Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. február 2011

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10C/207/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609209232
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2011:2609209232.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici samosudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: M. K., rod.

P., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Š.-N., J. XXXX, právne zastúpená: KRION Partners, s.r.o, AK so sídlom
Bratislava, Jozefská 3, proti odporcom: X. S. K., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Š.Š.-N., J. XXXX, a 2. D.
P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Š.-N., Č. XXXX, obaja zastúpení JUDr. Irenou Belišovou, AK so
sídlom Bratislava, Romanova 1 o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 1.473,12 €, na
účet právnej zástupkyne odporcov JUDr. Irene Belišovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na OS Senica domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú

uzavreli odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade a súčasne určenia , že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností v podiele 1-ice, ktoré boli predmetom kúpi a predaja, v horeuvedenej kúpnej zmluve
uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade. Návrh odôvodňovala tým, že sporné
nehnuteľnosti boli nadobudnuté odporcom v 1. rade v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM) navrhovateľky a odporcu v 1. rade, pričom aj keď písomne súhlasila s tým, že
tieto nehnuteľnosti nadobudne odporca v 1. rade počas trvania ich BSM do výlučného vlastníctva, tieto
patria do BSM a teda žiadala určiť svoje vlastnícke právo k nim. Návrh podávala z toho dôvodu, že i keď
márne uplynula lehota na vyporiadanie BSM po jeho zániku rozvodom manželstva s odporcom v 1. rade,

a nedošlo k vyporiadaniu BSM a odporca v 1. rade následne sporné nehnuteľnosti odpredal odporkyni
v 2. rade, nedodržal týmto sľub, podľa ktorého nehnuteľnosti mali zostať ich potomkom. Trvala na tom,
že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, pričom vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili, tento žiadali zamietnuť, čo odôvodňovali tým, že sporné
nehnuteľnosti slúžili výlučne na výkon povolania odporcu v 1. rade, neboli nadobudnuté z prostriedkov
patriacich do BSM, nevyužívali sa na iný účel, okrem podnikateľských aktivít odporcu v 1. rade. V ďalšom
uvádzali, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi nimi, v ktorej predmetom kúpi boli sporné nehnuteľnosti

došlo z toho dôvodu, že odporca v 1. rade nedodržal splátkový kalendár pri vrátení pôžičky v sume 1
mil. Sk, ktorú mu odporkyňa v 2. rade poskytla. Zhodne uvádzali, že sú dohodnutí, že v prípade vrátenia
pôžičky odporkyňa v 2. rade sporné nehnuteľnosti spätne prevedie na odporcu v 1. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov P. K., D. K., F.. K. Š., S.. I. Č., Š. I.,
N. S., kúpnou zmluvou uzavretou medzi N..K..F..O..Q.. N..V..Q.. a odporcom v 1. rade zo dňa 10.3.1998,vklad povolený pod č. I. -XXX/XX dňa X.X.XXXX, kúpnou zmluvou uzavretou medzi odporcom v 1.
rade dňa XX.X.XXXX, výpisom z X. Č.. XXX pre k.ú. Š. zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa 26.11.2009,
rozsudkom OS Senica sp. zn. XC XX/XX, výpisom z OR OS Trnava na spoločnom N..K..F..O..Q..

N..V..Q.., výpisom zo živnostenského registra odporcu v 1. rade, čestnými prehláseniami Z. P., Y. T., Z.
N.,Z.O.aZ.O.,sobášnymlistomúčastníkov,potvrdenímozapožičanípeňazíodM.P.preN..K..F..O..Q..
N..V..Q.., Notárskou zápisnicou J. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX o uznaní dlhu medzi odporca v 1. a
2. rade, stavebným povolením, kolaudačným rozhodnutím OÚ ŽP Senica č.j. N.-XXX/XX-O. zo dňa
XX.XX.XXXX, č.j. N.-XXX/XX-G. zo dňa XX.X.XXXX, vyjadreniami účastníkov, potvrdením o cestovných

náhradách odporcu v 1. rade za čas november 1997 až apríl 1998, uzneseniami OS Senica sp. zn. XEr
XX/XX, XEr XX/XX a zistil tento stav veci.

Rozsudkom OS Senica sp. zn. XC XX/XX zo dňa 24.6.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
22.7.2003 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade uzavreté dňa XX.X.XXXX rozvedené.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim N..K..F..O..Q.. N..V..Q.., zastúpenou dvoma
spoločníkmi, a to odporcom v 1. rade a F.. K. Š. a kupujúcim, ktorým bol odporca v 1. rade, ako živnostník

zo dňa 10.3.1998 nadobudol odporca v 1. rade do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané
na X. Č.. XXX pre k.ú. Š.. Dňa 10.3.1998 na poslednej strane tejto zmluvy navrhovateľka podpísala
tento text:

„Udelenie súhlasu:

M. K., nar. XX.X.XXXX, tr. byt. Š.-N., J. XXXX týmto udeľuje súhlas svojmu manželovi S. K., nar.

XX.X.XXXX, byt. Š.Š.-N., J. XXXX, k nadobudnutiu nehnuteľností uvedených v tejto kúpnej zmluve do
svojho výlučného vlastníctva na firmu S. K., Š.-N., Š. Č.. XXX.“

Notárskou zápisnicou J. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, spísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. Z. S.
so sídlom v Š.-N., odporca v 1. rade ako dlžník a odporkyňa v 2. rade ako veriteľ realizovali vyhlásenie o
uznaní dlhu a súhlase dlžníka a veriteľa s exekúciou na sumu X.XXX.XXX,- Sk, pričom súčasne dohodli

splátkový kalendár v sume XX.XXX,- Sk mesačne počnúc od 17.6.2006 do 17.9.2014.

Kúpnou zmluvou zo dňa 16.3.2009 odporca v 1. rade ako predávajúci odpredal odporkyni v 2. rade
ako kupujúcej všetky sporné nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XXX pre k.ú. Š., pričom podľa čl. IV.
tejto zmluvy dohodnutou kúpnou cenou bola suma 33.193,92 € (1.000.000,- Sk), pričom touto formou
sa dohodli účastníci zmluvy na splatení dlhu vyplývajúceho z horeuvedenej notárskej zápisnice J. XX/

XXXX. Táto zmluva bola vložená do katastra nehnuteľností pod I.-XXX/XX.

Na základe stavebného povolenia vydaného OÚ ŽP Senica č.j. N.-XXX/XX-O. zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.11.1995 bola povolená prestavba sporných domových nehnuteľností
rodinného domu na predajňu stavebného materiálu a kancelárskych priestorov pre firmu N..K..F..O..Q..

Kolaudačným rozhodnutím OÚ ŽP Senica č.j. N.-XXX/XX-G. zo dňa XX.X.XXXX bola odporcovi v 1.

rade ako živnostníkovi povolená prestavba sporných domových nehnuteľností, a to rodinného domu č.
XXX na predajňu stavebného materiálu.

Podľa čestného prehlásenia Y. T. zo dňa XX.X.XXXX tento odporcovi v 1. rade a navrhovateľke, ako
manželom v priebehu mesiaca marec 1998 poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 40.000,- Sk za účelom
kúpi nehnuteľností na ulici Š. XXX I. Š.-N.. Jednalo sa o bezúročnú pôžičku, ktorá bola vrátená asi do

6 mesiacov od jej poskytnutia.Podľa čestného prehlásenia Z. P., brata navrhovateľky, tento manželom K. poskytol bezúročnú pôžičku
30.000,- Sk v priebehu mesiaca február 1998, ktorá bola vrátená v priebehu 6 mesiacov od jej
poskytnutia.

Podľa čestného prehlásenia Z. N., tento manželom K. poskytol v mesiaci marec 1998 bezúročnú pôžičku
vo výške 80.000,- Sk za účelom kúpi nehnuteľností nachádzajúcich sa na ulici Š. XXX I. Š.-N.. Pôžičku
dojednala neter veriteľa M. K.Á.. Pôžička bola vrátená do pol roka od jej poskytnutia.

Podľa čestného prehlásenia Z. O. a Z. O. títo od manželov K. v októbri 1996 nadobudli práva k 3-
izbovému bytu v Š.-N., a to za sumu 350.000,- Sk.

Podľa potvrdenia o zapožičaní peňazí si odporca v 1. rade a F.. K. Š., ako konatelia N..K..F..O..Q..

N..V..Q.. zapožičali od M. P., matky navrhovateľky sumu 85.000,- Sk.

Podľa vyjadrenia Y. T. odporca v 1. rade v čase od 13.11.1997 do 30.4.1998 pracoval v Nemecku na S.
G., len na diétach mu za obdobie november 1997 až apríl 1998 bolo celkovo vyplatené X.XXX,- DEM.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca v 1. rade a F.. K. Š. založili stavebnú spoločnosť
N..K..F..O..Q.., každý podľa nej s vkladom po 45.000,- Sk, pričom pre nedodržanie termínu jednému

z klientov spoločnosti musela spoločnosť vyplatiť 250.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky pochádzali
z horeuvedených pôžičiek, ako aj z pôžičky v sume 150.000,- Sk od rodičov vtedajšej priateľky syna
účastníkov P., ako aj z odpredaja práv k bytu, ktorý účastníci, ako manželia vlastnili v Š., pričom súčasne
bol vyplatený aj spoločník odporcu v 1. rade F.. Š. a následne spoločnosť N..K..F..O..Q.. za takto
vynaložené finančné prostriedky uzavrela horeuvedenú kúpnu zmluvu z 10.3.1998. Všetky finančné

prostriedky takto vynaložené pochádzali z BSM odporcu v 1. rade a navrhovateľky. Všetky horeuvedené
pôžičky boli vrátené veriteľom počas trvania BSM týchto účastníkov. Touto kúpnou zmluvou kupoval
odporca v 1. rade nehnuteľnosti na podnikanie, pričom v zadnej časti domu si účastníci urobili 1-izb. byt,
kde mali úmysel na dôchodku bývať. Po odkúpení sporných nehnuteľností odporcom v 1. rade bol v časti
nehnuteľností sprevádzkovaný obchod, v ktorom sa predávala sanita, stavebný materiál, farby, laky. V

inej časti domovej nehnuteľnosti boli vybudované kancelárie a byt. Na rekonštrukcii týchto nehnuteľností
sa prácou podieľali obaja synovia navrhovateľky a odporcu v 1. rade. V nehnuteľnosti, okrem predajne
bolo vybudované sociálne zariadenie a kancelária. Takisto navrhovateľka uviedla, že sa podieľala aj na
podnikaní odporcu v 1. rade s tým, že v obchode upratovala, stávalo sa, že cez víkendy bola celý deň
v obchode, aranžovala výklady. Syn P., ako študent pomáhal pri dovoze tovaru do predajne. Naviac

obaja synovia spornú nehnuteľnosť po tom, ako túto nadobudol odporca v 1. rade do svojho vlastníctva,
využívali aj ako bytovú jednotku, bývali v týchto nehnuteľnostiach so svojimi priateľkami, a to v čase
trvania BSM účastníkov. V ďalšom navrhovateľka potvrdila, že v dobe keď odporca pracoval v Nemecku,
každý mesiac jej jeho zamestnávateľ posiela 6.500,- Sk. Dodala, že v kúpnej zmluve zo dňa 10.3.1998
súhlas podpísala bez toho, že by čítala obsah, pretože odporcovi v 1. rade dôverovala, ako manželia

všetko robili spoločne, pretože jej povedal, že kvôli podnikaniu je to potrebné podpísať, tak sto spravila.
Potvrdila, že po zániku manželstva účastníkov mala vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti sú vo
vlastníctvelenodporcuv.rade,aletejtopovedal,ževšetkonechádeťom.Ažpozistení,ženehnuteľnosti
previedol na odporkyňu v 2. rade, podala návrh na začatie tohto konania.

Odporca v 1. rade vo výpovedi uviedol, že sa za nedodržanie lehoty na výstavbu nehnuteľnosti klienta

firmy N..K..F..O..Q.. tomuto vyplatili sumu 250.000,- Sk. Nespomenul si presne, avšak pripustil, že tieto
finančné prostriedky mohli pochádzať z odpredaja práv k 3-izb. bytu, ktorý vlastnil s navrhovateľkou. So
svojím spoločníkom boli dohodnutí, že táto suma je hodnotou polovice spornej nehnuteľnosti, a preto
odkúpil tieto nehnuteľnosti od firmy N..K..F..O..Q.., avšak kúpnu cenu uvedenú v tejto kúpnej zmluve
spoločnosti N..K..F..O..Q.. nevyplatil. V ďalšom potvrdil, že všetky pôžičky uvádzané navrhovateľkou a

podporené horeuvedenými čestnými prehláseniami boli realizované, všetky boli vrátené počas trvania
manželstva účastníkov, pričom si nepamätal, či suma vyplatená klientovi spoločnosti N..K..F..O..Q.., ako
penále pochádzala z odpredaja práv k bytu alebo z týchto pôžičiek. Dodal, že v rokoch 1997-1998 bol v
Nemecku za účelom zarobenia finančných prostriedkov na vrátenie dlhov, ako aj za účelom vyrovnaniasa s klientom spoločnosti N..K..F..O..Q.. pričom za toto obdobie zarobil asi 200.000,- Sk, avšak v tejto
sume nie sú zahrnuté diéty, ktoré mohli byť za mesiac aj 1.000,- DEM. V priebehu konania odporca v 1.
rade uviedol, že z finančných prostriedkov, ktoré zarobil v Nemecku vrátil v roku 1998 pôžičku 130.000,-

Sk od Z. (rodičov priateľky syna účastníkov), takisto z týchto peňazí vyrovnal dlh Z. N. a pánovi T.,,
jednalo sa o vyplatenie dlhu firmy N..K..F..O..Q.. vo výške 250.000,- Sk, za čo bol vykonaný prevod
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z firmy N..K..F..O..Q.. na neho ako živnostníka. Čo sa
týka sporných nehnuteľností uviedol, že ich rekonštrukciou nikdy nemienil vytvoriť priestory na bývanie,
nie je pravdou, že by sa tieto priestory rekonštruovali na 1-izb. byt. Je pravdou, že jeden zo synov

účastníkovvtýchtopriestorochbýval,avšakniepodobu2rokov,počastrvaniaBSMúčastníkov.Potvrdil,
že v tejto nehnuteľnosti po dobu asi 1,5 roka pred a po rozvode manželstva účastníkov býval on sám.

Odporkyňa v 2. rade D. P. uviedla, že dňa 17.6.2005 si odporca v 1. rade si od nej požičal sumu 1 mil. Sk
v hotovosti. Do súčasnej doby, napriek dohodnutému splátkovému kalendáru neuhradil žiadnu splátku.
Vzhľadom na skutočnosť, že dlh nebol splácaný, uzavreli odporca v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu týkajúcich
sa sporných nehnuteľností zo dňa 16.3.2009. Už pri tomto prevode nehnuteľností sa odporcovia dohodli,

že nehnuteľnosti budú založené na úver. Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že pred rozvodom svojho
manželstva odporca v 1. rade v sporných nehnuteľnostiach býval asi pol roka, nevie o tom, že by v
týchto nehnuteľnostiach býval niekto iný. V súčasnej dobe od roku 2009 v časti spornej nehnuteľnosti
býva Š. I.. Odporkyňa v 2. rade nevedela uviesť, či by v priebehu trvania BSM účastníkov v sporných
nehnuteľnostiach býval ešte niekto iný.

Svedok P. K., syn účastníkov uviedol, že v spornej nehnuteľnosti býval spoločne s priateľkou, teda v
izbe, kuchyni a používal i sociálne zariadenie, a to počas druhého polroka roku 2003. Svedok v ďalšom
potvrdil, že všetky horeuvedené pôžičky účastníkov boli použité na vyplatenie dlhu firmy N..K..F..O..Q...
Mal vedomosť i tom, že počas trvania manželstva rodičov boli tieto pôžičky vrátené. Dodal, že po tom,
ako nehnuteľnosť odkúpil odporca v 1. rade v tejto boli vykonané rekonštrukčné práce, a to kúrenie,

zavedený plyn, vybudovaná bytová jednotka, vybetónovaný dvor, postavený prístrešok. Náklady na
rekonštrukciu boli hradené z príjmu rodiny, zo živnosti otca, alebo príjmu matky. Rekonštrukcie boli
vykonávanéodporcom,svedkom,svedkovýmbratomanejakýmipomocníkmi.Vnehnuteľnostipostupne
býval brat, odporca v 1. rade a samotný svedok. Brat svedka v nehnuteľnosti býval okolo roku 2001. Na
všetkých rekonštrukčných prácach na sporných nehnuteľnostiach sa zúčastňoval, bytová jednotka sa

budovala v roku 2000-2001, kúrenie v roku 2000, betónovanie dvora v rokoch 1999-2001, prístrešok v
roku 2001. V ďalšom potvrdil, že zabezpečoval dovoz tovaru do predajne, a to od rôznych dodávateľov,
túto činnosť vykonával 4 roky, 2-3 krát týždenne, bolo to aj 500-1000 krát, pričom pracoval u odporcu
v 1. rade na dohodu o vykonaní prác.

Svedok D. K., syn účastníkov potvrdil, že v rokoch 1998-1999 býval v sporných nehnuteľnostiach s

priateľkou, v tejto nehnuteľnosti bývali asi rok, používali jednu miestnosť, a to obývačku a súčasne
spálňu a sociálne zariadenie. Potvrdil, že navrhovateľka do obchodu, ktorý sa nachádzal v tejto
nehnuteľnosti chodievala raz dvakrát mesačne, poupratovať, utrieť prach, ako i zaranžovať výklad.
Dodal, že nehnuteľnosť sa rekonštruovala z toho dôvodu, že o to požiadal, aby mal kde s priateľkou
bývať. O prerábke nehnuteľnosti o kúpelňu rozhodol odporca v 1. rade po návrhu svedka, aby mal kde

bývať. Potvrdil, že asi rok a pol pred rozvodom manželstva rodičov v tejto nehnuteľnosti býval odporca
v 1. rade. Pri rekonštrukcii bytovej jednotky pomáhal.

Svedkyňa N. S., ktorá pracovala ako predavačka v obchode, ktorý sa nachádzal v spornej nehnuteľnosti
uviedla, že keď bol odporca v 1. rade v zahraničí, chod obchodu zabezpečovala ona, s jej manželom ho
dovážali,nemalavedomosťotom,žebyniektovtýchtoobjektochbýval.Včasekeďvobchodepracovala

(do 1.9.1999) nebola v nehnuteľnosti vybudovaná bytová jednotka. V čase keď bola zamestnaná v
tomto obchode, teda od roku 1996 do 1.9.1999 sa podľa jej vedomostí navrhovateľka a svedok P. K.
sa na podnikaní v obchode odporcu v 1. rade nezúčastňovali. V tomto období sa na nehnuteľnosti
nevykonávali žiadne úpravy. Nepamätala si, že by navrhovateľka v obchode upratovala, potvrdila, že v
čase keď odporca v 1. rade pracoval v Nemecku, aranžovala výklady. Podľa svedkyne navrhovateľka

okrem aranžovania výkladov, nerobila v predajni nič iné, upratovanie mala v pracovnej náplni svedkyňa.Svedok F.. K. Š. uviedol, že v čase, keď sporné nehnuteľnosti vlastnila spoločnosť N..K..F..O..Q..
N..V..Q.. navrhovateľka neužívala spornú nehnuteľnosť. Svedok nevedel akou sumou vyrovnal odporca
v 1. rade penále klientovi spoločnosti N..K..F..O..Q.., akou sumou vyrovnal dlh sociálnej poisťovni,

domnieval sa, že to bolo okolo 250.000,- Sk. Mal vedomosť, že finančné prostriedky na vyplatenie týchto
dlhov mali pochádzať z predaja práv k 3-izb. bytu, ktorý sa nachádzal v Š.Š.-N.. Nevedel uviesť, za akú
sumu bola nehnuteľnosť od spoločnosti N..K..F..O..Q. N..V..Q.. odporcom v 1. rade odkúpená, avšak
vedel, že to bolo za to, že odporca v 1. rade vyrovnal dlhy, ktoré mala spoločnosť voči jednému z klientov
a dlh sociálnej poisťovne. Vedel, že spoločnosť N..K..F..O..Q.., žiadnu platbu z tejto kúpnej zmluvy

neobdržala. Svedok dodal, že v čase keď sporné nehnuteľnosti vlastnila spoločnosť N..K..F..O..Q.. boli
rekonštruované tak, že boli omietnuté dve miestnosti, vymaľované, z jednej bola spravená kancelária,
bola spravená sociálna miestnosť. Svedok nemal vedomosť o tom, že by rekonštrukcia sporných
nehnuteľnosti bola finančne zabezpečovaná navrhovateľkou a synmi účastníkov.

Svedkyňa S.. I. Č. uviedla, že v spornej nehnuteľnosti prespala asi 50 krát, bolo to v období rokov
2004-2006, teda po zániku BSM účastníkov.

Svedok Š. I. uviedol, že v spornej nehnuteľnosti býva asi od septembra alebo októbra 2009.

§ 40 OZ

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

§ 40a OZ

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, §
589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný

iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

§ 143 OZ

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo

darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

§ 145 OZ

(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne.

§ 149 OZ

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí

primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

§ 80 O.s.p.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z takto vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne.
Navrhovateľka a odporca v 1. rade mali možnosť nadobúdať majetkový substrát do svojho BSM v čase
od 17.8.1974 do 22.7.2003, kedy právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva zo zákona zaniklo

ich BSM. Horepopísaným výsluchom svedkov, ako i z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že
sporné nehnuteľnosti boli do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade nadobudnuté počas trvania BSM
účastníkov, nepochybne boli nadobudnuté z prostriedkov patriacich do BSM, ktorú skutočnosť vo svojich
výpovediach potvrdil i samotný odporca v 1. rade, naviac sporné nehnuteľnosti by nemali byť vylúčené z
masy BSM účastníkov, ani n a základe ani jednej z výnimiek, ktoré taxatívne vymedzuje ust. § 143 OZ,

keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neslúžili výlučne osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len odporcu v 1. rade. Takisto nebolo medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade sporné, že 3
ročná lehota na vyporiadanie ich BSM márne uplynula a nebolo medzi nimi sporné ani to, že k zániku ich
BSM nedošlo žiadnou zo zákonných možností upravenou v občianskom zákone. Takto by potom sporné
nehnuteľnosti mali patriť do masy BSM účastníkov a určenie vlastníckeho práva k nim, ktoré nepodlieha

premlčaniu bolo možné odôvodniť naliehavým právnym záujmom v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Takisto
bolo možné odôvodniť i podanie návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom
v 1. a 2. rade, keďže túto otázku nie je možné riešiť v rámci súdneho konania ako otázku predbežnú,
keďže kúpna zmluva sa týkala nehnuteľností a vyriešením tejto predbežnej otázky by nedošlo k zmene
zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností. Pre posúdenie a rozhodnutie v tejto veci nie je však možné

opomínať ust. § 145 ods. 1 v súvislosti s ust. § 40a OZ. V prípadoch uzatvárania kúpnych zmlúv,
ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak ako kupujúci vystupujú manželia je potrebné zisťovať z akých zdrojov
je uhrádzaná dohodnutá kúpna cena. V prípade, že na uhradenie kúpnej ceny boli použité finančné
prostriedky vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov (získané zo zdrojov uvádzaných podľa § 143
OZ), potom kupovanú nehnuteľnosť nadobúda do svojho výlučného vlastníctva. Tú ktorú kúpnu zmluvu

uzatvára sám s tým, že príslušný katastrálny úrad jeho výsluchom zistí odkiaľ pochádzajú finančné
prostriedky použité na úhradu kúpnej ceny, prípadne tento výsluch je možné nahradiť písomným
vyhlásením druhého manžela o pôvode týchto finančných prostriedkov. Toto je jeden spôsob ako v
priebehutrvaniaBSMmôžejedenzmanželovnadobudnúdosvojhovýlučnéhovlastníctvanehnuteľnosť.V druhom prípade, aj keď sú na kúpu nehnuteľností použité prostriedky patriace do BSM manželov, ale
na strane kupujúceho vystupuje len jeden z nich, katastrálny úrad zisťuje, či druhý manžel dal súhlas
v zmysle § 145 ods. 1 OZ na uzavretie takejto zmluvy, keďže sa vždy nepochybne jedná o vec nie

bežnú. V prípade vkladu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uzavretej
len jedným z manželov, na ktorej by absentoval tento súhlas druhého manžela, môže sa tento druhý
manžel domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 40a OZ. Z týchto dôvodov potom
nie je možné prisvedčiť právnej konštrukcii navrhovateľky, podľa ktorej ňou udelený súhlas v predmetnej
kúpnej zmluve uzavretej dňa 10.3.1998 bol neurčitý a nemal požadovanú formu (§ 40 ods. 1 OZ), a

to z toho dôvodu, že občiansky zákon nikde nepredpisuje akou formou (okrem písomnej § 40 ods.
2 OZ) má byť súhlas manžela podľa § 145 ods. 1 OZ daný. Priraďovanie formy notárskej zápisnice
alebo akejkoľvek inej formy pre takýto súhlas jedného z manželov nemá oporu v zákone. Naviac
ak by táto právna konštrukcia navrhovateľky bola správna, museli by sme dospieť k záveru, že danie
takéhoto súhlasu jedného z manželov druhému manželovi k nadobudnutiu nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva jedného z manželov má len podmienečnú formu, na základe ktorej táto nehnuteľnosť môže

by vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov len do skončenia ich BSM, bez ohľadu na ten ktorý
zákonný spôsob zániku BSM. Toto by celkom určite bolo popretím inštitútu súhlasu oboch manželov
v nie bežných veciach týkajúcich sa ich spoločných vecí. Naviac je potrebné pripomenúť, že zákon s
absenciu takéhoto súhlasu výslovne spája len relatívnu neplatnosť právneho úkonu (čo vyplýva z ust.
§ 40a OZ v dikcii ktorého je ust. § 145 ods. 1 OZ konkrétne vymenované), takže v danom prípade nie

je možné hovoriť o tom, že by takýto úkon bol neplatný absolútne. Nie je možné ani zamieňať súhlas
jedného z manželov v zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ so súhlasom manžela podľa § 148a ods. 1 OZ, keďže
ust. § 148a je výnimkou z ustanovení §§ 145 a 146 OZ.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Súd preto zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 1.473,12

€, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia odporcov.

Právnej zástupkyni odporcov v 1. a 2. rade súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky č. 240/1990 Zb. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 10 úkonov právnej služby
po 63,96 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie vo veci
samej zo dňa 7.6.2010, písomné vyjadrenie vo veci samej - záverečná reč, účasť na pojednávaniach v

dňoch 25.5.2010, 8.6.2010, 27.7.2010, 9.9.2010, 12.10.2010, 2.11.2010 a 11.1.2011), t. j. 639,60 €, a
za jeden úkon právnej služby po 15,99 € (účasť na pojednávaní dňa 10.2.2011, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok), a ďalej režijný paušál za 7 úkonov právnej služby po 7,21 €, t. j. 50,47 €, a režijný paušál za
2 úkony právnej služby po 7,41 €, t. j. 14,82 €. Spolu odmena a režijný paušál 720,88 €.

Právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa zákona č. 283/2002

Z. z. o cestovných náhradách, a to za 8 pracovných ciest na trase Bratislava - Senica a späť v dňoch
25.5.2010, 8.6.2010, 27.7.2010, 9.9.2010, 12.10.2010, 2.11.2010, 11.1.2011 a 10.2.2011, a to za jednu
cestu za spotrebu PHM v sume 9,75 € (196 km x 4,4 l/100 km x 1,13 €/l) a za náhradu za použitie
motorového vozidla v sume 35,87 € (196 km x sadzba náhrady 0,183 €/km), spolu za jednu cestu 45,62
€ x 8 ciest = 364,96 €.

Právnej zástupkyni odporcov v 1. a 2. rade súd priznal tiež náhradu za stratu času za 8 pracovných
ciest na trase Bratislava - Senica a späť v dňoch 25.5.2010, 8.6.2010, 27.7.2010, 9.9.2010, 12.10.2010,
2.11.2010, 11.1.2011 a 10.2.2011, a to za jednu cestu v roku 2010 za 2 hodiny cesty (1 polhodina x 12,02
€), t. j. 48,08 € x 6 ciest = 288,48 €, a za jednu cestu v roku 2011 za 2 hodiny cesty (1 polhodina x 12,35
€), t. j. 49,40 € x 2 cesty = 98,80 €. Spolu náhrada za stratu času 387,28 €.

Pokiaľ ide o úkon označený ako nazretie do spisu, tento úkon nie je samostatným úkonom právnej
služby odmeňovaným zvlášť v zmysle § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, a zároveň tento úkon nie je ani možné
vzhľadom na jeho povahu a účel podradiť k žiadnemu z úkonov určených v § 14 ods. 1 až 3, tak ako toumožňuje § 14 ods. 8 (resp. ods. 5) vyhlášky. Podľa názoru súdu je nazeranie do spisu len prípravou na
vykonanie určitého úkonu právnej služby, odmeňovaného inak samostatne, s tým, že odmena za takúto
prípravu je zahrnutá priamo v odmene úkonu právnej služby, ku ktorému nazretie do spisu/štúdium spisu

smerovalo.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku, pričom považuje za potrebné
uviesť, že v kontexte okolností posudzovaného sporu a tohto rozhodnutia súdu sa prejavila neprimeraná
tvrdosť zákona, avšak v občianskom zákone nie je aplikovateľné ustanovenie na jej zmiernenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)