Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 25, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/187/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909203722
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7909203722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov

senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: C.. L. E., nar.
XX.X.XXXX, K. mostom XA, M., zastúpeného JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou, Krivá 18, Košice
proti žalovanému: D. U. XXX, Z., IČO: XX XXX XXX o zaplatenie 14 937,26 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 15Cb/18/2010-57 zo dňa 3.5.2010
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 310,93 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14 937,26
eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 14 937,26 eur od 1.9.2007 do 31.12.2008 a
s 12,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 14 937,26 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 1 965,84 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Anny Tarabčákovej, advokátky, Košice
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že dňa 2.8.2007
žalovaný ako objednávateľ a žalobca C. - M. M. ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo podľa §

536 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom predmetom tejto zmluvy podľa čl. I bod 1.2 zmluvy bolo
dielo pozostávajúce z vypracovania dielenskej dokumentácie a výkazu výmer pre dielo „Koňačný
závod“ mesto Užhorod, ul. Timiriajeva č. 19, Ukrajinská republika. V čl. II bod 2.1 zmluvy si zmluvné
strany dohodli, že zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi predmet diela do 20.8.2007 a v čl. III bod
3.1 zmluvy sa objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu za vykonanie
diela vo výške 550 000,00 Sk bez DPH s tým, že zálohová faktúra bude splatná do 10 dní od
podpisu zmluvy, celková a konečná faktúra bude splatná do 15 dní od prevzatia kompletnej písomnej

dokumentácie. Podľa čl. V bod 5.6 zmluvy, zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu
oboma zmluvnými stranami. Konštatoval, vychádzajúc z predloženého odovzdávacieho protokolu
označeného ako „Zoznam výkresov“, že žalobca dňa 2.8.2007 odovzdal žalovanému zoznam výkresov
- stavba: Koňakový závod Užhorod, objekt. Sklad koňakov III, ktoré výkresy vyšpecifikované podľa čísla,
konštrukčnej časti a hmotnosti žalovaný prevzal a ich prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Z
predloženého odovzdávacieho protokolu označeného ako „Zoznam výkresov - 2. časť“ zistil, že žalobca
dňa 17.8.2007 odovzdal žalovanému zoznam výkresov - stavba: Koňakový závod Užhorod, objekt:Sklad koňakov III, ktoré výkresy vyšpecifikované podľa čísla, konštrukčnej časti a hmotnosti, žalovaný
ich prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Z faktúry č. 16/2007 zo dňa 17.8.2007 súd zistil, že
žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za dodávku dielenskej montážnej dokumentácie objektu Sklad

koňakov, Koňačný závod Užhorod, Ukrajina, dohodnutú zmluvne v sume 550 000,00 Sk, ktorá bola
splatná v auguste 2007. Z uvedenej faktúry žalovaný zaplatil sumu 100 000,00 Sk dňa 17.8.2007.
Z listu adresovaného žalobcovi (bez uvedenia dátumu) súd zistil, že žalovaný požiadal v súvislosti s
inventarizáciou pohľadávok o odsúhlasenie zostatkov z faktúry č. 16/2007 vystavenej na sumu 550
000,00 Sk zo dňa 17.8.2007, ktorá bola splatná 31.8.2007 a to ku dňu 31.12.2007. Žalovaný v tejto

písomnosti uvádzal, že v prípade ak v lehote do 10 dní neobdrží námietky, bude považovať vykazovaný
zostatok vo výške 450 000,00 Sk (teda po odpočítaní čiastočnej úhrady 100.000,00 Sk) za správny.
Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný doposiaľ nereklamoval vykonanie diela, kompletnosť, prípadne
nesprávnosť odovzdanej dokumentácie a stále len sľuboval, že pohľadávku zaplatí. Ak žalovaný v
odpore popieral existenciu svojho záväzku voči žalobcovi a rovnako i prevzatie dokumentácie, tieto svoje
tvrdenia ničím nepodložil a aj z toho dôvodu mal žalobca za to, že zo strany žalovaného sa jedná o

účelové predlžovanie sporu z dôvodu oddialenia platby.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1 a ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka
a dospel k záveru, že žalobca vypracoval pre žalovaného dielensko-montážnu dokumentáciu pre
dielo „Koňačný závod“ mesto Užhorod, Ukrajinská republika na základe zmluvy o dielo, uzavretej
dňa 2.8.2007. Žalovaný zhotovené dielo riadne prevzal a to prvú časť dňa 2.8.2007 a druhú časť

dňa 17.8.2007, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom, pričom prevzatú dokumentáciu doposiaľ
nereklamoval. Taktiež mal za preukázané, že za prevzatie diela žalobca vyfakturoval žalovanému
zmluvne dohodnutú cenu diela vo výške 550.000,00 Sk faktúrou, ktorá bola splatná dňa 31.8.2007 a z
tejto vyfakturovanej sumy žalovaný dňa 17.8.2007 zaplatil 100 000,00 Sk. V súvislosti s vykonávanou
inventarizáciou dokonca sám žalovaný požiadal žalobcu ,aby odsúhlasil zostatok nezaplatenej faktúry,

ktorý vyčíslil sumou 450 000,00 Sk potom, čo z fakturovanej sumy 550 000,00 Sk už 100 000,00
Sk zaplatil. Žalovaný nesplatený zostatok faktúry teda potvrdil a ku dňu 31.12.2007 sám žalovaný
považoval nesplatený zostatok fakturovanej sumy vo výške 450 000,00 Sk, ktorý je predmetom žaloby,
za nesporný. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, dokonca ani netvrdil, že od 31.12.2007
zaplatil žalobcovi žalovanú sumu. resp. jej časť. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania

súd dospel k záveru, že žalobca svoj uplatnený nárok dostatočne skutkovo odôvodnil a predloženými
listinnými dôkazmi preukázal čo do dôvodu i čo do výšky. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal
opak tvrdenia žalobcu, nepredložil ani neoznačil a ani súd v priebehu konania nezistil žiaden dôkaz,
ktorý by spochybňoval tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy o základe a výške nároku. Ak žalovaný
v odpore uviedol, že voči žalobcovi neeviduje žiadnu pohľadávku, toto jeho tvrdenie považoval aj súd

len za účelovú obranu s úmyslom predĺžiť súdne konanie vychádzajúc z predloženej výzvy, ktorou
sám žalovaný požiadal žalobcu o odsúhlasenie zostatku pohľadávky pri inventarizácii, ktorú ku dňu
inventarizácie, t.j. k 31.12.2007 považoval za nespornú a to v celej výške 450.000,00 Sk. Prvostupňový
súdpoukázalajnato,žeúčelovostikonaniažalovanéhonasvedčujejehosprávaniesavďalšíchsúdnych
sporoch vedených proti žalovanému na príslušnom súde pod sp. zn. 15Cb/15/2010, 11Cb/1/2010 a

13Cb/18/2009. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd 1. stupňa nárok žalobcu za dôvodný a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14 937,26 eur, ktorá suma predstavuje nezaplatenú výšku
vyfakturovanej ceny diela. Citujúc ustanovenia § 340 ods. 1, 2 a § 365 Obchodného zákonníka vrátane
prechodného ustanovenia § 768f Obchodného zákonníka (ustanovením účinným od 15.1.2009) a § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka priznal súd žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

uplatnenej žalobcom podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom pred
15.1.2009) a keďže splatnosť faktúry bola žalobcom určená na deň 31.8.2007 a žalovaný sa dostal
do omeškania so zaplatením dňom nasledujúcim po jej splatnosti t.j. dňom 1.9.2007, vzniklo žalobcovi
právonazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške14,25%ročne,nakoľkovčaseomeškaniažalovaného
so zaplatením faktúry predstavovala základná úroková sadzba NBS 4,25 %. Žalobca si uplatnil úrok z

omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 14 937,26 eur od 1.9.2007 do 31.12.2008 a 12,5 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 14.937,26 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a v tejto výške súd úroky žalobcovi
priznal.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 1.5.2010
bolo žalovanému doručené riadne a včas dňa 15.4.2010, pričom žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní

vopredneospravedlnilaninepožiadaloodročeniepojednávania.Ažpopojednávanídňa4.5.2010doručilosobne ospravedlnenie do podateľne príslušného súdu, v ktorom žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu
dlhodobo plánovanej služobnej cesty. Na tomto ospravedlnení bol uvedený dátum 30.5.2010. V tejto
súvislosti poukázal na to, že v čase od prevzatia pojednávania na pojednávanie (od 15.4.2010) až

do termínu pojednávania (do 3.5.2010) uplynula dostatočne dlhá lehota, počas ktorej mal žalovaný
možnosť požiadať o odročenie pojednávania, naviac ak išlo o dlhodobú plánovanú služobnú cestu. Na
takéto ospravedlnenie súd nemohol prihliadnuť, berúc do úvahu právo žalobcu na to, aby o jeho veci
bolo rozhodované bez zbytočných prieťahov ako aj na skutočnosť, že toto ospravedlnenie bolo súdu
doručené až nasledujúci deň po pojednávaní, a preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
žeúspešnémužalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavovýške1.965,84eur,ktorépozostávaliznáhrady
zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 896,00 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu
advokátom vo výške 1 069,84 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za 3 úkony právnej
služby po 303,72 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu 16.4.2009, písomné

vyjadreniekodporu12.10.2009)podľa§14ods.1písm.a),c)a§10ods.1citovanejvyhlášky;zodmeny
za účasť na pojednávaní dňa 29.3.2010, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania, kedy patrí
odmena vo výške 1 t.j. 77,73 eur (§14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 5, § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), z
paušálnej náhrady hotových výdavkov k jednotlivým úkonom právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 20,85 eur a z náhrady za stratu času Košice -Trebišov a späť 5 polhodín podľa § 17 ods. 1

citovanej vyhlášky t.j. 5 x 12,02 eur, spolu teda 60,10 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že prvostupňový súd podľa jeho
názoru neúplne zistil skutkový stav veci, nesprávne právne posúdil vec a žalovaný nemal možnosť
vyjadriť sa na pojednávaní. Zdôraznil, že svoju neúčasť na pojednávaní dňa 3.5.2010 riadne a
včas ospravedlnil a len administratívnou chybou došlo k tomu, že predmetné ospravedlnenie nebolo

doručené pred pojednávaním. Súd vychádzal len z tvrdenia žalobcu, ktoré subjektívne opisuje skutkový
stav v prospech žalobcu. Opakovane uviedol, že žalobca riadne neodovzdal dielenskú montážnu
dokumentáciu, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo, a preto žalovaný nemá voči žalobcovi žiaden
splatný záväzok. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca na základe zmluvy o dielo
uzatvorenej dňa 2.8.2007 dodal žalovanému vypracovanú dielenskú a montážnu dokumentáciu pre
dielo „Koňačný závod“ mesto Užhorod, ul. Timiriajeva 19, Ukrajinská republika, výkresová dokumentácia
bola žalovanému odovzdaná dňa 2.7.2008 a 17.8.2007, čo žalovaný písomne potvrdil na dokladoch
o prevzatí. Cena diela bola žalobcom vyfakturovaná faktúrou č. 16/2007 zo dňa 17.8.2007 splatnou

31.8.2007 znejúcou na čiastku 18 256,64 eur, t.j. 550 000,00 Sk. Žalovaný z ceny diela uhradil dňa
17.8.2007 čiastku 23 319,39 eur (100.000,00 Sk) a následne zaslal žalobcovi k odsúhlaseniu zostatok
svojho záväzku, ktorý k 31.12.2007 predstavoval sumu 14 937,26 eur t.j. 450 000,00 Sk, pričom všetky
písomné dôkazy sú súčasťou spisového materiálu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil zostatok
dohodnutej ceny diela, pohľadávku žalobcu nespochybnil, splnené dielo nereklamoval, žalobca dňa

14.4.2009 si uplatnil nárok súdnou cestou. Tomuto uplatneniu predchádzal list právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 14.4.2009, ktorého súčasťou bola aj kópia žaloby s tým, že pokiaľ žalovanú čiastku
zaplatí, žalobca neuhradí súdny poplatok a požiada o zastavenie konania. Na uvedený list žalovaný
žiadnym spôsobom nereagoval a len po vydaní platobného rozkazu, ktorým súd v celom rozsahu
žalobe vyhovel, podal žalovaný odpor s identickým odôvodnením, ako to uvádza aj v odvolaní. Svoje

tvrdeniažalovanýžiadnymspôsobomnezdokumentoval,súdnehopojednávaniasanezúčastnil.Žalobca
zastával názor, že z predložených dôkazov je preukázané, že žalobca žalovanému dielo dodal, žalovaný
sám potvrdil svoj záväzok voči žalobcovi a nepredložil žiadne dôkazové materiály. S poukazom na
vyššie uvedené zastával názor, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vykonal
jej správnu právnu kvalifikáciu, pričom konanie žalovaného je iba účelovým predlžovaním veci, aby

sa vyhol reálnemu zaplateniu pohľadávky žalobcu. Zdôraznil, že takéto konanie žalovaného je jeho
bežnou praxou, čo vyplýva aj zo spisových materiálov súdnych sporov príslušného súdu, a preto žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a priznať aj trovy odvolacieho
konania vo výške 310,93 eur a to za vyjadrenie k odvolaniu.Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia
napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podané odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, že nesprávne právne posúdil vec a že nebola možnosť žalovaného

vyjadriť sa na pojednávaní napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní dňa 3.5.2010 ospravedlnil
a len administratívnou chybou došlo k tomu, že predmetné ospravedlnenie nebolo doručené pred
pojednávaním, teda odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. a odvolacím dôvodom
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konkrétne § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je
potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a doposiaľ vykonané dokazovanie.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že súd nemá povinnosť odročiť pojednávanie, ak o to účastník
konania nepožiada z dôležitého dôvodu.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 O.s.p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže
preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania.

Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje
existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania
súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostávajú žiadateľom uvádzané dôvody v žiadosti o
odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. O vadu, ktorá je z
hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup
nesprávny z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, ak sa tento postup prejavil v
priebehu konania. O odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, že súd prvého stupňa
rozhodne vo veci na nariadenom pojednávaní za neprítomnosti riadne predvolaného účastníka konania

podľa § 115 ods. 2 O.s.p., ak mu bolo predvolanie doručené najmenej 5 dní pred dňom konania
pojednávania.

S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že neprítomnosť žalovaného na pojednávaní vo
všeobecnostiniejeprekážkoutoho,abysúdmoholvykonaťpojednávanieavovecirozhodnúť,zohľadniť
je však potrebné to, či takýto postup nie je na ujmu riadnemu zisteniu skutkového stavu.

V prejednávanej veci po vydaní platobného rozkazu dňa 9.7.2009 a po podaní odporu zo strany
žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu doručenému osobne dňa 2.9.2009, ktorého obsah je
totožný s obsahom podaného odvolania, ako aj po vytýčení pojednávania na deň 29.3.2010, ktorého sa
žalovanýnezúčastnil(predvolanieprenevyzdvihnutiedoručovanejzásielkyboložalovanémuopakovane
doručované cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trebišove a predvolanie prevzal dňa29.3.2010), bol opakovane vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 3.5.2010 o 9.00 hod., ktorému
zo strany súdu predchádzala aj výzva žalovanému vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky
dôkazy musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí

dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Zároveň
bol vyzvaný aj na predloženie listinných dôkazov, na preukázanie všetkých skutočností uvádzaných
v odpore, vrátane listinného dôkazu o tom, že kedy a akým spôsobom dielo reklamoval a kedy bola
reklamácia doručená žalobcovi. Pojednávanie vo veci nariadené na deň 3.5.2010 súd prvého stupňa

vykonal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ako aj žalovaného, keď konštatoval, že
žalobca podaním doručeným súdu 30.4.2010 žiadal, aby súd konal v ich neprítomnosti a rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov, ako aj keď konštatoval, že na pojednávanie sa nedostavil
ani žalovaný, predvolanie mal vykázané riadne a včas dňa 15.4.2010, svoju neúčasť neospravedlnil,
ani nežiadal pojednávanie odročiť, a preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal
pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania a vychádzajúc z listinných dôkazov, na uvedenom

pojednávaní aj rozhodol.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že po pojednávaní v prejednávanej veci a po rozhodnutí vo veci bolo
príslušnému súdu dňa 4.5.2010 osobne podané do podateľne príslušného súdu podanie označené ako
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu dlhodobo plánovanej služobnej cesty mimo územia
SR.Vuvedenompodanísaďalejuvádza,ževdňochod30.4.2010do15.5.2010budežalovanýslužobne

odcestovaný v Nemecku a z tohto dôvodu žiadal, aby bolo predmetné pojednávanie presunuté na
nasledujúci možný termín, pretože v spornej veci sa chce vyjadriť a vypovedať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 3.5.2010 bolo žalovanému doručené riadne a včas dňom 15.4.2010, uvedeného pojednávania sa
žalovaný nezúčastnil a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebola doručená súdu ani žiadosť

o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že v čase od prevzatia predvolania na pojednávanie, t.j. od 15.4.2010
až do termínu pojednávania do 3.5.2010 uplynula dostatočne dlhá lehota, počas ktorej mal žalovaný
možnosť požiadať o odročenie pojednávania, navyše ak v dodatočne predloženej žiadosti uvádza, že
išlo o dlhodobo plánovanú pracovnú cestu. Ani tvrdenie žalovaného v odvolaní, že len administratívnou

chybou došlo k tomu, že predmetné ospravedlnenie nebolo doručené pred pojednávaním, odvolací
súd nemohol akceptovať, pretože nedoručenie ospravedlnenia pred pojednávaním bolo chybou
žalovaného, ak ospravedlnenie osobne doručoval na príslušný súd až deň po pojednávaní, t.j. 4.5.2010.
Administratívna chyba žalovaného totiž nemôže byť na ťarchu druhému účastníkovi.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa poskytol žalovanému možnosť na to, aby v konaní konal,

prípadne aj predkladal dôkazy o svojich tvrdeniach a zúčastňoval sa pojednávaní, čo vyplýva aj z
obsahu spisu. Žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom predniesol svoje
tvrdenia, avšak napriek výzve zo strany súdu nepredložil dôkazy o svojich tvrdeniach. S jeho námietkami
uvedenými v podanom odpore, ktoré sú totožné s obsahom odvolania, sa prvostupňový súd dostatočne
vysporiadal, navyše žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne ďalšie dôvody a ani nepredkladá

žiadne dôkazy, pre ktoré by žaloba žalobcu mala byť zamietnutá, prípadne rozsudok zrušený a vec
vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

Keďže žalovaným uvádzaný dôvod z hľadiska § 101 ods. 2 O.s.p. nebol preukázaný, má odvolací súd
za to, že v danej veci postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku vo veci samej,
nebol v rozpore s citovaným ustanovením, a preto to nemožno považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom.

Zo strany súdu boli vytvorené všetky zákonné podmienky na to, aby sa žalovaný mohol zúčastniť
pojednávania, v dôsledku čoho nebolo ani porušené právo účastníka na spravodlivý proces.Ani tvrdenie odvolateľa, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne
posúdil vec, odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že uzatvorili zmluvu o dielo dňa 2.8.2007, predmetom

ktorej bolo vypracovanie dielensko-montážnej dokumentácie pre dielo „Koňačný závod“ mesto Užhorod,
Ukrajinská republika pre žalovaného. Termín odovzdania diela bol stanovený do 20.8.2007 a žalovaný
zhotovené dielo prevzal a to prvú časť dňa 2.8.2007 a druhú časť dňa 17.8.2007, čo potvrdil
vlastnoručným podpisom. Taktiež nebolo sporné, že po prevzatí diela žalobca vyfakturoval žalovanému
zmluvnedohodnutúcenudielavovýške550.000,00Skafaktúrabolasplatnádo31.8.2007ažežalovaný

z vyfakturovanej sumy dňa 17.8.2007 zaplatil 100 000,00 Sk a zároveň odsúhlasil zostatok nezaplatenej
faktúry, ktorý sám vyčíslil sumou 450 000,00 Sk, ktorá je aj predmetom tohto konania. Žalovaný v
priebehu konania nepreukázal opak tvrdení žalobcu, nepredložil ani neoznačil a ani súd v priebehu
konania nezistil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy o
základe a výške nároku, a to ani v rámci odvolacieho konania.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka konania zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník
v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo
navrhnuté dôkazy sa nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do procesnej situácie - dôkaznej núdze,
kedy súdu nezostáva iné, len zohľadniť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku, v

rozhodnutí vo veci samej, lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z toho zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu
vykonaním diela.

Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo

jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste, inak v
mieste ustanovenom týmto zákonom.

Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká
zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné, úspešným vykonaním diela, to znamená riadnym
splnením.

V prejednávanej veci si účastníci nedohodli nič iné, preto platí, že v tomto zmluvnom vzťahu
vznikol zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela jeho riadnym splnením, čo v prejednávanej vecibolo preukázané. Žalovaný v konaní nepreukázal, že od 31.12.2007, kedy sám požiadal žalobcu o
odsúhlasenie zostatku pohľadávky pri inventarizácii ku dňu inventarizácie, t.j. k 31.12.2007 a ktorú
považoval za nespornú vo výške 450 000,00 Sk, že by zaplatil žalobcovi žalovanú sumu, pričom po

prevzatí diela, ktorého prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom, prevzatú dokumentáciu doposiaľ
nereklamoval. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil ani v odvolacom konaní, pretože neoznačil
žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorým bol žalovaný
zaviazaný na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania, ako

vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi účelné trovy odvolacieho konania vo výške
310,93 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia žalobcu a pozostávajú z odmeny za jeden
úkon právnej služby (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb) a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 7.7.2010 vo

výške 303,72 eur a z režijného paušálu vo výške 7,21 eur. Trovy odvolacieho konania v celkovej výške
310,93 eur je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.