Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918202012
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6918202012.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu E. proti

žalovanému C. o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 969,89 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal po úprave žaloby, aby súd zaviazal žalovaného na
povinnosťvydaťbezdôvodnéobohatenievsume570,57eur,čopredstavujesumupreplatkuvyúčtovania
nákladov za byt, ktorý užíval žalobca ako nájomca za obdobie od 01. 02. 2008 do 31. 12. 2008, kde
podľauzavretejnájomnejzmluvypodľažalobcusumapreplatkumalamubyťvyplatenáalebozapočítaná

na následný nedoplatok. Toto sa podľa žalobcu nestalo, práve naopak, následný nedoplatok bol voči
nemu exekučne vymáhaný, ktorá suma nedoplatku v exekúcii bola vymožená, kde bol povinný zaplatiť
aj exekučné trovy vo výške 399,32 eur, ktoré taktiež si uplatňuje voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia, keďže podľa žalobcu takto vzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho úkor, keďže uhradil
nedoplatok na základe exekučného titulu a zároveň mu nebol vrátený preplatok titulom vyúčtovania za
rok 2008. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému však žalovaný podal
odpor, a preto uznesením súd vydaný platobný rozkaz zrušil.

2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa vo veci vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom
uviedol, že celý nárok žalobcu neuznáva, keďže je nedôvodný, nevie o žiadnom preplatku, tento mu
nebol vyplatený prostredníctvom OSBD. Práve naopak, počas trvania nájomného vzťahu so žalobcom
vznikol na byte nedoplatok, ktorý nedoplatok za obdobie 01. 10. 2008 do 31. 03. 2009 vo výške
697,61 eur žalovaný vyrovnal 14. 04. 2009, a preto podľa žalovaného si oprávnene vymáhal nedoplatok
voči žalobcovi v exekučnom konaní. Zároveň v odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku

žalobcu, keďže si ho uplatnil oneskorene.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom žalobcu, oboznámením sa s
notárskou zápisnicou N 36/2008 zo dňa 09. 04. 2008, žiadosťou o vrátenie peňazí zo dňa 18. 06.
2013, vyúčtovaním za rok 2008 na čl. 8 spisu, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 09. 12. 2009,
potvrdením Exekútorského úradu JUDr. Ing. Ján Gaspera, PhD. zo dňa 27. 08. 2018, výpisom z LV č.
XXXX kat. územie K., doplnením - opravou žaloby zo dňa 31. 10. 2018, dokladom o zaslaní žiadosti
zo dňa 18. 06. 2013 žalovanému, zápisnicou o vykonaní dôkazov zo dňa 16. 09. 2019, oznámením

žalobcu zo dňa 11. 10. 2010, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 12. 02. 2020, potvrdením
OSBD Rimavská Sobota zo dňa 12. 02. 2020, vyúčtovaním stavu nedoplatkov k bytu na ul. Rožňavskej
k 01. 01. 2009 na čl. 91 spisu, vyjadrením žalobcu zo dňa 18. 05. 2020 a zistil nasledovný skutkový stav.4. Žalobca uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu formou notárskej zápisnice dňa 09. 04. 2008, kde
žalovaný ako prenajímateľ prenajal žalobcovi ako nájomcovi byt v K. na dobu neurčitú. V bode III.
nájomnej zmluvy nájomca sa zaväzuje platiť riadne mesačné poplatky za byt a zároveň bolo dohodnuté,

že po zúčtovaní platieb inkasných poplatkov sú si strany zmluvy povinné navzájom plnenia vyrovnať tak,
že v prípade nedoplatku nedoplatok vyrovná nájomca - žalobca a v prípade preplatku vráti prenajímateľ
- žalovaný tento preplatok nájomcovi najneskôr v lehote 15 dní od prevedenia vyúčtovania.
5. Žalobca v podanej žalobe si uplatňoval celý nárok voči žalovanému titulom úmyselného
bezdôvodného obohatenia, uplatňoval si nárok vo výške 570,57 eur, čo mal byť preplatok vyúčtovania

zálohových úhrad a nákladov za byt na ul. K. za obdobie 01. 02. 2008 do 31. 12. 2008, kedy v
byte býval žalobca ako nájomca a tento preplatok podľa nájomnej zmluvy mal byť vyplatený žalobcovi,
čo sa však nestalo a podľa žalobcu takto na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré
bezdôvodné obohatenie žalovaný je povinný vydať.
6. V zmysle § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Žalobca súdu predložil vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu na ul. K., z
ktorého vyúčtovania vyplýva, že za obdobie 01. 02. 2008 do 31. 12. 2008 bol vyúčtovaný
preplatok vo výške 570,57 eur a tento preplatok si žalobca uplatňoval ako bezdôvodné obohatenie,

keďže tento preplatok podľa nájomnej zmluvy mal byť žalobcovi vyplatený žalovaným. Je pravdou,
že v zmysle nájomnej zmluvy bodu III. nájomnej zmluvy žalovanému svedčala takáto povinnosť v
prípade vyúčtovania preplatku, avšak v danom prípade nebolo preukázané, že by na strane žalovaného
takéto bezdôvodné obohatenie titulom horeuvedeného preplatku bolo vzniklo, keďže v rámci konania
neboli produkované žiadne také skutočnosti alebo navrhované alebo predložené také dôkazy, ktoré by

svedčili o tom, že tento preplatok bol žalovanému prostredníctvom OSBD v Rimavskej Sobote vyplatený,
prípadne tento preplatok bol započítaný do úhrad za nejaké iné obdobie. V danom prípade ide o
sporové konanie, to znamená, že súd môže takéto dôkazy vykonať len na návrh strany s poukazom
na ustanovenie § 185 C.s.p. a keďže v konaní neboli vôbec produkované žiadne skutkové tvrdenia, ani
navrhované, ani predložené také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že tento preplatok bol žalovanému zo

strany OSBD Rimavská Sobota vyplatený, a teda že na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, za
danéhoskutkovéhostavusúdnemalpreukázané,žebynastranežalovanéhovôbecvzniklobezdôvodné
obohatenie vo výške 570,57 eur titulom preplatku vyúčtovania za rok 2008. Žalovaný v podanom odpore
popieral, že by takýto preplatok mu bol vyplatený alebo nejakým spôsobom započítaný, žalobca túto
skutočnosť v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, a preto možno konštatovať, že k bezdôvodnému

obohateniu na strane žalovaného nedošlo.
8. V prípade, že by bolo aj preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v
žalovanej výške 570,57 eur, išlo by o nárok, ktorý by bol v plnom rozsahu premlčaný vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania žalovaným.
9. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Podľa § 107 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol

premlčanie namietať.
12. V prípade bezdôvodného obohatenia platí jednak subjektívna dvojročná, ako aj objektívna trojročná,
v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročná objektívna premlčacia lehota. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia
§ 100 ods. 1 Obč. zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať

tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň
jedna z uvedených lehôt. Objektívne premlčacie lehoty začínajú plynúť od obdobia, kedy bezdôvodné
obohatenie vzniklo a subjektívna premlčacia doba začína plynúť od doby, kedy sa oprávnený subjektdozvedelotom,žedošlokzískaniubezdôvodnéhoobohateniaaktohozískal.Otom,žedošlokzískaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať, že bolo získané bezdôvodné obohatenie na jeho úkor, v akej výške a že toto

právonavydaniebezdôvodnéhoobohateniasimôžedôvodneuplatniťnasúde.Subjektívnaaobjektívna
premlčacialehotaplynúsamostatneanavzájomsanemôžuprekročiť.Keďdôjdekuplynutiusubjektívnej
premlčacej lehoty, nemožno po vznesení námietky premlčania nároku premlčané právo priznať napriek
tomu, že plynie prípadne ešte objektívna premlčacia lehota. To platí aj naopak, až už uplynula objektívna
premlčacia lehota, či už trojročná alebo desaťročná, nemožno premlčané právo priznať, aj keď by ešte

oprávnený subjekt si mohol právo uplatniť v subjektívnej premlčacej lehote.
13. Žalobca si uplatňoval v danom prípade úmyselné bezdôvodné obohatenie titulom preplatku
vyúčtovania za rok 2008, ktorý preplatok bol vyúčtovaný v roku 2009 a už vtedy si tento nárok žalobca
mohol uplatniť, keďže vedel, že došlo podľa jeho názoru k bezdôvodnému obohateniu, vedel o výške
bezdôvodnéhoobohateniaavedel,ktosanajehoúkorbezdôvodneobohatil.Tútoskutočnosťpotvrdzuje
aj predložená žiadosť o vrátenie peňazí zo dňa 18. 06. 2013, ktorou žiadosťou žalobca si uplatňoval na

žalovanom vrátenie finančnej hotovosti titulom preplatku na nájomnom, čiže preplatok bol vyúčtovaný
už v roku 2009, žalobca si tento preplatok uplatňoval až v roku 2013 a keďže žaloba bola podaná dňa
18. 05. 2018, ide o nárok uplatnený zjavne po uplynutí tak subjektívnej dvojročnej, ako aj objektívnej
trojročnej premlčacej lehote, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemožno žalobcovi
premlčané právo priznať. Pokiaľ by malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie, tu treba podotknúť, že

žalobcanepredložilžiadnedôkazyotom,žebymaloísťoúmyselnébezdôvodnéobohatenie,naktoréby
sa vzťahovala desaťročná objektívna premlčacia lehota, kde zároveň v danom prípade by aj tak uplynula
subjektívna dvojročná premlčacia lehota a premlčané právo by nebolo možné taktiež žalobcovi priznať.
14. Ďalší nárok titulom bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatňoval vo výške 399,32 eur, ktorá suma
predstavuje trovy exekúcie, ktoré žalobca uhradil exekútorovi v rámci exekučného konania, v ktorom bol

vymáhaný nedoplatok na nájomnom v prospech žalovaného ako oprávneného.
15. Žalobca predložil upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého vyplýva, že bolo vedené exekučné
konanie na Exekučnom úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. pod číslom EX
3295/2009 vo veci návrhu oprávneného - žalovaného proti povinnému - žalobcovi. Nárok sa opieral o
exekučný titul notársku zápisnicu zo dňa 09. 04. 2008. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške

747,61 eur. Ďalej žalobca predložil ako dôkaz potvrdenie horeuvedeného exekútorského úradu zo dňa
27. 08. 2018, z ktorého potvrdenia vyplýva, že v exekučnom konaní proti povinnému - žalobcovi povinný
uhradil dlžnú pohľadávku v plnej výške, z toho sumu 764,11 eur pre oprávneného a trovy exekúcie vo
výške 399,32 eur. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že exekučné konanie bolo ukončené dňa 28. 10. 2010
vymožením pohľadávky.

16. Sumu 399,32 eur si taktiež žalobca uplatňoval titulom úmyselného bezdôvodného obohatenia,
avšak v danom prípade taktiež nebolo preukázané, že by trovy exekúcie vo výške 399,32 eur boli
vyplatené žalovanému, práve naopak, z predloženého potvrdenia exekútorského úradu vyplýva, že pre
oprávneného - žalovaného bola vyplatená suma 764,11 eur, kde zároveň povinný - žalobca uhradil aj
trovy exekúcie, avšak zrejme na účet exekútora, keďže oprávnenému bola uhradená len pohľadávka,

ktorá bola predmetom exekúcie 747,61 eur a súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, t.j. spolu
764,11 eur a nie je preukázané, že by trovy exekúcie vo výške 399,32 eur boli vyplatené oprávnenému
- žalovanému a že by na základe takéhoto vyplatenia trov exekúcie žalovanému na jeho strane došlo
k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bezdôvodné obohatenie by bol žalovaný povinný vydať, a preto
pokiaľ by si žalobca uplatňoval túto sumu ako bezdôvodné obohatenie, bolo by potrebné jeho žalobu v

tejto časti zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň by platilo to, čo súd uviedol vyššie, že pokiaľ by aj došlo
k bezdôvodnému obohateniu, tento nárok by bol premlčaný v subjektívnej dvojročnej, aj objektívnej
trojročnej premlčacej lehote s poukazom na tú skutočnosť, čo vyplýva z predloženého potvrdenia
exekútorského úradu zo dňa 27. 08. 2018, že exekučné konanie bolo ukončené dňa 28. 10. 2010, kedy
žalobca nadobudol všetky skutkové vedomosti o tom, že došlo k vzniku prípadného bezdôvodného

obohatenia tým, že vyplatil trovy exekúcie, bola ustálená výška bezdôvodného obohatenia, žalobca mal
vedomosť o tom, podľa jeho názoru, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto keďže svoj nárok
si uplatnil na súde až 18. 05. 2018, nebolo by možné toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi priznať
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.
17. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 399,32 eur by bolo možné posúdiť ako náhrada škody, pokiaľ

by takto žalobca svoj nárok špecifikoval aspoň skutkovými okolnosťami, čo však neurobil, musel by
tvrdiť a preukázať všetky predpoklady pre splnenie zodpovednosti na náhradu škody, a to porušenie
právnej povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, vznik škody a
zavinenie žalovaného na spôsobenej škode. Pokiaľ by takýto nárok na škodu žalobcovi aj vznikol, bolby taktiež premlčaný s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, kde taktiež obdobne
ako pri bezdôvodnom obohatení platí subjektívna dvojročná a objektívna trojročná, v prípade úmyselnej
škody objektívna desaťročná lehota, kde minimálne subjektívna premlčania lehota začala plynúť 28. 10.

2010 vymožením pohľadávky aj na trovy exekúcie, kde vzhľadom na podanie žaloby 18. 05. 2018 išlo
by o nárok premlčaný, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo by možné žalobcovi
premlčané právo priznať.
18. Takto možno záverom konštatovať, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojej žaloby v tom smere, že
nepreukázal, že by na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný by bol povinný

vydať žalobcovi, kde zároveň tento jeho prípadný nárok na bezdôvodné obohatenie by bol premlčaný,
a preto bolo potrebné žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť.
19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný
mal plný úspech v konaní, trovy konania si však neuplatnil, a preto súd vyslovil, že žalovanému sa voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.