Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717203271
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717203271.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobkyne: R. Š., nar. XX.X.XXXX,

bytomR.J.XX,právnezastúpená:AdvokátskakanceláriaHudzík&Partnerss.r.o.,sosídlomMnoheľova
830/15, Poprad, IČO: 47 251 564, proti žalovanej: D. J., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, H., právne
zastúpená: Mgr. Adrián Bobko, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 78, Poprad, IČO: 37 747 371, o
zaplatenie 513,24 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s

tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti
rozsudku súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou, ktorú doručila súdu dňa 15.3.2017 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
sumu 513,24 eur a trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe prosby svojej dcéry umožnila žalovanej s jej partnerom a deťmi
na základe ústnej dohody bezplatne užívať izbu na poschodí rodinného domu na adrese R. J. Č.. XX,
ktorého je vlastníčkou. Za užívanie izby sa žalovaná ústne zaviazala starať o mačky, ktoré chovala dcéra

žalobkyne a z toho dôvodu jej bolo poskytnuté bezplatné bývanie. Okrem toho sa žalovaná zaviazala
udržiavať izbu, jej zariadenie, ako aj iné priestory spojené s užívaním bytu v riadnom stave spôsobilom
na užívanie.

3. Predmetnú izbu užívala žalovaná od mesiaca január 2015 do mesiaca júl 2015. Po skončení doby
užívania žalobkyňa zistila, že žalovaná si ústne dohodnuté povinnosti a prevenčnú povinnosť v zmysle
zákona nesplnila. Zistila, že matrac, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou postele, je značne znečistený

pomočením, nad mieru bol znečistený aj koberec nachádzajúci sa na podlahe predmetnej izby.

4. Uvedené zistenia uviedla žalobkyňa aj do trestného oznámenia, ktoré bolo v zmysle § 197 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku odmietnuté. Počas konania pred začatím trestného stíhania žalovaná čiastočne
uznala spôsobenú škodu.

5. Žalovaná pohľadávka pozostáva aj z nedoplatku za plyn, t. j. sumy 96,24 eur, ktorá vznikla ako rozdiel

medzi zaplateným nedoplatkom za plyn v sume 236,24 eur, po odrátaní sumy 140 eur, ktorú žalovaná
uhradila po ukončení užívania izby.6. Posteľ, ktorá sa v izbe nachádzala nadobudla žalobkyňa v roku 2012 za sumu 375 eur. Znečistený
koberec bol vyčistený za sumu 42 eur.

7. Pod č. k. 8C/13/2017-49 vydal Okresný súd Poprad platobný rozkaz a žalobe vyhovel. Proti tomuto
podala žalovaná odpor s tým, že nárok žalobkyne neuznáva a existenciu pohľadávky žalobkyne v celom
rozsahu poprela. Odpor odôvodnila tým, že žalobkyňa ju výslovne požiadala o uvedenie poškodených
vecídopredošléhostavu.Navymaľovanístenyavytepovanímatracasavopreddohodliajzaprítomnosti
svedkov E. J. I. D. H.. Žalobkyňa nebola spokojná so zakúpenou farbou, preto sa dohodli, že žalovaná

donesie farbu novú. Na ďalšom termíne opravy sa už nedohodli. Keďže jej žalobkyňa neumožnila
uviesť veci do pôvodného stavu, vymáhanie škody z jej strany považuje žalovaná za bezpredmetné.
Požadovanú sumu za nedoplatok na plyne považuje žalovaná za neodôvodnenú, pretože v čase
zvýšeného odberu plynu sa v dome zdržiavala aj žalobkyňa aj s manželom, a neskôr aj jej dcéra s
manželom. Napriek tomu z dobrej vôle uhradila časť nedoplatku za plyn.

8. K podanému odporu sa žalobkyňa vyjadrila s tým, že z odporu vyplýva, že žalovaná nepopiera,
že žalobkyni vznikla v súvislosti s jej konaním škoda a nepopiera ani skutočnosť, že poškodené veci
neuviedla do pôvodného stavu, a žalobkyni vzniknutú škodu neuhradila v peniazoch.

9.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanie.Žalobkyňavsúladesosvojimipísomnýmivyjadreniami

zotrvala na uplatnenom nároku na náhradu škody. Bola ochotná prijať plnenie v splátkach, nakoľko
žalovaná nemá financie. Škoda bola spôsobená a žalovaná ju uznala. Na základe návrhu svojej dcéry
súhlasila s prenájmom izby pre žalovanú s rodinou. Nájomné mali dohodnuté ústne, resp. príspevok na
nájomné, platby sa však neuskutočnili. Malo k tomu dôjsť po tom, ako si partner žalovanej nájde prácu.
Žalovaná sa starala o šesť mačiek dcéry žalobkyne. K väčšej spotrebe plynu prispel aj chov o dvoch

psov, ktorých si tam žalovaná priviedla.

10. Škoda pozostáva zo zničenej postele poškodenej močom. Posteľ čistila, ale nedalo sa to vyprať.
Nakoniec ju vyhodila a obstarala si posteľ novú. Bola celá znehodnotená. Žalovaná nezabránila
jej pomočeniu malým dieťaťom. Koberec bol poškodený taktiež od moču. Žalovaná považovala za

vyčistenie koberca jeho povysávanie. Vytepovanie koberca žalovaná nenavrhla. Označila aj poškodenie
iných vecí, a to stenu, záves v sprche, záclony, žalúzie, čo však nebolo predmetom žaloby. Na žalovanú
podala trestné oznámenie pre poškodzovanie cudzej veci. Žalovaná požadovanú náhradu škody uhradiť
odmietla. Odmietla zaplatiť aj zvyšok nedoplatku za plyn. O bežné opotrebenie vecí podľa žalobkyne
v tomto prípade nešlo.

11. Žalovaná na pojednávaní uznala, že poškodili len posteľ a stenu. Dohoda so žalobkyňou znela, že pri
odchode dajú tieto veci do poriadku. Medzitým žalobkyňa napadla ju, a jej dcéru a podala na ňu trestné
oznámenie. Napriek tomu bola naďalej ochotná veci dať do poriadku. Neskôr sa dozvedela, že si veci do
poriadku dala žalobkyňa sama. Keďže sa rozišli v zlom, na ďalšej náprave vecí sa nedohodli. Žalovaná

si myslí, že posteľ sa dala uviesť do užívania schopného stavu, dalo sa to vytepovať, aj sa na tom so
žalobkyňou dohodli. Je pravdou, že sa tam raz jej dcéra, ktorá na uvedenej posteli spala, pocikala. Keď
z domu odchádzali, nemala žalobkyňa výhrady proti kobercu. Vyhodila ich z izby práve vtedy, keď ho
čistili. Rozporovala blok o kúpe novej postele žalobkyňou. Žalobkyňa nepreukázala, že by predmetnú
posteľ nebolo možné uviesť do pôvodného stavu. Nedoplatok za používanie plynu by sa mal rozdeliť

medzi všetky osoby, ktoré v tom čase predmetnú nehnuteľnosť, teda dom žalobkyne užívali. Pokiaľ bolo
žalovanej poskytnuté bezodplatné bývanie, nemusela žalovaná platiť nájomné a ani poplatky spojené
s užívaním vody, plynu a elektrickej energie.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu

vlastníctva, rozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru Poprad, faktúrou za spotrebovaný
zemný plyn s rozpisom položiek, pokladničným dokladom, ponukou na čistenie koberca predloženou
žalobkyňou, cenovou ponukou na čistenie postele a ostatnými listinami ktoré sa nachádzajú v spise a
zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobkyňa spolu so svojim manželom D. Š. je vlastníčkou rodinného domu na adrese R. J. Č.. XX,
Z. H. nachádzajúceho sa na liste vlastníctva č. XXX, P.. Ú.. R. J.. Žalobkyňa umožnila žalovanej na
základe ústnej dohody s jej partnerom a deťmi bezplatne užívať izbu na poschodí tohto domu. Za to sa
žalovaná ústne zaviazala starať o mačky, ktoré chovala dcéra žalobkyne. Ústne sa zaviazala taktiežudržiavať izbu, jej zariadenie, ako aj iné priestory spojené s užívaním bytu v riadnom stave spôsobilom
na užívanie. Dohodli sa aj na tom, že žalovaná nebude musieť uhrádzať poplatky spojené s užívaním
izby. Užívanie týchto priestorov žalovanou s ďalšími osobami trvalo od mesiaca január 2015 do mesiaca

júl 2015. Po odchode žalovanej žalobkyňa zistila, že matrac, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou postele
je značne znečistený pomočením a rovnako nad mieru je znečistený aj koberec, ktorý sa nachádzal v
tejto izbe. Vzniknutú situáciu žalobkyňa riešila trestným oznámením, ktoré bolo odmietnuté.

14. Žalobkyňa sa so žalovanou na odstránení stavu spôsobeného žalobkyňou nedohodla. Posteľ, ktorú

nadobudla 5.1.2012 so zľavou za sumu 375 eur považovala po odchode žalobkyne na základe vlastného
posúdenia za nepoužiteľnú, túto vyhodila a kúpila si novú. Za vyčistenie koberca autorizovanej firme
zaplatila 42 eur. V cene podľa dokladov je zaúčtované aj vypratie záclon.

15. Žalobkyňa nárok na úhradu na spotrebu plynu preukázala tým, že vo vyúčtovaní za odber plynu
v čase od 1.9.2014 do 18.6.2015 jej vznikol nedoplatok vo výške 236,24 eur, z ktorej sumy čiastočne

žalovaná hradila už sumu 140 eur. Zvyšok, sumu 96,24 eur, žiadala zaplatiť.

16. Žalovaná počas konania popierala všetky nároky žalobkyne, ako aj vznik jej zodpovednosti za škodu.
Podľa jej tvrdení bolo možné uviesť podľa odborného posúdenia tou istou spoločnosťou predmetnú
posteľ do prevádzky schopného stavu vyčistením, alebo opakovanou metódou za výhodnú cenu.

Akékoľvek poškodenie koberca poprela. Na úhrade nedoplatku za plyn sa podieľala väčším dielom, ako
by sa vyrátal na každú osobu v tom čase obývajúcu rodinný dom žalobkyne. Poskytnutú sumu považuje
za bezdôvodné obohatenie žalobkyne.

17. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada, a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Všeobecná zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu
zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce

v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existencia škody a jej výška zaťažuje
poškodeného (žalobcu).

21. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne
naplnené tieto predpoklady:

1. protiprávnosť konania
2. vznik škody
3. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, ktoré nie v súlade s právom
4. zavinenie škodcu (ktoré nie je v súlade s právom).

22. Škoda je v právnej teórii ako aj v súdnej praxi majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch.

23. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v
rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy, zmluvné vzťahy.

24. Zavinenie je vnútorný psychický stav fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je
protiprávne. Ide teda o spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Právna prax rozlišuje zavinenie
úmyselné a zavinenie nedbanlivostné. Na rozdiel od protiprávneho konania, všeobecná zodpovednosť
za škodu, vychádza z princípu predpokladaného zavinenia, čo sa premieta v procesnej rovine tým, že
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodca škodu nezavinil zaťažuje žalovaného.

25. Príčinná súvislosť medzi škodou a konaním je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť
medzi konaním a účinkami konania, teda o stav, pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide
o náhradu škody vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúcenásledok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. V
prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná
príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania

a škody (následku). Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou
škodou je otázkou skutkovou. O jej existencii (neexistencii) robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť,
zaťažuje poškodeného.

26. V prejednávanom prípade súd na základe vyššie uvedených teoretických úvah uzatvára, že škoda
ako majetková ujma, ktorá mala vzniknúť žalobkyni a bola vyjadrená v peniazoch vo výške 513,24 eur
reálne preukázaná nebola. Pre výpočet výšky náhrady škody možno vychádzať len zo skutočnej škody.
Žalobkyňa má dôkazné bremeno na preukázaní tvrdenej škody.

27. Súd skúmal každú jednu podmienku zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu a zaoberal sa aj

porušením prevenčnej povinnosti žalovanej.

28. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

29. Existencia prevenčnej povinnosti spočíva predovšetkým v snahe zabrániť vzniku škôd a má význam
pre existenciu protiprávneho konania.

30. Súd sa týmto zákonným ustanovením zaoberal a zistil, že nie je možné bez akýchkoľvek pochybností
tvrdiť, že žalovaná zanedbala svoju prevenčnú povinnosť dohľadom nad maloletými deťmi, ktoré mali

pomočiť koberec a posteľ v užívanej izbe.

31. Súd zistil, že žalobkyňa v momente, keď súhlasila s bývaním žalovanej a jej rodiny v izbe vo svojom
rodinnom dome vedela, že v izbe nebude bývať žalovaná sama, ale s partnerom a maloletými deťmi,
že v takom prípade môže dôjsť k väčšiemu bežnému opotrebovaniu užívaných vecí v izbe, než ako by

tieto veci boli užívané len jednou osobou, alebo len dospelými osobami. Samotná okolnosť, že izba sa
užíva viacerými osobami a deťmi mala byť pre žalobkyňu signálom, že ak z prevenčného hľadiska podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka nebude si počínať obozretne a opatrne k budúcim možným škodám v
súvislosti s užívaním izby, môže jej vzniknúť škoda.

32. Žalobkyňa nepreukázala, že pomočením koberca a postele deťmi žalovanej žalovaná pri konkrétnej
situácii, ktorá mohla viesť k vzniku škody, zanedbala svoju prevenčnú povinnosť a nepreukázala, ako
mala túto povinnosť žalovaná realizovať.

33. Tým, že porušenie prevenčnej povinnosti nebolo zistené a preukázané žalobkyňou, nebolo následne

ani zistené konanie žalovanej v rozpore s právom, ktoré malo priamy vplyv na vznik škody.

34. Žalovaná a jej rodina (s partnerom a deťmi) užívali s vedomím žalovanej a jej súhlasom izbu za
protislužbu. Nebolo preukázané žiadne také konanie žalovanej a maloletých detí, ktoré by nebolo v
súlade s právom a ktoré by sa vymykalo bežnému užívaniu vecí v izbe (posteľ, koberec) v závislosti od

veku osôb, ktoré mohli na základe súhlasu žalobkyne v izbe bývať. Žalobkyňa nepreukázala konanie
žalovanej v rozpore s objektívnym právom.

35. Vo vzťahu ku škode je potrebné uviesť, že ide o majetkovú ujmu objektívne vyjadrenú v peniazoch.
Vznik škody preukazuje žalobkyňa.

36. Žalobkyňa žiadala uhradiť škodu, ktorá jej vznikla poškodením postele vo výške 375 eur. Ide o
cenu, za ktorú nadobudla posteľ kúpou dňa 5.1.2012. Od tohto momentu posteľ žalobkyňa užívala až
do momentu, keď v januári 2015 ju začala užívať žalovaná a jej rodina. Žalobkyňa nepreukázala v
akom stave bola v tom čase posteľ, aké mala poškodenia, resp. opotrebenie, ako ju bežne opotrebovala

žalovaná do júla 2015 a ako sa hodnota postele zmenila po odchode žalovanej z izby a domu žalobkyne.
Nepreukázala teda výšku škody, ktorá jej mala na posteli vzniknúť.37. Vo vzťahu k poškodenému kobercu si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody za vyčistenie
koberca vo výške 42 eur. Predložila doklad od dodávateľa tejto služby, kde vyčistenie koberca a súčasne
pranie záclon bude stáť 42 eur. Žalobkyňa nepreukázala úhradu tejto sumy a ani skutočnosť výšky

nákladov za vyčistenie koberca samostatne, nie aj záclon.

38. Preto aj v tejto časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

39. Vo vzťahu k nedoplatku za plyn žalobkyňa tvrdila, že ide o náhradu škody za zvýšený odber plynu

žalovanou.

40. Z obsahu spisu a ani z dôkazov súd nezistil, akého konania sa mala žalovaná dopustiť tým, že jeho
následok je nedoplatok na plyne u žalobkyni.

41. Bolo zistené, že žalovaná v dome bývala od januára roku 2015 do júla roku 2015. V tom čase podľa

obrany žalovanej v rodinnom dome bývala aj žalobkyňa a jej manžel a aj dcéra žalobkyne s rodinou.
Nebolo zistené, že len v dôsledku nepomenovaného konania žalovanej malo dôjsť k zvýšenému odberu
plynu.

42. Vo vzťahu k výške škody nie je nárok preukázaný s poukazom na to, že samotné vyúčtovanie za

odber plynu neurčuje, že tento bol spotrebovaný výlučne v priestoroch, ktoré užívala žalovaná.

43. Ani vo vzťahu k tejto položke nárok nie je dôvodný.

44. Žalobkyňa nepreukázala, že by bola nedoplatok za plyn dodávateľovi uhradila. V tom prípade by bol

právnenárokuplatňovanýpodľa§451anasl.Občianskehozákonníka.Zatejtosituácieprinepreukázaní
dôvodnosti nároku a pri ukončení dokazovania je aj v tejto časti uplatnený nárok nedôvodný.

45. Pri skúmaní príčinnej súvislosti súd udáva, že ak neexistujú prvé dve podmienky zodpovednosti za
škodu, je nehospodárne sa touto podmienkou a podmienkou zavinenia vôbec zaoberať.

46. Na záver súd dodáva, že sa javí byť nepochopiteľnou skutočnosť, že si žalobkyňa svoje práva
uplatnila prostriedkami trestnej represie. V tomto prípade Poverený príslušník policajného zboru správne
poukázal na zásadu „ultima ratio“, podľa ktorej je trestné konanie krajným prostriedkom na ochranu
predovšetkým celospoločenských hodnôt.

47. V uznesení tohto Policajného orgánu a ani počas dokazovania vo veci sa nijako nepreukázalo
tvrdenie žalobkyne, že by počas konania pred začatím trestného stíhania žalovaná čiastočne uznala
spôsobenú škodu.

48. Žalobkyňa v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu o jej nároku súhlasila s plnením dlhu žalovanej v
splátkach. Takúto možnosť do úhrady sumy vo výške 150 eur pripustila v prípade zmluvného dojednania
strán aj žalovaná.

49. Napriek uvedenému znovu musí súd konštatovať, že žalovaná popierala nároky žalobkyne čo do

dôvodu a výšky, pričom pokiaľ aj bola ochotná poskytnúť protistrane čiastočné plnenie, toto súvisí s
nákladmi na uvedenie do pôvodného stavu poškodenej steny v užívanej izbe, poškodením čalúnenia
stoličky, resp. kúpeľného závesu, alebo záclony, čo však nebolo predmetom tejto žaloby.

50. K tomu treba dodať, že žalovaná predloženou cenovou ponukou v podstate spochybnila správnosť

postupu žalobkyne, pokiaľ za predmetnú posteľ (zakúpenú so zľavou) žiadala žalovanú o plnú náhradu,
pričom súd má za to, že bolo možné matrac uviesť do stavu pred jeho používaním dieťaťom žalovanej.
Pritom bola preukázaná ochota zo strany žalovanej posteľ vyčistiť, resp. poveriť jej vyčistením na to
povolanú firmu. Takýto spôsob nápravy bol zo strany žalobkyne v podstate znemožnený.

51. Tieto dôvody viedli súd k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v plnom rozsahu.52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. V konaní bola žalovaná plne úspešná,
a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

53. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.