Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 27CoE/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217207326
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217207326.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Eva Behranová ako členovia senátu v exekučnej veci oprávnenej: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Bratislava, proti povinnému: T. X., nar. XX. H. XXXX, N.. B. XXX/XX, F. B., o
vymoženie 417,56 € s prísl., na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda

č. k. 10 Er 526/2017-41 z 27. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora v Bratislave, sp. zn. EX 5597/17 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž, sp.

zn. SRSAspA 08312/16 z 25. júla 2016. Vyšiel z toho, že medzi účastníkmi bola 2. júna 2014
uzavretá rozhodcovská zmluva podľa zákona č. 244/2002 Z. z. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy,
ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a
neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť

si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobila, že
rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie a jeho rozhodcovský rozsudok je nulitný.

2. Oprávnená sa včas podaným odvolaním proti výroku o zamietnutí žiadosti domáha zrušenia
tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietla, že spotrebiteľský rozhodcovský proces
je upravený samostatným zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Oprávnená sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobila a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s pôvodným dlžníkom postupovala podľa nich,

aj keď ešte neboli účinné. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá po ôsmich rokoch od uzavretia pôvodnej
zmluvy o pôžičke. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na
súd (čo vyplýva aj z § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z.), ten mohol od nej odstúpiť, k jej podpisu
nebol nútený. Výklad prvoinštančného súdu by viedol k tomu, že by nebolo možné uzavrieť žiadnu
rozhodcovskú zmluvu, takýto úmysel však zákonodarca nemal. Ak by ho mal, neprijímal by samostatnú
úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Poukázal na dôvodnú správu k § 53 ods. 4 písm. r)

Obč. zák., podľa ktorej bolo neprípustné len nútenie spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní, no porušenie tohto ustanovenia nemalo za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.Záverom s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 namietol, že neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky neznamená rozpor plnenia s dobrými mravmi. Vytkol súdu prvej inštancie, že
oprávnenej znemožňuje súdnu ochranu jej pohľadávky a jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné.

3. Vzhľadom na to, že vo fáze rozhodovania o udelení poverenia sa povinný na konaní nezúčastňuje,
odvolanie sa mu nedoručovalo.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 379 C.

s. p.) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný u súdneho exekútora 3. februára
2017, teda ešte pred 31. marcom 2017, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017 (porov. § 243h ods. 1 Ex. por.).

6. Rozhodcovský rozsudok bol v prerokúvanej veci vydaný na základe zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1. januára 2015. Rozhodcovská zmluva však bola
uzavretá ešte 2. júna 2014, teda pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. Podľa prechodného
ustanovenia § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom

2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Nedôvodné sú preto odkazy oprávnenej na
ustanovenia § 3 zákona č. 335/2014 Z. z., ktoré sa logicky môžu vzťahovať len na takú rozhodcovskú
zmluvu,ktorájeuzatváranápo31.decembri2014,tedaponadobudnutíúčinnostiuvedenéhozákona.Ak
rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná
aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje tak ako to správne skonštatoval

už okresný súd. V takom prípade ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73 ods. 8 zákona
č. 335/2014 Z. z. Zo systematickej súvislosti oboch ustanovení je totiž zrejmé, že toto ustanovenie
rieši len prípad, že existuje platná rozhodcovská zmluva, no rozhodcovský súd v nej uvedený zanikol
a nie je založená právomoc nástupníckeho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5 zákona č.
335/2014 Z. z. Jeho účelom je teda zabezpečiť možnosť zmeny obsahu existujúcej rozhodcovskej

zmluvy, nie umožniť uzavrieť alebo konvalidovať neplatnú rozhodcovskú zmluvu mlčaním spotrebiteľa,
teda nevyužitím práva odmietnuť rozhodcovské konanie. V dôsledku toho nemožno ani poslednú
vetu § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. vykladať tak, že ak spotrebiteľ neodmietne rozhodcovské
konanie, môže dodávateľ voľbou rozhodcovského súdu privodiť vznik rozhodcovskej zmluvy; naopak,
formuláciu „má účinky založenia právomoci“ treba podľa názoru súdu vykladať len tak, ako je uvedená,

teda len ako účinky zmeny dovtedy existujúcej rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej právomoc určitého
rozhodcovského súdu na rozhodcovskú zmluvu zakladajúcu právomoc nového súdu. Ide teda o riešenie
jednej špecifickej otázky prechodu zo štandardného do spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Na uzatváranie samotnej rozhodcovskej zmluvy sa však aj naďalej vzťahujú ustanovenia § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie

návrhu. Preto aj nevyjadrenie sa spotrebiteľa na výzvu podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. samo
osebe neznamená, že by tým bola uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva tam, kde predtým
neexistovala alebo kde bola predtým neplatná. Pri posudzovaní, či nastali účinky § 73 ods. 8 zákona
č. 335/2014 Z. z. je teda potrebné posúdiť, či k 31. decembru 2014 medzi oprávneným a povinnou
existovala platná rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie § 73 ods. 3

zákona č. 335/2014 Z. z. je teda potrebné posúdiť platnosť dovtedajšej rozhodcovskej zmluvy podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014.

7. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu

rozhodcovskému súdu. Podľa názoru súdu je formulácia uvedeného ustanovenia jednoznačná v tom
zmysle, že vyžaduje podrobenie sa určitému, teda jednému konkrétnemu stálemu rozhodcovskému
súdu (porov. v tomto smere rozdielnu formuláciu cit. ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2015).
Naopak v rozpore s citovaným ustanovením je taká rozhodcovská zmluva, ktorá podriaďuje strany dvom
či viacerým rozhodcovským súdom, pričom voľba konkrétneho je prenechaná na vôľu jednej strany. V

takom prípade tak totiž v skutočnosti medzi stranami nejde o rozhodcovskú zmluvu v zmysle citovaných
ustanovení,alelenoakúsi„predbežnúdohodu“namožnomrozhodcovskomkonaní,ktorejkonkretizácia
patríjednejzmluvnejstrane.Rozhodcovskékonaniejetotižzaloženénaprincipiálnejrovnostiobochjeho
strán (§ 17 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá sa prejavuje okrem iného v ich (principiálne) rovnakom vplyvena zloženie rozhodovacieho telesa (rozhodcov, porov. § 8 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.). Pripustením
takej rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jeden z účastníkov mohol vybrať spomedzi viacerých
v nej uvedených stálych rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na stály rozhodcovský

súd“), by sa podľa názoru súdu dával tomuto účastníkovi nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského
konania a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

8. Uvedený výklad § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2014
vyplýva aj z toho, že cit. zákon pomerne striktne rozlišuje medzi rozhodcovským konaním mimo stáleho

rozhodcovského súdu a rozhodcovským konaním pred stálym rozhodcovským súdom. Najviditeľnejšie
je to v prípade postupu konania pred rozhodcovským súdom. Kým podľa § 26 ods. 2 je postup
konania predovšetkým vecou dohody strán, v prípade stály rozhodcovský súd postupuje podľa svojho
rokovacieho poriadku. Nestrannosť a férovosť rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským
súdom je zabezpečená okrem iného aj tým, že rokovací poriadok vydáva zriaďovateľ ako tretia osoba
odlišná (a v princípe nezávislá) od strán rozhodcovského konania. Takýto rokovací poriadok potom

upravuje aj otázky, na ktorých sa v rozhodcovskom konaní mimo stáleho rozhodcovského súdu musia
účastníci dohodnúť. Inak povedané, principiálnu nevyhnutnosť dohody oboch strán na jednotlivých
procesných aspektoch rozhodcovského konania nahrádza v prípade stáleho rozhodcovského súdu
činnosť tretej osoby - zriaďovateľa, ktorý vydáva rokovací poriadok. Ak by bolo prípustné, aby sa
rozhodcovskou zmluvou umožnila jednej strane voľne si zvoliť jeden spomedzi viacerých stálych

rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že tejto strane by bolo dané aj právo vybrať resp. určiť
úpravu procesného postupu rozhodcovského konania (a mnohých iných otázok, ktoré upravuje rokovací
poriadok). To by však bolo v rozpore s už uvedenou principiálnou črtou rozhodcovského konania,
podľa ktorej sa na tejto úprave musia strany dohodnúť, alebo musí byť určená treťou (nezávislou resp.
nestrannou) osobou vo forme rokovacieho poriadku.

9. Rozhodcovská zmluva (teda právomoc rozhodcovského súdu) vylučuje právomoc štátnych súdov a
tým v podstate obmedzuje právo na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže
dôvody preskúmania rozhodcovského rozsudku sú veľmi obmedzené. Samozrejme, principiálne nie je
vylúčené, aby sa strany vzájomnou dohodou vzdali uplatnenia určitého práva (napríklad aj práva na

súdnu ochranu pred všeobecným súdom) voľbou alternatívneho prostriedku riešenia sporov, ktorý im
právo ponúka. V takom prípade však súdy musia dôsledne kontrolovať okolnosti takéhoto dojedania,
a to najmä prostredníctvom všeobecných klauzúl (súlad s dobrými mravmi a pod.), ako aj výkladom
príslušných noriem, ktoré tieto alternatívne prostriedky riešenie sporov upravujú, aby bolo zabezpečené,
že tieto alternatíve prostriedky budú vo výsledku principiálne rovnocenné čo do kvality a procedurálnych

záruk pre účastníkov (porov. v iných súvislostiach nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012).
Podľa názoru súdu bol s týmito požiadavkami nezlučiteľný taký výklad zákona č. 244/2002 Z. z. účinného
do 31. decembra 2014, a teda pripustenie takej rozhodcovskej zmluvy, ktoré by mali za následok, že z
rozhodcovského konania ako riešenia sporu medzi dvoma stranami nestrannou treťou osobou sa stane
konanie riadené a kontrolované jednou z nich.

10. V prerokúvanej veci z čl. 3 ods. 3.1 rozhodcovskej zmluvy však vyplýva, že strany sa dohodli,
že „všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o urovnaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana

podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde“. Pojem „Stály rozhodcovský súd“ bol pritom definovaný
v čl. 2 ods. 2.1 tak, že sa ním rozumie: a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
arbitrážna, a.s., alebo b) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
alebo c) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. Je teda zrejmé, že ods.
3.1 v spojení s ods. 2.1 dáva žalujúcej strane na výber alternatívne dva stále rozhodcovské súdy, teda

nie jeden - určitý stály rozhodcovský súd v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. Dôsledkom
pripustenia takejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na
prejednanie veci do rúk žalobcu, by viedla práve k záveru, že z rozhodcovského konania ako riešenia
sporu medzi dvoma stranami nestrannou treťou osobou sa stane konanie riadené a kontrolované jednou
z nich.

12. Takáto rozhodcovská zmluva, ktorá nezodpovedá ústavne konformnému výkladu ustanovenia
§ 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z., je podľa názoru súdu pre rozpor so zákonom neplatná
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Z už uvedených dôvodov (rozdiely medzi rozhodcovským konanímpred stálym rozhodcovským súdom a mimo neho) neprichádza podľa súdu do úvahy ani prípadná
konverzia (§ 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka) rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej právomoc stáleho
rozhodcovského súdu na „obyčajnú“ rozhodcovskú zmluvu s určenými rozhodcami (alebo spôsobom

ich určenia).

13. Odvolateľ nespochybnil, že nárok, ktorý uplatňuje voči povinnému, vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v danom znení spotrebiteľské zmluvy
nesmeli obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatilo okrem iného
vtedy, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, čo musel dokázať dodávateľa (§ 53
ods. 3 Obč. zák.). Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. považovalo za neprijateľnú podmienku
okrem iného také ustanovenie - rozhodcovskú doložku, ktorá vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky boli podľa § 53 ods.
5 Obč. zák. neplatné. Takáto rozhodcovská zmluva okrem rozporu s § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002

Z. z. aj neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa tým, že veriteľovi (u ktorého hlavne prichádza do
úvahy iniciovanie rozhodcovského konania) umožňuje voliť si taký rozhodcovský súd, aký najviac
zodpovedá jeho potrebám. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom práve cieľom
takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane, čo by z ustanovenia
ods. 2.1 a ods. 3.1 rozhodcovskej zmluvy v podstate bez ďalšieho robilo neprijateľnú podmienku podľa

§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (porov. uznesenie SD EÚ vo veci C-342/13 Sebestyén
proti Kővári, OTP Bank, OTP Faktoring a Raiffeisen Bank) a spôsobovalo by jeho neplatnosť aj podľa
§ 53 ods. 5 Obč. zák. Na veci nič nemení ani možnosť dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť v zmysle jej
ods. 3.3. Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora totiž existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že dlžník nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, čo odôvodňuje ich skúmanie súdom ex offo

(spojené veci C-240-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a ďalší, ods. 26).
Z toho potom ale logicky plynie, že existuje rovnaké nebezpečenstvo, že si spotrebiteľ neprijateľnosť
neuvedomí ani počas lehoty na odstúpenie od zmluvy a v dôsledku toho svoje právo na odstúpenie
nevyužije. Logika spočívajúca v ochrane spotrebiteľa je v oboch prípadoch tá istá - tak ako spotrebiteľ
nemusí vedieť uplatniť svoje práva v súdnom konaní, nemusí ich vedieť uplatniť ani mimosúdne. To ale

samo osebe nemôže hojiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, resp. nemôže mať za následok, že sa na
jej neprijateľnosť prestane prihliadať.

14. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci
bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená,

že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R 46/2012)
a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. Tohto záveru sa nijako nedotklo ani zavedenie
spotrebiteľského rozhodcovského konania zákonom č. 335/2014 Z. z. Naopak, novo zavedené
ustanovenie § 44 ods. 3 Ex. por. v znení účinnom od 1. januára 2015 výslovne ukladá exekučnému
súdu na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúmať, či

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Z logiky
uvedenej úpravy nepochybne vyplýva, že pri spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch vydaných
na základe rozhodcovských zmlúv spred 1. januára 2015 to vzhľadom na prechodné ustanovenie § 73
ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. znamená preskúmať súlad rozhodcovskej zmluvy s predpismi účinnými
v čase jej uzavretia. Nesplnenie tejto podmienky má podľa § 44 ods. 3 poslednej vety Exekučného

poriadku za následok zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, čo súd prvej inštancie správne urobil.

15. Na základe toho odvolací súd podľa § 387 C. s. p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací nerozhodoval, keďže týmto uznesením sa konanie nekončí

(§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 9a Ex. por.) a exekučný súd o nich rozhodne pri
zastavení exekučného konania po právoplatnom zamietnutí žiadosti (§ 44 ods. 3 a § 200 ods. 5 Ex. por.).

17. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 202 ods. 4 Ex. por.).