Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 8, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/82/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109207445
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2010:3109207445.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. V. S., štátneho občana Slovenskej republiky,

bytom N., Z. S. XXXX/XX,. 2/ M. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom N., Z. S. XXXX/XX,.
obajazast.JUDr.D.D.,advokátom,spol.s.r.o.,sosídlomvP.B.,Š.,IČO:XX.XXX.XXX.protiodporcovi
A. I., a. s., so sídlom v I., Š. XXX/XX,. IČO: XX. XXX. XXX. o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1/ istinu vo výške 2.737,25 Eur s 10,5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 437,40 Eur od 01.01.2009 do 07.05.2009, s 10,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 713,87 Eur od 01.03.2009 do 07.05.2009, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
953,33 Eur od 01.04.2009 do 07.05.2009, s 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.220,19 Eur od

01.04.2009 do 25.06.2009, s 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.000,-Eur od 01.04.2009 do
25.09.2009, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2/ istinu vo výške 90,15 Eur s 10 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 50,90 Eur od 01.03.2009 do 07.05.2009, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
419,19 Eur od 01.04.2009 do 07.05.2009, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 896,46 Eur od
25.03.2009 do 07.05.2009, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o návrhu navrhovateľa 1/ v časti o zaplatenie 1.000,- Eur s a z a s t a v u j e.

O trovách konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.04.2009 a v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu v časti
o zaplatenie istiny vo výške 1.000,- Eur sa navrhovateľ 1/ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.737,25

Eur s príslušenstvom ako náhrady za nevyčerpanú dovolenku za kalendárny rok 2008, za január, február
2009 vo výške 1.641,13 Eur netto, neoprávnene odobratého osobného ohodnotenia za február 2009
v sume 268,77 Eur netto, časti neoprávnene odobratého osobného ohodnotenia za marec 2009 vo
výške 168,48 Eur a časti odstupného vo výške 658,87 Eur. Predmetný nárok odôvodnil skutočnosťou,
že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.06.2004, a to vo funkcii ekonomicko -
obchodný riaditeľ dopravy. Keďže odporca mu nevyplácal mzdu, dňa 17.03.2009 s ním okamžite skončil
pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Pred začatím pojednávania navrhovateľ 1/ zobral späť návrh v časti o zaplatenie 1.000,- Eur.Vzhľadom na späťvzatie návrhu súd zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. o návrhu
navrhovateľa 1/ v časti o zaplatenie 1.000,- Eur.

Navrhovateľka 2/ sa proti odporcovi domáhala zaplatenia zostatku neoprávnene odobratého osobného

ohodnotenia za február 2009 vo výške 58,18 Eur a časti neoprávnene odobratého osobného
ohodnotenia od 01.03.2009 do 16.03.2009 vo výške 31,97 Eur. Uviedla, že u odporcu pracovala na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.06.2008 vo funkcii samostatný účtovník. Keďže odporca jej
nevyplácal mzdu, dňa 17.03.2009 s ním okamžite skončila pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce.

Odporca sa v predmetnej veci nevyjadril.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu, nakoľko tento bol na pojednávanie
riadne a včas predvolaný, pričom nežiadal o odročenie pojednávania, ani svoju neúčasť neospravedlnil.
Súd pritom prihliadol na obsah spisu a predložené listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámením pracovnej zmluvy navrhovateľa 1/
zo dňa 14.06.2004, dohody o zmene pracovných podmienok, dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, dodatku

č. 2 k pracovnej zmluve, pracovnej zmluvy navrhovateľky 2/, okamžitých skončení pracovného pomeru,
výzvy zo dňa 25.03.2009, oznámenia zo dňa 02.04.2009, prehľad obratov a uskutočnených platieb
odporcom, spis tun. súdu sp. zn. 3T/103/2010 a zistil tento skutkový stav veci:

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.06.2004 pracoval navrhovateľ 1/ u odporcu vo funkcii
ekonomicko-obchodný riaditeľ s miestom výkonu práce I.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu

neurčitú, so základnou mesačnou mzdou navrhovateľa 1/ 35.000,-Sk mesačne s výplatným dňom
vyúčtovania mzdy od 15. dňa do posledného v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Na základe dohody
o zmene pracovných podmienok účinnej od 01.08.2004 mesačný plat navrhovateľa predstavoval sumu
45.000,-Sk. V zmysle dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 28.09.2007 účinného od 01.10.2007 bola
mesačná mzda navrhovateľa 1/ dohodnutá vo výške 46.350 Sk. Na základe dodatku č. 2 k pracovnej

zmluve zo dňa 19.01.2009 účinného od 01.01.2009 mesačnú mzdu navrhovateľa 1/ predstavovala sumu
1.162,- Eur. Okrem základnej mzdy mohlo byť zamestnancovi (navrhovateľovi 1/) priznané osobné
ohodnotenie v prípade, ak si bude plniť svoje pracovné povinnosti riadne a svedomito.

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.06.2008 pracovala navrhovateľka 2/ u odporcu vo funkcii
samostatný účtovník s miestom výkonu práce I.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú

s mesačnou mzdou 12.500,- Sk + 2.500,- Sk osobné ohodnotenie. Osobné ohodnotenie mohlo byť
zamestnancovi (navrhovateľke 2/) priznané v prípade, ak si zamestnanec plní svoje pracovné povinnosti
riadne a svedomito.

Z oznámenia zo dňa 02.04.2009 vyplýva, že odporca berie na vedomie okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu nevyplatenia časti mzdy navrhovateľovi 1/

doručené dňa 17.03.2009 a okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zák.
práce z dôvodu nevyplatenia časti mzdy navrhovateľke 2/ doručené dňa 17.03.2009. Uznal dôvod pre
okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako tento dôvod bol uplatnený a uznal, že navrhovateľovi
1/ nebola v plnom rozsahu vyplatená mzda za mesiac december 2008, január 2009 a február 2009 a
alikvotná časť za mesiac marec 2009, obdobne navrhovateľke 2/ nebola vyplatená mzda za toto isté

obdobie. Zároveň si bol vedomý, že zamestnanec má nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu
2 mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zák. práce. Ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru
u navrhovateľa 1/ je uplatnená nevyplatená mzda za december 2008 a január 2009, čo predstavuje
1.151,27Eur+ďalšienárokyzamesiacefebruáramarec2009,vrátanenárokovnanáhradymzdyzadva
mesiace výpovednej doby - 3.554,40 Eur. Ako dôvod pre uplatnenie okamžitého skončenia prac. pomeru

u navrhovateľky 2/ je nevyplatená mzda za mesiac január 2009, čo predstavuje 50,99 Eur + ostatné
nároky za mesiace február a marec 2009, vrátane nárokov náhrady mzdy za dva mesiace výpovednejdoby - 1.106,74 Eur. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ 1/ zadal vo vzťahu k spoločnosti A. B. s.
r. o., pokyny pre vrátenie DPH prostredníctvom externého dodávateľa Mgr. P. Š., čím odporcovi vznikli
nedôvodné náklady, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 2009/0121 na sumu 6.848,10 Kč a faktúrou

č. 200/0122 na sumu 128.426,50 Kč, ktoré si dodávateľka Mgr. Š. uplatnila zápočtom. Z e-mailovej
komunikácie od pani M. je preukázateľné, že takýto postup bol určený na základe pokynu navrhovateľa
1/ a odporca takto vzniknuté náklady považuje za škodu, ktorú uplatňuje proti navrhovateľovi 1/ a má
záujem aj túto čiastku 135.274,50 Kč vyporiadať mimosúdne. V danom prípade, pokiaľ by nedošlo k
uznaniu nároku najmä z dôvodu, že sa jednalo o iné subjekty než zamestnávateľa, išlo by o exces

zamestnanca - navrhovateľa 1/ vo funkcii finančného riaditeľa a z tohto dôvodu spoločnosť túto čiastku
voči nárokom navrhovateľa 1/ uplatňuje zápočtom.

Podľa § 69 ods. 3, 4 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

Podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovno-právne účely zisťuje

zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi boli platne uzavreté pracovné

zmluvy. Dňa 17.03.2009 navrhovatelia ukončili pracovný pomer s odporcom podľa § 69 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia časti mzdy. Odporca uznal dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Predmetom uplatneného nároku navrhovateľa 1/ bolo zaplatenie zvyšku náhrady
mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom
v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce vo výške 658,87 Eur netto, náhrady za nevyčerpanú dovolenku

za kalendárny rok 2008, za január, február 2009 vo výške 1.641,13 Eur netto, neoprávnene odobratého
osobného ohodnotenia za február 2009 vo výške 268,77 Eur netto a neoprávnene odobratého osobného
ohodnotenia od 01.03.2009 do 17.03.2009 vo výške 168,48 Eur. Navrhovateľka 2/ žiadala od odporcu
zaplatenie neoprávnene odobratého osobného ohodnotenia za február 2009 vo výške 58,18 Eur a od
01.03.2009 do 17.03.2009 v sume 31,97 Eur.

Čo sa týka nároku navrhovateľa 1/ na zaplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov
podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce tento nárok nebol medzi účastníkmi sporný, nakoľko ho odporca
uznal v oznámení zo dňa 02.04.2009. V konaní sa odporca k tomuto nároku nevyjadril, hoci mu bol návrh
na začatie konania riadne doručený, z čoho súd vyvodil, že odporca nárok navrhovateľa 1/, vrátane jeho
výšky, nespochybňuje, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 658,87 Eur netto.

Uplatnený nárok navrhovateľa 1/ na zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku za kalendárny
rok 2008, za január, február 2009 vo výške 1.641,13 Eur netto, neoprávnene odobratého osobné
ohodnotenia za február 2009 vo výške 268,77 Eur netto a neoprávnene odobratého osobného
ohodnotenia za časť mesiaca marec 2009, a to do 17.03.2009, vo výške 168,48 Eur mal súd za
preukázaný z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovede navrhovateľa 1/, pričom súd vychádzal

z týchto dôkazov. Odporca sa v predmetnej veci nevyjadril, hoci bol na to súdom vyzvaný, nárok
navrhovateľa 1/ žiadnym dôkazom nespochybnil, ani v konaní nepredložil takéto listinné dôkazy. Z týchtodôvodov súd nemal pochybnosti o tvrdeniach navrhovateľa 1/, ktorý v konaní uniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania svojho nároku. Hoci odporca v oznámení zo dňa 02.04.2009 tvrdil, že navrhovateľ
1/ mu mal počas trvania pracovného pomeru spôsobiť škodu vo výške 135.274,60 Kč, v konaní žiadnym

dôkazom nepreukázal základné predpoklady vzniku predmetnej škody, ktorými sú porušenie právnej
povinnosti navrhovateľom 1/, existenciu škody, protiprávny úkon (vydanie pokynov navrhovateľom 1/),
príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
nimi alebo úmyselné konanie navrhovateľa proti dobrým mravom a škodou a zavinenie navrhovateľa 1/.
Na základe uvedených skutočností súd nezistil zánik žalovanej pohľadávky navrhovateľa 1/ započítaním

s pohľadávkou odporcu uvedeným v písomnom vyjadrení zo dňa 02.04.2009 a návrhu navrhovateľa 1/
vyhovel aj v časti o zaplatenie sumy 2.078,38 Eur.

Celkovo teda zaviazal odporcu na zaplatenie sumu 2.737,25 Eur navrhovateľovi 1/.

Čo sa týka nároku navrhovateľky 2/ na zaplatenie neoprávnene odobratého osobného ohodnotenia
za február 2009 vo výške 58,18 Eur a od 01.03.2009 do 17.03.2009 v sume 31,97 Eur súd zaviazal
odporcu na jeho zaplatenie v celkovej výške 90,15 Eur. Odporca sa k tomuto nároku nevyjadril, hoci

mu bol návrh na začatie konania riadne doručený, z čoho súd vyvodil, že odporca nárok navrhovateľky
2/ nespochybňuje. Dôvodnosť nároku navrhovateľky 2/ vyplývala z čl. IV. pracovnej zmluvy zo dňa
27.06.2008.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že odporca je v omeškaní so zaplatením
žalovanej istiny, v dôsledku čoho navrhovateľom vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Navrhovatelia si tento nárok uplatnili v súlade s vyššie uvedeným vykonávacím predpisom, a preto
súd zaviazal odporcu i na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnených navrhovateľom. Výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2 platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.), pričom ku dňu 01.01.2009 bola základná úroková sadza ECB 2,50 %, ku dňu 01.03.2009 bola 2 %,
ku dňu 01.04.2009 bola 1,5 %, ku dňu 25.03.2009 bola 1,50 %. Odporca ani tento nárok navrhovateľov
nespochybnil.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak
potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods.
1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).