Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/108/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717204845
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717204845.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
XXX/X, W., zastúpeného Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 89, Prešov, proti
žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, o zdržanie sa výkonu
záložného práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 4.6.2019, č. k. 17C/18/2017-200 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré je súčasťou zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úver k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. W.,
zapísaným na LV č. XXX, a to rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku KN C XXX/X vo výmere 432 m2
- zastavené plochy a nádvoria. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom
rozsahu.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba žalobcu je opodstatnená.
Zaoberal sa námietkou premlčania žiadaného nároku a dospel k záveru, že žiadne právo premlčané nie
je. Skonštatoval, že v danom prípade nenastal stav ultima ratio na predaj rodinného domu žalobcu bez
súdneho procesu na dobrovoľnej dražbe. Veriteľ sa mohol domáhať vykonania iného primeranejšieho
spôsobu výkonu záložného práva danej nehnuteľnosti, v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR PL.
ÚS 23/2014. Bolo zistené, že žalobca v predmetnej nehnuteľnosti býva aj so svojou rodinou. Predajom
rodinného domu ako obydlia žalobcu by došlo k vážnemu zásahu do práv na obydlie chránených
osôb. Záložné právo bolo možné realizovať aj súdnou cestou pri zachovaní záložného práva. Zdôraznil,
že výkon práva veriteľa ultima ratio dobrovoľnou dražbou nie je jediným riešením zabezpečujúcim
veriteľovi právo na domoženie sa svojej pohľadávky. Vzhľadom na výšku nesplateného úveru a hodnoty
zabezpečovaného zálohu nemožno konštatovať, že by tieto boli v hrubom nepomere, avšak táto
skutočnosť nespôsobuje iné právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal posudzovaním
charakteru zmluvy uzatvorenej medzi stranami konania so záverom, že táto zmluva má spotrebiteľský
charakter a úverový vzťah bolo potrebné posúdiť v zmysle predpokladov § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS. Uznanie záväzku žalobcom z 30.10.2015
súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatný právny úkon, žalobca nemal možnosť ovplyvniť znenie tohto
úkonu a jeho obsah a dôvodom, pre ktorý ho podpísal mohli byť skutočnosti spočívajúce v obavách v
súvislosti s poskytnutým úverom a jeho riadnym nesplácaním. Žalobca vzhľadom na svoj vek a vzdelanie

nemusel mať presnú predstavu o právnych následkoch uznania takéhoto záväzku. Žalobe preto vyhovel
a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
bola zamietnutá a uplatnil si náhradu trov konania. Poukazuje na to, že žaloba, tak ako bola zo strany
žalobcu uplatnená, nie je prípustná. Neboli splnené vecné procesné podmienky konania, keď táto
žaloba je v rozpore s § 137 CSP a možnosť podať takúto žalobu nevyplýva z osobitného predpisu.
Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve
o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu. Poukazuje na to, že z jeho strany je uplatňovaný
nárok na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia,
a teda nielen do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá nastala listom z 10.12.2014
a jeho nárok v tejto súvislosti je opodstatnený, keďže vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovení
Obchodného zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere
vyplýva priamo zo zákona z kogentného ust. § 1 a § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v
rozsahu, v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
spôsob mimosúdneho procesu výkonu záložného práva, a teda klauzulu o dobrovoľnej dražbe, žalovaný
nesúhlasí s tým, že takéto dojednanie v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti
poukazuje na ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o úkon uznania dlhu ako jednostranný
právny úkon žalobcu, žalovaný tvrdí, že žalobca urobil uznávajúci prejav slobodne, vážne, bol si zjavne
vedomý existencie a trvania dlhu v čase uznania a dlh v čase vykonania uznávacieho prejavu premlčaný
nebol. Uznanie dlhu bolo zaslané žalobcovi poštou, ktorý následne prejavil slobodnú vôľu uznať dlh čo
do dôvodu aj výšky. Zdôrazňuje ďalej, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je legálny
prostriedok výkonu záložného práva, vyplývajúci z § 151j a nasl. OZ, ust. § 53 ods. 10 OZ a zároveň
ust. z. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorý sleduje legitímny cieľ, a to uhradzovaciu funkciu
záložného práva v prípade, ak je zrejmé, že záložný veriteľ si nevie inak uspokojiť svoju pohľadávku.
Žalobca nebol ochotný dobrovoľne uhradiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere. Poslednú úhradu
dlhu vykonal žalobca ešte 4.2.2016 a vo vzťahu k nemu je vedených viacero exekučných konaní.
Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby bez
exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Výkonu záložného
práva nebráni ani skutočnosť, že predmet zálohu je obydlím žalobcu, nakoľko zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva absolútna nedotknuteľnosť obydlia. Zákon o dobrovoľných dražbách pritom pamätá
na ochranu obydlia, napr. s poukazom na § 16 ods. 6 tohto zákona. Žalovaný teda výkon záložného
práva formou dobrovoľnej dražby v danom prípade považuje za oprávnený.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa predpokladov § 379 a nasl. z. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného
opodstatnené nie je.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument zo strany
uplatnený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní.

7. Z obsahu spisu plynie, že medzi stranami sporu bola dňa 31.07.2008 uzatvorená zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá nepochybne má charakter zmluvy spotrebiteľskej.
Táto zmluva má formulárovú podobu, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Listom z 10.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z
dôvodu porušenia jeho povinnosti splácať úver riadne a včas. Žalovaný na základe uvedeného vyzval
žalobcu, aby vrátil celú dlžnú sumu, vrátane príslušenstva, ktorá k 10.12.2014 bola vyčíslená rozsahom
40.897,53 eur. Strany sporu uzatvorili tiež zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
dňa 31.7.2008 a nebolo sporné, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva uskutočnením predaja
nehnuteľností, založených v prospech žalovaného formou dobrovoľnej dražby v súlade so z. č. 527/2002
Z.z.

8. Základnou črtou spomínanej formulárovej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná
na formulári a prílohou sú zvyčajne Všeobecné obchodné podmienky, keď tieto dokumenty žalobca
nepochybne ovplyvniť nemohol. Z toho dôvodu je potrebné na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy
uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť
od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa
teda nie je možné dohodnúť podmienky plynúce z ustanovení Obchodného zákonníka, ak ustanovenia
Občianskeho zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Predmetný úverový vzťah bolo preto potrebné
posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS.

9. Nemali by byť žiadne pochybnosti o pohľadávke žalovaného a dá sa stotožniť s jeho argumentáciou
aj v tom, že dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva a že má na
jej vykonanie právo. Nie sú tiež pochybnosti v tom, že žalobca porušil zmluvné povinnosti, pokiaľ ide
o splácanie úveru. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, že neexistujú žiadne obmedzenia
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a zdôrazňuje, že aj tak silné právo, akým nepochybne
záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov súkromného práva.

10. V tomto smere možno závery Ústavného súdu v spojení s rozsudkom Súdneho dvora (PL. ÚS
23/2014, C-34/12) označiť za akýsi manuál výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v sporoch
so slabšou zmluvnou stranou.

11. Okolnosti, akými sú chránený záloh (obydlie), chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby,
proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením
pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou
exekúciou), dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností výkonu práva,
možnosti reštartu v splácaní úveru, hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, oslabenie práva premlčaním, nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní
bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru predstavujú okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní
o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby
a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa dobrovoľnej dražby závisí od intenzity spomínaných
okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa
opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä ak záložné právo opatrením súdu nezanikne a
veriteľovi plynú úroky z omeškania.

12. Je potrebné zdôrazniť, že samotná zmluvná podmienka o dobrovoľnej dražbe nie je nekalá. V tejto
súvislosti ide predsa o zákonný prostriedok výkonu záložného práva. Problém nastáva vtedy, ak sa má
inak legálnym prostriedkom vymôcť nečestné plnenie. V danom prípade ide o vymoženie dohodnutých
úrokov ako ceny úverovej služby po splatnosti úveru, ktoré žalovanému nemôžu patriť, keďže po
splatnosti vzniká nárok na úroky z omeškania a klauzula o ich plnení v rozpore s týmto pravidlom je
absolútne neplatná (do pozornosti napr. rozsudok KS Prešov, sp. zn. 19Co/4/2017, 21Co/61/2018). Súdy
taktiež už v minulosti vo vzťahu k žalovanému nepriznali plnenie zo zmluvnej podmienky ukladajúcej
povinnosť platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Vtedy už je možné zmluvnú klauzulu, ktorá inak má
oporu v zákonom regulovanom pravidle, posúdiť ako nekalú.

13. Je evidentné, že viac ako jedna z okolností relevantných pre dočasné zdržanie dobrovoľnej dražby
pôsobí v čase rozhodovania súdu. Za týchto okolností sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie v rámci preventívneho posúdenia (ne)proporcionality výkonu dobrovoľnej dražby a obranu
žalovaného o práve vykonať „bez ďalšieho“ dobrovoľnú dražbu za nedôvodnú. K otázke prečo práve
žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva odvolací súd uvádza, že nič iné hmotné právo neponúka, a
preto ak v čase rozhodovania súdu (§ 217 CSP) pretrváva hrozba porušenia práv a právom chránených
záujmov, je práve žaloba o zdržanie sa adekvátnym prostriedkom ochrany. Ak pominie dôvod ochrany
pri zmene skutkových okolností, daný rozsudok nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci.

14. Odvolací súd konštatuje, že úverová zmluva, na základe ktorej žalovaný začal s výkonom záložného
práva, bola súdom prvej inštancie podrobená súdnej kontrole zmluvných podmienok a uvedené sa
týka aj úkonu uznania dlhu, ktorý vo formulárovej podobe vyhotovil žalovaný a ktorý sa týka bližšie

nešpecifikovanej istiny 43.739,47 eur s ďalším príslušenstvom. Uznanie dlhu vyhotovené a predložené
žalobcovi zo strany žalovaného, žalobca pokiaľ ide o jeho obsah ovplyvniť nemohol, išlo o vopred
pripravené tlačivo a súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uzavrel, že dôvodom, pre ktorý došlo k
jeho podpisu boli skutočnosti spočívajúce v obavách, súvisiacich s poskytnutým úverom a jeho riadnym
nesplácaním. Žalobca tak vzhľadom na svoj vek a vzdelanie nemal presnú predstavu o právnych
následkoch takéhoto uznania záväzku a tento úkon súd prvej inštancie opodstatnene vyhodnotil ako
absolútne neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takéto konanie zo strany
žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, v spotrebiteľských
právnych vzťahoch ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Mcdo/9/2012).

15. S poukazom na všetky vyššie uvádzané dôvody odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a
nasl. CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobcovi
v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.