Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 12, 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201476
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8513201476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., IČO: 26429705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi B. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX A. E., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42176778, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátomsosídlomvoSvidníku,Sov.hrdinov163/66,ozaplatenie1.152,87eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia zmenkovej

sumy 1.152,87 eur spolu s 0,25 % denným úrokom zo sumy 1.202,87 eur od 20.11.2010 do 17.2.2011
v sume 270,65 eur a 0,25 % denným úrokom zo sumy 1.152,87 eur od 18.2.2011 do zaplatenia, 6 %
ročným úrokom zo sumy 1.202,87 eur od 7.1.2011 do 17.2.2011 v sume 8,33 eur a zo sumy 1.152,87
eur od 18.2.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 4,01 eur a náhrady trov konania. Nároky
uplatnil podľa článku 4. ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľ uplatnené nároky odôvodnil tým, že je indosatárom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca 2.6.2010 na zmenkovú sumu 1.202,87 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
0,25 % denne od 20.11.2010; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
odporca doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatil 50,00 eur a na úroky 0,00 eur, pričom keďže zmenková

listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ označil
-X- XC/XX/XXXX

a predložil originál zmenky, plnomocenstvo udelené jeho právnemu zástupcovi, kópiu výpisu
navrhovateľa z príslušného registra, v ktorom je navrhovateľ zapísaný a kópiu osvedčenia jeho právneho
zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právnezáväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa pohľadávka

zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu (13) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pojmy
"zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a "neprípustné" v kontexte
zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Z predloženej zmenky vyplýva, že zmenka bola dňa 2.6.2010 vystavená tak, ako je uvedené v podanom
návrhu, pričom však všetky údaje (vrátane zmenkovej sumy, zmenkového úroku a obdobia, od ktorého
mala byť zmenková suma úročená) okrem údajov o vystaviteľovi, mieste vystavenia, dátumu vystavenia
a č. zmenky boli vopred predtlačené; išlo pritom o vystavenie vlastnej zmenky. Z predloženej zmenky

tiež vyplýva, že došlo k jej indosovaniu. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, čo v zmysle §
77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala (je teda
indosant), povinnosti na zachovanie postihových práv dať urobiť protest - toto právo (urobiť protest)
však menovaná spoločnosť napriek tomu mohla využiť. Vo vzťahu k tomu, vychádzajúc zo skutočností

uvádzanýchsamotnýmnavrhovateľomvbode8.1.návrhunazačatiekonaniajezrejmé,žekindosovaniu
zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest („indosant predložil zmenku k zaplateniu“, keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou“)-navrhovateľ/indosatár/tedanijakonespomínasvojpostupohľadne/napriekdoložkyvzmenke
„bez protestu“/ stále daného práva protestu pre neplatenie, z čoho možno vyvodiť, a súd to považuje

vyššie uvedeným za preukázané, s poukazom na hore uvedené formulácie v návrhu, jedine to, že k
indosovaniu zmenky došlo až po uplynutí lehoty na protest, v dôsledku čoho indosament dotknutej
zmenky má v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. len účinky obyčajného
postúpenia.

Súdu je zároveň z jeho činnosti, osobitne z činnosti v exekučných konaniach (ale aj zo skutočností
zistených súdom v súvislosti s konaním o obdobných návrhoch navrhovateľa v iných veciach, podaných
súdu tiež dňa 28.3.2013), ako aj z verejne sprístupneného výpisu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom, z obchodného
-X- XC/XX/XXXX

registra známe, že činnosť menovanej spoločnosti v značnej miere predstavuje poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, ktoré boli zabezpečované zmenkami, pričom v činnosti súdu neboli zriedkavé prípady,
naopak v zásade to bolo pravidlom, že pri uplatňovaní práv spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo
zistené, že osoby konajúce v mene uvedenej spoločnosti vypisovali zmluvy tak, aby aj v prípade, že

úver nebol poskytovaný na účel podnikania či obchodnej činnosti alebo výkon zamestnania dlžníka, boli
v zmluvách zaznačené práve takéto účely poskytovania úveru, resp. ak bolo zistené, že dlžník podniká
na základe živnostenského alebo aj iného oprávnenia, boli jeho údaje v zmluve uvedené iba s uvedením
príslušného identifikačného čísla za účelom navodenia dojmu, že ide výlučne o obchodnoprávny vzťah.
Rovnako je súdu z jeho činnosti známe, že po preukázaní v príslušných konaniach skutočnej povahy

právneho vzťahu (zabezpečeného zmenkou) ako spotrebiteľského, spadajúceho pod úpravu zákona
č. 258/2001 Z.z., medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a tým-ktorým dlžníkom, bolo zrejmé, že
menovaná spoločnosť (v období kedy vystavil zmenku aj odporca) prijala od dlžníkov na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenky vyplnené v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. ((v znení účinnom od 1.1.2008 /t.j. aj v čase vystavenia v tomto konaní predloženej

zmenky/ - „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátanezmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenietohtoodsekuplatíajvprípadezmenymajiteľazmenkyalebopostúpeniaprávzozmenky.“)).

Treba zdôrazniť, že skutočnosť, že v danom prípade bola zmenka vystavená v rozpore s § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju napriek tomu prijala, vyplýva z uznesenia
tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/371/2011 zo dňa 3.8.2011, ktorým súd zastavil exekučné konanie vedené na

podklade rozhodcovského rozsudku vydaného vzhľadom na uplatnenie nárokov právnym predchodcom
navrhovateľa z tu predloženej zmenky v rozhodcovskom konaní, z ktorého uznesenia vyplýva, že právny
predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 2.6.2010 (deň vystavenia zmenky) zmluvu o úvere,
na základe ktorej poskytol právny predchodca odporcovi úver vo výške 500,- eur - zmenka však bola
vystavená na 1.202,87 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na v danom prípade zrejmé účinky indosamentu ako len
obyčajného postúpenia tak, ako je uvedené vyššie (za súčasného priamo zo zmenky zrejmého rozporu
výšky úroku požadovaného zo zmenkovej sumy /0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne tak s dobrými mravmi,
ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku), ako aj vzhľadom na to, že
v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 je súd z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom

konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany
spotrebiteľa, vyzval súd v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 navrhovateľa na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu
medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné

-X- XC/XX/XXXX

zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená. Zároveň v príslušnom
tlačive súd navrhovateľa poučil, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013)
súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007.

Navrhovateľ požadované skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil; prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním doručeným súdu 28.5.2013 uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu a preto

neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť, ďalej že si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a
nie z pohľadávky, že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámce už v návrhu uvedeného súdu
oznámiť alebo predložiť, že vzhľadom na uvedené nemá dostatočne presné a primerané údaje na to,
aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Ďalej uviedol, že správne vyplneným

tlačivom uplatnil pohľadávku, ktorá vyjadruje zmenkové nároky, na preukázanie vzniku zmenkových
nárokov predložil súdu originál platnej zmenky, zmenka obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané
informácie o vyčíslenej pohľadávke, ktorú uplatňuje, ako aj že prípustnosť uplatneného nároku je daná
platnosťou zmenky, a tiež, že doplnenie alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí
s prípustnosťou uplatneného nároku.

Súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, avšak s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti nemôže neprihliadať na to, že, konkrétne v prípade spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá bola pôvodným zmenkovým veriteľom, podľa názoru súdu (vychádzajúc zo skutočností známych
mu z celej jeho činnosti) vznikla určitá „prax“ (v rámci zmluvných vzťahov a následne v súvislosti s

uplatňovaním nárokov z nich), v dôsledku ktorej dochádza podľa názoru súdu k využívaniu zmenkových
inštitútov (v súvislosti s úverovými vzťahmi) de facto v neprospech druhej strany, ktorá vstupuje do
týchto zmluvných vzťahov s uvedenou spoločnosťou. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže
byť preto ani v danom prípade základným a jediným argumentačným podkladom, z ktorého by súd
pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Práve preto v záujme zabránenia prípadného zneužitia

zmenkového práva len s ohľadom na jeho formálnosť (napr. v kontexte § 17 zákona č. 191/1950
Zb.) a v záujme plného splnenia povinnosti súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah (pričom pochybnosť o skutočnom
účele úveru v tomto konkrétnom prípade bola dôvodne vyvodzovaná súdom už v uznesení sp. zn.7Er/371/2011 z 3.8.2011), a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa - k čomu je súd v
danom prípade napriek formálnosti zmenkového práva povinný o to viac nielen vzhľadom na skutočnosti
známe mu z jeho činnosti v iných konaniach týkajúcich sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (osobitne /

vzhľadom na čas vystavenia zmenky predloženej v tomto konaní/ prijímania z jej strany zmeniek, ktoré
neboli vyplnené v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom po 1.1.2008) ale
aj vzhľadom na z obsahu samotného návrhu vyvodený čas indosovania zmenky a účinky takéhoto
indosamentu ako obyčajného postúpenia, vyzval súd navrhovateľa v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe

ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného
právneho vzťahu medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na
základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, pričom navrhovateľa zároveň v príslušnom
-X- XC/XX/XXXX

tlačive súd poučil, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh

zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007. Na to navrhovateľ
reagoval ako je uvedené vyššie.

Súd je toho názoru, že ak vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu (ako je uvedené vyššie), uvedúc
mu výslovne, že je povinnosťou súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať v

každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej
ochrany spotrebiteľa, pričom zmenka bola navrhovateľovi indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., kde jestvujú zrejmé indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku a druhou zmluvnou
stranou minimálne mohol byť spotrebiteľ, ktoré skutočnosti navrhovateľovi nielen môžu, ale vzhľadom na
osobu jeho právneho zástupcu (ktorý práve aj spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zastupuje aj v mnohých

exekučných konaniach, kde exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky vychádzajúce zo zmeniek,
kde súdy žiadosti o udelenie poverení zamietali a aj zastavovali exekučné konania aj s ohľadom na
neprijateľnosť samotných zmluvných podmienok) nepochybne sú taktiež zrejmé, nie je možné poskytnúť
ochranu navrhovateľovi pri takomto spôsobe uplatňovania jeho práv (ako v tomto konaní) a akceptovať
jeho tvrdenia, že nemá iné údaje alebo listiny k dispozícii aby mohol zhodnotiť typ zmenky a titul jej

vzniku (totiž osobitne s poukazom na poslednú vetu vo vyššie uvedenom texte citovaného ustanovenia
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ bol povinný preskúmať, s ohľadom na samotný predmet
činnosti subjektu, zo strany ktorého mu zmenka bola indosovaná, či je zmenka v súlade s ustanoveniami
právnych predpisov upravujúcimi spotrebiteľské právne vzťahy).

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebopodnikania-účelposkytnutéhoúverupritommožnozistiťibazpríslušnýchzmluvnýchdokumentov
(napr. či je v nich povolanie, podnikanie či zamestnanie náležite špecifikované alebo iba uvedené
všeobecne za účelom obídenia prísnejšej - spotrebiteľskej - právnej úpravy), ktorými bol založený

právny vzťah, ktorý v tomto konaní predložená zmenka mala zabezpečiť; zároveň treba poukázať aj
na ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky (na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo /pozn.: dokonca/ právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti), v zmysle ktorého taktiež možno vyvodiť to, že len podrobným preskúmaním zmluvných

dokumentov zakladajúcich právny vzťah, v súvislosti s ktorým bola zmenka vystavená možno vyvodiť
záver, či išlo alebo nešlo v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah, čo však navrhovateľ súdu
svojim postupom v zmysle podania doručeného súdu 28.5.2013 neumožnil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (a znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm.

a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky) má súd za to, že, osobitne v dôsledku
postupu navrhovateľa, ktorý po výzve súdu danej mu podľa článku 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 návrh nedoplnil a nepredložil požadované listiny, v dôsledku čoho
nie je možné náležite preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť návrhom uplatnených nárokov (čo práve
kvôli formálnosti zmenkového práva, na ktorej navrhovateľ napriek ustanoveniam § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z.z. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky zotrváva, za
takého stavu znemožňuje súdu už v tomto štádiu konania //aj s poukazom na
-X- XC/XX/XXXXúčinky indosamentu zmenky podľa § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., vzhľadom na jeho vyššie zistený
čas vyplývajúci priamo z podaného návrhu, podľa názoru súdu pritom za súčasného stavu bez potreby
osobitných námietok zo strany odporcu - i keď samotná zmenka je stále platná// riadnym posúdením

a preskúmaním samotného zmluvného vzťahu a jeho podmienok zabezpečiť spravodlivú ochranu
prípadných odôvodnených práv navrhovateľa tak, aby súčasne s tým nedochádzalo k porušovaniu práv
a právom chránených záujmov odporcu), že v danom prípade ide zo strany navrhovateľa o uplatňovanie
práva takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd podaný návrh hodnotí
ako neprípustný, pričom v zásade takýto výkon práva, takéto uplatňovanie práva, ani nemôže požívať

právnu ochranu.

Preto súd podľa čl. 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
navrhovateľom podaný návrh zamietol.

V Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nie je uvedené akou konkrétnou formou

rozhodnutia (rozsudok, uznesenie) rozhodne súd, ak zamieta návrh podľa čl. 4. ods. 4. uvedeného
nariadenia.NajbližšiaúpravavO.s.p.jepritomobsiahnutáv§43O.s.p.upravujúcomodmietnutienávrhu
na začatie konania v prípade, ak navrhovateľ ani v lehote určenej mu súdom neodstráni vady návrhu
na začatie konania. Vzhľadom na znenie slovenskej verzie vyššie uvedeného nariadenia a v poslednej
vete jeho čl. 4. ods. 4 výslovne vyjadrené „zamietnutie“ návrhu, súd napriek tomu, že v danom prípade v

podstate nejde o meritórne rozhodnutie, zvolil ako formu rozhodnutia, vzhľadom na výrok o „zamietnutí“,
rozsudok.

Podaním doručeným súdu dňa 14.6.2013 oznámilo svoj vstup do tohto konania v pozícii vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedeným

podaním súčasne uplatnilo nárok na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania účastníkov, ako aj vedľajšieho účastníka, však súd nerozhodoval, a to z
dôvodu, že v tomto štádiu konania súd rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho nedoplnenia a jeho
neprípustnosti ako je uvedené vyššie, teda iba z procesných dôvodov, z čoho je podľa súdu zrejmé,

že v tomto štádiu rozhodovania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy ešte ani
nemohli vzniknúť; u navrhovateľa vzhľadom na výsledok tohto konania niet dôvodu na priznanie náhrady
trov. Obdobne aj podľa § 43 O.s.p. ak súd odmietne návrh na začatie konania, taktiež v rozhodnutí o
odmietnutí nerozhoduje o trovách účastníkov.

Podľa bodu (26) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, akýkoľvek
odkaz v tomto nariadení na opravný prostriedok by mal zahŕňať všetky možné opravné prostriedky v
rámci vnútroštátneho práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

-X- XC/XX/XXXX

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.