Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/168/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509203952
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7509203952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičíkovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcu U. Ž., C., N. Č. XX, zast. JUDr. Janou
Závodskou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Ažbetina 3, proti žalovanej T. T., C., N. Č.
XX, zast. JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Ždiarska 19, Košice,
o zaplatenie 2.483,02 € istiny s prísl. a zaplatenie 652,72 €, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
8C/86/2009-189 z 30.3.2012 v znení opravného uznesenia 8C/86/2009-200 z 2.4.2012 Okresného súdu
Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné vo
výške 657,27 € spolu s úrokom z omeškania od 6.05.2008 do zaplatenia vo výške 8,5% ročne zo sumy
73,03 €, od 6.06.2008 do zaplatenia vo výške 8,5% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.07.2008 do zaplatenia
vo výške 8,5% ročne zo sumy 73,03 € od 6.08.2008 do zaplatenia vo výške 8,5% ročne zo sumy 73,03
€, od 6.09.2008 do zaplatenia vo výške 8,5% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.03.2009 do zaplatenia vo
výške 10% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.04.2009 do zaplatenia vo výške 9,5% ročne zo sumy 73,03 €, od
6.05.2009 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne zo sumy 73,03%, od 6.06.2009 do zaplatenia vo výške

9% ročne zo sumy 73,03% a nedoplatky vzniknuté počas obdobia nájmu za plnenia spojené s užívaním
domu vo výške 51,45 € a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Opravným uznesením 8C/86/2009-200 z 2.4.2012 opravil výrok rozsudku, ktorý má správne znieť, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 657,27 € spolu s úrokom z omeškania, od
6.05.2008 do zaplatenia vo výške 8,5% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.06.2008 do zaplatenia vo výške
8,5% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.07.2008 do zaplatenia vo výške 8,5% ročne zo sumy 73,03 € od

6.08.2008 do zaplatenia vo výške 8,5% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.09.2008 do zaplatenia vo výške
8,5% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.03.2009 do zaplatenia vo výške 10% ročne zo sumy 73,03 €, od
6.04.2009 do zaplatenia vo výške 9,5% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.05.2009 do zaplatenia vo výške
9,25% ročne zo sumy 73,03 €, od 6.06.2009 do zaplatenia vo výške 9% ročne zo sumy 73,03 € a
nedoplatky vzniknuté počas obdobia nájmu za plnenia spojené s užívaním domu vo výške 51,45 € a to
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, vychádzajúc z § 164 ods. 1 (jeho zneniecitoval. Uviedol, že pri vyhotovení rozsudku došlo k administratívnej chybe vo výroku na str. 1 ods. 2
veta prvá, preto podľa § 164 O.s.p. túto zrejmú nesprávnosť opravil tak, ako je to uvedené vo výroku
uznesenia.

V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, že predmetom konania je zaplatenie dlžného nájomného s prísl. a
úhrada nedoplatkov vzniknutých počas obdobia nájmu za plnenia spojené s užívaním domu, že žalobca
žalobou z 3.04.2009, doručenej mu 3.04.2009, po pripustení zmeny žaloby uznesením 4.06.2010
a zastavenia konania v časti zaplatenia sumy 632,34 € z titulu neuhradenej spotreby médií s 5%
úrokom z omeškania od 11.03.2009 do zaplatenia uznesením zo dňa 19.10.2011 (č.l. 147 spisu), žiadal,

aby zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi nájomné za obdobie od 4/2006 do 10/2008, špecifikovaným
v žalobe a od 4/2009 do 06/2009 2.483,02 € spolu s úrokom z omeškania, že žiadal taktiež úhradu
nedoplatkov vzniknutých počas obdobia nájmu za plnenia spojených s užívaním domu celkovo vo výške
652,72 €, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu ako aj náhradu trov konania.,
na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaná s ním uzavrela dňa 1.06.2002 zmluvu o nájme
domu, v ktorej sa zaviazala na platenie nájomného žalobcovi mesačne vo výške 2.200,- Sk (73,03 €)

a to do 5-teho dňa v kalendárnom mesiaci. Taktiež sa zaviazala uhrádzať nedoplatky vzniknuté počas
obdobia nájmu za plnenia spojené s užívaním domu, že nájomný vzťah medzi nimi bol ukončený k
30.06.2009 a to výpoveďou z nájmu domu zo dňa 17.03.2009, doručenou žalovanej dňa 20.03.2009, že
od obdobia 4/2006 do 6/2009 žalovaná uhradila nájomné len za mesiace 10/2008, 11/2008, 12/2008,
1/2009, 2/2009 a neuhradila nájomné za obdobia od 4/2006 do 9/2008 a od 3/2009 do 6/2009 v počte

osemnásťkrát. Žalovaná v súlade so zmluvou o nájme domu zo dňa 1.06.2002 bola povinná uhrádzať
nedoplatky na službách spojených s užívaním domu, k čomu nikdy nedošlo, preto žalobca uplatňoval
svoj nárok na zaplatenie týchto nedoplatkov, nakoľko ich bol nútený platiť z vlastných finančných
prostriedkov, pričom ide o nedoplatky za energie - plyn za obdobie od 1.10.2005 do 18.10.2006 vo
výške 14.792,- Sk (491,01 €), od 12.7.20007 do 18.10.2007 vo výške 1.774,- Sk (58,81 €) a za obdobie

od 19.10.2007 do 18.10.2008 vo výške 3.100,- Sk (102,90 €) s poukazom na vyúčtovacie faktúry VS:
7417 155653 za fakturačné obdobie od 1.10.2005 do 18.10.2006, faktúry VS: 7412332115 za fakturačné
obdobie od 12.07.2007 do 18.10.2007, faktúry VS: 7414481267 za fakturačné obdobie od 19.10.2007
do 18.10.2008. Platby za služby spojené s užívaním domu platil vždy žalobca a neboli predmetom
zmluvy o nájme dome zo dňa 1.06.2002. Predmetom zmluvy boli len nedoplatky na týchto platbách za

služby spojené s užívaním domu. Žalovaná platila nájomné len za obdobie 10/2008 do 2/2009, preto
žalobca žiadal zaplatenie nájomného za obdobie, kedy žalovaná nájomné žalobcovi neuhrádzala z titulu
uzavretej zmluvy o nájme domu zo dňa 1.06.2002.

Poukázal na to, že žalovaná dlh na nájme neuznala, čo do základu a výšky príslušenstva, že
neuznávala sumu 1.285,13 € za neuhradené spotreby médií, keďže takáto dohoda medzi nimi nebola,

pričom mesačné nájomné v sume 2.200,- Sk (73,03 €) obsahovalo aj úhradu týchto nákladov. Z
výsluchu žalobcu zistil, že rodinný dom, ktorého nájom sa týka, kúpil žalobca v roku 2002 na základe
hypotekárneho úveru za kúpnu cenu vo výške 600.000,- Sk (19.916,35 €) (č.l. 17 - 18 spisu č.k. 15C
49/2009), že ako kupujúci vystupoval len žalobca, pričom žalovaná žiadnou sumou neprispela na kúpu
rodinného domu (č.l. 2 - 3 spisu č.k. 15C/49/2009), že do rodinného domu sa nasťahovali v r. 2002

spoločne, keďže v tom čase mali účastníci konania vzťah, že na naliehanie žalovanej uzavreli v r.
2002 zmluvu o nájme domu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať nájomné vo výške
2.200,- Sk (73,03 €) mesačne (č.l. 3 spisu), že k úhrade zo strany žalovanej nedošlo z dôvodu, že
počas spoločného bývania bola nezamestnaná, prípadne bola len v krátkych obdobiach zamestnaná,
že žalobca uhrádzal počas celej doby inkaso a všetky poplatky spojené s užívaním domu a taktiež platil

hypotekárny úver, že žalovaná prispievala len na chod spoločnej domácnosti a to na zakúpenie stravy,
že v ostatnej časti sa finančnou čiastkou nepodieľala na úhrade nájomného, ani na úhrade inkasa, že
žalobca uviedol, že nikdy žalovanú písomne nevyzval na zaplatenie nájomného a médií, že vyzýval ju
len ústne na platenie nájomného a že z dôvodu jej finančnej tiesne sa zaviazala, že mu bude uhrádzať
dlhy, ktoré žalobca namiesto žalovanej postupne uhradil, že zo strany žalobcu nikdy nedošlo k ročnému

zúčtovaniu nedoplatkov vzniknutých počas obdobia nájmu za plnenia spojené s užívaním domu tak,
ako to vyplýva zo zmluvy o nájme domu a to v písomnej forme, realizovalo sa to len v ústnej forme, že
žalobca uviedol, že na naliehanie žalovanej bol nútený opustiť rodinný dom, v ktorom spoločne bývali
a od 4/2008 do 6/2009 v rodinnom dome nebýval a v tomto čase ale naďalej uhrádzal všetky poplatky,
pričom žalovaná ani v tejto dobe neuhrádzala nájomné a neplatila za elektrinu a plyn a že v 10/2008

žalobca vyzval žalovanú na úhradu inkasa, s čím žalovaná nesúhlasila a tak v rodinnom dome vypolelektrickú energiu, že žalovaná ale v tomto období si na svoje meno prihlásila odber elektrickej energie,
že žalobca uviedol, že na úhrade inkasa sa dohodli na spoločnej úhrade, ale realizácia platieb bola len
z jeho strany. Žalovaná predložila poštovú peňažnú poukážku zo dňa 26.04.2006 v sume 1.100,- Sk

(36,51 €) a zo dňa 16.06.2008 v sume 2.540,- Sk (84,31 €), ktorými preukazovala, že sa podieľala na
úhrade za plyn. Tieto platby realizovala podľa žalovanej ona, aj keď ako odosielateľ je uvedený žalobca.
Žalobca uvedenú skutočnosť potvrdil, ale uviedol, že úhrada bola z jeho finančných prostriedkov, ktoré
dal žalovanej. Žalovaná ďalej predložila výpis zo sporožírového účtu zo dňa 30.09.2009, kde príjem
žalovanej bol poukázaný na účet žalobcu s tým, že žalobca uviedol, že žalovaná mala nedoplatok na

telefóne a z toho dôvodu svoj príjem poukázala na účet žalobcu, aby jej nebola suma stiahnutá z jej
účtu. Žalobca dňa 8.10.2008 zaslal žalovanej sumu 300.000,- Sk (9.958,17 €) s tým, že žalobca to
zdôvodnil dohodou uzavretou medzi účastníkmi konania v znení, že žalovaná sľúbila, že po prevzatí tejto
sumy sa dobrovoľne vysťahuje z nehnuteľnosti. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil tú skutočnosť, že
žalovaná pred kúpou rodinného domu predala svoj byt za sumu 350.000,- Sk (11.617,87 €), keďže bola
vlastníčkou garsónky v E., (č.l. 6 spisu č.k. 15C 49/2009), ale touto sumou neprispela na kúpu rodinného

domu z dôvodu, že finančné prostriedky potrebovala na úhradu dlhov. Zároveň uviedol, že peniaze,
ktoré získala žalovaná predajom garsónky, časť finančných prostriedkov použila na úhradu svojich
dlhov a sčasti sumu, ktorá jej ostala spoločne „rozhajdákali“ na zakúpenie potravín a chov psov, ktorých
spoločne chovali, pričom výšku žalobca uviesť nevedel. Rodinný dom kupovali za účelom spoločne v
ňom bývať, keďže v tom čase mali vzťah. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, ktorá aj vyplýva

zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 13.02.2002 (č.l. 5 - 6 č.k. 16C/202/2008), že v tejto zmluve
vystupovali ako kupujúci obaja účastníci konania. Následne kúpna zmluva bola uzavretá len s ním.
Žalobca nevedel súdu zdokladovať a preukázať úhradu platieb realizovaných titulom užívania rodinného
domu od roku 2002, nakoľko nimi nedisponoval. Úhrada nájomného ako aj nedoplatkov, ktorých žalobca
úhradu žiadal je od roku 2006. Poukázal na to, že tvrdenie žalovanej na to, že žalovaná uviedla, že z

jej strany šiel návrh na uzatvorenie zmluvy o nájme zo dňa 1.06.2002 z dôvodu, že nehnuteľnosť bola
kupovaná spoločne, ale na liste vlastníctva bol uvedený len žalobca, keďže chcela zlegalizovať svoje
bývalé v predmetnej nehnuteľnosti. Od 1.06.2002 sa spolu so žalobcom nasťahovali do nehnuteľnosti
a spoločne ho obývali. Na platení za nehnuteľnosť sa žalovaná podieľala platením za médiá a to šeky za
elektrinuaplynplatilaonazosvojichprostriedkovatietošekyboliuloženénachladničke.Onaichzobrala

a zaplatila. Všetky tieto platby realizovala zo svojich finančných prostriedkov, keďže žili v spoločnej
domácnosti, spoločne hospodárili, ale niekedy sa stalo, že tieto šeky mohol zaplatiť aj sám žalobca,
že aj keď v nájomnej zmluve je uvedená suma 2.200,- Sk (73,03 €), ona platila mesačne aj viacej,
keďže inkaso bolo vo výške 3.150,- Sk (104,56 €). Ďalej uviedol, že žalovaná potvrdila skutočnosť,
že v roku 2002 bola nezamestnaná a poberala aj príspevok na bývanie, že v tomto čase predala svoj

byt, preto disponovala finančnými prostriedkami, aj keď bola nezamestnaná. Potvrdila skutočnosť, že
pri podpise kúpnej zmluvy za predmetnú nehnuteľnosť zaplatila časť kúpnej ceny v hotovosti vo výške
200.000,- Sk, keďže 30% z hodnoty nehnuteľnosti muselo byť vložených v hotovosti, že zvyšok sumy vo
výške150.000,-Skžalovanázvlastnýchfinančnýchprostriedkovinvestovaladosamotnejnehnuteľnosti,
napríklad na nákup čerpadla, vane atď, že žalovaná uviedla, že v polovici mája 2008 sa rozišli a od

8/2008 začal žalobca dochádzať do nehnuteľnosti nepravidelne a od 9/2008 začali vzájomne riešiť
jej odchod z rodinného domu. Od 9/2008 nežili v spoločnej domácnosti, preto od 10/2008 žalovaná
žalobcovi dávala peniaze na účet, o čom predložila doklad o vykonaných platbách. Posledné nájomné
zaplatila za mesiac 02/2009, teda v období od 10/2008 do 02/2009 vrátane zaplatila nájomné, keďže
v nehnuteľnosti od 28.02.2009 už býval žalobca so svojou priateľkou a z toho dôvodu ďalej platby

žalovaná titulom nájomného neuhrádzala.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 15.06.2010 (/č.l. 101) zistil, že
žalovaná bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.05.2008 do 18.01.2009, že vyradená
bola z dôvodu, že sa zamestnala vo firme AGI s.r.o. , Košice, že v roku 2002 bola v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 15.05.2002 do 28.02.2003 a vyradená bola z dôvodu začatia samostatne zárobkovej

činnosti, že jej bol vyplácaný príspevok na bývanie od 7/2002 do 12/2002 v zmysle predložených
potvrdení.

Zo zmluvy o nájme zo dňa 1.06.2002 (č.l.105 spisu) zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
nájomná zmluva od 1.06.2002 na dobu neurčitú s tým, že nájomca sa zaviazal zaplatiť prenajímateľovi
nájomné vopred vo výške 2.200,- Sk za každý mesiac od 5-teho dňa v kalendárnom mesiaci. Nedoplatkyvzniknuté počas obdobia nájmu za plnenia spojené s užívaním domu sa nájomca zaviazal uhradiť vždy
po ročnom zúčtovaní a to následne s výzvou prenajímateľa.

Z výpovede z nájmu domu zo dňa 17.03.2009 (č.l. 106 spisu) zistil, že žalobca podľa ust. § 711

ods. 1 OZ vypovedal žalovanej nájom domu, založený nájomnou zmluvou zo dňa 1.06.2002 z dôvodu
ust. § 711 ods. 1 písm. a), d) OZ. Nájom žalobca vypovedal z dôvodu, že rodinný dom potrebuje
na zabezpečenie bývania pre seba (§ 711 ods. 1 písm. a OZ) a z dôvodu, že za nájom a užívanie
nehnuteľnosti žalovaná neuhrádzala nájomné za mesiac 1/9/2008 a jej dlh na nájomnom za uvedené
obdobie predstavuje sumu 1.1942,40 € (§ 711 ods. 1 písm. d/ OZ), že podľa § 710 ods. 2 OZ výpovedná

lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
výpoveď žalovanej doručená, že výpoveď bola žalovanej doručená 20.03.2009 v zmysle pripojenej
poštovej poukážky.

Zo skončenia nájmu - oznam zo dňa 7.07.2009 (č.l.107) zistil, že dňom 30.06.2009 žalovanej skončila
nájomná zmluva zo dňa 1.06.2002 s tým, že vyúčtovanie a vzniknutý nedoplatok na nájomnom - rozhlas
a TV žalobca zaslal žalovanej.

Z výpisu z účtu Slovenská sporiteľňa a.s. ( č.l. 119) zistil, že žalovanou bola vykonaná platba nájmu za
10/2008 v sume 2.200,- Sk, 11/2008 suma 2.200,- Sk (č.l. 120), nájom za 12/2008 suma 2.200,- Sk,
(č.l. 122) nájom za január 1/2009 suma 73,- €, nájom za 2/2009 suma 73,- € (č.l. 123 spisu).

Zo zápisnice o výsluchu svedka zo 15.04.2009 pred OO PZ Bohdanovce (č.l. 132) súd zistil, že dňa 8.,
9.04.2009 sa žalovaná snažila vojsť do predmetnej nehnuteľnosti, keďže si chcela zobrať nejaké veci s

tým, že dňa 9.04.2009 zámky boli vymenené na rodinnom dome.

Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 17.03.2009 pred OO PZ Bohdanovce (č.l. 133) zistil, že žalovaná
si opätovne chcela prevziať z rodinného domu osobné veci za pomoci polície, pričom dvere im otvoril
žalobca. Taktiež zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 10.04.2009 zistil, že predmetný rodinný dom
už obýval žalobca, pričom žalovaná v rodinnom dome mala ešte svoje osobné veci.

Zo záznamu OO PZ Bohdanovce 6.05.2009 (č.l. 160) zistil, že žalovaná sa opätovne snažila dostať
do rodinného domu za účelom vyzdvihnutia osobných vecí, pričom od maca 2009 byt obýva žalobca, aj
keď má súdom zakázaný vstup a prebývanie v dome bez jej prítomnosti.

Z výzvy na prevzatie kľúčov zo dňa 3.06.2009 (č.l. 165) zistil, že medzi účastníkmi konania dochádzalo
k výmene zámkov rodinného domu, pričom žalobca vyzval žalovanú, aby mu oznámila, kedy si mieni

prevziať osobne kľúče od rodinného domu. Taktiež požiadal žalovanú, aby do domu nepúšťala cudzích
ľudí.

Z OP Košice - okolie č.k. 2Pv 194/2009-6 zo dňa 28.04.2009 zistil, že žalobca bez súhlasu žalovanej
vstúpil a zotrval v predmetnom rodinnom dome (č.l. 166 spisu).

Z oznámenia zo dňa 21.04.2011 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (č.l. 169) zistil, že

žalovanej od 7/2002 do 2/2003 bola vyplácaná dávka sociálnej pomoci a v období od 05/2002 do
6/2002, 7/2002 do 12/2002 a od 5/2003 do 6/2003 bola poberateľkou príspevku na bývanie. V období od
8/2005 do 9/2006, 8/2008 do 1/2009 dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, od 10/2006 do 3/2007
bol žalovanej vyplácaný aktivačný príspevok pre dlhodobo nezamestnané osoby v zmysle pripojených
príloh.

Vychádzajúc z § 685 ods. 1, § 686 ods. 1,2, § 696 ods. 1,2, § 697, § 687 ods.1,2, § 688, § 689,
§ 690 , § 711 ods. 1 písm. a), d), § 710 ods. 2, § 517 ods.1,2 Obč.zák., § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008 (ich znenie citoval), na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že účastníci konania predmetnú nehnuteľnosť, čo vyplynulo aj z výpovede žalobcu, kupovali
na spoločné bývanie, keďže v tom čase mali vzťah, že nehnuteľnosť spoločne užívali, spoločne viedli

domácnosť, spoločne hospodárili a spoločne sa dohodli, na platení stravy žalovanou, taktiež spoločnej
platbe inkasa, ktoré podľa žalobcu žalovaná neuhrádzala, že žalobca vo svojej výpovedi aj uviedol,
že časť peňazí, ktoré obdržala žalovaná odpredajom garsónky za sumu 350.000,- Sk (11,617,87 €)
spoločne minuli na zakúpenie potravy a chov psov, ktoré spoločne chovali, že žalobca opustil rodinný
dom z dôvodu, že si našiel známosť a ich spoločný vzťah sa ukončil koncom apríla 2008. Urobil záver,

že 05/2008 - 03/2009 platila, od tohto obdobia, teda od mája 2008 žalovaná sama užívala predmetnú
nehnuteľnosť a mohlo dôjsť k realizácii zmluvy o nájme domu zo dňa 1.06.2002, ktorá bola medzi
účastníkmi konania uzavretá a teda k úhrade dohodnutého nájomného vo výške 2.200,- Sk (73,03 €),
ktorú ako to vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, žalovaná platila, ale len do marca 2009,
keďže koncom februára 2009 predmetnú nehnuteľnosť začal obývať podľa výpovede žalovanej žalobca
so svojou terajšou manželkou, že od obdobia, kedy žalobca opustil nehnuteľnosť, teda od 5/2008, už

prestali účastníci konania nehnuteľnosť spoločne užívať a taktiež spoločne hospodáriť a mohlo dôjsť
k realizovaniu dohodnutej platby nájomného a dohodnutých nedoplatkov podľa zmluvy o nájme zo dňa
1.06.2002 a to až do doby skončenia nájmu, do 30.06.2009, čo zodpovedá dlžnému nájomnému vo
výške 657,27 €, keďže za toto obdobie žalovaná žalobcovi nájom neplatila. Z výsledkov vykonaného
dokazovania mu vyplynulo, že žalovaná zaplatila nájomné žalobcovi v období od 05/2008 do 30.06.2009

len za obdobie 10/2008, 11/2008, 1/2009, 2/2009. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to šetrenia
pred OO PZ Bohdanovce, mu vyplynulo, že v období marec, apríl žalovaná sa už pravidelne a sústavne
nezdržiavala v predmetnej nehnuteľnosti, ale mala tam ešte osobné veci. Na základe vykonaného
dokazovania a v súlade s cit. zák. ust. zaviazal žalovanú za obdobie od 6.05.2008 do doby skončenia
nájomnej zmluvy, do 30. júna 2009 na zaplatenie nájomného vo výške 657,27 € spolu s príslušenstvom

v zmysle § 517 ods. 1,2 O.s.p., vo výškach, ktoré zodpovedajú mesačným splátkam nájomného 73,03
€ s úrokom z omeškania vo výške stanovenej podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ platné v rozhodnom období omeškania s platbami nájomného.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania mu bolo
preukázané, že účastníci konania sa spoločne v tomto období podieľali na vedení spoločnej domácnosti,

spoločne hospodárili a ich vzťah bol ukončený až v apríli 2008, kedy žalobca opustil spoločnú
domácnosť.

Keďžeúčastnícikonaniavzmyslezmluvyonájmezodňa1.06.2002sadohodliajnaúhradenedoplatkov
za služby spojených s užívaním domu, zaviazal žalovanú na zaplatenie takto vzniknutých nedoplatkov,
nie za celé vyúčtované obdobie od 19.10.2007 do 18.10.2008, ale len za obdobie od mája 2008 do

18.10.2008, v zmysle vyúčtovacej faktúry VS: 7414481267 vo výške 51,45 €, nakoľko v tomto období
predmetnú nehnuteľnosť užívala už len žalovaná.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. (jeho znenie citoval) a keďže žalobca mal
vo veci úspech len čiastočný, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti rozsudku - výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi nájomné 657,27 € istiny

s prísl. a nedoplatky vzniknuté počas obdobia nájmu za plnenia spojené s užívaním domu 51,45 €,
podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že s takýmto záverom prvostupňového súdu
sa nestotožňuje, že je toho názoru, že súd v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že podľa § 157 ods. 2 O.s.p. rozsudok
považuje na nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, lebo nie je jasné, akými úvahami sa súd riadil pri

hodnotení dôkazov, že z rozsudku nevyplýva, ako sa vysporiadal s jej tvrdením, že nájomnú zmluvu
považuje za neplatnú celú, lebo je v rozpore s dobrými mravmi a v časti o platbách je nezrozumiteľná a
nepreskúmateľná. Ďalej uviedla, že na túto skutočnosť poukázala vo svojom vyjadrení 18.5.2011, ako i v
záverečnej reči jej právnej zást. že predmetom skúmania je nájomná zmluva uzavretá 1.6.2002. Citovala
znenie § 686 ods. 1 Obč.zák. a tvrdila, že v jej prípade nie je jasné, čo sa pod nájmom myslí, či je to

vrátane médií, že rovnako nie je jasné, čo sa považuje za plnenie spojené s užívaním bytu, že nie je
zrozumiteľné, po akom zročnom zúčtovaní vznikne povinnosť, t.j., či po zúčtovaní nájmu v ktorom sú aj
zálohovéplatbyzaplneniealeboporočnomvyúčtovanídodávateľmédiíaktorýchmédií,žezpredmetnejzmluvy vyplýva, že nájomca sa zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi nájomné vopred vo výške 2.200,-Sk,
každýmesiacdo5.dňavkalendárnommesiaci,ženedoplatkyvzniknutépočasobdobianájmuzaplnenie
spojené s užívaním domu sa nájomca zaväzuje uhradiť po ročnom zúčtovaní a po následnej výzve

prenajímateľa, že z predmetného textu zmluvy nie je možné určiť, či zo sumy 2.200,-Sk napr. platila
1.200,-Sk titulom nájmu a 1.000,-Sk titulom zálohových platieb, alebo to môže byť iný pomer platieb, že
určenie a preukázanie tejto skutočnosti je podstatné, lebo napr. platila z titulu nájmu za súdom určené
obdobie, t.j. 9 mesiacov sumu 1.200,-Sk a zálohové platby vo výške 1.000,-Sk, tak by zaplatila za nájom
1.200,-Sk x 9 =10.800,-Sk (358,49 €), za služby 1.000,-Sk x 9 = 9.000,-Sk (298,75 €). Poukázala na to,

že bola zaviazaná k 657,27 €, čo v skutočnosti predstavuje 2.200 x 9 = 657,27 €, čo je suma vrátane
jej predpokladaných záloh za služby, že potom ale sa prenajímateľ obohatil z jej zálohových platieb za
služby, leto tie si uplatnil v sume 51,45 € a ona zaplatila 298,75 €, že na uvedenom príklade chcela
demonštrovať, že súd z úradnej povinnosti mal prihliadnuť k absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy,
minimálnevčastionájomnomvsúlades§686OZ.Ďalejuviedla,žezožaloby,aleajzvýpovedežalobcu
jednoznačne vyplýva, že 2.200 ,-Sk = 73,03 € mesačne predstavuje dve zložky (nájom a služby), ktorých

výšku súd nezistil a žalobca nepreukázal, ale rovnako sa nepreukázalo, čo sa myslí pod plnením spojené
s užívaním bytu, že pritom súd ju zaviazal k úhrade sumy 51,45 €, pri skúmaní jedinej faktúry, pritom
na str. 3 rozsudku (dole) uvádza, že približne v auguste si našiel známosť a odhlásil plyn a elektriku, že
potom z rozsudku nie je jasné, čo zistil súd, či na elektrike v období od mája do augusta 2008 vznikol
preplatok alebo nedoplatok, keďže pri plyne skúmal obdobie od mája 2008 do 18.10.2008. Ďalej uviedla,

že sa nestotožňuje so záverom súdu, ktorý určil, že plynule od 6.5.2008 do 30.6.2009 nepretržite užívala
predmet nájmu, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že nájom trval do 30.6.2009, lebo mala u žalobcu
osobné veci, že to nie je pravda, že žalobca sa žalobou spis zn. 8C 32/2009 7509202375 už 25.2.2009
domáhal vypratania nehnuteľnosti, že v žalobe tvrdil, že má v dome osobné veci a tie má vypratať, i
keď jej podľa rozhodnutia toho senátu, ako i jeho tvrdení plynula výpovedná lehota a mala právo na

nerušený prenájom. Citovala znenie § 687 ods. 1 OZ a uviedla, že zápisnicami z polície preukázala,
že prenajímateľ - žalobca si túto povinnosť nesplnil a už vo februári sa nasťahoval so spoluvlastníčkou
do druhej polovice domu. Tvrdila, že z rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov súd, okrem
tvrdení žalobcu dospel k záveru, že je povinná za nájom riadne platiť až do 30.6.2009, prečo jej tvrdenie
podložené listinami nebral v úvahu, že rovnako nie je jasné a preskúmateľné na základe akých dôkazov

rozhodol, že žalobca sa už v máji odsťahoval a ona nerušene údajne mala užívať nehnuteľnosť, že
vo svojom podaní z 17.5.2011 jasne odcitovala protirečenia žalobcu v jeho výpovediach, že k tomuto
konaniu boli pripojené spisy, z ktorých jasne vyplýva, že žalobca vždy účelovo klamal, podľa toho, čo
bolo predmetom konania, že naďalej trvá na tom, že pokiaľ bývali spolu, a je to do začiatku októbra 2008,
že spolu hospodárili, i keď sa hádali a ich vzťah smeroval ku koncu, že preto nedlhuje žalobcovi nič a

je toho názoru, že neuniesol svoje dôkazné bremeno, že často menil svoj návrh, v ktorých požadoval
rôzne platby za rôzne obdobia, a preto súd mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, že neumožnil jej
nerušený a plynulý prenájom, čo súd vôbec neposudzoval a nevyhodnotil v jej prospech, preto navrhla
zrušiť rozsudok.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uvedenou argumentáciou sa žalovaná podľa jeho názoru

snaží zavádzať, že je presvedčený, že nájomná zmluva uzavretá medzi nimi 1.6.2012 nemá vady, ktoré
by mohli spôsobiť jej neplatnosť, že sama žalovaná mu predložila jej text na podpis, že následne už ním
podpísanú ju predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, že na jej základe bol žalovanej
vyplácaný príspevok na bývanie, a to v období tak, ako predložil súdu listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou
spisu, že okrem príspevku na bývanie poberala aj iné druhy dávok, či sociálnej pomoci, že poukázal

v konaní pred súdom aj na to, že žalovaná pri žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, medzi ktoré patrí
aj príspevok na bývanie, neuviedla, že žije s niekým v spoločnej domácnosti, že teda neuviedla, že s
ňou tvorí spoločnú domácnosť, lebo tomu tak nebolo, že v opačnom prípade by ju v žiadosti uviedla
ako spoločne posudzovanú osobu, že súd si jej vyjadrenie, že v tom čase mal so žalovanou vzťah
vysvetlil „spoločnou domácnosťou“, čo nezodpovedá skutočnosti, že najmä je v rozpore s tým, ako v

tom čase hodnotila ich „vzťah“ samotná žalovaná. Ďalej uviedol, že okrem toho, ak žalovaná tvrdí, že
nájomná zmluva je alebo mala by byť posúdená súdom ako neplatný právny úkon, že potom prijaté
dávky a príspevky na bývanie budú predstavovať pre žalovanú bezdôvodné obohatenie, lebo plnenie,
ktoré prijala je podľa jej tvrdení plnením z neplatného právneho úkonu a ako také ho mala vydať Úradu
práce, sociálnych služieb a rodiny Košice, že rovnako ak tvrdí, že s ním v tom čase žila v spoločnej

domácnosti, aj ostatné dávky v hmotnej núdzi bude potrebné vydať tomuto Úradu, z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že nájomná zmluva jasná a zrozumiteľná, že na jej základebola žalovaná povinná uhrádzať mesačne nájomné a nedoplatky za spotrebu médií, že Občiansky
zákonník nestanovuje pre platnosť nájomnej zmluvy ani formu, že z právnej úpravy nájmu je zrejmé, že
nájomná zmluva je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že jej

neumožnil nerušene užívať predmet nájmu, nie je to pravdou, že ako vlastník nehnuteľnosti postupne
zveľaďoval predmet nájmu, čo si vyžiadalo aj jeho prítomnosť v dome, či záhrade, že žalovaná však
začala s výmenou zámkov na vchodových dverách, že je presvedčený, že ako vlastník nehnuteľnosti
mu právo vstupu patrí minimálne z dôvodu kontroly a zabezpečenia ochrany jeho majetku, že žalovanú
upozorňoval niekoľkokrát, že najmä v zime, za účelom kontroly vykurovacieho kotla, je nutná jeho

prítomnosť a nemôže mu brániť v prístupe sústavnou výmenou zámkov, že napokon ak sa žalovaná cítila
byť rušená v užívaní predmetu nájmu, zákon jej dáva viacero zákonných prostriedkov, ako sa domôcť
„práva“, avšak výmena zámkov k nim určite nepatrí.

Poukázal na to, že sám proti rozsudku nepodal odvolanie, aj keď ho nepovažuje za správny a zákonný,
že chce ukončiť spory so žalovanou, ktoré pramenia v jej sklamaní z rozchodu, že je toho názoru, že
jednotlivé dôkazy, na ktoré aj v tomto vyjadrení poukázal, sú v rozpore s rozhodnutím súdu, že napriek

tomu navrhuje potvrdiť žalovanou napadnutý rozsudok a nepriznať účastníkom náhradu trov konania.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolaním nebol napadnutý, (nadobudol
právoplatnosť § 206 ods. 1,3 O.s.p.), preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol
preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených

v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vo výroku vecne správny, súd úplne zistil
skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového
stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú

správne.

Žalovaná odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní
došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) t.j., že postupom súdu sa jej odňala možnosť konať
pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozsudku a podľa § 205 ods.2 písm. d), t.j. že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký jeho postup, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. priznáva a ktorý sa
prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Podľa § 157 ods. 2 veta druhá O.s.p. súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V odôvodnení rozsudku sa súd presvedčivo vysporiadal s námietkami a výhradami žalovanej, ktoré v
konaníapred súdom uvádzala.Správnevyhodnotiljejúčastníckuvýpoveďvovzájomnejsúvislosťamiaj
s ďalšími vykonanými dôkazmi, čo je zrejmé z obsahu spisu, a to aj čo do obsahových ako aj formálnych
náležitostí nájomnej zmluvy a listinných dôkazov.

V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorej bolo potrebné
rozsudok zrušiť, keďže rozsudok spĺňa náležitosti riadne a presvedčivo odôvodneného rozsudku, pričom
nebolo zistené, aby žalovanej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, t.j., že procesný postupsúdualebojehorozhodnutiebybolitaké,žeichvdôsledkubyžalovanánemohlauplatniťsvojekonkrétne
procesné práva priznané jej Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci

súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musíísťoskutkovézistenie,nazákladektoréhovecposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávne,lebo
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný
právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i
také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov
vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že nájomná zmluva
(fotokópia na č.l. 3) uzavretá medzi účastníkmi 1.6.2002, konkrétne jasne a zrozumiteľne upravuje výšku
nájomného, v ktorej sa nájomca - žalovaná zaviazala zaplatiť prenajímateľovi - žalobcovi nájomné vo
výške 2.200,-Sk vopred, každý mesiac do 5.dňa v kalendárnom mesiaci. Z gramatického a logického

výkladu pojmu nájomné vo výške 2.200,-Sk je zrejmé, že ide o výlučnú platbu nájomného, v ktorej
nie sú zahrnuté zálohové platby za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti - rodinného domu, ako je
teplo, teplá voda, studená voda). Služby spojené s nájmom - užívaním rodinného domu, o. i. neboli ani
predmetom konania pred súdom. Je potrebné si uvedomiť, že plnenia poskytované s užívaním bytu, vo
vlastnom slova zmysle, nie sú dodávka energií plynu, elektrického prúdu, rovnako ani služby spojov, hoci

sa spravidla inkasujú spoločne s nájomným. Žalovaná si zamieňa pojem služieb spojených s užívaním
domu s dodávkami médií - energií, ako je elektrická energia, plyn a pod., preto jej výhrady ohľadom
toho, čo sa pod nájmom v uvádzanej zmluve o nájme rodinného domu myslí, či je to vrátane médií,
resp. plnenia spojeného s užívaním domu, sú bez právneho významu. Vyúčtovanie médií - energií, ako
plyn, resp. elektrická energia, boli vyúčtovávané podľa doručovaných faktúr poskytovateľmi uvádzaných

energií, a to elektrárňami, resp. plynárňami, ktoré mali byť následne uhrádzané. Tieto plnenia prijímala
žalovaná a to, čo zaplatil žalobca aj za ňu je povinná následne žalobcovi vydať z titulu bezdôvodného
obohatenia, t.j. úhrada faktúry za plyn v období od mája 2008 do 18.10.2008, v čase keď predmetnú
nehnuteľnosť užívala len žalovaná vo výške 51,45 €. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že išlo o úhradu
nedoplatkov za služby spojené s užívaním domu, aj keď išlo v skutočnosti o úhradu energií, t.j. médií,

táto skutočnosť nie je dôvodom na zrušenie rozsudku, čo do zaplatenia 51,45 €, aj keď v tejto časti
súd vec nesprávne právne posúdil, lebo napokon z vykonaného dokazovania vyvodil správne závery
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 51,45 €, podľa vyúčtovanej faktúry BS: 7414481267, aj keď z
iného právneho dôvodu.

So zreteľom na uvedené skutočnosti, ale nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovanej, že nájomná

zmluva je minimálne v časti nájomného (vychádzajúc z § 686 Obč.zák.) neplatná a rovnako sa nemožno
stotožniť s tvrdením žalovanej, že 2.200,-Sk - 73,03 € mesačne v sebe zahŕňa dve zložky, a to nájom
a služby, pretože ako už bolo uvedené, žalovaná si zamieňa pojmy - služby spojené s užívaním domu
a úhradu médií, a to elektriny a plynu, ktoré nemožno stotožňovať. Ohľadne sledovaného obdobia
nájmu a tvrdením žalovanej, že sa nestotožňuje so záverom súdu o určení, že plynule od 6.5.2008

do 30.6.2009 nepretržite užívala predmet nájmu, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že nájomtrvá do 30.6.2009, lebo mala u žalobcu osobné veci, je potrebné uviesť, že rozhodná je pre úhradu
nájomného v prejednávanej veci skutočnosť, že nájom rodinného domu trval do 30.6.2009, pretože v
prejednávanej veci je podstatná skutočnosť, že nájomná zmluva bola žalovanej vypovedaná a výpoveď

jej bola doručená 20.3.2009, pričom 3-mesačná výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúcim po doručení výpovede, t.j. 1.4.2009 a uplynula 30.6.2009, preto nájomný vzťah trval do
30.6.2009, za ktoré obdobie bola žalovaná povinná žalobcovi platiť nájomné podľa platne uzavretej
nájomnej zmluvy, t.j. 2.200,-Sk mesačne (73 €), žalovaná síce tvrdí, že podľa § 687 ods. 1 Obč. zák.
jej prenajímateľ - žalobca mal povinnosť počas trvania nájmu zabezpečiť plný a nerušený výkon

práv spojených s užívaním bytu, v prípade že by jej tento nerušený výkon práv spojený s užívaním
bytu, resp. rodinného domu nezabezpečil; nič to však nemení na povinnosti žalovanej platiť nájomné,
pokiaľ existoval nájomný vzťah do 30.6.2009. V prípade pravdivosti svojho tvrdenia mohla využiť právo
na uplatnenie zľavy z nájomného, ktoré právo si však neuplatnila, ktorú skutočnosť pred súdom ani
netvrdila. Právo na zľavu z nájomného (§ 698 ods. 1 Obč. zák.) mohla podľa § 699 Obč.zák. uplatniť u
prenajímateľa - žalobcu bez zbytočného odkladu, ktoré jej zaniklo. ( Ona si ho neuplatnila do 6 mesiacov

od odstránenia závad).

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že účastníci spoločne hospodárili, t.j.viedli spoločnú
domácnosť do apríla 2008, kedy žalobca opustil spoločnú domácnosť a nie je pravdivé tvrdenie
žalovanej, že spolu hospodárili do začiatku októbra 2008. Žalovaná sama v žalobe o neplatnosť
výpovede (č.l. 1) v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. 16C/202/2008

uvádzala, že do mája r. 2008 so žalobcom nažívali v zhode a porozumení, že naďalej investovala svoje
voľné finančné prostriedky do rekonštrukcie domu a, že od mája 2008 sa všetko zmenilo, že žalovaný si
našiel novú priateľku, a tak ju vyhadzuje z domu. Ťažko sa možno stotožniť s tvrdením žalovanej, že aj
napriek tejto skutočnosti so žalobcom spoločne hospodárili a viedli spoločnú domácnosť, až do októbra
2009. O. i. skutočnosť, že žalovaná podala žalobu v konaní 16C/202/2008 o neplatnosť výpovede z

nájmu domu, ktorý je predmetom tohto konania, svedčí o tom, že si bola vedomá, nájomného vzťahu,
vzniknutého na základe nájomnej zmluvy so žalobcom z 1.6.2002, ktorú účelovo v prejednávanej veci
označuje za absolútne neplatnú. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že zmluva o nájme domu je neplatná, že z
takejto zmluvy nemožno úspešne uplatňovať pred súdom neplatnosť výpovede, ako formy skončenia
nájomného vzťahu, v prípade, že ani neexistoval, resp., ak z neplatnej zmluvy nevznikol.

Preto bolo potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná v odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalobca si ich náhradu neuplatnil, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.