Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230263
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112230263.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudkyňouJUDr.SoňouVackovou,vprávnejvecižalobcu:Specialists.r.o.,Hurbanovo

- Holanovo 1988, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 987 921, zastúpený: Mgr. Ľubomír Bugáň, advokát,
Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava, proti žalovaným: 1. R.. W. Vaňková, narodená XX.XX.XXXX, F. XXX/
XX, XXX XX Q., a 2. Bc. J. T., narodený XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX Q., o určenie neúčinnosti
právneho úkonu a o zaplatenie náhrady, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 20.02.2012 medzi žalovanou v 1. rade,
ako predávajúcou, a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, na základe ktorej Správa katastra R. pod
sp.zn. V-XXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX pre okres R., obec T. Y., katastrálne územie T. Y., ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2.
poschodí bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. č. XXX/XXX spolu s prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
434/10000 a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 434/10000 na zastavanom pozemku parc. č. XXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 798 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 69.800,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

III. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca je povinný doplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 4.188,- eur na účet
Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 11.09.2012 sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd určil, že
zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený v konaní vedenom na
Správe katastra R. pod sp.zn. V-XXX/XX je voči žalobcovi právne neúčinná. V návrhu uviedol, že dňa
02.05.2011 uzatvoril ako veriteľ so spoločnosťou S., s.r.o. ako dlžníkom zmluvu o úvere. Žalobca sa
zároveň dohodol na zabezpečení pohľadávok zo zmluvy o úvere ručiteľmi, Ručiteľom v 2. rade bola aj
žalovaná v 1. rade. V notárskej zápisnici dlžník spolu s ručiteľmi uznali záväzok zo zmluvy o úvere a
zároveň výslovne vyhlásili s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Nakoľko dlžník

z vyššie uvedenej zmluvy o úvere prestal platiť dohodnuté mesačné splátky úrokov a istiny, žalobca
ho niekoľkokrát písomne vyzval k plneniu povinností. Dňa 09.05.2012 si žalobca svoje pohľadávky
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere uplatnil voči dlžníkovi ako aj ručiteľom v exekučnom konaní vedenom
na Exekútorskom úrade v Q., exekútorom JUDr. J. Šupom, X. 30, Nitra, pod sp.zn. EX/867/2012. VzmysleUpovedomeniaozačatíexekúciezodňa31.05.2012bolidlžníkaručitelia upovedomení,žebolo
začaté exekučné konanie a zároveň boli vyzvaní aby uspokojili vymáhaný nárok právneho predchodcu
žalobcu, a bolo im zakázané, aby nakladali so svojim majetkom, ktorý podlieha exekúcii v zmysle

Exekučného poriadku, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, jej príslušenstva
a trov exekúcie. Dňa 06.06.2012 došlo k prevodu bytu vo vlastníctve žalovanej v 1. rade na žalovaného
v 2. rade zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa V-XXX/XX.

Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.12.2012 uviedli, že tvrdenie žalobcu,

že predmetný právny úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky, nie je v súlade so skutočnosťou,
nakoľko z predmetnej zmluvy vyplýva, že protiplnenie za prevod vlastníctva bytu a jeho príslušenstva,
teda kúpna cena, plne zodpovedá hodnote bytu a z toho dôvodu nedošlo k účelovému zmenšeniu
majetku dlžníka, ale len k jeho transformácii, a preto nie je možné hovoriť o ukrátení veriteľovej
(žalobcovej) pohľadávky tak, ako to vyplýva z hypotézy právnej normy v ust. § 42 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.02.2013 pripustil zmenu návrhu tak, že súd určuje,
že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2.
rade, na základe ktorej bol v konaní vedenom na Správe katastra R. pod sp.zn. V-XXX/XX povolený
vklad vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres R., obec T. Y., kat.úz. T.

Y., a to byt č. XX o výmere celkovej podlahovej plochy 434 m2, nachádzajúci sa v podkroví bytového
domu - apartmánový dom časť A v obci T. Y. súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcela
registra C s parc.č. XXX/XXX o výmere 798 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele
1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 434/10000, spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 434/10000 na pozemku zastavaným

bytových domom, je voči žalobcovi právne neúčinná.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.02.2014 pripustil zmenu návrhu tak, že súd určuje,
že zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzavretá dňa 20.02.2012 medzi R.. W.
T., rod. X., narodenou XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX Q. ako predávajúcou a Bc. J. T., rod.

T., bytom F. XXX/XX, XXX XX Q., ako kupujúcim, na základe ktorej zmluvy Správa katastra R. pod
sp.zn. V-XXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat. územie T. Y. ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súp.č. XXX,
postaveného na parc.č. XXX/XXX spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 434/10000 a spoluvlastníckym podielom

vo veľkosti 434/10000 na zastavanom pozemku s parc.č. 697/171 zast. plochy a nádvoria o výmere 798
m2, je voči žalobcovi právne neúčinná.

Súd uznesením zo dňa 10.03.2014 č.k. 14C/133/2012-109 pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu.

Súd uznesením zo dňa 24.10.2014 č.k. 14C/133/2012-149 rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške
68.900,- eur do úschovy na depozitný účet súdu v Štátnej pokladnici pod sp.zn. 14C/133/2012 na
zabezpečenievýkonubudúcehosúdnehorozhodnutia,atodo3dníodvykonateľnostiuznesenia,pričom

súd uloženú peňažnú sumu vydá v lehote 30 dní odo dňa právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a
zároveň uložil spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, 040 01 Košice,
IČO 36 583 936, aby zložila peňažnú sumu vo výške žalovanému v 2. rade nevyplateného výťažku z
dražby konanej pod č. 126/7-2014 dňa 26.08.2014 o 15.30 hod. na adrese Y. Hotela G., R. S. XXX, XXX
XX D. Y., po uhradení nákladov dražby a po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa, do úschovy na

depozitný účet súdu v Štátnej pokladnici pod sp.zn. 14C/133/2012 na zabezpečenie výkonu budúceho
súdneho rozhodnutia, a to do 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia, pričom súd uloženú peňažnú
sumu vydá v lehote 30 dní odo dňa právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Nitre svojim uznesením zo dňa 12.01.2015 č.k. 7Co/977/2014-179 zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne
podaného a doplneného návrhu. Doteraz neboli predložené dôkazy o tom, že kúpna cena bola skutočnepredávajúcej zaplatená a že bola v trhovej hodnote. Podstatou transformácie majetku je skutočnosť, že
došlo k transformácii nehnuteľností na finančné prostriedky, nakoľko žalovaná v 1. rade žalobcovi nič
nesplnila. Tým došlo k ukráteniu veriteľa, nakoľko pohľadávka žalobcu nemôže byť uspokojená v rámci

exekučného konania predajom tejto nehnuteľnosti.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní súdu uviedol, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia. Titulom pre úspešnú odporovateľnosť je preukázanie, že právnym úkonom došlo k ukráteniu
uspokojeniavymáhanejpohľadávkyžalobcom.Žalobcapreukázalibaexistenciuvymáhanejpohľadávky,

ktorúžalovanáv1.radenepopiera,alenepreukázal,žebypredmetnýmprevodommalodôjsťkukráteniu
žalobcu, ako veriteľa. Žalovaná v 1. rade je matkou žalovaného v 2. rade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Zmluvou o úvere uzavretou dňa 02.05.2011 medzi účastníkmi spoločnosťou U., s.r.o., Y. 9, 821 03

Bratislava, IČO: 31 403 948, ako veriteľom, a spoločnosťou S., s.r.o., F. XXX/XX, XXX XX Q., Z.: XX XXX
XXX, ako dlžníkom, sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100.000,- eur,
a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v dohodnutých splátkach spolu s dohodnutými
úrokmi. V predmetnej zmluve Z.. J. T., narodený XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX Q., R.. W. T., narodená
XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX Q., a Z.. G. W., narodený XX.XX.XXXX, R. XX, Z. pri D., ako ručitelia

vyhlásili, že spoločne a nerozdielne uspokoja veriteľa v celom rozsahu nesplnených záväzkov dlžníka
zo zmluvy v prípade, ak dlžník svoje záväzky zo zmluvy o úvere nesplní riadne a včas.

Q. zápisnicou spísanou dňa 02.05.2011 J.. W. H., notárskym kandidátom povereným H.. H. X., notárom,
pod č. N 176/2011 Nz 15666/2011 NCRIs 16055/2011, bola spísaná listina o právnom úkone - vyhlásenie

dlžníka o uznaní dlhu a súhlas dlžníka s vykonaním exekúcie, ktorej účastníkmi boli spoločnosť S., s.r.o.,
Z.. J. T., R.. W. T., a Z.. G. W., v ktorej uvedení účastníci vyhlásili právne významné skutočnosti, podľa
ktorých spoločnosť U., s.r.o., ako veriteľ a spoločnosť S., s.r.o., ako dlžník, a Z.. J. T., R.. W. T. a Z.. G.
W., ako ručitelia uzatvorili dňa 02.05.2011 zmluvu o úvere, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky vo výške 100.000,- eur, a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

v dohodnutých splátkach spolu s dohodnutými úrokmi. Ďalej dlžník vyhlásil, že uznáva záväzok zo
zmluvy o úvere a výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku za podmienok
uvedenýchvpredmetnejzmluveoúveresatátonotárskazápisnicastalavykonateľnýmtitulomprevýkon
rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Veriteľ sa zároveň dohodol
na zabezpečení pohľadávok voči dlžníkovi s ručiteľmi, ktorí vyhlásili, že spoločne a nerozdielne uspokoja

veriteľa v celom rozsahu nesplnených záväzkov dlžníka, vzniknutých podľa zmluvy o úvere, v prípade
ak dlžník svoje záväzky nesplní riadne a včas. Ručitelia vyhlásili, že ak dlžník svoje záväzky zo zmluvy
o úvere nesplní riadne a včas, tak oni výslovne súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzavretou dňa 20.02.2012 previedla
žalovaná v 1. rade, ako predávajúca, na svojho syna, žalovaného v 2. rade, ako kupujúceho,
nehnuteľnosti - byt č. 13 v podkroví bytového domu - apartmánový dom časť A vchod 0 v obci T. Y.
súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcela registra C s parc.č. XXX/XXX o výmere 798 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 434/10000, spoluvlastníckym podielom vo veľkosti
434/10000 na pozemku zastavaným bytových domom, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom
Okresným úradom v R. na LV č. XXXX okres R., obce T. Y., katastrálne územie T. Y.. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený dňa 06.06.2012.

Spoločnosťou U., s.r.o. listom zo dňa 21.02.2012 vyzvala spoločnosť S., s.r.o. na zaplatenie
zameškaných platieb, a to dohodnutých riadnych úrokov za obdobie október až december 2011 a január
2012 vo výške 10.000,- eur.Spoločnosťou BELGOMENT, s.r.o. listom zo dňa 16.04.2012 vyzvala spoločnosť LUCOTRADE, s.r.o.
na zaplatenie zameškaných platieb, a to dohodnutých riadnych úrokov za obdobie október až december
2011 a január až marec 2012 vo výške 20.000,- eur.

Spoločnosťou BELGOMENT, s.r.o. listom zo dňa 02.05.2012 vyzvala spoločnosť LUCOTRADE, s.r.o. na
zaplatenie zameškaných platieb, a to dohodnutých zmluvných pokút a zákonných úrokov z omeškania.

Dňa 30.07.2014 bolo v Obchodnom vestníku 145/2014 pod č. C zverejnené oznámenie Profesionálnej

dražobnej spoločnosti s.r.o. o dobrovoľnej dražbe súboru nehnuteľností zapísaného v katastri
nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom v R. na LV č. XXXX okres R., obce T. Y., katastrálne územie
T. Y. ako byt č. XX v podkroví apartmánového domu časť A v obci T. Y. súpisné číslo XXX postavený
na pozemku parcela registra C s parc.č. XXX/XXX o výmere 798 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 434/10000, spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 434/10000 na pozemku zastavaným

bytových domom.

Podľa oznámenia spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o. uvedená spoločnosť na návrh
dražobníka A., s.r.o., Q.. sv. P. XX/XX, XXX XX R., organizovala dňa 26. augusta 2014 o 15 30 hod.
Salóniku F. G. v D. Y. dobrovoľnú dražbu na majetok, ktorým bol súbor nehnuteľností zapísaný na LV

č. XXXX okres R., obce T. Y., katastrálne územie T. Y. ako byt č. XX v podkroví apartmánového domu
časť A v obci T. Y. súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcela registra C s parc.č. XXX/XXX
o výmere 798 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 434/10000, spoluvlastníckym podielom vo veľkosti
434/10000 na pozemku zastavaným bytových domom.

Vydražiteľ: A., s.r.o., Q.. sv. P. XX/XX, XXX XX R.
Bývalý vlastník: žalovaný v 2. rade
Najnižšie podanie: 69.800,- eur
Minimálne prihodenie: 200,- eur
Výška dražobnej zábezpeky: 10.000,- eur

Cena dosiahnutá vydražením: 55.840,- eur
Náklady dražby a odmena dražobníka: 1.953,22 eura
Odovzdanie výťažku dražby navrhovateľovi dražby:
- vyčíslenie zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa dražby: 56.349,- eur
- odovzdanie výťažku dražby: 55.840,- eur na č.ú. 913101973/7500.

Právny predchodca žalobcu podal dňa 10.05.2012 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
H.. J. T., so sídlom Exekútorského úradu X. XX, XXX XX Q.. Okresný súd Q. vydal dňa 28.05.2012 pod
č. 5403 111063 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného U.,
s.r.o. proti povinným spoločnosť S., s.r.o., Z.. J. T., R.. W. T. a Z.. G. W., na vymoženie sumy 100.000,-

eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.02.2012 do zaplatenia, zo sumy
20.000,- eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 20.000,- eur od 01.04.2012 do zaplatenia, zo sumy
50.000,- eur od 01.05.2012 do zaplatenia, a trov exekúcie. Poverený exekútor vydal v danej exekučnej
veci upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva, a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností, a ďalej celý

rad exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a zrážkami z
mzdy, ako i exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti.

Súdny exekútor H.. J. T. svoji listom zo dňa 20.02.2014 súdu oznámil, že v exekučnom konaní EX XXX/
XXXX-XX bola vymožená suma 5.400,81 eura, ktorá bola rozdelená na vymáhaný nárok oprávneného

v sume 2.291,37 eura a na trovy exekúcie v sume 3.109,44 eura.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu

právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Účelom odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na

úkor veriteľa. Jej podstatou je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu
tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, a to
jednostranné aj dvojstranné, odplatné aj bezodplatné, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka,
teda zmenšujú jeho majetkovú podstatu. Medzi takéto právne úkony možno zaradiť aj kúpnu zmluvu.

Základnými podmienkami je že ide o dlžníkov právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa pričom pohľadávka je vymáhateľná, ak ju možno úspešne vymáhať pred súdom
v základnom konaní, teda podmienkou nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné.
Aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby vzniká aj takému veriteľovi, ktorý je oprávnený
na základe notárskej zápisnice zakladajúcej priamu vykonateľnosť záväzku. Za ukrátenie uspokojenia

veriteľovej pohľadávky je potrebné považovať také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu
pohľadávky buď v časti alebo v celom rozsahu. Predpokladom odporovateľnosti je tiež, že k právnemu
úkonu došlo v posledných troch rokoch, pričom uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu,
ktorému sa odporuje. Ďalším predpokladom odporovateľnosti je skutočnosť, že právny úkon bol urobený
s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľa sa

predpokladápriprávnychúkonov,ktorýmiboliveriteliadlžníkaukráteníakuktorýmdošlomedzidlžníkom
a blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb s výnimkou, ak blízka osoba
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Ide o vyvrátiteľnú
právnu domnienku, ktorá uľahčuje právnu pozíciu veriteľa.

O neúčinnosti právneho úkonu rozhoduje súd, ktorý ju vysloví vo výroku, to znamená že neúčinnosť
právneho úkonu nemožno riešiť ako otázku predbežnú v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Aktívne
legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku
za splnenia predpokladu, že bol ukrátený napadnutým právnym úkonom. Pasívne legitimovaný v konaní
o určenie odporovateľnosti právneho úkonu je ten, kto má z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Blízku osobu definuje § 116 Občianskeho zákonníka, ako v prvom rade príbuzného v priamom rade,
súrodenca a manžela; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon. Právne následky odporovateľného
právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil zostávajú zachované.

Právnym dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby je, že žalobca môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo dlžníkovho majetku, to znamená že môže
napríklad navrhnúť exekúciu predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi.Žalobca sa svojim žalobným návrhom, po opakovanom pripustení zmeny návrhu, domáhal určenia,
že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 20.02.2012 medzi žalovanou v 1. rade, ako
predávajúcou, a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, na základe ktorej Správa katastra R. pod

sp.zn. V-XXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres R., obec T. Y., katastrálne územie T. Y., ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2.
poschodí bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. č. 699/171 spolu s prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
434/10000 a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 434/10000 na zastavanom pozemku parc. č. XXX/

XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 798 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná, a ďalej voči
žalovanémuv2.radeuloženiapovinnostizaplatiťžalobcovi sumu69.800,-eurtitulomnáhradyzdôvodu,
že už nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku.

V danej veci súd v prvom rade skúmal, či žalobný návrh bol podaný v trojročnej prekluzívnej lehote.
Zo spisu vyplýva, že sporný právny úkon - zmluva o prevode vlastníctva bytu (č.l. XX) bol spísaná
dňa 20.02.2012, pričom bolo úradne osvedčené, že prevodkyňa predmetnú zmluvu podpísala dňa
24.02.2012. Žalobný návrh bol podaný na súd 11.09.2012. Z uvedených skutkových okolností vyplýva
záver, že návrh na určenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu bol na súde podaný včas.

Ďalej súd skúmal, či žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a tiež, či žalobca
bol napadnutým právnym úkonom ukrátený. Vykonaným dokazovaním zmluvou o úvere mal súd
preukázané, že žalovaná v 1. rade, ako ručiteľ vyhlásila, že spoločne a nerozdielne s ďalšími dvoma
ručiteľmi (pričom jedným z týchto ručiteľov je manžel žalovanej v 1. rade Z.. J. T.) uspokojí veriteľa

spoločnosť U., s.r.o., ktorý bol právny predchodca žalobcu, v celom rozsahu nesplnených záväzkov
dlžníka zo zmluvy v prípade, ak dlžník svoje záväzky zo zmluvy o úvere nesplní riadne a včas.
Vykonaným dokazovaním notárskou zápisnicou č. N 176/2011 Nz 15666/2011 NCRIs 16055/2011,
(č.l. 5) mal súd preukázané, že ručitelia (Z.. J. T., R.. W. T., a Ing. G. W.) vyhlásili, že ak dlžník
svoje záväzky zo zmluvy o úvere nesplní riadne a včas, tak oni výslovne súhlasia s tým, aby sa táto

notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. Exekučného poriadku. Výzvami právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.02.2012 (č.l. 11), zo dňa
16.04.2012 (č.l. 12) a zo dňa 02.05.2012 (č.l. 13) mal súd preukázané, že spoločnosť S., s.r.o., ako
dlžník predmetnej zmluvy o úvere svoje záväzky zo zmluvy nesplnila riadne a včas. Na základe tejto
skutočnostivznikolvšetkýmručiteľom,tedaajR..W.T.,záväzokuspokojiťprávnehopredchodcužalobcu

vcelomrozsahunesplnenýchzáväzkovdlžníkazozmluvy,titulomručiteľskéhozáväzku.Listomsúdneho
exekútora H.. J. T. zo dňa 20.02.2014 (č.l. 100) a pripojeným exekučným spisom mal súd preukázané,
že v exekučnom konaní EX 867/2012-86 bola vymožená suma 5.400,81 eura, ktorá bola rozdelená na
vymáhaný nárok oprávneného v sume 2.291,37 eura a na trovy exekúcie v sume 3.109,44 eura, a to
napriek celému radu exekučných príkazov, ktoré súdny exekútor v predmetnej exekučnej veci vydal. Z

vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalobca, ako právny nástupca veriteľa BELGOMENT, s.r.o. má voči
dlžníkovi a jeho ručiteľom, teda ja voči R.. W. T. vymáhateľnú pohľadávku, ktorú bol v rámci exekučného
konania oprávnený uspokojiť aj z nehnuteľného majetku vo vlastníctve R.. W. T.. Nakoľko však uvedená
ručiteľka (v konaní označená ako žalovaná v 1. rade) svoj nehnuteľný majetok - byt vo T. Y., previedla
na žalovaného v 2. rade práve napadnutým právnym úkonom, je potrebné prijať záver, že žalobca bol

napadnutým právnym úkonom ukrátený.
Pasívne legitimovaný v tomto konaní je žalovaný v 2. rade, v prospech ktorého bol napadnutý
právny úkon urobený. Súd mal vykonaným dokazovaním výsluchom žalovanej v 1. rade a výsluchom
žalovaného v 2. rade preukázané, že žalovaný v 2. rade je synom žalovanej v 1. rade, jednej z
ručiteľov dlžníka spoločnosti S., s.r.o. Príbuzenský vzťah rodiča a dieťaťa, teda príbuzného v priamom

rade definuje § 116 Občianskeho zákonníka ako blízku osobu, pri ktorej zákon úmysel ukrátiť veriteľa
predpokladá. Rovnako mal súd preukázané, že síce bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu,
v ktorej bola dohodnutá kúpna cena 106.220,54 eura, ktorá mala byť splatná v hotovosti, ale fakticky
žalovaný v 2. rade žiadne peniaze na základe napadnutého právneho úkonu nezaplatil.

Z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu vyplýva, že napadnutým právnym úkonom previedla
R.. W. T., ako nositeľka ručiteľského záväzku voči žalobcovi, na žalovaného v 2. rade nehnuteľný
majetok, z ktorého mohla byť čiastočne uspokojená pohľadávka žalobcu, pričom predmetný právny
úkon bol urobený bezprostredne po tom, čo sa dlžník spoločnosť S. s.r.o. dostala do omeškania zosplácaním svojich záväzkov zo zmluvy o úvere. Napadnutý právny úkon bol síce označený ako odplatný
právny úkon, ale žalovaný v 2. rade kúpnu cenu podľa zmluvy nezaplatil (podľa jeho výpovede to
ani nemal v úmysle), čím na jeho strane vznikol prospech spočívajúci v nadobudnutí vlastníctva

nehnuteľného majetku veľkej hodnoty, za ktorý nezaplatil žiadne peniaze. Tým došlo k ukráteniu
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu (jeho právneho predchodcu) voči R.. W. T., ako dlžníčky žalobcu
titulom jej ručiteľského záväzku.

Na základe uvedeného súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 20.02.2012 medzi žalovanou v 1. rade,
ako predávajúcou, a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, na základe ktorej Y. katastra R. pod
sp.zn. V-XXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres R., obec T. Y., katastrálne územie T. Y., ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2.
poschodí bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. č. XXX/XXX spolu s prislúchajúcim

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
434/10000 a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 434/10000 na zastavanom pozemku parc. č.
697/171 zastavané plochy a nádvoria o výmere 798 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná, preto mu
v tejto časti vyhovel.

Vkonanímalsúdďalejpreukázané,ženehnuteľnýmajetok,ktorýbolpredmetomnapadnutéhoprávneho
úkonu už nie je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, nakoľko bol vydražený v dobrovoľnej dražbe.
Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z listinných dôkazov (č.l. 141 a 160), a jednak ju vo svojej
výpovedi potvrdil žalovaný v 2. rade. Tým nastali okolnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 42b ods.

4 Občianskeho zákonníka, a síce, že právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že z napadnutého právneho
úkonu mal prospech žalovaný v 2. rade, ale už nie je možné, aby žalobca požadoval uspokojenie svojej

pohľadávky z predmetného nehnuteľného majetku, ktorý bol medzičasom vydražený v prospech tretej
osoby, má žalobca voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu. Žalobca si náhradu podľa § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka uplatnil vo výške náhrady 69.800,- eur, čo bolo najnižšie podanie v dražbe
predmetného majetku. Súd sa uvedenou výškou náhrady stotožnil, nakoľko mal v konaní oznámením o
dobrovoľnej dražbe (č.l. 141) preukázané, že to bola cena stanovená znaleckým posudkom, preto nie

je podstatné, že predmetný nehnuteľný majetok bol nakoniec vydražený na sumu nižšiu - 55.840,- eur
(č.l. 160).

Na základe uvedeného súd považoval žalobný návrh za dôvodný aj v časti požadovanej náhrady voči
žalovanému v 2. rade, a preto zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 69.800,- eur.

S obranou žalovaných uvedenou v písomnom vyjadrení a spočívajúcou v tvrdení, že z predmetnej
zmluvy vyplýva, že protiplnenie za prevod vlastníctva bytu a jeho príslušenstva, teda kúpna cena, plne
zodpovedá hodnote bytu a z toho dôvodu nedošlo k účelovému zmenšeniu majetku dlžníka, ale len k

jeho transformácii, a preto nie je možné hovoriť o ukrátení veriteľovej (žalobcovej) pohľadávky tak, ako
to vyplýva z hypotézy právnej normy v ust. § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa súd nestotožnil, keď
mal v konaní zhodnými výpoveďami oboch žalovaných preukázané, že toto tvrdenie je nepravdivé.

Tvrdeniežalovanejv1.rade,žepeniazenakúpupredmetnéhobytudalažalovanémuv2.radejehostará

mama v čase, keď bol ešte neplnoletý, o tieto peniaze sa starali spolu s manželom ako rodičia a kúpili za
ne byt, ktorý na neho previedli, súd nepovažoval za pravdivé. Jednak preto, že zo samotného potvrdenia
J. T. (č.l. 196) vyplýva, že ide o dar „výlučne“ pre žalovanú v 1. rade, to znamená, že prejav vôle J. T.
smeroval k darovaniu peňazí svojej neveste, žalovanej v 1. rade. Dodatok týkajúci sa „účelu“ použitia
darovaných peňazí „na kúpu bytu pre žalovaného v 2. rade“ by bolo možné považovať za odkladaciu

podmienku, podľa ktorej účinky darovacej zmluvy nastanú až kúpou bytu pre žalovaného v 2. rade. Z
vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalovaná predmetný byt nadobudla len vo svoj prospech,
preto účinky darovacej zmluvy, pokiaľ aj bola nejaká darovacia zmluva skutočne uzatvorená, zatiaľ
nenastali. Pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalovanej v 1. rade vzbudzuje tiež skutočnosť, že byt bolkúpený až v roku 2008, kedy už žalovaný v 2. rade bol štyri roky plnoletý, a predsa tento byt nadobudla
do vlastníctva žalovaná v 1. rade. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že k napadnutému právnemu úkonu
došlo až v roku 2012, teda 8 rokov po nadobudnutí plnoletosti žalovaným v 2. rade a 3 roky po ukončení

jeho vysokoškolského štúdia (v roku 2009), čo opätovne vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti tvrdenia,
že byt patril žalovanému v 2. rade a jeho rodičia ho len pre neho kúpili. V tomto smere je dôležitý čas
vykonania napadnutého právneho úkonu v období, keď dlžník z úverovej zmluvy (spoločnosť S. s.r.o.)
prestal plniť svoje záväzky z úverovej zmluvy a bol k plateniu veriteľom opakovane vyzývaný, pričom
v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, ktorú vo svojej výpovedi potvrdila žalovaná v 1. rade,

a síce, že aj ona bola konateľkou dlžníka, a jej manžel túto funkciu stále vykonáva, čo znamená, že
o neplnení povinností dlžníka zo zmluvy o úvere žalovaná v 1. rade vedela, resp. vedieť mala. Ďalej
súd poukazuje na v konaní preukázanú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol nielen blízkou osobou
žalovanej v 1. rade (jej syn), teda sa zo zákona predpokladá, že vedel o úmysle žalovanej v 1. rade
ukrátiť žalobcu napadnutým právnym úkonom, ale bol ja zamestnancom dlžníka a synom konateľa
dlžníka (spoločnosti S. s.r.o.), teda aj z titulu týchto príbuzenských vzťahov a zamestnaneckého pomeru

vedel alebo vedieť mal, že žalobca, resp. jeho právny predchodca má voči tejto spoločnosti a voči jeho
matke (aj otcovi) vymáhateľnú pohľadávku. V konečnom dôsledku žalovaný v 2. rade voči zákonnému
predpokladu vedomosti o úmysle ukrátiť pohľadávku veriteľa v konaní neprodukoval žiadne dôkazy.

Čo sa týka uplatneného nároku voči žalovanej v 1. rade, v tejto časti súd návrh nepovažoval za dôvodný.

Vecná legitimácia účastníkov konania je stav, kedy jeden z účastníkov je nositeľom práva a druhý z
účastníkov je nositeľom povinnosti, pričom právo aj povinnosť vyplýva z hmotného práva. Nedostatok
pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,

týmto nositeľom nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má
zásadný význam z hľadiska určenia pasívnej legitimácie účastníka konania na strane žalovaného.

Ako už bolo vyššie uvedené pasívne legitimovaný v konaní o určenie odporovateľnosti právneho
úkonu je ten, kto má z odporovateľného právneho úkonu prospech, v danej veci je týmto účastníkom

žalovaný v 2. rade, ktorý napadnutým právnym úkonom nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
nehnuteľný majetok, pričom nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Tým sa žalovaný v 2. rade stáva
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorú definuje ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka,
a to strpieť, aby veriteľ požadoval uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, resp. poskytnúť veriteľovi náhradu. Ako pasívne legitimovaný

účastník konania neprichádza do úvahy dlžník, v danej veci žalovaná v 1. rade.

Z vyššie uvedených dôvodov súd vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd návrh zamietol, pre nedostatok
pasívnej legitimácie na strane žalovanej v 1. rade.

Súd uložil žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 4.188,- eur
(položka 1 písm. a) sadzobníka) čo je súdny poplatok v sadzbe 6% zo základu vo výške 69.800,- eur,
nakoľko žalobca svoj návrh rozšíril o nárok na náhradu voči žalovanému v 2. rade vo výške 69.800,- eur
po začatí konania, pričom súd rozšírenie návrhu pripustil svojim uznesením vyhlásenom na pojednávaní

súdu dňa 28.05.2015.
Nakoľko súd vec odročil na vyhlásenie rozsudku podľa § 156 ods. 2 OSP, zároveň
rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Lehota na vyčíslenie trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP účastníkom plynie
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na
exekúciu.