Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 29Cb/111/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105225253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1105225253.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci navrhovateľa: SWAM spol s r.o., Vozárova 1, Košice, IČO: 17 147 158 zast. JUDr. Igor
Raáb, advokát, Kuzmányho 57, Košice proti odporcovi: Renault Slovensko, spol. s r.o., Einsteinova
24, Bratislava, IČO: 35 736 003 zast. Mgr. Přemysl Marek, advokát, PETERKA & PARTNERS, v.o.s.
advokátska kancelária, o.z., Kapitulská 18/A, Bratislava o určenie neplatnosti výpovede koncesionárskej
zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 463,52 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.7.2005 žiadal navrhovateľ, súd určil, že výpoveď
koncesionárskej zmluvy zo dňa 2.1.2003 danej navrhovateľovi odporcom dňa 16.6.2003, č. 069/JR/2003
je neplatná.

Návrhom zo dňa 30.4.2008 navrhovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že bude
znieť: Výpoveď Koncesionárskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.1.2003 daná
žalovaným dňa 16.6.2003je neplatná. Súd pripustil zmenu petitu uznesením zo dňa 21.5.2008.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej,
koncesionárska zmluva Renault zo dňa 2.1.2003, dodatok č. 1/2004 zo dňa 30.6.2004, ročný dodatok
ku koncesionárskej zmluve - osobitné podmienky pre rok 2005 s prílohami, výpoveď zo dňa 16.6.2003,

žiadosť o uzatvorenie koncesionársky zmluvy zo dňa 1.6.2004, odpoveď zo dňa 18.8.2004, príloha,
žiadosť o uzatvorenie koncesionárskych zmlúv zo dňa 6.6.2005 a ostatné listinné dôkazy v spise, z
ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Z koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 súd zistil, že odporca ako dovozca uzatvoril s
navrhovateľom ako koncesionárom zmluvu, ktorej predmetom bol odbyt zmluvného tovaru odoberaného
od dovozcu prostredníctvom koncesionára, starostlivosť o všetkých zákazníkov Renault a zachovanie
dobrého mena značky Renault v zmluvnej oblasti koncesionára.Z výpovede zo dňa 16.6.2003 súd zistil, že odporca vypovedal koncesionársku zmluvu bez uvedenia
dôvodu v zmysle ust. čl. 15.1.1 koncesionárskej zmluvy ku dňu 30.6.2003 s tým, že výpovedná doba
je 24 mesačná a uplynie dňa 30.6.2005.

Zo žiadosti o uzatvorenie koncesionársky zmluvy zo dňa 1.6.2004 súd zistil, že navrhovateľ požiadal
odporcu o uzatvorenie koncesionárskych zmlúv.

Z dodatku č. 1/2004 zo dňa 30.6.2004 súd zistil, že sporové strany uzatvorili dodatok ku koncesionárskej
zmluve, ktorého predmetom bolo prispôsobiť zmluvu ustanoveniam nariadenia Európskej komisie č.
1400/2002. počas zostávajúcej doby platnosti zmluvy do 30.6.2005.

Z odpovede zo dňa 18.8.2004 súd zistil, že odporca odmietol s navrhovateľom uzatvoriť nové

koncesionárske zmluvy z dôvodu, že vypovedal koncesionársku zmluvu dňa 16.6.2003 a oznámil mu,
že už vybral koncesionára na predaj nových vozidiel odo dňa skončenia jeho koncesionárskej zmluvy.

Z ročného dodatku ku koncesionárskej zmluve - osobitné podmienky pre rok 2005 zo dňa 3.1.2005 s
prílohami súd zistil, že sporové strany prijali dodatok, ktorého predmetom boli o.i. špecifikácie ročných
cieľov predaja nových vozidiel a náhradných dielov na rok 2005.

Zo žiadosti o uzatvorenie koncesionárskych zmlúv zo dňa 6.6.2005 súd zistil, že navrhovateľ
opätovne požiadal odporcu o uzatvorenie nových koncesionárskych zmlúv na predaj nových vozidiel,
zabezpečenie služieb v oblasti opráv a údržby a na predaj značkových náhradných dielov.

Podľa ust. čl. 3 ods. 4 Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 Zmluvy
na niektoré kategórie vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch v sektore motorových vozidiel

výnimka sa uplatňuje pod podmienkou, že vertikálna dohoda uzavretá s distributérom alebo opravovňou
ustanovuje, že dodávateľ ktorý chce dohodu vypovedať, musí podať výpoveď písomne a musí v nej
podrobne , objektívne a transparentne uviesť dôvody výpovede, aby sa dodávateľovi zabránilo ukončiť
vertikálnu dohodu s distributérom alebo opravovňou pre postupy, ktoré sa, podľa tohto nariadenia,
nemôžu obmedzovať.

Podľa ust. čl. 3 ods. 4 Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 Zmluvy na
niektoré kategórie vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch v sektore motorových vozidiel zákaz
ustanovený v článku 81 ods. 1 sa nevzťahuje na dohody, ktoré existovali v deň pristúpenia Českej
republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska a ktoré
na základe pristúpenia spadajú do pôsobnosti článku 81, ods 1 , ak sú do šiestich mesiacov odo dňa

pristúpenia zmenené a doplnené tak, že spĺňajú podmienky ustanovené v tomto nariadení.

Podľa ust. čl. 12 posledná veta Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3
Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch

v sektore motorových vozidiel toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné
vo všetkých členských štátoch.

Podľa ust. čl. 15.1 Koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 táto zmluva nadobúda účinnosť
dňom 1.10.2002 na dobu neurčitú.

Podľa ust. čl. 15.1.1 Koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 zmluva môže byť vypovedaná
doporučeným listom zmluvnými stranami s výpovednou lehotou 24 mesiacov, vždy ku poslednému dňu
v mesiaci. Pre včasnosť podania výpovede je rozhodný dátum jej podania.Podľa ust. čl. 15.2 Koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 zmluva vrátane všetkých jej
platných príloh je účinná počas celej výpovednej doby až do jej uplynutia.

Podľa ust. preambuly dodatku č. 1/2004 ku koncesionárskej zmluve zo dňa 2.1.2003 dňa 2.1.2003

uzatvorili zmluvné strany Koncesionársku zmluvu Renault. Dňa 16.6.2003 bola Zmluva odporcom ako
dovozcom vypovedaná v súlade s článkom 15.1.1. Zmluvy a to ku dňu 30.6.2003. Výpovedná lehota je
24 mesačná a uplynie dňa 30.6.2005....

Nariadenie Európskej komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 zmluvy o
európskej únii na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových
vozidiel nadobudlo na Slovensku účinnosť dňom jeho vstupu do Európskej únie, t.j. dňa 1.5.2004. Na

úpravu zmlúv o distribúcii motorových vozidiel platných ku dňu 1.5.2004 je určené prechodné obdobie.

V dôsledku uvedených skutočností má Dodatok za cieľ prispôsobiť Zmluvu ustanoveniam nového
nariadenia tak, aby bola počas zostávajúcej doby jej platnosti ( t.j. do 30.6.2005 ) v súlade s novými
pravidlami súťažného práva.

Podľa ust. čl. 7, ods. 2 zákona č. 90/2001 Z.z. ústavný zákon slovenská republika môže medzinárodnou

zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej
zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa ust. § 269, ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 652 ObZ zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje
pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody")
alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje

zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa ust. 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku

rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil po konsolidácii argumentácie skutočnosťou, že výpoveď odporcu
zo dňa 16.6.2003 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s ust. čl. 3, ods. 4
Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie
vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch v sektore motorových vozidiel ( ďalej len Nariadenia )

nakoľko podľa jeho názoru odporca bol povinný v zmysle citovaného ustanovenia Nariadenia vovýpovedi podrobne, objektívne a transparentne uviesť dôvody výpovede. Právnu záväznosť nariadenia
na vzťah sporových strán odôvodnil aplikáciou ustanovenia čl. 7, ods. 2 Ústavného zákona č. 90/2001
Z.z. podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred

zákonmi Slovenskej republiky. Na základe uvedeného mal za to, že aj keď odporca dal navrhovateľovi
výpoveď dňa 16.6.2003 v zmysle ustanovení koncesionárskej zmluvy a v tom čase platnej právnej
úpravy na území SR mal povinnosť v zmysle ust. čl. 7, ods. 2 Ústavného zákona svoju výpoveď riadne
odôvodniť a podrobne, objektívne a transparentne v nej uviesť dôvody výpovede aby sa voči nim mohol
navrhovateľ brániť. Ako podporný dôvod určenia neplatnosti výpovede uviedol aj skutočnosť, že odporca

s ním uzatvoril ročný dodatok ku koncesionárskej zmluve - osobitné podmienky pre rok 2005 zo dňa
3.1.2005 s prílohami ktorého predmetom boli o.i. špecifikácie ročných cieľov predaja nových vozidiel a
náhradných dielov na rok 2005. Týmto konaním odporcu, keďže stanovil navrhovateľovi ciele predaja
nových motorových vozidiel a náhradných dielov na celý rok 2005 a nie do doby ukončenia platnosti
koncesionárskej zmluvy 30.6.2005 mal za to, že odporca svojim konkludentným konaním spôsobil
automatickú prolongáciu koncesionárskej zmluvy do 31.12.2005 a z toho dôvodu neplatnosť výpovede.

Odporca v konaní uviedol, že podľa jeho názoru výpoveď zo dňa 16.6.2003 bola daná navrhovateľovi
v súlade s ustanoveniami koncesionárskej zmluvy a v tom čase platnou právnou úpravou. Namietol
nedôvodnosť uplatnenia nepravej retroaktivity Nariadenia nakoľko žiadne z jeho ustanovení Nariadenia
nepravú retroaktivitu neodôvodňovalo a ani neodôvodňuje. Ďalej namietol dôvodnosť navrhovateľom
namietanej absolútnej neplatnosti výpovede nakoľko Nariadenie oprávňuje len subjektom vertikálnych

dohôd uplatniť si tzv. Blokovú výnimku v zmysle ust. čl. 81, ods. 3 Zmluvy avšak v prípade ak by aj
strany vertikálnej dohody úmyselne alebo z nedbanlivosti konali v rozpore s Nariadením nemalo by to za
následok absolútnu neplatnosť dohody ale len nemožnosť aplikácie Blokovej výnimky. Nakoniec uviedol,
že výklad navrhovateľa je v priamom rozpore s ustanoveniami konsolidovaného znenia Nariadenia
nakoľko toto v ust. čl. 10, ods. 2 stanovilo subjektom na

území SR harmonizačnú lehotu od vstupu SR do EÚ po dobu 6 mesiacov na zosúladenie existujúcich
dohôd s nariadením.

Predmetom konania bolo určenie momentu právnej záväznosti Nariadenia na území SR a následky
prípadného nezosúladenia existujúcej dohody s ustanoveniami Nariadenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že navrhovateľ v konaní ako listinný dôkaz

predložil nekonsolidované znenie Nariadenia a súd si na základe argumentácie odporcu zaobstaral
jeho konsolidovanú verziu, ktorá obsahuje aj konsolidované znenie čl 10. V oboch vyhotoveniach
Nariadenia je však v čl. 12 posledná veta ustanovenie o tom, že toto nariadenie je záväzné vo svojej
celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Z konsolidovaného znenia však
preukázateľne vyplýva, že Nariadenie v znení predloženom navrhovateľom bolo právne záväzné od

1.10.2002 len pre tzv. "staré" členské štáty Európskej únie nakoľko práve z konsolidovaného znenia
Nariadenia priamo vyplýva, že pre štáty, ktoré sa stali členmi Európskej únie dňom 1.5.2004 ( je v ňom
výslovne uvedené vrátane Slovenska ) sa Nariadenie stáva priamo záväzným dňom 1.5.2004 pričom
práve pri novopristupujúcich členoch Európska komisia stanovila 6 mesačnú harmonizačnú lehotu na
dohody, ktoré existovali v deň pristúpenia. Pri existujúcich dohodách pred dňom vstupu Slovenska do EÚ

Európska komisia priamo určila, že až po uplynutí harmonizačnej lehoty dňom 31.10.2004 sa na dohody
nezosúladené s Nariadením nebude vzťahovať bloková výnimka čl. 81, ods. 3 Zmluvy. Na základe
uvedeného súd skonštatoval, že Európska komisia pri vstupe Slovenska do EÚ priamo predpokladala
existenciu dohôd nezosúladených s Nariadením a dokonca týmto neodňala citovanú blokovú výnimku
a poskytla im 6 mesačnú lehotu od vstupu krajiny do EÚ a až po uplynutí tejto harmonizačnej lehoty a

prípadnom nezosúladení konkrétnej dohody s ustanoveniami Nariadenia im dňom 30.10.2004 odňala
blokovú výnimku.

Na základe uvedeného súd skonštatoval, že v žiadnom prípade nemohlo nezosúladenie dohody medzi
sporovými stranami pri jej uzatváraní dňa 2.1.2003 spôsobiť absolútnu neplatnosť tohto právneho
úkonu v zmysle ust. § 39 OZ. Právna úprava platná v tom čase umožňovala zmluvným stranám

uzatvoriť dohodu, ktorá oprávňovala dovozcu dať koncesionárovi výpoveď bez uvedenia dôvodu, čoodporca spravil. Sám navrhovateľ vo svojich vyjadreniach v konaní viackrát uviedol, že odporca dal
navrhovateľovi výpoveď v zmysle slovenskej právnej úpravy a v súlade s ustanoveniami dohody.

Navrhovateľ v konaní argumentoval nepravou retroaktivitou Nariadenia na základe ktorej sa vznik

( zmena, zánik ) právneho vzťahu posudzuje podľa právneho predpisu účinného v čase, keď došlo k
právnej skutočnosti zakladajúcej právny vzťah, ale samotné práva a povinnosti vyplývajúce z právneho
vzťahu sa posudzujú podľa nového právneho predpisu. Súd sa v prípade nepravej retroaktivity a jej
aplikácie na Nariadenie stotožnil s námietkou odporcu a konštatoval, že nepravú retroaktivitu a jej
prípadnéprávnenásledkynaexistujúceprávnevzťahyumožňujelenkonkrétneustanovenieeurópskeho

aktu. Navrhovateľ v konaní v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ktoré ustanovenie
Nariadenia zakladá nepravú retroaktivitu.

Navrhovateľ ďalej v konaní argumentoval faktom, že sám odporca si uvedomil rozpor existujúcej
Koncesionárskej zmluvy s ustanoveniami Nariadenia a dodatkom č. 1 zharmonizoval ustanovenia
Zmluvy s Nariadením.

Súd skonštatoval, že výpoveďou zo dňa 16.6.2003 sa de facto Koncesionárska zmluva zmenila so

zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú na zmluvu na dobu určitú do 30.6.2005 nakoľko všetky ostatné
práva a povinnosti zmluvných strán ostali zachované a právne vymáhateľné. S ohľadom na tento
fakt a skutočnosť, že Európska komisia stanovila harmonizačnú lehotu Nariadenia pre Slovensko do
31.10.2004 a táto preukázateľne skončila pred uplynutím výpovednej doby Koncesionárskej zmluvy bol
odporcavprípadeakchcelvyužívaťblokovúvýnimkuvyplývajúcuzust.čl.81,ods.3ZmluvyoEurópskej

únii povinný zosúladiť ustanovenia Koncesionárskej dohody s Nariadením na dobu od 31.10.2004 do
30.6.2005 čo aj dodatkom č. 1/2004 zo dňa 30.6.2004 na základe konsenzu s navrhovateľom urobil. K
nezosúladeniu Koncesionárskej zmluvy s Nariadením došlo len v časti výpovede avšak podľa názoru
súdu by sa rozpor Zmluvy s Nariadením bol prejavil len v prípade, ak by dal odporca navrhovateľovi
výpoveď po 30.10.2004 k čomu preukázateľne neprišlo.

Navrhovateľ ďalej v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že rozpor výpovede Koncesionárskej
zmluvy zo dňa 16.6.2003 s ustanoveniami Nariadenia by spôsobil absolútnu neplatnosť výpovede v
zmysle ust. §39 OZ. Vzhľadom na to, že Nariadenie upravuje len práva a povinnosti strán dohody,
ktoré majú za následok možnosť uplatnenia blokovej výnimky na dohodu a využitie jej výhod má súd za
to, že konanie v rozpore s ustanoveniami Nariadenia by spôsobilo, len nezákonnosť využívania výhod

blokovej výnimky a prípadný sankčný nárok európskych inštitúcií alebo regresný nárok prípadného
poškodeného voči odporcovi vyplývajúci z nezákonného využitia blokovej výnimky avšak v žiadnom
prípade by nespôsobil absolútnu neplatnosť výpovede.

Ďalším argumentom navrhovateľa v konaní bolo prijatie ročného dodatku ku Koncesionárskej zmluve, v
ktorom odporca v prílohe stanovil navrhovateľovi ciele predaja nových vozidiel a náhradných dielov na

celý rok 2005. Na základe skutočnosti, že Koncesionárska zmluva ako právny inštitút nie je upravená
v slovenskom právnom poriadku a obsahom najviac zodpovedá zmluve o obchodnom zastúpení a
výhradnom obchodnom zastúpení aplikoval ust. § 667 ObZ, ktoré hovorí, že záväzok obchodného
zástupcu zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné
strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

Je pravdou, že odporca uzatvoril s navrhovateľom ročný dodatok, kde mu stanovil ciele predaja na
celý rok 2005 avšak druhým a základným predpokladom prolongácie platnosti zmluvy po uplynutí doby
je preukázaný fakt, že sa obe zmluvné strany zmluvou naďalej spravujú. Sám navrhovateľ v konaní
predložil list odporcu zo dňa 23.5.2005, v ktorom mu odporca pripomenul ukončenie Koncesionárskej
zmluvy ku dňu 30.6.2005, čím jednoznačne deklaroval svoju vôľu ukončiť zmluvný vzťah v určenej

dobe a navrhovateľ v konaní nepreukázal konanie odporcu po 30.6.2005 preukazujúce správanie sa
odporcu ustanoveniami zmluvy. Odporca navyše v konaní uviedol, že ročný dodatok na rok 2005 mal
paušalizované znenie pre všetkých regionálnych koncesionárov na území SR pričom práve navrhovateľ
mal a musel vedieť, že v jeho prípade mu odporca stanovuje ciele predaja len na adekvátne obdobie doukončenia platnosti Koncesionárskej zmluvy a jeho tvrdenie, že mu odporca napriek danej výpovedi určil
ciele do konca roka považuje za účelové v snahe akýmkoľvek spôsobom docieliť neplatnosť výpovede.

Odporca na tento argument navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nesprávne posúdil Koncesionársku

zmluvu ako zmluvu o obchodnom zastúpení a vôľou sporových strán pri

uzatvorení Koncesionárskej zmluvy bolo uzatvoriť zmluvu ako zmluvu inominátnu v zmysle príslušných
ustanoveníObZ.Súdjetohonázoru,žeakbyvôľouzmluvnýchstránbolouzatvoriťzmluvuoobchodnom
zastúpení, tak by ju tak nazvali alebo prinajmenšom by v záhlaví zmluvy uviedli príslušné ustanovenia
zmluvy o obchodnom zastúpení ako je v obchodnej praxi ( a pri zmluvách tejto dôležitosti ) bežnou
praxou.

Navrhovateľ v priebehu konania nevedel presne vyšpecifikovať svoju argumentáciu v časti či podľa jeho
názoru prišlo konaním odporcu k absolútnej neplatnosti výpovede od jej podania dňa 16.6.2003 alebo
vstupomSRdoEÚdňa1.5.2004. VprípadejehovýkladuviazanostiSRNariadenímdňomjehopôvodnej
účinnosti pre "staré" členské štáty EÚ 1.10.2002 by upravenie výpovede v Koncesionárskej zmluve
vo forme, že nie je potrebné túto odôvodňovať malo v zmysle navrhovateľovho výkladu absolútnej

neplatnosti za následok skôr absolútnu neplatnosť Koncesionárskej zmluvy ako takej nie neplatnosť
výpovede. V prípade ak by súd zobral do úvahy argumentáciu navrhovateľa, že dňom vstupu SR do
EÚ vznikla odporcovi povinnosť odôvodniť výpoveď danú skôr, tak názor súdu je, že žiadny právny akt
( ani európskej inštitúcie ) nemôže dodatočne zmeniť podmienky pre platnosť úkon, ktorý bol urobený
skôr ako nastala záväznosť aktu.

Na základe faktu, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď dňa 16.6.2003, t.j. preukázateľne pred
vstupom SR do EÚ dňom 1.5.2004 a preukázateľne pred uplynutím harmonizačnej lehoty dňa
30.10.2004 súd vyhodnotil výpoveď ako platnú, z toho dôvodu platnosť Koncesionárskej zmluvy bola
zákonne ukončená dňom 30.6.2005 a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v

písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Odporca si v konaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia:

Trovy právneho zastúpenia:

1 úkon - prevzatie a príprava - á 38,31 EUR

1 úkon - vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia - á 19,15 EUR

1 úkon - vyjadrenie k návrhu vo veci samej 21.9.2005 - á 38,31 EUR1 úkon - pojednávanie 21.6.2007 ? nemeritórne pojednávanie - á 11,38 EUR

1 úkon - vyjadrenie k návrhu vo veci samej 30.4.2008 - á 48,63 EUR

1 úkon - pojednávanie 15.5.2008 ? nemeritórne pojednávanie - á 12,16 EUR

1 úkon - pojednávanie 11.5.2010 - á 55,49 EUR

1 úkon - pojednávanie 13.7.2010 - á 55,49 EUR

1 úkon - pojednávanie 23.11.2010 - á 55,49 EUR

spolu ...334,41 EUR

DPH ......63,54 EUR

3x režijný paušál 4,98 EUR

1x režijný paušál 5,91 EUR

2x režijný paušál 6,31 EUR

3x režijný paušál 7,21 EUR

spolu ...55,10 EUR

DPH ....10,47 EUR

celkom 463,52 EUR

Celková výška trov právneho zastúpenia bola súdom priznaná odporcovi vo výške 463,52 EUR.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s

prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým,, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.