Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/128/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201472
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201472.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie
Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu:
Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Tomášikova 46, 832 05
Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom
Námestie Rodiny 1, 843 57 Bratislava, 2. V.. X. O., bytom Y. XX, XXX XX Z., zastúpený advokátskou
kanceláriou SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 36 681 075, 3.
S. J., Z. V. L. X, XXX XX Z., o preskúmanie zákonnosti opatrenia Okresného úradu Bratislava, odboru
cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa 28.07.2016,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave opatrenie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných
komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa 28.07.2016 zrušuje a vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom 1., 2. a 3. nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu.

1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“) vydal
dňa 28.07.2016 opatrenie č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME (ďalej len „opatrenie“), ktorým ako
oneskorené vybavil odvolanie účastníčky konania S. J.T. v zastúpení Prosman a Pavlovič, advokátska
kancelária s.r.o., Trnava zo dňa 29.04.2016, proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Záhorská
Bystrica č. 2016/38/K/3/Ry zo dňa 04.04.2016 o povolení stavby „Dopravné napojenie a technická
infraštruktúra - I. etapa“ pre plánovanú výstavbu rodinných domov na ul. V. L. v k. ú. E. Z..

2. Krajská prokuratúra Bratislava pod č. Kd 489/16/1100-9 zo dňa 15.02.2017 podala podľa § 23 ods.
1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) protest
prokurátora proti opatreniu zo dňa 28.07.2016 a žiadala napadnuté opatrenie v lehote do 30 dní od
doručenia protestu zrušiť.

3. O podanom proteste prokurátora rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov,
referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-BA-OOP2-2017/042377-002/JBI zo dňa
17.04.2017 tak, že protestu prokurátora nevyhovel.

II. Žaloba

4. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2017, prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave
žiada, aby súd protestom napadnuté opatrenie č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa
28.07.2016 zrušil ako nezákonné a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca uviedol, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu podal odvolanie pod sp. zn. Kd
489/16/1100-13 zo dňa 26.4.2017, vo vzťahu ktorému odbor opravných prostriedkov žalovaného,
oznámil žalobcovi, že odvolaniu nemieni vyhovieť a súčasne ho postupuje na rozhodnutie Ministerstvu
dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

6. Dňa 06.07.2017 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, sekcie dopravy a pozemných komunikácií č. 20326/2017/SCDPK-47061 zo dňa 27.06.2017,
ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie odboru opravných prostriedkov o nevyhovení
protestu bolo potvrdené. Z predmetného rozhodnutia žalobca zistil, že proti rozhodnutiu o nevyhovení
protestu prokurátora podala odvolanie aj účastníčka konania S. J., ktorej odvolanie rovnako bolo
zamietnuté.

7. Žalobca v podanom proteste namietal, že žalovaný ako odvolací orgán mal prihliadať na elektronické
podanie odvolateľa z 02.05.2016 (posledný deň lehoty na podanie odvolania), ktoré bolo v lehote
do troch dní písomne doplnené, čím nastali účinky riadne podaného odvolania v zákonnej 15-dňovej
lehote v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (správneho poriadku) s dodržaním lehoty v
prípade doplnenia podania do troch dní. Predmetné elektronicky podané odvolanie z 02.05.2016 je
súčasťou spisu žalovaného, na ktorom je uvedené, že sa podáva v zmysle príloh tam uvedených,
avšak v napadnutom opatrení žalovaný k nemu neprihliadal a prihliadal iba k jeho prílohe z 29.04.2016
(odôvodnenie odvolania), ktoré ako žalovaný uvádza, bolo podané na poštovú prepravu dňa 03.05.2016
- teda po uplynutí 15-dňovej lehoty.

8. Žalobca v podanom proteste uviedol, že tzv. legislatívny nedostatok spočívajúci v tom, že
novelizované ustanovenie § 19 ods. 1 správneho poriadku v jeho druhej vete neupravuje možnosť
doplnenia elektronického podania bez zaručeného elektronického podpisu (ZEP-u) popri telegrafickom a
telefaxovom podaní, je v súčasnosti všeobecnou správnou praxou a aj judikatúrou prekonaný (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo 106/2014 z 31.03.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S 241/2013-31 z 30.05.2014, v ktorých bolo konštatované, že
elektronické odvolanie bez ZEP-u je jednou z bežných foriem elektronickej komunikácie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vyslovil názor, že podanie elektronickým prostriedkom s označením právneho
úkonu spĺňa náležitosti technického podania obdobne ako podanie uskutočnené telegraficky alebo
telefaxom.). Z uvedeného je zrejmé, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať iba z
hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď text sa môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Na podporu protestu prokurátora bolo uvedené aj ust. §
40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje zachovanie náležitosti písomnej formy v prípade
právneho úkonu urobeného elektronickými prostriedkami. Rovnaké právne argumenty boli použité
aj odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 26.04.2017 proti rozhodnutiu odboru
opravných prostriedkov o nevyhovení protestu prokurátora, s uvedením obdobného právneho názoru
vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso 58/2015 z 25.01.2016,
podľa ktorého podanie elektronickým prostriedkom, ak je v ňom jednoznačne zachytený obsah právneho
úkonu a konajúca osoba, spĺňa náležitosti technického podania obdobne ako podanie uskutočnené
telegraficky alebo telefaxom. Podľa vysloveného názoru, ustanovenie § 19 správneho poriadku nie je
možné vykladať dogmaticky, ale v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keďže nie je možné
formálnym výkladom zamedziť uplatnenie práv účastníkom v konaní pred orgánmi verejnej správy. V
podanom odvolaní prokurátor poukázal aj na súvisiace ust. § 125 ods. 1, ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.
civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v ktorom je zakotvená možnosť podania v elektronickej
podobe bez autorizácie s dodatočným doručením (doplnením) v listinnej podobe.

9. Orgány verejnej správy, ktoré rozhodovali o proteste prokurátora, zaujali v odôvodnení svojich
rozhodnutí totožné stanovisko, spočívajúce v striktnom výklade ustanovenia § 19 ods. 1 správneho
poriadku, ktoré jasne a zrozumiteľne ustanovuje formu, akou možno uskutočniť procesný úkon voči

správnemu orgánu s tým, že táto forma musí byť zo strany podávateľa dodržaná, inak podanie nemôže
vyvolať procesné účinky. Poukázali na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. V tejto súvislosti uviedli, že správny orgán si nemôže svojvoľne zvoliť, či a v akej forme bude
komunikovať v správnom konaní s účastníkmi. Ďalej k ust. § 125 ods. 1, ods. 2 CSP uviedli, že CSP
ako procesný kódex upravuje vedenie konania pred súdom a správny poriadok sa vzťahuje na konanie
správnych orgánov v oblasti verejnej správy, čo sú dve odlišné právne normy.
K prezentovanej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedli, že favorizácia inej
právoplatne skončenej veci nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú a ani faktickú
záväznosť (odbor opravných prostriedkov) a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
doplnilo, že správny orgán má pristupovať individuálne ku každému prípadu a iba vtedy, ak by
aplikácia doslovnej litery zákona mala mať za následok individuálnu nespravodlivosť hraničiacu s
protiústavnosťou, je možné zvážiť odchýlenie sa v rámci určitých medzí. Ministerstvo sa stotožnilo s
úvahou odboru opravných prostriedkov, že v prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31.03.2016 išlo o sociálnu vec, v ktorej by zrejme ďalšie subjekty neboli rozhodnutím dotknuté.

10. Žalobca má zato, že hoci opatrenie z 28.07.2016 nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní,
avšak sa na neho v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku primerane vzťahujú ustanovenia o základných
pravidlách konania, ako aj ostatné ustanovenia správneho poriadku. Preto opatrenie z 28.07.2016
nebolo vydané v súlade s ustanovením § 3 ods. 1, ods. 5 a ustanovením § 32 ods. 1 správneho poriadku,
pretože žalovaným nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci, čo mohlo mať v tomto prípade vplyv
na správne právne posúdenie veci. Žalovaný sa v odôvodnení opatrenia z 28.07.2016 zaoberal iba
písomne podaným odvolaním z 29.04.2016, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 03.05.2016 ako
príloha - doplnenie elektronického odvolania a vôbec sa nezaoberal odvolaním podaným elektronicky
dňa 02.05.2016 a ani ho vo svojom texte neuvádza.

11. V závere žalobca citoval čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého prokuratúra Slovenskej
republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
V danej veci žalobca poukázal, že záujem na ochrane práv účastníka konania, ktoré mu boli upreté,
prevyšuje nad prílišným formalizmom; keďže žalovaný sa riadne nevenoval meritu veci, odvolanie
účastníka konania vybavil ako oneskorené, pričom nevzal do úvahy všetky podania účastníka konania s
odvolaním súvisiace. Napadnuté opatrenie žalobca považuje za nezákonné a nepreskúmateľné, preto
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP, v zmysle § 182 ods. 1 písm. h) SSP navrhol zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného.

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.03.2018 s tým, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

13. Podľa názoru žalovaného, v zmysle obsahu žaloby, je napadnutý postup prvostupňového orgánu
a odvolacieho orgánu, ktorým mali prihliadať na elektronické podanie odvolateľa zo dňa 02.05.2016
(posledný deň lehoty na podanie odvolania), ktoré bolo v lehote do troch dní písomne doplnené, čím
nastali účinky riadne podaného odvolania v zákonnej 15-dňovej lehote. Predmetné elektronicky podané
odvolanie sa nachádza v spisovom materiáli žalovaného s tým, že sa podáva v zmysle príloh tam
uvedených, avšak v napadnutom opatrení žalovaný k nemu neprihliadal a prihliadal iba k jeho prílohe
zo dňa 29.04.2016 (odôvodneniu odvolania), ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 03.05.2016
(po uplynutí 15-dňovej lehoty). V podanom proteste je žalovanému vytýkané, že sa vôbec nezaoberal
možnosťou uvedenou v ustanovení § 19 ods. 1 správneho poriadku s dodržaním lehoty v prípade
doplnenia podania do troch dní.

14. Žalovaný je toho názoru, že obsah žaloby žiadnym relevantným spôsobom neodôvodňuje, že došlo
k porušeniu zákona a v plnej miere sa pridržiava dôvodov uvedených v zamietnutí oneskoreného
odvolania č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa 28.07.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu č. 2016/38/K/3/Ry zo dňa 04.04.2016 Mestskej časti Bratislava - Záhorská
Bystrica. Žalovaný sa stotožnil s obsahom vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica
č. 2017/340/Ry zo dňa 13.03.2017, ako špeciálneho stavebného úradu vo veci. Žalovaný v celom

rozsahu trvá na znení odôvodnenia žalobou napadnutého opatrenia, v ktorom odôvodnil zamietnutie
oneskoreného odvolania.

IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 2.

15. Ďalší účastník X. O. sa k žalobe vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu,
podaním doručeným súdu dňa 12.03.2018 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Ďalší účastník považuje za zákonné a správne napadnuté opatrenie s odkazom na dôvody, pre
ktoré nebolo vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 15.02.2017 pod sp.
zn. Kd 489/16/1100-9, keďže ust. § 19 správneho poriadku v znení účinnom v čase podania odvolania
účastníčky S. J.Č., ustanovuje taxatívnym výpočtom formu procesného úkonu voči správnemu orgánu,
ktorá nebola zo strany účastníčky S. J. napriek jej zastúpeniu advokátom dodržaná. V prípade použitia
elektronických prostriedkov pre podanie, správny poriadok v znení účinnom v čase podania odvolania
účastníčky S. J., jasne a zrozumiteľne ustanovoval formu, a to podanie uskutočnené elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Preto odvolanie
S. J. uskutočnené elektronickými prostriedkami bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona, tak pre nedostatok formy ustanovenej správnym poriadkom nemá náležitosti
odvolania pre nedostatok formy a nie je spôsobilé vyvolať účinky podania - odvolania. Takto podané
odvolanie, je odvolaním podaným po lehote (bez žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty), ktoré žalovaný
ako príslušný správny orgán vybavil zákonným spôsobom.

17. K rozhodnutiam, ktoré žalobca označil za judikatúru prekonávajúcu vyššie uvedené zákonné znenie
formy podania podľa správneho poriadku, ďalší účastník zdôraznil, že nejde o rozhodnutia, ktoré by boli
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR resp. tieto rozhodnutia nie sú
rozhodnutiami Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR.
V prípade rozhodnutí, na ktorých znenie sa žalobca odvoláva, správny orgán v administratívnom konaní
rozhodoval výlučne o právach a právom chránených záujmoch jedného účastníka správneho konania
v oblasti práva sociálneho zabezpečenia, pričom v preskúmavanej veci je pritom namietaná správnosť
a zákonnosť rozhodnutia - opatrenia vydaného administratívnom konaní, v ktorom existujú zrejme
vzájomne si odporujúce záujmy jeho účastníkov (V.. X. O. a S. J.). Vo vzťahu k doručovaniu ďalší
účastník poukázal na názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4Sp/109/2012 zo
dňa 17.09.2014.

18. Ďalší účastník poukázal na zásadu procesnej rovnosti účastníkov konania a na túto je potrebné dbať
v administratívnom konaní aj pri plnení ich povinností. Právom účastníčky S. J. bolo podanie odvolania,
ktoré muselo spĺňať formálne a obsahové náležitosti zákonom jednoznačne ustanovenou formou tohto
procesného úkonu, t.j. účinné podanie je možné urobiť v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci s doplnením v listinnej podobe do
troch dní až novelizovaným znením správneho poriadku (zákon č. 238/2017 Z.z. účinný od 01.11.2017).
Takže v čase podania odvolania S. J., podanie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, pre vady formy právneho úkonu jednoznačne
ustanovenej správnym poriadkom, nemožno kvalifikovať ako odvolanie uskutočnené v súlade so
správnym poriadkom. Zákonodarca v dôvodovej správe (osobitná časť) k návrhu zákona č. 238/2017
Z.z. sa s ohľadom na zmenu právnej úpravy podaní (§ 19 správneho poriadku) nestotožňuje s tvrdením
žalobcu o tzv. legislatívnom nedostatku pri úprave podania elektronickými prostriedkami bez zaručeného
elektronického podpisu napriek skutočnosti, že zdôrazňuje potrebu úpravy vo vzťahu k formám podaní,
ktoré sa v praxi už nevyužívajú. Dôvod zmeny formy podaní podľa správneho poriadku je výslovne
zákonodarcom uvedený v znení „Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z
hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente.
Na tento účel sa navrhuje tiež explicitne vyjadriť, že náležitosťou elektronického podania podľa zákona o
e-Governmente je aj identifikátor osoby. V neposlednom rade sa navrhuje vypustiť nepoužívané spôsoby
podávania podaní, najmä pokiaľ ide o telefax či telegraf.”.

V. Replika žalobcu.

19. V replike doručenej súdu dňa 27.03.2018 žalobca k vyjadreniu žalovaného ako aj ďalšieho účastníka
s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Sp 109/2012 zo dňa 17.09.2014

uviedol, že predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci,
kancelárie Bratislava č. 2N 2346/12, ev. č. 3563/12 zo 17.07.2012 o nepriznaní nároku na poskytovanie
právnej pomoci a nie samotné vybavenie oneskoreného odvolania.
Na rozdiel od uvedeného, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S 241/2013-31 z 30.05.2014
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo 106/2014 z 31.03.2016, na
ktoré v žalobe poukázal žalobca, sa týkajú priamo vybavenia odvolania, ktoré v odvolacej lehote bolo
podané elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a písomne bolo doplnené do 3 dní, avšak
už po uplynutí lehoty na odvolanie. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovili
v týchto rozhodnutiach právny názor, že ust. § 19 ods. 1 druhú vetu správneho poriadku v znení platnom a
účinnom do 31.10.2017, nie je možné vykladať dogmaticky a nie je možné formálnym výkladom zamedziť
uplatnenie práv účastníkom v konaní pred orgánmi verejnej správy. V tejto súvislosti žalobca poukázal
aj na ďalšie rozhodnutia - rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 242/2013-74 z 09.09.2015 v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sži 1/2016 z 27.10.2017, v ktorých
je tiež vyslovený právny názor, že elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu, ak z
nich je zrejmé, kto ich robí, komu sú určené, čoho sa týkajú a čo sa nimi navrhuje, je potrebné posudzovať
obdobne ako podania urobené telegraficky a telefaxom a ak sú písomne doplnené do troch dní, nie je
možné na takéto podanie hľadieť, ako keby nebolo urobené.
Na podanej žalobe a jej dôvodoch žalobca v celom rozsahu trvá a navrhol jej vyhovieť.

VI. Administratívne konanie.

20. Z administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, ako príslušný
špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie III., IV. triedy a účelové komunikácie, svojím
rozhodnutím č. 2016/38/K/3/Ry zo dňa 04.04.2016 povolila stavbu „Dopravné napojenie a technická
infraštruktúra - I. etapa“ pre plánovanú výstavbu rodinných domov na ul. V. L. v k. ú. E. Z., stavebníkovi
X. O., bytom Y. XX, XXX XX Z..

21. Proti predmetnému stavebnému povoleniu bolo účastníkmi konania (S. J.) podané odvolanie zo
dňa 29.04.2016, ktoré bolo podané elektronicky správnemu orgánu dňa 02.05.2016 (posledný deň
na podanie odvolania), ktoré bolo písomnej forme podané odovzdaním na poštovú prepravu dňa
03.05.2016 (v lehote do troch dní).

22. Žalovaný správny orgán listom č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa 28.07.2016 oznámil
právnemu zástupcovi účastníčky konania S. J., že odvolanie ako oneskorene podané zamietol.

23. S. J., prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 18.08.2016 podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o ktorom rozhodol žalovaný listom pod č. OU-BA-
OCDPK2-2017/009254 zo dňa 03.01.2017 so záverom, že v napadnutom rozhodnutí ako i konaní ktoré
mu predchádzalo odvolací orgán nezistil dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie v mimo odvolacom konaní
alebo dôvod na obnovu konania.

24. Dňa 24.02.2017 žalobca podal žalovanému protest prokurátora proti opatreniu č. OU-BA-
OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa 28.07.2016, ktorý svojim obsahom kopíruje žalobné dôvody. O
podanom proteste rozhodol Okresný úrad Bratislava odbor opravných prostriedkov, referát cestnej
dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-BA-OOP2-2017/042377-002/JBI zo dňa 17.04.2017
tak, že protestu prokurátora nevyhovel a opatrenie správneho orgánu ponechal v platnosti. Proti
predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie pod č. Kd 489/16/1100-13 dňa 26.04.2017 ako aj
S. J.Á., prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.05.2017, o ktorých rozhodlo Ministerstvo dopravy
a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. 20326/2017/SCDPK-47061 zo
dňa 27.06.2017 tak, že odvolanie krajského prokurátora a účastníka konania zamietol a rozhodnutie
správneho orgánu pod č. OU-BA-OOP2-2017/042377-002/JBI zo dňa 17.04.2017 potvrdil.

25. Opatrenie žalovaného č. OU-BA-OCDPK2-2016/063038/VME zo dňa 28.07.2016 uvedené v odseku
22. tohto rozhodnutia, je predmetom súdneho prieskumu.

VII. Právne posúdenie žaloby.

26. Predmetná správna žaloba bola podaná v súlade s § 177 ods. 2, § 178 ods. 2 s použitím § 45 ods. 1
zák.č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Predmetné opatrenie zasahuje do práv
dotknutých subjektov, zároveň nejde o opatrenie procesnej povahy (ust. § 7 písm. e) SSP).

27. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

28. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a
nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

29. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté opatrenie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

32. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor
nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej
správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení orgánov
verejnej správy.

33. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy.

34. Podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, na účely tohto zákona sa rozumie
administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

35. Podľa § 21 ods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, na účely tohto zákona sa rozumie
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

36. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.

37. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, účastníkmi konania o proteste
prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom
verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol
osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste

prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím
o proteste priamo dotknuté.

38. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor podáva protest orgánu verejnej
správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal.

39. Podľa § 24 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nemá svoj
nadriadený orgán, rozhodne o proteste sám do 30 dní od jeho doručenia.

40. Podľa § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nevyhovie
protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený
podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu
na správny súd podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účinný ku dňu
podania odvolania proti rozhodnutiu o povolení stavby pod č. 2016/38/K/3/Ry zo dňa 04.04.2016,
podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo
telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť
najneskôr do troch dní.

42. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podanie sa
posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa
navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

VIII. Závery správneho súdu.

43. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť opatrenia č. OU-BA-
OCDPK2-2016/063038/VME, ktorým ako oneskorené podané, vybavil žalovaný správny orgán
odvolanie účastníčky stavebného konania S. J.Á., vo veci rozhodnutia Mestskej časti Bratislava -
Záhorská Bystrica č. 2016/38/K/3/Ry zo dňa 04.04.2016 o povolení stavby „Dopravné napojenie a
technická infraštruktúra - I. etapa“ pre plánovanú výstavbu rodinných domov na ul. V. L. v k. ú. E. Z..
Právne posúdenie spočíva v otázke, či žalovaný ako odvolací orgán mal prihliadať na podanie účastníčky
stavebného konania S. J. doručené správnemu orgánu elektronicky dňa 02.05.2016 (posledný deň
lehoty na podanie odvolania), bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré bolo do troch dní písomne
doručené, keďže písomne doručené podanie bolo na poštovú prepravu dané dňa 03.05.2016 (po
uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania).

44. Pri právnom posúdení, správny súd vychádzal zo správneho poriadku, ktorý v § 19 ods. 1
upravuje podania adresované správnemu orgánu jednak v tom, že pod podaním sa rozumie prejav vôle
adresovaný správnemu orgánu a to písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Každé podanie musí
mať materiálnu, t.j. písomnú formu, čo neplatí v prípade elektronického podania podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom a vyhotoveného v súlade s osobitnými predpismi. Ak bolo podanie v písomnej
podobe urobené pomocou komunikačných prostriedkov (ďalekopis, fax a pod.), je nevyhnutné takéto
podanie doplniť do troch dní písomnou formou. V záujme právnej istoty musí byť z podania zrejmé, že
ho podáva ten, kto je označený ako podávateľ a že ide o prejav vôle podávateľa. Zákonodarca stanovil
trojdňovú procesnú lehotou na doplnenie v písomnej forme s tým, že takýto prejav vôle bol najneskôr
v posledný deň odovzdaný na poštovú prepravu.

45. Zákonodarca v správnom poriadku v § 19 ods. 2 tiež ustanovil, že pri posúdení podania sa vychádza
z jeho materiálneho chápania, t.j. nie podľa jeho formálneho označenia, ale podľa jeho obsahu, pričom
jeho všeobecnými náležitosťami podľa správneho poriadku je špecifikácia subjektu t.j. kto ho podáva,
označenie predmetu konania t.j. čoho sa podanie týka a označenie petitu t.j. čo sa navrhuje. Správny
poriadok tiež počíta so všeobecnými náležitosťami, pri ktorých sa odvoláva na osobitné právne predpisy.

46. Z obsahu e-mailového podania, doručené správnemu orgánu dňa 02.05.2016 (posledný deň na
podanie odvolania), je jasne identifikovateľný autor podania - S. J., prostredníctvom právneho zástupcu,
predmet podania - odvolanie proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 2016/38/

K/3/Ry zo dňa 04.04.2016 a návrh vo veci - zrušenie rozhodnutia č. 2016/38/K/3/Ry a vrátenie veci
stavebnému orgánu na ďalšie konanie. Predmetné podanie bolo následne doručené správnemu orgánu
v písomnej podobe, ktoré bolo odovzdané na poštvú prepravu dňa 03.05.2016 (v súlade so zákonnou
úpravou § 19 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého, podanie obsahujúce návrh vo veci treba
písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní). Na tomto mieste správny súd
vychádza z právneho názoru, s dôrazom na skutočný stav veci, keďže elektronické podanie nebolo
urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona, že predmetné elektronické podanie možno technicky vyhodnotiť, resp. zaradiť pod komunikačné
prostriedky s ktorými počíta správny poriadok (ďalekopis, fax, e-mail a pod., pričom všetky považuje
za rovnocenné), a ktoré je nevyhnutné doplniť do troch dní v písomnej forme. Na základe uvedeného
právneho názoru, potom nepochybne možno vyvodiť, keďže elektronicky podané odvolanie bolo do
troch dní doplnené v písomnej forme, v zákonom stanovenej procesnej lehote, že predmetné odvolanie
bolo spôsobilé vyvolať procesné následky a správny orgán mal na podané odvolanie prihliadať a s jeho
obsahom sa zaoberať.

47. Správny súd uvedený právny názor logicky vyvodil zo skutočného stavu veci, keď účastníčka konania
prostredníctvom právneho zástupcu, si bola nepochybne vedomá skutočnosti, že pri elektronickej
komunikácii so správnym orgánom, že táto nemá charakter a formu v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z.,
keďže elektronicky podané odvolanie doplnila v písomnej podobe, v zákonnej lehote v zmysle § 19 ods.
1 správneho poriadku, do troch dní.

48. Podľa názoru súdu, interpretáciu zákonných ustanovení § 19 správneho poriadku, v tomto prípade
je potrebné vykladať z hľadiska zmyslu a účelu tohto konkrétneho zákona. V preskúmavanej veci prílišný
formalizmus, s poukazom na jasne prejavenú vôľu účastníčky konania, ktorá podala včas odvolanie,
v súlade s obsahovými požiadavkami správneho poriadku, ktoré následne opäť v súlade so správnym
poriadkom, doplnila v písomnej podobe a v procesnej lehote, by popieral samotný zmysel právnej úpravy.

49. Správny súd prisvedčil argumentácii žalobcu, ktorý svoj právny názor oprel o rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 6S 241/2013-31 z 30.05.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo 106/2014 z 31.03.2016, ktoré sa týkajú vybavenia odvolania, ktoré
v odvolacej lehote bolo podané elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a písomne bolo
doplnené do troch dní, avšak po uplynutí lehoty na odvolanie. V týchto rozhodnutiach bol vyslovený
právny názor, že ust. § 19 ods. 1 druhú vetu správneho poriadku v znení platnom a účinnom do
31.10.2017 nie je možné vykladať dogmaticky a nie je možné formálnym výkladom zamedziť uplatnenie
práv účastníkom v konaní pred orgánmi verejnej správy.
Žalobca v replike poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 242/2013-74
z 09.09.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 1/2016 z
27.10.2017, v ktorých je rovnako vyslovený právny názor, že elektronické podania bez zaručeného
elektronického podpisu, ak z nich je zrejmé, kto ich robí, komu sú určené, čoho sa týkajú a čo sa
nimi navrhuje, je potrebné posudzovať obdobne ako podania urobené telegraficky a telefaxom a ak sú
písomne doplnené do troch dní, nie je možné na takéto podanie hľadieť, ako keby nebolo urobené.

50. Správny súd uzatvára, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď včas elektronicky
podané odvolanie účastníčky konania (dňa 02.05.2016 - posledný deň na podanie odvolania), ktoré
bolo doplnené v písomnej podobe v zákonnej lehote (do troch dní - dňa 03.05.2016), nevyhodnotil
vôbec (akoby nebolo vôbec podané) a podanie v písomnej podobe, ktoré s odkazom na úmysel
účastníčky konania bolo doplnením elektronicky podaného odvolania (odovzdané na poštvú prepravu
dňa 03.05.2016), vyhodnotil ako oneskorene podané, pričom neprihliadol ani na podaný protest
prokurátora.

51. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody a právny názor dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná a opatrenie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP,
ktorá ho robí nezákonným, preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný
vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vec na základe indícií
súdu opätovne posúdiť a rozhodnúť.

IX. Trovy konania.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému
žalobcovi žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán dozoru
nad zákonnosťou), súd žalobcovi právo náhradu trov konania nepriznal.

53. O náhrade trov konania ďalších účastníkov 1. až 3. súd rozhodol podľa § 169 v spojení s § 175
ods.1 SSP tak, že im nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že ďalší účastníci 1. a 2.
zastávali záujmy žalovaného, ktorý nebol úspešný v konaní a ďalší účastník 3., ktorého záujmy boli v
súlade so žalobcom, si žiadne trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne dôvodne
vynaložené trovy konania nevznikli.

54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.