.

10. Podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, možno tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto
orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote

určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v
prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa
zamietne.

11. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má
za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené
(bod 8 ,,preambuly“). Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti,
ako i zníženie nákladov, preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s
nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na

obchádzanie celého komplexu európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem,
zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08,Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa
nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako

spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky,
ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom
rozsahu oprávnené.

12. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie

konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi možnosť tlačivo návrhuna uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo
B). Súčasne nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobca tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4 nariadenia umožnil žalobcovi
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť o informácie týkajúce sa kauzálneho vzťahu, vzhľadom
na obligatórnu povinnosť súdu (z úradnej povinnosti) skúmať v každom konaní, či sa nejedná o
spotrebiteľský vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa), pričom na tento účel použil

v súlade s nariadením vzorové tlačivo B (č. l. 10).

14. Žalobca, ktorý formálne preniesol do tlačiva návrhu podľa nariadenia výlučne zmenkové informácie,
na výzvu súdu prvej inštancie odmietol návrh doplniť o kauzu úveru, s odôvodnením, že poskytol
súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená výlučne na
zmenkových nárokoch, vyplývajúcich zo zmenky (žalobca zdôraznil, že si uplatňuje v konaní majetkové

práva zo zmenky a nie z pohľadávky).

15. Vzhľadom na primárnu výhradu žalobcu proti posudzovaniu kauzálneho vzťahu v predmetnej
zmenkovej veci, nebolo prípustné pokračovať ďalej podľa čl. 5 nariadenia (upravujúceho priebeh
konania), ale vyvodiť nariadením stanovené sankčné dôsledky nedoplnenia tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky, a to zamietnutím návrhu (čl. 4 veta tretia nariadenia).

16. Aj keď žalovaný - dlžník nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu
práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu

pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo
zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa, je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého

došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu
zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS
SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o
nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné

zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia
ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu
s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí
však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže

na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená.

17. Ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy

ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len
a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo.

18. To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich

sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM)
vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a
(C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať

národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahuje jednoznačnú požiadavku na ochranu
spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor Európskej
únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky(C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na
zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro,

C-473/00 Cofidis).

19. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3

nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť.

20. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

21. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,

pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky.

22. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobcu, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe

predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovaným, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobcom) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu,
ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránilo súdu pokračovať v ďalšom priebehu
konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danej

veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

23. Vychádzajúc z charakteru konaní s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské spory), s ktorým
práve súvisí obligatórny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, argumentácia žalobcu týkajúca
sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania (aplikácia

ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinnom do 30. júna 2016) nemohla obstáť, pretože vykonanie aj iných
než účastníkmi navrhnutých dôkazov bolo nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.

24. Nakoľko námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, o. z, vznesená žalobcom sa stala bezpredmetnou z dôvodu, že vedľajší účastník v štádiu

odvolacieho konania z konania vystúpil podaním zo dňa 06.02.2014 doručeným súdu prvej inštancie
dňa 10.02.2014 (č. l. 53), odvolací súd o tejto námietke nerozhodoval.

25. V prevyšujúcej časti odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

26. Keďže súd prvej inštancie o trovách konania napadnutým rozsudkom nerozhodol, o trovách
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).