Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2010

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/220/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5304899799
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2010:5304899799.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa J. V. - J., S.

č. XXX,. S., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zast. JUDr. L. Š., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
M. č. XXXX,. Č., proti odporcovi D. M., bytom S. č. XXX,. právne zast. JUDr. M. V., advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie H. č. XXX,. Č., v konaní o zaplatenie 1.843,52 Eur (55.538,- Sk) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody 2.812,20 Eur s 13 % úrokom
z omeškania od 1.5.2003 do zaplatenia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku 713,66 Eur z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý hradiť navrhovateľovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume
5.034,51 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. L. Š., advokáta so sídlom Advokátskej
kancelárie M. č. XXXX,. Č., na účet vedený v Č., a. s., pobočka Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,.

všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných
štátom 252,44 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom proti odporcovi zo dňa 18.10.2004 domáhal zaplatenia
55.538,- Sk (1.843,52 Eur) s príslušenstvom na tom základe, že odporca dňa 17.10.2002 spôsobil
navrhovateľovi škodu tým že riadil jeho osobné motorové vozidlo továrenskej zn. Peugoet Partner CB
1,9 D, ev. č.: CA 545 - AI, pričom svojim zavinením a porušením právnej povinnosti s vozidlom havaroval
a spôsobil na vozidle po odpočítaní plnenia poisťovne a odpredaných náhradných dielov škodu vo výške

55.538,- Sk (1.843,52 Eur).

V priebehu konania po podaní znaleckého posudku Ing. P. K. navrhovateľ podaním z 10.3.2009 rozšíril
svojnávrhprotiodporcoviažiadalzaplatiť3.426,28Eur(103.202,-Sk)spolus13%úrokomzomeškania
od 1.5.2003 do zaplatenia. Úpravu návrhu odôvodnil tým, že znaleckým posudkom Ing. K., ktorým bola
vyčíslená spôsobená škoda vo výške 263.720,- Sk, nie je škoda, ktorú v rámci poistného plnenia plnila
navrhovateľovi poisťovňa, teda vedľajší účastník, pretože pokiaľ od výšky škody odpočítame plnenie
zo strany poisťovne v sume 172.000,- Sk (5.709,35 Eur) bez DPH ako i 23 % daň z pridanej hodnoty,
poistné plnenie by predstavovalo čiastku 212.550,- Sk (7.055,36 Eur). Zostáva teda čiastka vo výške

51.170,- Sk, ktorá predstavuje rozdiel spôsobenej škody a poistného plnenia, ktorá sa líši od žalovanej
istiny iba o čiastku asi 4.000,- Sk. Z tohto dôvodu je zrejmé, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navyšeznalecký posudok Ing. P. K. určuje všeobecnú hodnotu vozidla po havárii vo výške 62.050,- Sk s DPH
(2.059,60 Eur) na strane 28), posledný odsek znaleckého posudku Ing. K.. Znalec v tejto časti na strane
30), posledný odsek uvádza, že zvyšky havarovaného vozidla vzhľadom na rozsah jeho poškodenia

k predmetnému dátumu ani k inému dátumu za vyššie uvedenú sumu sú nepredajné. Teda znalecký
posudok potvrdzuje ich tvrdenie, že havarované motorové vozidlo bolo nepredajné, pričom poukazuje
navrhovateľ na to, že obdŕžal iba sumu 10.000,- Sk.

Súd po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, keď neboli dodržané procesné ustanovenia a po
pripustení zmeny rozsudočného návrhu účastníkom konania nebolo umožnené v zmysle §-u 120 ods.

4 O.s.p. vyjadriť sa k ďalším navrhovaným dôkazom, súd opätovne rozhodoval o pripustení zmeny
rozsudočnéhonávrhunapojednávaníkonanomdňa9.11.2010,naktorompripustilzmenurozsudočného
návrhu uvedenú navrhovateľom v písomnom podaní zo dňa 10.3.2009.

Podľa §-u 95 ods. 1 O.s.p. zmenený návrh súd písomne nedoručuje ostatným účastníkom konania
vzhľadom na to, že tak navrhovateľ ako i odporca a ich právni zástupcovia boli prítomní na pojednávaní,
na ktorom došlo k pripusteniu zmeny návrhu súdom.

Odporca žiadal žalobný návrh zamietnuť a tvrdil, že nie je ochotný žiadnu škodu navrhovateľovi uhradiť,
pretože s predmetným motorovým vozidlom jazdil iba krátko potom, ako získal vodičské oprávnenie a
nemal dostatok skúseností ako vodič. Naviac je presvedčený o tom, že navrhovateľ motorové vozidlo
predal a za ďaleko vyššiu sumu ako 10.000,- Sk, pretože on sám by bol ochotný za toto vozidlo dať
najmenej 100.000,- Sk. Odporca ďalej tvrdil, že pre navrhovateľa pracoval ako jeho zamestnanec, teda

bol s navrhovateľom v pracovno-právnom vzťahu a preto v krajnom prípade pripúšťa, že sa na neho
môžu vzťahovať špeciálne ustanovenia o zodpovednosti za škodu pri výkone svojho povolania, prípadne
v priamej súvislosti s ním, keď pri rozsahu uplatňovanej škody sa postupuje podľa iných právnych
predpisov a zákonných ustanovení ako pri zodpovednosti občiansko-právnej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním znalcom Ing. V. T.,

kontrolným znaleckým posudkom Ing. P. K., ako listinný dôkaz vyhodnotil aj predložený znalecký
posudok Ing. P., svedeckými výpoveďami svedkov Ing. M. N., V. K., Ing. M. Š., listinnými dôkazmi
predloženými účastníkmi konania na základe vykonaného dokazovania a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

Dňa 17.10.2002 okolo 9.15 hod. na ceste č. II/487 v obci Skalité jazdil odporca na motorovom vozidle

patriacom navrhovateľovi továrenskej zn. Peugoet Partner CB 1,9 D, ev. č.: CA 545-AI,
pričom s týmto motorovým vozidlom havaroval, nakoľko nezvládol riadenie motorového vozidla. Hneď
po nehode bol spísaný záznam ORPZ v Č., Okresným dopravným inšpektorátom, z ktorého záznamu
mal súd zistené, že odporca pri prechádzaní ľavotočivou zákrutou neprispôsobil svoje správanie sa
situácii v cestnej premávke, keď mu do jazdnej dráhy vbehol pes, strhol riadenie vozidla vľavo, uviedol

vozidlo do šmyku, nezvládol ho a vpravo narazil do dreveného oplotenia firmy T., následne zadnou
časťou vozidla do oceľového zábradlia mostíka. Policajný orgán zaujal stanovisko, že odporca porušil
ustanovenie §-u 3 ods. 2 zák. č. 375/96 Zb. z. a uložil odporcovi blokovú pokutu vo výške 66,38 Eur
(2.000,- Sk). Navrhovateľ si nechal znaleckým posudkom Ing. I. P. určiť hodnotu motorového vozidla ku
dňu 17.10.2002, ktorá podľa znaleckého posudku, ktorý predložil do spisu navrhovateľ, bola vyčíslená

na sumu 10.112,05 Eur (304.660,- Sk). Vzhľadom na to, že tento druh vozidla sa predával ku dňu
ohodnotenia za takú cenu, ktorá zodpovedá zvolenému koeficientu dopytu trhu, vzhľadom k širokému
využitiu účelnosti vozidla, jeho spoľahlivosti a nízkej spotrebe oproti vozidlám tuzemským, stanovil
koeficient predajnosti a teda všeobecnú hodnotu vozidla na 12.135,16 Eur (365.596,- Sk).

Odporca namietal znalecký posudok Ing. P. K. aj znalca Ing. V. T.. Tvrdil, že ani jeden znalec reálne

vozidlo nevidel ani pred dopravnou nehodou ani po dopravnej nehode. Zo znaleckého posudku
č. 065A/2004 vyplýva, že vozidlo malo byť po nehode viackrát predané a táto skutočnosť
nebola dostatočne objasnená. Nebola odporcovi ani predložená kúpno-predajná zmluva, ktorou mal
navrhovateľ predať havarované vozidlo na náhradné diely za 10.000,- Sk. Považoval za nepresvedčivétvrdenie navrhovateľa o tom, že vozidlo predal za hodnotu šrotu, keď znalec Ing. P. v znaleckom posudku
uvádzal, že vozidlo bolo po dopravnej nehode viackrát predané. Na základe námietok odporcu, že vo
veci malo byť nariadené znalecké dokazovanie iným nestranným znalcom a preto súd pre zobjektívnenie

stanovisko nariadil znalecké dokazovanie Ing. V. T., ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že
výška škody na osobnom motorovom vozidle Peugeot Partner CB 1,9 D, ev. č.: CA 545 - AI ku dňu
17.10.2002 predstavuje sumu 7.580,29 Eur (228.364,- Sk) a výška škody je vypočítaná vrátane dane z
pridanej hodnoty. Súčasťou znaleckého posudku je aj kópia daňového dokladu a to faktúry č. 999349
spoločnosti P., s.r.o., so sídlom A. H. č. XXX,. Č., ktorá firma motorové vozidlo predávala navrhovateľovi

a faktúra bola vystavená dňa 14.12.1999, pričom znela na kúpnu cenu vrátane dane z pridanej hodnoty
na 18.963,81 Eur (571.304,- Sk).

Jedná sa o faktúru, ktorej predloženia sa osobitne domáhal odporca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, pričom vlastne tento daňový doklad bol súčasťou znaleckého posudku znalca Ing. T.. Pre
námietky a pripomienky k znaleckému posudku Ing. T., ktorý považoval odporca za nepreskúmateľný
a podľa tvrdenia odporcu v písomnom podaní z 1.8.2007 podaného prostredníctvom svojho právneho

zástupcu mal k znaleckému posudku najmä výhrady v tom smere, že znalec mal k dispozícii iba faktúru,
ktorá bola vystavená 14.12.1999 a ktorá mala predstavovať kúpnu cenu osobného motorového vozidla
a tiež tri fotografie havarovaného vozidla, pričom nesúhlasil so stanoveným koeficientom predajnosti,
ktorý na strane 16) znaleckého posudku Ing. T. stanovil znalec na hodnotu 1,8, nakoľko znalec bližšie
k posudku nevysvetlil, na základe akých konkrétnych skutočností dospel k tomuto číslo, preto žiadal

predvolať a na pojednávaní znalca vypočuť.

Znalec Ing. V. T. na pojednávaní k znaleckému posudku uvádzal, že výšku škody vyčíslil jednak z
obsahu spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj záznam o dopravnej nehode a zápis o poškodení
motorového vozidla, ďalej z fotodokumentácie, ktorá sa nachádzala v spisovom materiáli a okrem toho
mal k dispozícii aj ďalšie tri kusy fotografií z Dopravného inšpektorátu v Č., z ktorých dokumentov potom

vyčíslil výšku škody. K namietanému koeficientu predajnosti motorového vozidla znalec uvádzal, že
postupoval v súlade s vyhláškou, ktorej sa ako znalec musí držať a z piatich dá sa povedať „podružných“
koeficientov a to koeficientu platnosti kontroly, technického stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla
haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla a koeficientu spôsobu prevádzky vozidla ako aj koeficientu
dopytu na trhu získal spriemerovaním koeficient predajnosti 1,8.

Na pojednávaní konanom dňa 8.1.2008 č.l. 184 až 186 bol vypočutý Ing. M. N., ktorý v čase poistnej
udalosti pracoval u S. P. a uvádzal, že to bolo v období, kedy dochádzalo k zlúčeniu A. so S. P., teda
tieto škody sa už následne vybavovali v ich poisťovni, ale zápis o poškodení motorového vozidla mohla
robiť iná osoba, ktorá v tom čase robila ohliadky motorových vozidiel pre okres Č.. Svedok si pamätal
na fotodokumentáciu po predložení na nahliadnutie a uvádzal, že sa nemôže stopercentne vyjadriť, že

túto fotodokumentáciu vyhotovoval on osobne, ale spôsob vyhotovenia fotodokumentácie je typický pre
takéto fotodokumentácie, ktoré pri poistných udalostiach vykonávajú, teda že vozidlo je vyfotografované
z prednej, zadnej strany a z poškodených častí. Teda mohlo ísť o fotodokumentáciu vyhotovenú tak ním
osobne, ako aj iným pracovníkom poisťovne. K likvidácii škody sa svedok vyjadroval, že táto závisela od
rozsahu poškodenia motorového vozidla a podľa ich interných pokynov sa pri likvidácii škody v prípade,

že škoda presahuje 70 % časovej hodnoty motorového vozidla, resp. všeobecnej hodnoty motorového
vozidla v čase, kedy ku škode došlo, nazývali takéto poškodenie ako totálne s tým, že pri likvidácii
zisťovali, či niektoré časti motorového vozidla sú ešte použiteľné a vlastne poistné plnenie predstavovalo
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla po odpočítaní týchto použiteľných častí motorového vozidla.
Pri písomnej rekapitulácii poistného plnenia preto v tomto prípade vychádzal z takých princípov a potom

vyčíslil poistné plnenie tak, ako je v podaní, ktoré je založené v súdnom spise na č.l. 63. Svedok potvrdil,
že vyjadrenie likvidátora vyhotovoval on a schvaľoval to jeho bezprostredný nadriadený pán P., pretože
v takom prípade, že kvalifikujú škodu ako totálnu, je potrebné odsúhlasiť takýto postup v ústredí v B.,
kde takýmto nadriadeným bol pán M., takže vlastne on odsúhlasil toto vyjadrenie ku spôsobu likvidácie.

Súd vzhľadom na takúto výpoveď svedka Ing. M. N., ktorý je aj v súlade s ďalším znaleckým posudkom,

ktorý súd vo veci nariadil ako kontrolný posudok vzhľadom na námietky odporcu k znaleckému posudkuIng. T. a to Ing. P. K., kedy vlastne posudzovanie, či išlo o totálnu škodu, sa zhoduje s likvidátorom
poisťovne A. - S. P., a. s. a závermi znaleckého posudku Ing. P. K..

Znalec Ing. P. K. mal k dispozícii pri podávaní znaleckého posudku celý spisový materiál, ktorého

súčasťou okrem iných listinných dôkazov bolo aj stanovisko z A. - S. P., a. s. k likvidácii predmetnej
poistnej udalosti, faxové podanie poisťovne o kalkulácii poistného plnenia, hlásenie poistnej udalosti na
vozidle z 23.10.2002, záznam o dopravnej nehode ORPZ v Č. zo dňa 17.10.2002, havarijné poistenie
vozidiel, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 21.12.1999 a ďalšie listinné dôkazy, ktoré znalec
citoval v úvodnej časti znaleckého posudku podľa bodu I.5.

Znalec sa podľa úlohy, ktorá mu bola uložená, vyjadroval aj k znaleckým posudkom predloženým ako

listinný dôkaz navrhovateľom znalca Ing. P. P. a znaleckým posudkom nariadeným súdom znalcom
Ing. V. T.. Východiskovú hodnotu vozidla 571.304,- Sk s DPH stanovil znalec na základe faktúry č.
99349 firmy P., s.r.o., zo dňa 14.12.1999, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol od uvedenej firmy
za sumu 571.304,- Sk predmetné motorové vozidlo. Následne znalec v ďalšej časti svojho znaleckého
posudku sa zaoberal stanovením technickej hodnoty vozidla a určením koeficientu predajnosti, keď určil

všeobecnú hodnotu vozidla s daňou z pridanej hodnoty pred poistnou udalosťou na sumu 323.770,-
Sk a reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla ku dňu 17.10.2002 s DPH na 325.770,- Sk. Technický
stav skupín vozidla posudzoval znalec na základe spisového materiálu ako aj fotodokumentácie a
listinných dôkazov zaslaných poisťovňou A.. Tiež bola zohľadnená skutočnosť, že vozidlo narazilo do
betónových častí oplotenia. Zaoberal sa stavom jednotlivých častí vozidla, motorom, prevodovkou,

rozvodovkou, hnacím hriadeľom prednej nápravy, zadnou nápravou, prednou nápravou plus riadenie,
skriňou karosérie a ďalšími časťami vozidla, pričom tento stav vyhodnotil v tabuľkovej časti na č.l. 239
a koeficient predajnosti motorového vozidla na č.l. 240, keď zaujal stanovisko, že vozidlo je vhodné
iba ako zdroj náhradných dielov, pričom treba rozobrať jednotlivé skupiny na diely, diely skontrolovať a
vytriediť na použiteľné a nepoužiteľné. Takúto hodnotu vozidla potom stanovil na 62.050,- Sk s DPH,

čo predstavuje 2.059,60 Eur. Znalec ďalej uvádzal, že pri stanovovaní nákladov na opravu vozidla
poisťovňa A. nezohľadnila všetky náklady potrebné na opravu vozidla, ale boli stanovené len do úrovne
výšky nákladov, ktorej prekročenie v zmysle predpisov poisťovne A. možno považovať za totálnu škodu,
teda rozsah poškodenia presahoval podľa znalca 70 % časovej hodnoty motorového vozidla, resp.
všeobecnejhodnotymotorovéhovozidlavčase,kedy kuškodedošlo.Nazákladefotodokumentácie,

zápisu o poškodení motorového vozidla vyhotoveného poisťovňou A., a. s., náklady na opravu vozidla
podľa znalca bolo potrebné navýšiť minimálne o položky, ktoré špecifikoval znalec ako náklady na
materiál v celkovej výške 40.941,- Sk s DPH, náklady na montáž uvedených dielov a lakovacie práce
zadného čela, ktoré predstavujú hodnotu približne 8.000,- Sk s DPH a potom možno konštatovať,
že náklady na opravu v zmysle vyššie uvedeného predstavujú sumu okolo 273.254,60 Sk s DPH.

Znalec tiež poukázal na tú skutočnosť, že pri ohliadke motorového vozidla likvidátorom poisťovne je
konštatované, že vozidlo sa nenachádzalo na zdvíhacom zariadení, ktoré by umožňovalo detailnejšie
určenie rozsahu poškodenia a stanovenia výšky škody (poškodenie prednej nápravy, časti motora,
prevodovky, riadenia, jednotlivých podvozkových častí), pričom k poškodeniu niektorých uvedených
častí určite došlo napríklad posunom poškodenia betónových častí zábradlia podľa fotodokumentácie,

ktorá tvorí súčasť znaleckého posudku a preto je nutné zdôrazniť, že správnu funkčnosť (poškodenie)
niektorých častí vozidla ako motor, prevodovka a podobne je možné posudzovať len za plnej prevádzky
automobilu. Taktiež poškodenie určitých častí vozidla je možné posúdiť len na základe demontážnej
diagnostiky, resp. diagnostického zariadenia. Teda z hľadiska vyššie uvedených skutočností je potom
možné z technického hľadiska konštatovať, že sa jedná o totálnu škodu, t. j. že náklady na opravu

vozidla sú vyššie, ako je reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla. Znalec potom vyčíslil výšku škody
na vozidle Peugeot Parner, ev. č. CA 545 - AI, výr. č.: VF35FWJZE60222373 ku dňu 17.10.2002
vrátane 23 % dane z pridanej hodnoty na sumu 263.720,- Sk (8.753,90 Eur).

Znalec bol k svojmu znaleckému posudku vypočutý aj na pojednávaní vzhľadom na námietky odporcu
a tvrdil, že vzhľadom na to, že predmetné vozidlo nie je možné fyzicky obhliadnuť, tak nie je možné

presne stanoviť výšku škody.Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom uvádzal, že na základe fotodokumentácie,
charakter a rozsah poškodenia daného vozidla je potrebné konštatovať, že náklady na opravu vozidla
sú vyššie, ako je reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla, čiže na základe toho možno dospieť k

záveru, že ide o totálnu škodu predmetného sporného motorového vozidla a zdôvodňoval rozdiely, ktoré
namietal odporca týkajúce sa koeficientu dopytu, resp. koeficientu predajnosti vozidla, keď uvádzal, že
koeficient dopytu trhu musí byť jednoznačne zdôvodnený a v jeho prípade sa jednalo o konzultáciu s
firmou C. E., s.r.o. a G. E., s.r.o. Takisto konzultácie s kolegami z Ústavu súdneho inžinierstva.

Pokiaľ ide o výpočet výšky škody, resp. všeobecnej hodnoty vozidla, je jednoznačne potrebné uviesť,

že už len výpočet výšky škody poisťovňou A. je vypracovaný tak, že ak 70 % uvedenej časovej hodnoty
dosahuje všeobecná hodnota daného vozidla, tak je potrebné považovať túto škodu za totálnu škodu.
Vzhľadom na to, že škodu vypočítanú poisťovňou bolo potrebné minimálne navýšiť o tie položky, ktoré
znalec uvádzal vo svojom znaleckom posudku na strane 22) znaleckého posudku, t. j. položky, ktoré sú
viditeľné z fotodokumentácie a rozsahu daného poškodenia a teda uvedené vozidlo, ako je to uvedené
v znaleckom posudku a fotodokumentácii, je možné z technického hľadiska dospieť k záveru, že v

uvedenom prípade sa dá s vysokou pravdepodobnosťou konštatovať, že došlo aj k poškodeniu prednej
nápravy vozidla, takisto motora a prevodovky. Aký je to rozsah, nie je možné jednoznačne vyčísliť, ale
vlastne z technického hľadiska je možné konštatovať, že tie náklady na opravu z fotodokumentácie
jasne viditeľných častí motorového vozidla sú vyššie, ako je reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla
a potom z technického hľadiska je jedno, či náklady na opravu budú 400.000,- Sk alebo 500.000,- Sk,

vlastne to nemá zásadný vplyv na určenie výšky škody v predmetnom prípade.

Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. P. K. tak v jeho písomnej časti ako aj jeho výpovedi
pred súdom.

Teda pri hodnotení každého dôkazu osobitne a v ich vzájomnej súvislosti potom súd dospel k záveru,
že pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal vykonať ďalšie dokazovanie

a to predložením účtovných dokladov o zaradení motorového vozidla Peugeot Partner CB 1,9 D, ev.
č.: CA 545 - AI do účtovnej evidencie navrhovateľa ako podnikateľa a ďalšie listinné dôkazy, ktoré
uvádza odporca vo svojom odvolaní z 19.6.2009 (č.l. 332 až č.l. 340), považoval súd za nadbytočné,
ako aj výpoveď navrhovaných svedkov M. K. a J. B., pretože súd považoval za dostatočne preukázanú
výšku škody a podľa ďalej citovanej judikatúry skutočnosti, ktoré namietal odporca, nemôžu priniesť iné

hodnotenie spôsobenej škody, ako boli uvádzané v znaleckom posudku Ing. K., s ktorými závermi sa
súd prvého stupňa stotožnil.

Do pozornosti účastníkom konania súd dáva súdnu prax v Českej republike, nález Ústavného súdu
Českej republiky z 19.3.2008 sp. zn. II.ÚS 2221/07 ktorým došlo k zásadnej revízii rozhodovacej praxe
všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom použitom motorovom vozidle.

Ak za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná
rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady
škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na
obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska
rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je

možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vynaložená účelne a smerovala iba
k odstráneniu škodovej udalosti a nie je možné prenáša povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie do
pôvodnéhostavunapoškodenéhoaneodôvodnenehoznevýhodňovaťvočiškodcovi.Vtomtoprípadeje
potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho
skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom

rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. „zhodnotenie“ vozidla
protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.

Podľa §-u 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Porušenie právnej povinnosti v tomto prípade bolo preukázané záznamom o dopravnej nehode,keď Okresné riaditeľstvo PZSR v Č., Okresný dopravný inšpektorát v konaní ORP-683/2002 zaujal
stanovisko, že odporca porušil § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 375/96 Zb. z., ktoré porušenie sankcionoval
blokovou pokutou vo výške 2.000,- Sk.

Podľa §-u 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. V tomto
ustanovení je vyslovená zásada, že pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola
poškodená, stratená alebo zničená. Pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne
z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúce z jej veku, amortizácie, funkčnosti a
podobne, ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Súd pri

rozhodovaní o náhrade škody vychádzal jednak z citovaného zákonného ustanovenia a zo znaleckých
posudkov, ktoré vo veci boli nariadené, Ing. V. T., ale najmä zo záveru znaleckého posudku Ing. K. a
ďalších listinných dôkazov, ktoré súvisia s posúdením ceny nadobúdacej a ceny vyplývajúcej z veku,
amortizácie a funkčnosti predmetného motorového vozidla.

Pri určení výšky náhrady škody spôsobenej na veci (motorovom vozidle) je potrebné vychádzať z
nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu (§ 442 ods. 1 OZ). Ak

nie je uvedenie do pôvodného stavu možné, potom určujúcou pre výšku škody je výška nákladov, ktoré
sú potrebné, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením do pôvodného stavu.

Ide vlastne o zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného predstavované majetkovými hodnotami
potrebnými na uvedenie do predošlého stavu, prípadne na vyváženie dôsledkov vyplývajúcich z toho, že
nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu (R 55/1971 Zb. z.), ktoré korešponduje aj s právnym názorom

vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky 1CZ 82/1988, ktoré hovorí, že podstatným
a dôležitým pre vyčíslenie výšky škody je výška nákladov potrebných na odstránenie následku toho,
že uvedenie do predošlého stavu nie je možné. Napríklad pri zničení veci je potrebné vychádzať z jej
ceny (§ 443 OZ) s tým, že za čiastku zodpovedajúcu cene zničenej veci možno obstarať rovnakú alebo
obdobnú náhradnú vec. Pri motorových vozidlách musí ísť ovšem o cenu, za ktorú možno skutočne

kúpiť náhradnú vec (všeobecnú cenu) stanovenú v zmysle zásad uvedených v ustanovení §-u 339
ods. 2 OZ a nie o účtovnú hodnotu zničenej veci. Teda pokiaľ odporca navrhuje predložiť rôzne účtovné
doklady navrhovateľom, súd považoval takéto návrhy na vykonanie dokazovania za bezpredmetné.

Pri rozhodovaní o výške škody potom súd postupoval v súlade so závermi znaleckého posudku Ing. K.,
keď znalec nadobúdaciu hodnotu motorového vozidla k 17.10.2002 stanovil na 10.747,19 Eur, po havárii

ku dňu 17.10.2002 na 2.059,60 Eur a výšku škody stanovil na sumu 8.753,90 Eur (263.720,- Sk). Teda
pokiaľpoisťovňaplnilaztitulupoisteniamotorovéhovozidlanavrhovateľovisumu172.000,-Sk(5.709,35
Eur), súd túto sumu odpočítal od znalcom stanovenej výšky škody a dostal rozdiel 3.044,55 Eur.

Z predloženej kúpno-predajnej zmluvy navrhovateľom, z ktorej mal súd preukázané, že navrhovateľ
zvyšky vozidla odpredal za sumu 7.000,- Sk, čo predstavuje 232,35 Eur, ktorú sumu súd zohľadnil

odpočítaním od výšky škody určenej znalcom a dospel k rozdielu 2.812,20 Eur, ktorú sumu súd
považoval za skutočnú výšku škody. Vzhľadom na upravený návrh navrhovateľom, ktorý súd pripustil a
ktorýmsanavrhovateľdomáhalnáhradyškodyvovýške3.525,86Eur,súdpovažovalsumunad2.812,20
Eur za nedôvodnú a nepreukázanú, teda táto suma nepreukázaná predstavuje 713,66 Eur a preto súd
návrh navrhovateľa vo zvyšku, t. j. v sume 713,66 Eur zamietol.

Pokiaľ odporca tvrdil, že bol v pracovno-právnom vzťahu s navrhovateľom a teda v tomto prípade nie je
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle a tvrdil, že pracoval u navrhovateľa nie ako
vodič, ale ako stavebný robotník, túto skutočnosť odporca žiadnymi dôkazmi nepreukázal.

Navrhovateľ tvrdil, že v deň, kedy došlo k havárii na predmetnom vozidle, teda 17.10.2002, odporca
pracoval u neho iba ako súkromná osoba, s ktorou na základe dohody o občianskej výpomoci pracoval

na jeho stavbe a nepracoval a nebol v žiadnom pracovno-právnom vzťahu, ani obdobnom
pomere, napríklad ako brigádnik.Odporca svoje tvrdenia o pracovno-právnom vzťahu žiadnym spôsobom nepreukázal.

Tiež neobstojí tvrdenie odporcu, ktoré uvádzal, že na motorovom vozidle jazdil krátko potom, ako získal
vodičské oprávnenie a nemal dostatok skúseností s vedením motorového vozidla. Táto skutočnosť je

právne irelevantná, pretože podľa názoru súdu osoba, ktorá získa vodičské oprávnenie, musí v zmysle
príslušných právnych predpisov preukázať znalosti z riadenia motorového vozidla a musí ich preukázať
ku dňu vykonania skúšky a následne potom je mu odovzdané vodičské oprávnenie. Teda v tomto smere
neexistuje nejaké podmienečné riadenie motorového vozidla, ktoré zakladá miernejšiu alebo vyššiu
zodpovednosť za následky spôsobené zavineným konaním pri riadení motorového vozidla. Súd preto
ani túto odporcom tvrdenú skutočnosť nemohol pri rozhodovaní zohľadniť.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p., pretože i keď
navrhovateľ nemal úplný úspech v konaní, pôvodne podával návrh na náhradu škody nižšou sumou,
ktorú upravil podľa znaleckého posudku znalca, ktorý stanovoval výšku škody a výška škody závisela
do veľkej miery podľa posúdenia súdu a znaleckého dokazovania, keď miera neúspechu je ďaleko
nižšia ako výška priznanej náhrady škody, teda miera úspechu a preto súd priznal navrhovateľovi právo

na náhradu celých trov konania a trov právneho zastúpenia, trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku z návrhu vo výške 2.775,- Sk (92,11 €), ďalej náklady na vyhotovenie znaleckého posudku Ing.
I. P. vo výške 5.000,- Sk (165,97 €), o čom pripojil originál príjmového dokladu o zaplatení tohto poplatku
znalcovi a preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 8.000,- Sk (265,55 €).

Navrhovateľ bol zastúpený v konaní advokátom, ktorý trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zmysle §-

u 10 a 14 Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. V roku 2004 predstavoval jeden úkon právnej pomoci z hodnoty
predmetu sporu 3.950,- Sk a 136,- Sk režijný paušál. V roku 2004 vykonal právny zástupca úkony a
to 8.4.2004 posledný pokus o zmier - upomienka, 15.10.2004 bol podaný návrh na začatie konania
na súd, 12.11.2004 písomné podanie súdu. Za tieto tri úkony spolu s režijný paušálom predstavuje
odmena 12.258,- Sk (406,89 €). V roku 2005 - jeden úkon právnej pomoci á 3.950,- Sk + 150,- Sk

režijný paušál. V predmetnom roku boli vykonané tieto úkony tieto úkony právnej pomoci: 30.3.2005
vyjadrenie k vyjadreniu odporcu a vedľajšieho účastníka, 5.4.2005 pojednávanie na OS Čadca,
12.4.2005 pojednávanie na OS Čadca, 26.8.2005 vyjadreniu k odvolaniu odporcu zo dňa 8.8.2005
- 4 úkony, 4 x 3.950,- Sk + 150,- Sk režijný paušál, = 16.400,- Sk (544,38 €). V roku 2006 - jeden
úkon právnej pomoci á 3.950,- Sk + 164,- Sk režijný paušál. V predmetnom roku boli vykonané tieto

úkony právnej pomoci: 28.9.2006 pojednávanie KS Žilina, 26.10.2006 - návrh mimosúdnej dohody -
adresovaný právnemu zástupcovi odporcu - 2 úkony, 2 x 3.950,- Sk + 164,- Sk režijný paušál = 8.228,-
Sk (273,12 €). V roku 2007 - jeden úkon právnej pomoci á 3.950,- Sk + 178,- Sk režijný paušál. V
predmetnom roku boli vykonané tieto úkony právnej pomoci: 6.3.2007 študovanie spisu OS Čadca +
vyzdvihnutie dokladov dňa 7.3.2007, 23.7.2007 vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. T., 14.9.2007

vyjadrenie k vyjadreniu vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku, 6.9.2007, 20.9.2007 a 30.10.2007
pojednávanie na OS Čadca, 14.12.2007 študovanie spisu OS Čadca + vyzdvihnutie dokladov daň
18.10.2007, 19.12.2007 vyjadrenie k návrhom právneho zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania
- 8 úkonov, 8 x 3.950,- Sk + 178,- Sk režijný paušál = 33.024,- Sk (1.096,20 €). V roku 2008 - jeden
úkon právnej pomoci á 3.950,- Sk + 190,- Sk režijný paušál. V predmetnom roku boli vykonané tieto

úkony právnej pomoci: 8.1.2008 - pojednávanie OS Čadca, t. j. 1 úkon 131,12 € + 6,30 € režijný paušál =
4.139,90 Sk (137,42 €). V roku 2009 - jeden úkon právnej pomoci á 3.950,- Sk + 209,50 Sk režijný
paušál.Vpredmetnomrokubolivykonanétietoúkonyprávnejpomoci:9.3.2009vyjadreniekznaleckému
posudku Ing. K., 19.3.2009 a 30.4.2009 pojednávanie OS Čadca, 5.5.2009 o 12.30 hod. vynesenie
rozsudku OS Čadca (1/4-ina úkonu), t. j. 3-iny úkonu 3,25 x 131,12 € + 6,95 € režijný paušál = 13.518,40

Sk = 448,73 €, spolu 21 1 úkonov právnej pomoci vo výške 2.906,74 € (87.568,40 Sk), vyjadrenie k
rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2010 a zastúpenie na pojednávaní konanom dňa
9.11.2010 po 131,11 Eur za jeden úkon a režijný paušál ku každému úkonu 7,21 Eur spolu s daňou z
pridanej hodnoty, teda trovy právnej pomoci spolu predstavujú 4.416,89 Eur.

Cestovné náhrady v zmysle zák. č. 283/2002 Zb. z. o cestovných náhradách v znení noviel:Vyčíslenie cestovných náhrad Č. - Ž. a späť (pojednávanie KS Žilina): osobné motorové vozidlo Citroen
Xsara Picasso 2.0 Hdi, CA 745 AO, objem valcov: 1997 cm3, počet km: Č. - Ž. a späť (dňa 28.9.2006)
= 60 km, cena PHM (Diesel): 39,00 Sk/l koeficient: 6,20, priemerná spotreba: 7,0 l na 100 km 0,07 x

60 = 4,2 /4,2 x 39,00/ + /60 x 6,2/ = 163,80 + 372 = 535,80 = 536,- Sk/ 17,79 Eur.

Cestovné náhrady predstavujú spolu sumu (17,79 € + 19 % DPH) 21,17 Eur.

Trovy práv. zastúpenia v zmysle § 17 Vyhlášky č. 655/2004 za stratu času pri úkonoch právnej služby
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť
patrí advokátovi náhrada vo výške 273,- Sk (rok 2006) za každú aj začatú polhodinu, cesta Čadca - Ž.
a späť - strata času 2x 1 hodina (dňa 28.9.2006) = spolu 4 polhodiny x 273,- Sk = 1.092,- Sk/36,25

Eur + 19 % DPH = 43,14 Eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 5.034,51 Eur. Zaplatený súdny poplatok za návrh
(oslobodený od DPH) 92,11 Eur, znalecký posudok Ing. P. (oslobodený od DPH) 165,97 Eur a preddavok
na znalecké dokazovanie 265,55 Eur (oslobodený od dane z pridanej hodnoty). Trovy právneho
zastúpeniasúdzaviazalodporcuzaplatiťdo3dnípoprávoplatnostirozsudkunaúčetprávnehozástupcu

navrhovateľa JUDr. L. Š., advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie v Č., vedený v Č., a. s.,
pobočka Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Odporca je ďalej povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom
252,44 Eur v zmysle §-u 148 O.s.p. vzhľadom na to, že preddavok na trovy znaleckého dokazovania
nepostačoval na pokrytie celej sumy vyúčtovaného znalečného pre znalcov Ing. T. a Ing. K. a preto

zvyšok vyplateného znalečného vo výške 252,44 Eur bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov súdu a
teda podľa výsledku sporu je povinný tieto trovy štátu znášať odporca, ktorý je povinný uvedenú sumu
uhradiť na účet Okresného súdu v Čadci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.