Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/325/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204287
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1615204287.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému C., narodenému XX.X.XXXX,
bývajúcemu v C., t. č. v D., o zaplatenie 51,99 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 11,60 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému

zaplatenia sumy 51,99 € spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 51,99 € od 5.11.2012 až do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.2.2010 uzatvorila so žalovaným v
súlade s § 269 ods. 2, § 708 a § 716 Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami
banky (ďalej len „VOP“) zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovaného ako majiteľa účtu
zriadila a viedla bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvy so strany
žalovaného,žalobkyňavsúladesozmluvouaVOPodstúpilaodzmluvyzdôvodupodstatnéhoporušenia
zmluvných podmienok, zatvorila príslušný účet žalovaného a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy.

Nakoľko účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, žalobkyňa pred jeho zatvorením
vykonala dňa 5.11.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta
previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Poukázala na to, že v súlade s VOP v spojení s výveskou
úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 %
p.a. Dodala, že aktuálny zostatok žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval istinu vo výške 51,99
€ a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet vo výške 35,88 €.

2.Žalovanémubolažalobadoručenápostupompodľa§116ods.2C.s.p.Kpodanejžalobesanevyjadril.

3. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 30.8.2019 č.k. 4C/325/2015-40 žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 12.12.2019 sp. zn. 7Co/263/2019-66 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 18.5.2020, na ktorý predvolal žalobkyňu. Žalovanému,
ktorý sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a ktorý vo vzťahu k predchádzajúcemu
(neskôr zrušenému) termínu pojednávania nariadenému na 6.4.2020 súdu oznámil, že nemá záujem
sa osobne zúčastniť pojednávania, súd doručil už len upovedomenie o zmene termínu pojednávania.Žalobkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 7.4.2020, v
ktorom s poukazom na hospodárnosť konania navrhla, aby súd konal v jej neprítomnosti. Vychádzajúc
z uvedeného, súd v zmysle § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán

sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20.5.2010 (č.l. 2)

uzatvorenou medzi žalobkyňou (vtedy vystupujúcou pod obchodným menom Dexia banka Slovensko
a.s.) a žalovaným súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie osobného účtu E.. XXXXXXXXXX/XXXX.
v mene EUR. Poskytovanie služby Povolené prečerpanie na tomto účte nebolo dohodnuté. Z článku VI.
bodu 4 zmluvy vyplýva, že banka je oprávnená za poskytovanie produktov/služieb účtovať si poplatky
podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje
na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na

ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu. V článku VII bod 2 zmluvy žalovaný ako majiteľ účtu
vyhlásil, že obdržal obchodné podmienky, ktorú sú súčasťou Zmluvy/príslušných zmlúv a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Banka je oprávnená meniť obchodné podmienky, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi
bankazverejnenímvosvojichobchodnýchpriestoroch,informáciounavýpisezúčtualebovelektronickej
podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia banky v lehotách podľa obchodných

podmienok.

7. Z predložených výpisov z účtu žalovaného za obdobie od 20.5.2010 do 30.4.2012 (č.l. 80 až 105) a za
obdobie od 1.5.2012 až do 5.11.2012 (č.l. 10 až 16) súd zistil, že žalovanému vznikol debetný zostatok
na účte k 30.6.2010 vo výške 0,40 €, pričom k 5.11.2012 žalobkyňa evidovala na účte žalovaného

debetný zostatok vo výške 51,99 €. Z prehľadu transakcií (č.l. 78 p.v.) doložených žalobkyňou vyplýva,
že uvedenú sumu tvorili poplatky za balík služieb vo výške 11,60 €, poplatok za upozornenie - debet
vo výške 5 €, úroky v celkovej výške 5,25 €, 2 SMS notifikácie v celkovej výške 0,14 € a poplatok za
výzvu - debet vo výške 30 €.

8. Zo sadzobníkov poplatkov žalobkyne, počnúc sadzobníkom účinným od 4.1.2010 (č.l. 133) a končiac
sadzobníkom účinným od 15.8.2012 (č.l. 235) vyplýva, že poplatok za balík služieb Axion bol za celé
uvedené obdobie 0,40 € mesačne.

9. Žalobkyňa listom zo dňa 25.10.2012 (č.l. 8) žalovanému oznámila, že z dôvodu vykazovaného

debetného zostatku na jeho účte odo dňa 1.7.2010 v aktuálnej výške 50,15 € odstupuje od zmluvy o účte
dňom doručenia tohto oznámenia a zároveň ho vyzvala na úhradu spomínaného debetného zostatku v
lehote troch dní od doručenia oznámenia.

10. Podľa zverejnených úrokových sadzieb žalobcu platných od 01.03.2015 bolo nepovolené

prečerpanie úročené sadzbou 28 % ročne (č.l. 17).

11. Podľa bodu 23 časti III VOP platných od 1.3.2010 (č.l. 110), ak účet/vkladná knižka dosiahne debetný
(záporný) zostatok, príp. sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný
zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického

systému banky. Takéto prekročenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote
klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo
si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na
účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka
právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu

účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedenými v
sadzobníku.

12. Podľa bodu 38 časti III VOP platných od 1.3.2010 (č.l. 111), banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť
prepodstatnéporušeniezmluvy,sokamžitoumožnosťouzrušeniaúčtu/vkladnejknižky,ajvtedy,akklient

nevysporiadal na účte nepovolené prečerpanie do 20 dní od jeho vzniku alebo závažne porušil VOP.

13. Podľa bodu 3.11.5 VOP účinných od 1.3.2015 (č.l. 3 p.v.), banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom
účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnýmiprávnymipredpismi.Odstúpeniemusíbytodôvodnené.Zmluvaobežnomúčtezaniknekudňudoručenia
odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich
sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí

tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť. Podľa písm. b/ tohto bodu VOP sa za podstatné
porušenie zmluvných povinností považuje aj skutočnosť, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a
klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal.

14. Podľa bodu 3.12 VOP účinných od 1.3.2015 (č.l. 3 p.v.), pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,

operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch
dohodnutýchmedzibankouaklientomakoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenémuprečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade

úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane.
Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným
prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok.

15. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

16. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok

určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou (predtým Dexia banka Slovensko, a.s.) a
žalovaným bola dňa 20.5.2010 uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala pre žalovaného zriadiť a viesť bežný účet. Nakoľko
zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
a žalovaným, ktorý bol v postavení spotrebiteľa, súd posudzoval zmluvný vzťah medzi stranami ako

spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave zmluvy o bežnom účte v
Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z § 52 až 54
Občianskeho zákonníka.

19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. V

konaní nebolo sporné, že popri uzavretí zmluvy o bežnom účte nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu
zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaný tak nebol oprávnený prečerpať svoj účet a v zmysle bodu
23 časti III A. VOP účinných ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte bol prípadný záporný zostatok
povinný vysporiadať v lehote uvedenej vo výzve banky. Takéto prekročenie sa považovalo za podstatné
porušenie zmluvy, ktoré podľa bodu 38 časti III A. VOP účinných ku dňu uzavretia zmluvy zakladalo

právo žalobkyne na odstúpenie od zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu. V danom prípade
žalobkyňa poukazujúc na debetný zostatok na bežnom účte žalovaného, ktorý evidovala od 1.7.2010,
listom zo dňa 25.10.2012 od zmluvy odstúpila, zatvorila účet žalovaného a vyzvala ho na zaplatenie
dlžnej sumy. Keďže účet je možné zatvoriť len vtedy, ak je na ňom nulový zostatok, žalobkyňa ešte predzatvorením účtu vykonala dňa 5.11.2012 internú účtovnú transakciu, ktorou debetný zostatok na účte
žalovaného previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobou si uplatnila istinu pohľadávky z titulu
nepovoleného prečerpania účtu vo výške 51,99 € zároveň aj úrok z tejto sumy vo výške 28 % ročne od

5.11.2012, t.j. odo dňa prevodu debetného zostatku na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Z prehľadu
transakcií, ako aj z výpisov z účtu žalovaného predložených žalobkyňou je zrejmé, že uplatnená suma
51,99 € pozostáva z poplatkov za balík služieb vo výške 11,60 € (29 x 0,40 €), poplatku
za upozornenie - debet vo výške 5 €, 29 transakcií úrokov v celkovej výške 5,25 €, SMS notifikácií v
celkovej výške 0,14 € (2 x 0,07 €) a poplatku za výzvu - debet vo výške 30 €.

20. Podľa názoru súdu je žaloba dôvodná len v časti sumy 11,60 € predstavujúcej poplatky za balík
služieb spojených s osobným účtom Axion. Žalobkyňa bola v zmysle bodu 4 časti VI Zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa sadzobníka poplatkov a takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na
základe tejto zmluvy. Z predložených sadzobníkov poplatkov je zrejmé, že za celé obdobie odo dňa

uzavretia zmluvy 20.5.2010 až po zatvorenie účtu dňa 5.11.2012 bol poplatok za balík služieb Axion
0,40 € mesačne. Za uvedených 29 mesiacov tak celková suma poplatkov vyúčtovaných z tohto titulu
predstavovala 11,60 €, ktorú preto súd žalobkyni priznal.

21. Pokiaľ ale ide o ďalšie poplatky tvoriace istinu pohľadávky, konkrétne poplatok za upozornenie -

debet vo výške 5 € zaúčtovaný 2.4.2012 (v sadzobníku poplatkov platnom od 1.1.2012 označený ako
poplatok za upomienku pri nepovolenom prečerpaní osobného účtu) a poplatok za výzvu - debet vo
výške 30 € zaúčtovaný 1.10.2012 (v sadzobníku poplatkov platnom od 15.8.2012 označený ako poplatok
za výzvu pri nepovolenom prečerpaní účtu) súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 30.3.2017 sp. zn. 21Co/131/2016, v ktorom sa vo vzťahu k poplatkom za upomienky

konštatuje, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž
mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné.
Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju
povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu
vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový

prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie,
než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok
za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Súd v tejto spojitosti taktiež poukazuje na závery
vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22.5.2014 sp. zn. 9Co/350/2012, v zmysle ktorých
neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za

plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.
teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade

vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Podľa názoru súdu je možné závery tohto posledne
uvedeného rozsudku v plnom rozsahu aplikovať aj na poplatky vyúčtované žalovanému v predmetnej

veci za SMS notifikácie týkajúce sa debetných obratov v celkovej sume 0,14 €. So zreteľom na citované
závery zo spomenutých rozhodnutí krajských súdov, s ktorými sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, súd
žalobu v časti zvyšných žalobkyňou uplatnených poplatkov v celkovej sume 35,14 € ako nedôvodnú
zamietol.

22. Poslednú časť žalobkyňou požadovanej istiny tvorili úroky v sume 5,25 €. Ako je zrejmé z
predložených výpisov z účtu žalovaného, žalobkyňa za celé obdobie tzv. nepovoleného prečerpania, t.j.
od 1.7.2010 až do 5.11.2012, účtovala každý mesiac žalovanému z tohto debetného zostatku aj úroky,
ktoré následne zahrnula do istiny a tieto znovu úročila. V konaní si taktiež uplatnila úrok vo výške 28 %
ročne z istiny 51,99 € od 5.11.2012 až do zaplatenia. Obsahom samotnej zmluvy však nebola dohoda o

práve žalobkyne úročiť debetný zostatok na účte žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že toto právo jej vyplýva
z VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb. V zmysle bodu 38 časti III A. VOP účinných v čase
uzavretia Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb mala banka právo debetný
(záporný zostatok) úročiť a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu. Z výpisu z účtu žalovanéhoza obdobie od 20.5.2010 až do 30.6.2010 (č.l. 80), ale vyplýva, že s účinnosťou od 1.7.2010 nadobudli
platnosť nové VOP. Žalobkyňa však v priebehu celého konania nepredložila súdu VOP v znení účinnom
v čase vzniku dlhu (od 1.7.2010 do 5.11.2012). K žalobe pripojené VOP účinné od 1.3.2015, ako aj

úrokové sadzby produktov účinné od toho istého dátumu sú ako dôkaz v konaní bezvýznamné, nakoľko
nemajú spätnú účinnosť. Súd plniac si svoju povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. s poukazom
na uvedené na pojednávaní skonštatoval, že nemá preukázané oprávnenie žalobkyne požadovať od
žalovaného úroky z nepovoleného prečerpania na jeho účte, čím vytvoril žalobkyni procesnú možnosť
na doloženie VOP ako aj výšky úrokových sadzieb aktuálnych v čase vzniku nepovoleného prečerpania.

Žalobkyňa sa však pojednávania nezúčastnila, čím sa sama o túto možnosť pripravila. Vychádzajúc
z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tejto spojitosti neuniesla dôkazné bremeno, keďže
nepredložila súdu také dôkazy, z ktorých by vyplývala existencia ňou tvrdeného práva v rozhodnom
čase (k tomu porovnaj tiež rozsudky Krajského súdu v Bratislave z 22.2.2019 sp. zn. 5Co/16/2019,
z 22.11.2018 sp. zn. 9Co/9/2018 a z 21.6.2018 sp. zn. 9Co/259/2017). Súd preto žalobu aj vo zvyšnej
časti týkajúcej sa úrokov v sume 5,25 € a úrokov vo výške 28 % ročne zo sumy 51,99 € od 5.11.2012

až do zaplatenia zamietol.

23. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že aj v prípade, ak by žalobkyňa doložila príslušné VOP
spolu s výveskou úrokových sadzieb, ňou požadované úroky z nepovoleného prečerpania by jej
nebolo možné priznať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave z

25.4.2019 sp. zn. 9Co/149/2018 a z 24.10.2019 sp. zn. 9Co/70/2019 v obdobných veciach žalobkyne,
v ktorých sa konštatovalo, že zmluvné ustanovenie uvedené vo VOP žalobkyne, podľa ktorého po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňou požadovaný úrok zo

sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje
neprípustné obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo
veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška
úrokov z omeškania je upravená § 3 nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a je
vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však

rádovo nižšia ako žalobkyňou požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Krajský súd zotrval na
svojom názore, že sankčný úrok 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku
a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účet sú bankou
úročené len minimálne, prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo
výškeblížiacejsajednejtretinedlžnejsumyročne.Žalobkyňatýmzneužívanepriaznivúfinančnúsituáciu

klienta, jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Krajský súd uzavrel, že sankčný úrok za nepovolené
prečerpanie bol žalobkyňou stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v danej dobe obvyklú, pričom je
odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaná ako spotrebiteľka nebola v zložitej finančnej situácií,
nedostala by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazala by sa tým platiť takto neprimerane vysoký

úrok z požičaných peňazí.

24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania
bolo zaplatenie sumy 51,99 €, žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 11,60 €, t.j. 22,31 %,
žalovaný v časti 40,39 € t.j. 77,69 %. Vo veci tak bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo voči žalobkyni

právo na pomernú náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 55,38 %. Avšak so zreteľom na to, že
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).