Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216141
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5112216141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, pr.
zast.advokátskoukanceláriouSOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,81108Bratislava,
IČO: 36 862 711, proti odporcovi: G. X., Q.. X.X.XXXX, U. XXX XX Y. - J. XX, Š. K. Y., o zaplatenie
331,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 4 dodatku k Zmluve o pripojení č. MT GSM 911578684
zo dňa 13.7.2007 v znení, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo

v článku 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných
podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, je pre jej neprijateľnosť n e p l a t n á .

Žalobu z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 4.5.2012 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 331,94 eur od 12.5.2009 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku a trovách právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak

Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13, IČO: 35 763 469, ako postupca na strane jednej (ďalej
len „právny predchodca“) a navrhovateľ ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedených v prílohe
zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi. Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len „ZEK“) zmluvu č. 2630073, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
právnympredchodcomnavrhovateľa(akopodnikomvzmysle§4ods.8ZEK)odporcovi(akoúčastníkovi

v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola
dohodnutá v Zmluve o pripojení/Dodatku. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa,
ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa, odporca je teda sankcionovaný za to,že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania
služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia odporcovi), čím by odporca

prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za
zľavnenú cenu. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 7903702794 splatnú dňa 11.5.2009 znejúcu
na sumu 331,94 eur. Odporca svoju pohľadávku navrhovateľovi neuhradil a dostal sa do omeškania s
platením svojho finančného dlhu.

Súdvyhovelnávrhunavrhovateľavydanímplatobnéhorozkazuzodňa18.5.2012.Nakoľkosanepodarilo
doručiť platobný rozkaz odporcovi do vlastných rúk, súd platobný rozkaz v zmysle § 173 ods. 1, 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil uznesením zo dňa 22.6.2012.

Navrhovateľ podaním datovaným dňom 19.10.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.10.2012,
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní určenom na 23.10.2012, súčasne pritom vyjadril svoje
stanovisko k uplatňovanému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to v nasledovných bodoch:

1. Zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny
predchodca navrhovateľa odporcovi (dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté
odporcovi na službách). Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné
zariadenie Sony Ericsson K550i za cenu 1,- Sk (0,03 eur) s DPH, pričom štandardná cena v
čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 6.190,- Sk (205,47 eur). Odporca teda nebol

sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil
svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená z
prevádzky, čím odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti,
kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok,
ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný

telefón za zľavnenú cenu.

2. Zmluvná pokuta plní satisfakčnú (reparačnú) funkciu. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo
teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. Odporca je sankcionovaný
za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Neplnením záväzku viazanosti

zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi
plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom
prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody na strane navrhovateľa.

3. Zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute odráža skutkový
stav, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy koncového zariadenia za akciovú cenu zo strany

špekulatívnychzákazníkov.Vopačnomprípadeprineexistenciizmluvnejpokutyzaporušeniepovinností
zostranyzákazníka,vdôsledkuktoréhodochádzakvypojeniuSIMkartyzprevádzky,atedakprerušeniu
využívania a tým aj platenia za služby zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit
v podobe zľavnenej ceny za kúpu mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za plné
neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery

vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom prípade by sa
zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich plnením aj tak získava a nič nestráca. Zmluvná pokuta
hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti
a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj
účel splnila.

4. Navrhovateľ je presvedčený, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty
v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah, výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže právnemu
predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí
právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu platbu.

5. Navrhovateľ je toho názoru, že odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a to tým,

že mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi(zmluva s kúpou mobilného telefónu/bez kúpy mobilného telefónu, výber konkrétneho telefónu - od
výberu konkrétneho mobilného telefónu sa pritom odvíja aj výška zmluvnej pokuty).

6. Ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty navrhovateľ poukazoval analogicky na ust. § 3a ods. 3

nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého sa za primeranú považuje sankcia do výšky
poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých
peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať len úroky z omeškania v zmysle
nariadenia. Teda napr. pri poskytnutí sumy 500,- eur by podľa tohto ustanovenia mal veriteľ nárok
na vrátenie poskytnutej hodnoty 500,- eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- eur a na

zákonné úroky z omeškania. V žiadnom inom predpise právneho poriadku Slovenskej republiky sa
nevymedzuje pojem „primeraná sankcia“. Navrhovateľ je presvedčený, že uvedenú právnu úpravu
ohľadne prijateľnosti sankcie za poskytnutie finančných prostriedkov je možné primerane aplikovať
aj pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto
zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu ide o prvý náklad navrhovateľa, ktorý
sa vráti navrhovateľovi až prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporcu. Navrhovateľ je

presvedčený, že v prípade poskytnutia mobilného telefónneho zariadenia v hodnote 500,- eur by bola
primeraná zmluvná pokuta 1.000,- eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500,- eur z titulu vrátenia hodnoty
poskytnutého telefónneho zariadenia a 500,- eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti. Navrhovateľ
si v uvedenom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a
Nariadenia vlády umožňovalo, a z tohto dôvodu sa navrhovateľ domnieva, že uplatňovaná zmluvná

pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia.

7. V prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné
zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda,
ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Odporcovi bolo poskytnuté
telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K550i za cenu 1,- Sk (0,03 eur) s DPH, pričom štandardná

cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 6.190,- Sk (205,47 eur). Hodnota dotácie
právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telefónneho zariadenia bola teda 205,44 eur. Právny
predchodca navrhovateľa fakticky financoval mobilné zariadenie, ktoré si odporca sám vybral, a poskytol
mu ho za výhodnejšiu úvodnú sumu. Odporca mal mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania
zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak

vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy
a riadne plnil počas celej doby viazanosti.

Súd dňa 23.10.2012 pojednával v neprítomnosti strany navrhovateľa. Odporca sa na pojednávanie
osobne dostavil a uviedol, že rozhodnutie ponecháva výlučne na súd a bude ho rešpektovať.

Dokazovanie súd vykonal okrem výsluchu odporcu na pojednávaní aj oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli (zmluvou o pripojení zo dňa 13.7.2007,
faktúrou vystavenou dňa 22.4.2009, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb spoločnosti T-mobile Slovensko, a. s., Dodatkom k zmluve o
pripojení zo dňa 13.7.2007 a cenníkom mobilných telefónov), ako aj nahliadnutím do registra správy
súdu 1SprV/118/2012, kde bola registrovaná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011 a

plnomocenstvo pre právneho zástupcu navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi spoločnosťou
Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, a odporcom
bola dňa 13.7.2007 uzavretá zmluva o pripojení s dodatkom, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb

spoločnosti T-mobile Slovensko, a. s..

Predmetom zmluvy o pripojení v spojení s dodatkom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., súčasne bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón značky
Sony Ericsson K550i za kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 eur). Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a
platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku.V bode 1 písm. b) dodatku sa odporca zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb spoločnosti
T-Mobile Slovensko, a. s. podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom služieb a dodatkom.

V bode 2 dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku (doba
viazanosti) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. vzniklo právo zrušiť
zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia
povinnosti zo strany odporcu, pričom za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä

výpoveď zmluvy o pripojení zo strany odporcu, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže
SIM karty, ako aj odstúpenie odporcu od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností
na strane spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s..

V bode 3 dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o aktiváciu alebo
zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program
služieb „200Viac“, ktorý si účastníci dohodli.

V bode 4 dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností odporcom
(najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), v bode 2, 3 alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných
podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM
karty zo strany podniku, je odporca povinný uhradiť spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. zmluvnú
pokutu vo výške 10.000,-Sk.

Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. vystavila dňa 22.4.2009 odporcovi faktúru na zaplatenie sumy 331,94
eur (zmluvnej pokuty) s dátumom splatnosti 11.5.2009.

Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13, IČO: 35 763
469, ako postupca na strane jednej a navrhovateľ ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedených v

prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania.

Odporca vyfakturovanú sumu 331,94 eur navrhovateľovi dosiaľ neuhradil.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy): Zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 53 ods. l a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka: (1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak

sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: 1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka: 1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 2) Zluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak

sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je topre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.

Súd návrh navrhovateľa zamietol a určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4 dodatku
k zmluve o pripojení zo dňa 13.7.2007 z nasledovných dôvodov:

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru

a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
(uznesenie IV.ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka).Vyjadrujesnahu,abydodávateľvspotrebiteľskýchzmluváchpristupovalktvorbepodmienok
v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie
produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu
zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich
právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah.

Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem
typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V prejednávanej veci je predmetom konania len zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dodatku k

zmluve o pripojení (resp. aktuálne podľa novej právnej úpravy podľa cit. zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách už k zmluvám o poskytovaní verejných služieb), ktorá je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako
vyplýva z § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať
zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či
spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže
však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi.

V danom prípade navrhovateľ zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie telekomunikačného
zariadenia Sony Ericsson K550i za cenu 1,- Sk (0,03 eur) (so zľavou z kúpnej ceny), pričom zmluvná
pokuta v danom prípade predstavovala sumu 10.000,- Sk (331,94 eur) (dodatok z zmluve o pripojení).

Predmetné dojednania o zmluvnej pokute podľa názoru súdu predstavuje neprimerané zvýhodnenie
poskytovateľa služieb na úkor odporcu. Takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu (a aj

ostatných spotrebiteľov) na jej zaplatenie v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j.
24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované
operátoromariadneplatilichúhraduaždodobykrátkopreduplynutímdobyviazanosti,pričom vprípade
nezaplatenia poslednej úhrady by mal povinnosť taktiež zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. V tomto
smere dodávateľ služby vôbec nerozlišuje medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac

pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby
viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné
považovať za neprijateľné. Ustanovenie § 544 a 545a Občianskeho zákonníka nevylučuje možnosť
dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku. Umožňuje však dojednanie,ktorým výšku zmluvnej pokuty je možné vyjadriť aj percentuálnou čiastkou v závislosti na dĺžke doby
porušenia povinností. Súd nevidel však riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj
problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala

spotrebiteľa.

Dojednanie zmluvnej pokuty vzhľadom na dobu viazanosti však nie je jediným problémom takéhoto
dojednania.Ďalšímaspektom,ktorýjenutnébraťdoúvahy,jeexistenciahrubéhonepomeruvzájomných
plnení zmluvných strán a ich vzájomných práv a povinností.

Výkon (realizáciu) subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať ako
právo každého správať sa (konať či nekonať) spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon alebo ktorý vyplýva

zozmluvyčizrozhodnutiaštátnehoorgánu,amožnosťdomáhaťsasvojichpráv.Výkonprávapovinností
však nemožno chápať absolútne a neobmedzene. Hranice aplikácie právneho princípu "zmluvnej
voľnosti" v oblasti záväzkových vzťahov sú dané kogentnými ustanoveniami zákona a dobrými mravmi.

Dobré mravy, s ohľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe medzi základnými princípmi (§ 3 OZ),
akoajvčastitýkajúcejsaplatnostiprávnychúkonov(§39OZ),predstavujú,poprikogentnýchzákonných

ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve, a
mali by plniť funkciu „poslednej záruky“ pri realizácii princípu spravodlivosti v práve.

Podstatou väčšiny prípadov rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch je neprimeranosť
konkrétneho dojednania, spočívajúca najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných
strán navzájom, alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje

také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a
spoločnosti hrubo nevyvážené.

Na zistenie hrubého nepomeru treba vychádzať z objektívnej, t. j. relevantnej trhovej hodnoty
vzájomných plnení, nie zo subjektívneho ohodnotenia plnení zmluvnými stranami. Celkový hrubý
nepomer vzájomných plnení nemusia spôsobiť iba kvantitatívne faktory, ako je hodnota plnení alebo

úroky, ale aj stanovené neprimerané podmienky v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka. Už samotná
existencia hrubého nepomeru, bez ohľadu na pohnútky účastníkov zmluvného vzťahu, teda objektívne,
sama o sebe spôsobuje rozpor s dobrými mravmi.

Prechýbajúcezákonnévymedzeniepojmudobrýchmravovvslovenskejprávnejpraxiatýmichzdanlivej
právnej nepostihnuteľnosti dochádza často k zneužívaniu tohto právneho princípu, čo je zreteľné

predovšetkým v oblasti záväzkov na poskytnutie peňažných plnení (najmä pri pôžičkách, úveroch, ale
aj inominátnych či zmiešaných zmluvách) a pri ich zabezpečení. Výklad "zmluvnej voľnosti", podľa
ktorého je dovolené čokoľvek, čo si zmluvné strany v právnom úkone dohodnú, je však v iných, nám
blízkych právnych poriadkoch právne veľmi účinne postihnuteľný rozpracovanou a do značnej miery
ujasnenou problematikou dobrých mravov predovšetkým vďaka účinnej a právne fundovanej súdnej

rozhodovacej praxi a ustálenej judikatúre. V tomto zmysle sú aj slovenské súdy povinné vykladať zákony
eurokonformne a pristupovať k dnes aktuálnym otázkam spotrebiteľského práva s osobitným akcentom.

Súd týmto rozhodnutím žiadnym spôsobom neospravedlňuje správanie dlžníkov, ktorí si neplnia svoje
povinnosti a dodatočne pri uvedomení si dôsledkov hľadajú korektné alebo nekorektné spôsoby, ako
sa dôsledkom vyhnúť. Je však nutné prihliadať aj na fakt, že dodávateľ služieb (právny predchodca

navrhovateľa) tým, ako vo formulárovej zmluve naformuloval dojednanie o zmluvnej pokute, zneužil
svoje postavenie silnejšieho subjektu v danom právnom vzťahu a snažil sa sám vyvolať tieseň odporcu,
čo je pri postavení odporcu ako spotrebiteľa v tomto právnom vzťahu neprijateľné.

Evidentná prítomnosť hrubého nepomeru spočíva v tomto prípade v existencii neprimeranej podmienky
v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka spočívajúcej v dojednanej zmluvnej pokute počas celej doby

viazanosti bez ohľadu na ďalšie okolnosti - ako už bolo spomínané, pri takomto dojednaní zmluvnej
pokuty vôbec neboli rozlíšené prípady, ak by spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutímdoby viazanosti a prípady, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti, ale v oboch
prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty.

Dôležitú rolu pri rozhodnutí súdu zohráva však nielen časové hľadisko (moment, kedy došlo k omeškaniu

odporcu a k tomu naviazanému vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty), ale aj posúdenie
kvantitatívnych faktorov (napr. otázka, so zaplatením akej sumy sa vlastne odporca dostal do omeškania
a aký je pomer tejto výšky k dohodnutej zmluvnej pokute).

Tu je potrebné hneď na úvod zdôrazniť, že nárok na predmetnú zmluvnú pokutu bol časovo obmedzený
dobou 24 mesiacov od dátumu uzavretia zmluvy, t. j. v tomto období muselo dôjsť zo strany odporcu
k porušeniu povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta viazala. Navrhovateľ ale nijakým spôsobom

nepreukázal, že by zo strany odporcu došlo k takému kvalifikovanému porušeniu povinností v období
viazanosti, vôbec teda nie je zrejmé, so zaplatením akej sumy a kedy presne sa dostal odporca do
omeškania počas doby viazanosti. Je nedostačujúce len samotné tvrdenie navrhovateľa, že zo strany
odporcu došlo k porušeniu jeho povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Súd vôbec
nemal preukázané, že by k takejto situácii skutočne aj došlo.

Je potrebné dôsledne rozlišovať situáciu, keď sa odporca dostane do omeškania so splácaním platieb
za služby počas doby viazanosti, a naproti tomu situáciu, že až za takéto porušenie povinností nastupuje
ako následok nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Na to, aby súd mohol priznať navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, musí
mať najprv bezpochyby preukázané, že odporca porušil povinnosť riadne a včas splácať vyfakturované

sumy za služby v zmysle zmluvy. Navrhovateľ však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Na druhej strane, ak by aj navrhovateľ riadne preukázal, že odporca porušil tieto svoje povinnosti
v zmysle zmluvy o pripojení, následne by súd pristúpil k posúdeniu prípadnej existencie hrubého
nepomeru aj zo spomínaného kvantitatívneho hľadiska (pomer výšky nezaplatených faktúr za služby a
výšky zmluvnej pokuty). Takto však nebolo možné vôbec toto hľadisko preskúmať, keďže navrhovateľ

ani len nepreukázal, že by mu vôbec vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku správania
sa odporcu v dobe viazanosti.

Taktiež argumentácia navrhovateľa, že v prípade neuznania uplatneného nároku na zmluvnú pokutu
súdom je potrebné vziať do úvahy to, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda,
ktorá zodpovedala hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia vo výške 6.190,- Sk (205,47

eur), je neprijateľná.

Navrhovateľ v návrhu skutkovo vymedzil uplatnený nárok na zaplatenie sumy 331,94 eur ako
nárok vyplývajúci z práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná medzi jeho právnym
predchodcom a odporcom, a ktorá pohľadávka na neho prešla z jeho právneho predchodcu zmluvou
o postúpení pohľadávok. V zmysle ust. § 153 ods. 2 OSP je súd viazaný návrhom, a to nielen čo do

výšky žalovaného plnenia, ale aj čo do jeho skutkového vymedzenia. Z uvedeného vyplýva, že súd
nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani
niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť),
alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu,
ako bol predmetom konania. Ak by súd priznal navrhovateľovi požadované plnenie z iného právneho

dôvodu (teda práva na zmluvnú pokutu), ako si uplatnil, porušil by ust. § 153 ods. 2 OSP, a to z dôvodu,
že navrhovateľ nezmenil skutkové vymedzenie uplatneného nároku a nenavrhol pripustiť zmenu jeho
návrhu, len uviedol vyššie uvedenú argumentáciu zjavne z dôvodu obavy z toho, že súd posúdi ním
uplatnenú zmluvnú pokutu ako vyplývajúcu z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Predmetom postúpenia
bola nepochybne pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 331,94 eur, a nie pohľadávka na zaplatenie náhrady škody vo výške 205,47 eur, a na tom nič
nemení ani náhla zmena skutkových tvrdení navrhovateľom. Povaha uplatňovaného nároku zostáva
nezmenená bez ohľadu na to, že navrhovateľ (mohlo sa tak stať aj z obavy pred určením dojednania
o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku) zmenil skutkové tvrdenia. Navyše pojem „skutočnej
škody“ sa javí byť v tomto prípade navrhovateľom naformulovaný len špekulatívne; v tejto súvislosti

sa totiž otvárajú mnohé ďalšie otázky - napr. ak bola dojednaná v zmluve kúpna cena 1,- Sk (0,03eur) (síce, ako je to uvedené v zmluve, so zľavou z kúpnej ceny, ale povahou predsa len určená
konkrétne sumou 1,- Sk), spotrebiteľ je oprávnený v dobrej viere očakávať, že už zaplatil celú kúpnu
cenu (to by sa samozrejme netýkalo nárokov na zaplatenie platieb za poskytnuté služby v priebehu doby

viazanosti, či nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ by bol dojednaný prípustným spôsobom,
t. j. nie neprijateľne); takéto „priebežné“ zmeny v špecifikácii nárokov len vnášajú ďalšiu neistotu do
postavenia spotrebiteľa ako účastníka zmluvy a súd ich v žiadnom prípade nemôže odobriť. Z toho
vyplýva, že navrhovateľ nie je ani nositeľom prípadného práva na zaplatenie ním tvrdenej skutočnej
škody vzniknutej jeho právnemu predchodcovi, a súd teda návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť ani

vzhľadom na túto časť jeho argumentácie v spore.

Pre úplnosť ešte súd poukazuje aj na znenie rozsudku Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp.
zn. 6Co 91/2011.

V uvedenom spore išlo o v podstate analogický návrh, v ktorom si telekomunikačný operátor uplatňoval
nárok na zaplatenie 81,61 eur ako ceny za využitie telekomunikačných služieb z dvoch zmlúv a na
zaplatenie dvoch zmluvných pokút 785,42 eur, spolu 867,03 eur.

Okresný súd Prešov ako súd prvostupňový uložil odporcovi zaplatiť za využité služby 81,61 eur (hovory).
Plnenie zo zmluvných pokút priznal len čiastočne. Za významné považoval predajné ceny dvoch
telefónov (2x 132,44 = 264,88 eur). Nad predajnú cenu považoval prvostupňový súd zmluvné pokuty
za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Návrhu na zaplatenie 867,03 eur tak vyhovel čiastočne v
rozsahu 346,49 eur (81,61+264,88) s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 2.10.2008 do zaplatenia, v

prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Krajský súd Prešov ako súd odvolací rozsudkom z 24. apríla 2012, sp. zn. 6Co 91/2011 zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že sa žaloba o zmluvné pokuty ako absolútne neplatné v celom rozsahu
zamieta.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola

právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv

spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa pritom týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie

(§ 451 ods. 1 OZ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Pre úplnosť možno dodať, že zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni
jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba
platne uzavretej zmluvnej pokuty.

...

Podľa § 142 ods. 1 OSP: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporca bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, resp. mu žiadne trovy v konaní
ani nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).