Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/977/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230263
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112230263.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Specialist, s.r.o., Hurbanovo - Holanovo 1988, 947 01
Hurbanovo, IČO: 45 987 921, zast. Mgr. Ľubomírom Bugáňom, advokátom so sídlom Bajkalská 25/A,
825 03 Bratislava, proti žalovaným: 1. R.. W. T., bytom F. XXX/XX, XXX XX Q., a 2. Bc. J. T., F. XXX/
XX, XXX XX Q., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 14C/133/2012-149 zo dňa 24. októbra 2014 o nariadení predbežného

opatrenia takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zložiť peňažnú sumu
vo výške 68.900,- eur do úschovy na depozitný účet súdu v Štátnej pokladnici pod sp. zn. 14C/133/2012

na zabezpečenie výkonu budúceho súdneho rozhodnutia do 3 dní od vykonateľnosti uznesenia s tým,
že súd uloženú peňažnú sumu vydá v lehote 30 dní odo dňa právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Druhým výrokom súd uložil spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, 040
01 Košice, IČO 36 583 936, aby zložila peňažnú sumu vo výške žalovanému v 2. rade nevyplateného
výťažku z dražby konanej pod č. 126/7-2014 dňa 26.08.2014 o 15.30 hod. na adrese Y. F. G., R. S. XXX,
XXX XX D. Smokovec, po uhradení nákladov dražby a po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa,

do úschovy na depozitný účet súdu v Štátnej pokladnici pod sp. zn. 14C/133/2012 na zabezpečenie
výkonu budúceho súdneho rozhodnutia v lehote 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia s tým, že súd
uloženú peňažnú sumu vydá v lehote 30 dní odo dňa právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Toto
rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 7, § 76 ods. 1, 4, § 77
ods. 1 písm. a) OSP a § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení
uznesenia súd konštatoval, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal určenia, zmluva o

prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený v konaní vedenom na Správe
katastra Poprad pod sp.zn. V-967/12, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca ako veriteľ uzavrel
so spoločnosťou LUCOTRADE, s.r.o., ako dlžníkom zmluvu o úvere a žalovaná v 1. rade ako ručiteľka
sa zaviazala v prípade neplnenia povinnosti dlžníkom splniť povinnosť zo zmluvy o úvere. Dlžník
však prestal platiť dohodnuté mesačné splátky úrokov a istiny a po márnych výzvach na zaplatenie
si dňa 09.05.2012 žalobca svoju pohľadávku uplatnil voči dlžníkovi aj ručiteľom v exekučnom konaní

vedenom na Exekútorskom úrade v Nitre exekútora JUDr. Miroslava Šupu pod sp.zn. EX/867/2012.
Povinní boli upovedomení o začatí exekúcie dňa 31.05.2012 a zároveň im bolo zakázané nakladať
s ich majetkom podliehajúcim exekúcii v zmysle Exekučného poriadku, okrem nakladania za účelom
uspokojenia pohľadávky žalobcu a trov exekúcie. Dňa 06.06.2012 žalovaná v 1. rade previedla na
žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k bytu zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod
V-967/12.

Súd v odôvodnení uznesenia o predbežnom opatrení uviedol, že uznesením zo dňa 05.02.2013
pripustil zmenu návrhu tak, že sa má určiť voči žalobcovi právna neúčinnosť zmluvy o prevodevlastníctva bytu uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, na základe ktorej
bol v konaní vedenom na Správe katastra Poprad pod sp.zn. V-967/12 povolený vklad vlastníckeho
práva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres R., obec T. Y., kat. úz. T. Y., a to bytu č.

XX o výmere celkovej podlahovej plochy 434 m2, nachádzajúcemu sa v podkroví bytového domu -
apartmánový dom časť A v obci T. Y. súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra C č. 699/171
o výmere 798 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 434/10000, spoluvlastníckym
podielom vo veľkosti 434/10000 na pozemku zastavaným bytových domom. Následným uznesením zo

dňa 10.02.2014 súd pripustil ďalšiu zmenu návrhu tak, že sa má určiť voči žalobcovi právna neúčinnosť
zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzavretá dňa 20.2.2012 medzi žalovanou
v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, na základe ktorej Správa katastra
Poprad pod sp.zn. V-967/12 povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX pre kat. územie T. Y. ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového
domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 699/171 spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym

podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 434/10000 a
spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 434/10000 na zastavanom pozemku s parc. č. 697/171 - zast.
plochy a nádvoria o výmere 798 m2. Napokon súd uznesením zo dňa 10.03.2014 č.k. 14C/133/2012-109
pripustilzmenuúčastníkakonanianastranežalobcu.Dňa01.10.2014žalobcapodalnávrhnanariadenie
predbežného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zložiť peňažnú sumu vo výške

68.900,- eur do úschovy na depozitný účet súdu v Štátnej pokladnici pod. sp. zn. 14C/133/2012 na
zabezpečenie výkonu budúceho súdneho rozhodnutia, a zároveň na uloženie povinnosti spoločnosti
Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936,
zložiť peňažnú sumu vo výške žalovanému v 2. rade nevyplateného výťažku z dražby konanej pod č.
126/7-2014 dňa 26.8.2014 o 15.30 hod. na adrese Y. F. G., R. S. XXX, XXX XX D. Y., po uhradení

nákladov dražby a po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa, do úschovy na depozitný účet súdu v
Štátnej pokladnici pod sp.zn. 14C/133/2012 na zabezpečenie výkonu budúceho súdneho rozhodnutia.
Predbežné opatrenie žiadal nariadiť s odôvodnením, že dňa 30.09.2014 sa z LV č. XXXX pre kat.
územie T. Y. dozvedel o zapísaní poznámky o konaní dobrovoľnej dražby č. 126/7-2014 spoločnosťou
Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583

936. Podľa Obchodného vestníka č. 145/2014 zo dňa 30.07.2014 bolo zverejnené oznámenie, že
dňa 26.08.2014 v Dolnom Smokovci bola predmetná dražba vykonaná a dražobná spoločnosť ho
informovala, že nehnuteľnosti boli vydražené a následne po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením
bola na Okresný úrad Poprad - katastrálny odbor zaslaná notárska zápisnica osvedčujúca vydraženie
nehnuteľnosti za účelom vykonania záznamu o prevode nehnuteľností na nového nadobúdateľa pod

č. konania Z-4335/2014. Uskutočnením dražby a vydražením nehnuteľností došlo k podstatnému
zhoršeniu postavenia žalobcu v predmetnom súdnom konaní, lebo v dôsledku vydraženia nehnuteľností
treťou osobou má žalobca v prípade úspechu v konaní nárok len na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech (právo na peňažnú náhradu voči žalovanému v 2. rade). Takýto peňažný nárok
mieni žalobca uplatniť v tomto konaní tak, že bezodkladne po nariadení predbežného opatrenia požiada

súd o pripustenie zmeny návrhu. Žalobca dôvodil, že podľa doterajšieho konania žalovaných vyhýbanie
sa plneniu nárokov navrhovateľa a vyhýbanie sa pojednávaniam súdu) títo majú záujem vyhnúť sa
splateniu žalobcovej pohľadávky. Zmena majetkovej podstaty u žalovaného v 2. rade spočívajúca
v transformácii nehnuteľnosti na zostatok výťažku dražby znamená pre žalobcu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na jeho majetkových právach. Za účelom budúceho výkonu rozhodnutia

žalobca považoval za nevyhnuté, aby boli peniaze z dražby zložené do súdnej úschovy, dokiaľ súd
právoplatne nerozhodne a takéto rozhodnutie nenadobudne vykonateľnosť. Keďže žalobca nemá
informáciu o tom, či bol výťažok už vyplatený alebo nie, vzťahuje sa navrhované predbežné opatrenie
okrem žalovaného aj na dražobníka. Dražobník nebude predbežným opatrením žiadnym spôsobom
dotknutý na svojich právach a ani ho toto nijako ekonomicky nezaťaží.

Súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia považoval za dôvodný, preto mu
vyhovel, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu na
vydanie predbežného opatrenia; s odkazom na § 76 ods. 4 OSP súd ďalšie dôvody neuviedol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť s tým, že nesprávnosť

uznesenia vidí v dôvodoch obsiahnutých v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c),d) a f) OSP. Uviedol, že
návrh žalobcu sa nezakladá na pravde, lebo vychádzal len zo skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť
bola znalcom ohodnotená na sumu 69.800,- eur, no neskúmal, aká bola skutočná cena, za ktorú sa
nehnuteľnosť vydražila a koľko reálne dražobná spoločnosť vyplatila bývalému majiteľovi po uspokojenípohľadávky záložného veriteľa a odpočítaní nákladov dražby. Nehnuteľnosť sa totiž vydražila len
za sumu 55.840,- eur, náklady dražby predstavovali 1.953,22 eura a pohľadávka záložného veriteľa
predstavovala 56.349,- eur, teda prevyšovala výťažok samotnej dražby. Je zrejmé, že jemu nebola

vyplatenážiadnasuma,keďževýťažokdražbynepostačovalnauspokojeniecelejpohľadávkyzáložného
veriteľa.Ontedanenadobudolžiadneprostriedky,sktorýmibymoholnaložiťtak,žebytýmmoholohroziť
budúci výkon súdneho rozhodnutia. Z vykonanej dražby nemal žiadny prospech, naopak - utrpel len
škodu. Poukázal aj na to, že on nebol záložným dlžníkom, to znamená, že žiadnym spôsobom nemohol
ovplyvniť to, či dôjde k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa zo strany záložného dlžníka. Nebolo

teda v jeho možnostiach predísť vykonaniu dražby. Návrh na predbežné opatrenie by bol dôvodný
len vtedy, ak by mu z výťažku dražby bola vyplatená nejaká suma. Zaviazaním na zaplatenie jemu
nevyplatenej sumy by išlo o neprimeraný zásah do jeho práv. Keďže mu nebolo nič vyplatené, neexistuje
žiadna naliehavá potreba pre poskytnutie predbežnej súdnej ochrany. Poukázal na ustanovenie čl. 20
ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Listiny základných práv a slobôd,
vydanie predbežného opatrenia, ktoré je vykonateľné, bude mať za následok jeho ekonomickú likvidáciu

e vlastníctva. Vydaním predbežného opatrenia sa môže vytvoriť nenávratný stav, kedy bude musieť
vzhľadom na platobnú neschopnosť vyhlásiť osobný bankrot.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP,
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po prejednaní veci

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Preto napadnuté uznesenie
podľa § 220 OSP zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol.

Zobsahuspisuvyplýva,žedňa11.09.2012podalnávrhnasúdBELGOMET,s.r.o.sosídlomvBratislave,
Seberíniho 9, proti žalovaným v 1. a 2. rade a žiadal určiť, že zmluva o prevode vlastníctva bytu,

na základe ktorej bol povolený vklad vlastníctva na Správe katastra Poprad pod č. V-967/12, je voči
žalobcovi právne neúčinná. V návrhu uviedol, že spoločnosti LUCOTRADE, s.r.o. so sídlom v Nitre,
Hornočermánska 800/65, ako dlžníkovi požičal zmluvou o úvere zo dňa 02.05.2011 sumu 100.000,- eur,
ktorémaldlžníksplácaťvdohodnutýchsplátkachspoluspríslušenstvom.Splateniepohľadávkysiveriteľ
zabezpečil ručiteľským záväzkom zo strany žalovanej v 1. rade a ďalších dvoch osôb. S dlžníkom ako

aj ručiteľmi bola spísaná aj notárska zápisnica v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku,
na základe ktorej súhlasili s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. V októbri 2011 dlžník prestal
splátky splácať a dňa 09.05.2012 veriteľ podal návrh na exekúciu voči dlžníkovi, žalovanej v 1. rade a
ďalším dvom ručiteľom, pričom exekútor vydal 31. 05. 2012 upovedomenie o začatí exekúcie, povinní
boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy a bolo im zakázané nakladať s ich majetkom podliehajúcim exekúcii.

Žalovaná v 1. rade vlastnila nehnuteľnosť - byt s príslušenstvom a podielom na spoločných priestoroch
a pozemku vedený na liste vlastníctva č. XXXX pre okres R., obec T. Slavkov, ktorý však zmluvou
zo dňa 20.02.2012 previedla na žalovaného v 2. rade za kúpnu cenu 106.220,54 eura odovzdanú
kupujúcim v deň podpisu zmluvy. Keďže z prevodu bytu žalobca nedostal žiadne plnenie a zvyšný
majetok dlžníka a ručiteľov nepostačuje na uspokojenie pohľadávky, tak právny úkon žalovaných o

prevode bytu podľa tvrdenia žalobcu ukracuje uspokojenie jeho splatnej pohľadávky. Žalobu ako takú
žalobca oprel o ustanovenie § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka a k žalobe žalobca pripojil
aj listinné dôkazy.

Podľa obsahu spisu žalovaná v 1. rade vlastnila byt č. XX s príslušenstvom a podielom na spoločných

priestoroch a pozemku, vedený na LV č. XXXX Správy katastra Poprad (t.č. Okresný úrad Poprad,
katastrálny odbor) pre obec T. Y., kat. úz. T. Y., kde bolo zároveň zapísané aj záložné právo v prospech
ČSOB, a.s., na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam V-2910/07. Zápis
záložného práva musel byť zrejmý aj samotnému žalobcovi, ktorý k žalobe list vlastníctva pripojil, a teda
ho mal k dispozícii. Zmluvou zo dňa 20. 02. 2012 previedla vlastníctvo k bytu na jej syna, žalovaného v 2.

rade. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, lebo žalobca s výnimkou splatnej pohľadávky nepreukázal, že
by prevodom vlastníctva k bytu došlo k jeho ukráteniu ako žalobcu. Žalobca k tomu uvádzal, že v rámci
exekučného konania nebolo nič vymožené, žiadny iný majetok u povinných, teda u žalovanej v 1. rade,
jej manžela a tretieho ručiteľa zistený nebol a ak by žalovaná v 1. rade nepreviedla spornú nehnuteľnosť
na syna, došlo by k zriadeniu exekučného záložného práva a následne k predaju, čím by mal veriteľ

zabezpečenú čiastočnú úhradu pohľadávky.

V priebehu konania žalobca spresňoval žalobný petit s tým, že súd niekoľkokrát pripustil zmenu
návrhu, pričom podstata žaloby zmenená nebola. V priebehu konania pôvodný žalobca zmluvou zodňa 17.02.2014 postúpil pohľadávku na spoločnosť Specialist, s.r.o., ktorá je v súčasnosti označená
v záhlaví uznesenia, a navrhol zámenu účastníka konania na strane žalobcu, čo súd uznesením č.k.
14C/133/2012-109 zo dňa 10.03.2014 pripustil.

Žalobca podaním z 01.10.2014 navrhol vydať predbežné opatrenie v znení, v akom mu súd prvého
stupňa vyhovel napadnutým uznesením, a to za účelom zabezpečenia budúceho výkonu súdneho
rozhodnutia vydaného v súdnom konaní o neúčinnosť právneho úkonu. Potrebu vydania predbežného
opatrenia aj voči tretej osobe - dražobníkovi - odôvodnil tým, že dražobník nebude predbežným

opatrením žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach, lebo ho predbežné opatrenie ekonomicky a
ani inak nezaťažuje; je jedno, či zostatok výťažku z dražby vyplatí žalovanému v 2. rade alebo ho zloží
do súdnej úschovy; iné dôvody neuviedol.

Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. d) OSP zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

Podľa§102ods.1OSPaktrebapozačatíkonaniadočasneupraviťpomeryúčastníkovalebozabezpečiť

dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné: 1/ aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo 2/ ak je obava, že by výkon

súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Dočasný charakter predbežných opatrení umožňuje, že pred ich
nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti
potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné
opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností dôležitých
pre prijatie záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez

osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa
zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy,
ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c)
táto dočasná úprava je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný
stav, e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie

je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), pričom potrebnosť takejto úpravy je povinný
preukázať účastník konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia. Cieľom predbežných
opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom
umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa
na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy

a dôsledky vo vzťahu k povinnej osobe sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací
charakter. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 OSP potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia treba posudzovať
vo vzťahu k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Samotný návrh na predbežné opatrenie má
primerane obsahovať náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 OSP, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcichnariadeniepredbežnéhoopatrenia,uvedeniepodmienokdôvodnostinároku,ktorémusa
má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto
poslednej náležitosti je doplnený základný predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia uvedený
v § 74 OSP, v ktorom sa na nariadenie predbežného opatrenia požaduje len to, ak je to potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by bol ohrozený výkon súdneho

rozhodnutia, a napokon čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej, ak návrh na začatie
konania zatiaľ podaný nebol. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má
prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam.

V predbežnom opatrení sa vždy nariaďuje nejaká povinnosť. Povinnosť sa musí nariadiť účastníkovi

konania a tretej osobe len vtedy, ak to možno od nej spravodlivo žiadať, aby strpela účinky predbežného
opatrenia alebo ich sčasti vykonala alebo poskytla inú súčinnosť pri tejto dočasnej ochrane. Súd, výlučne
na návrh, môže nariadiť účastníkovi konania, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
Táto povinnosť sa nariaďuje len žalovanému, pretože peniaze a vec musia byť predmetom sporu,v ktorom žalobca žiada zaplatenie určitej sumy alebo vydanie veci, a pred začatím konania alebo v
jeho priebehu vznikne potreba zabezpečiť peňažnú sumu alebo vec ich uložením do súdnej úschovy.
Peňažnou sumou môže byť aj cudzia mena. Vecou môže byť len hnuteľná vec, ako ju má na mysli § 118,

119 Občianskeho zákonníka, a to za predpokladu, že sa hodí na súdnu úschovu tak, ako je to upravené
v § 185a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd, u ktorého sa peňažná suma alebo vec (cenné papiere)
majú zložiť, v konaní postupuje podľa § 352 OSP.
V zmysle § 76 ods. 4 OSP ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

skonštatuje to v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. V odôvodnení uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia sa teda súd podľa procesného predpisu môže obmedziť na konštatovanie
správnosti skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
avšak podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie musí byť vypracované aspoň na úrovni podmienok
jeho dôvodnosti (§ 75 ods. 2 OSP) tak, aby ho bolo možné v prípadnom odvolacom konaní preskúmať,
alebo následne zrušiť, lebo predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené,

a tieto dôvody sa môžu posudzovať len so zreteľom na dôvody uvedené v uznesení o nariadení
predbežného opatrenia. Absencia povinnosti odôvodniť uznesenie, ktorým sa v celom rozsahu vyhovuje
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nepochybne zasahuje do práva na spravodlivý proces pre
povinného z tohto predbežného opatrenia. Ten sa totiž z písomného vyhotovenia uznesenia nedozvie
viac, než že súd má tvrdené skutočnosti za osvedčené v súlade s podaným návrhom. V takejto situácii

je len z konštatovania súdu o zhode so skutkovými a právnymi závermi návrhu veľmi ťažké pochopiť,
prečo súd predbežné opatrenie vydal, a ťažké je aj riadne zdôvodniť odvolanie zo strany odporcu; z
uznesenia súdu totiž nie je zrejmé, aké tvrdenia má súd za preukázané, čím sú tieto tvrdenia preukázané
a prečo považuje súd takéto preukázanie za dostatočné. Tieto faktory pritom musia byť v úvahe súdu
prítomné; ak nie sú vysvetlené v odôvodnení, nie je možné vylúčiť, že rozhodnutie je prejavom ľubovôle.

Rozhodnutie, z ktorého nie je aspoň v základných rysoch zrejmé, akými úvahami bol súd pri formulácii
výroku vedený, podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu treba považovať za nepreskúmateľné.
Odvolací súd v tomto prípade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne
správne a navyše nie je ani dobre preskúmateľné pre nedostatok aspoň základných dôvodov pre
nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie bolo nariadené z dôvodu obavy z ohrozenia

výkonu rozhodnutia pre prípad, ak by súd návrhu vo veci samej o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy
vyhovel, a to uložením povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť do úschovy súdu sumu, na ktorú bola
nehnuteľnosť ohodnotená znaleckým posudkom v čase, kedy už bola vo vlastníctve tretej osoby než
dlžníka, t. j. žalovaného v 2. rade, a kedy bola zároveň dražená prostredníctvom dražby dražobnou
spoločnosťou, ktorej tiež bola predbežným opatrením uložená konkrétna povinnosť. Pri rozhodovaní

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné zo strany súdu ustáliť, či v konaní o
určenie neúčinnosti právneho úkonu vôbec navrhované predbežné opatrenie možno vydať, teda či
žalobca dostatočne osvedčil danosť zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného predbežného
opatrenia v rámci konania o určenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy. Konanie o určenie neúčinnosti
právneho úkonu totiž smeruje k tomu, aby rozhodnutie súdu o právnej neúčinnosti právneho úkonu

predstavovalo podklad k tomu, že sa veriteľ (žalobca) môže na základe exekučného titulu (v tomto
prípade notárskej zápisnice) vydaného proti dlžníkovi (žalovanej v 1. rade) domáhať nariadenia exekúcie
postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi,
ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený (voči žalovanému v 2. rade). V predmetnom
konaní vo veci samej teda priamo nejde o zaplatenie peňazí, ale len o vydanie rozsudku, ktorý by mal byť

pripojený k návrhu na výkon rozhodnutia (exekúciu) proti žalovanému v 2. rade. Predbežné opatrenie,
aké je upravené v ustanovení § 76 ods. 1 písm. d) OSP, možno nariadiť vtedy, ak peniaze alebo vec
sú priamo predmetom sporu, v ktorom žalobca žiada zaplatenie určitej sumy alebo vydanie veci, a
pred začatím konania alebo v jeho priebehu vznikne potreba zabezpečiť peňažnú sumu alebo vec ich
uložením do súdnej úschovy. O takýto prípad v prejednávanej veci nepochybne nejde.

Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu
tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými sa
zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Medzi také úkony možno zaradiť o. i. aj

kúpnu zmluvu, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Dlžníkov právny úkon vo všeobecnosti musí
ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa s tým, že ukrátenie uspokojenia veriteľovej
pohľadávky predpokladá také skrátenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu
alebo aspoň sčasti, a teda ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka.Právnym dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby je okrem iného zachovanie právnych následkov
odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil, a žalobca
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z

dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, veriteľ má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.
V čase, kedy odvolací súd rozhodoval o odvolaní, bolo z oznámenia dražobnej spoločnosti a aj z
odvolania žalovaného v 2. rade zrejmé, že nehnuteľnosť bola dražbou skutočne prevedená na ďalšiu
osobu - Fermik, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 36/83, Poprad, IČO 47 421 509 - za cenu 55.840,-

eur a táto suma bola dražobníkom poukázaná na úhradu záložného práva vo výške 55.840,- eur na
účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 2. rade z realizovanej dražby nemal
finančný prospech, a v takom prípade - za predpokladu úspechu vo veci samej - má veriteľ voči tomu,
kto mal z neúčinného právneho úkonu prospech, iba právo na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka (obdobne judikát NS SR - R 88/2001).

Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobca neosvedčil
danosť zákonných predpokladov na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia. Preto odvolanie
žalovaného v 2. rade posúdil ako opodstatnené, napadnuté uznesenie zmenil a návrh na predbežné
opatrenie zamietol.

Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.