Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/100/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200780
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200780.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej
a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobkyne:
F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M., S. č. XX/XX, XXX XX C. C., právne zastúpená AKSK, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Nám. SNP č. 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101190208/2019 zo dňa 20.05.2019,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK 163/2017 zo dňa 22.12.2017, zverejneným v
Obchodnom vestníku číslo 1/2018 bol na majetok dlžníka (žalobkyne) F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XX, XXX XX C. C. vyhlásený konkurz. Za správcu dlžníka bola ustanovená JUDr. Marta Bojo Vevurková,
so sídlom Ulica Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, IČO: 42 217 075. Vychádzajúc z Obchodného vestníka
číslo 211/2018 zo dňa 02.11.2018, konkurz bol ukončený po splnení konečného rozvrhu výťažku (týmto
uznesením došlo aj k oddlženiu daňového subjektu, a teda bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze).

2. Žalobkyňa podala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 (od
01.01.2014 - 31.12.2014) dňa 02.02.2015. V podanom daňovom priznaní deklarovala daňovú povinnosť
vo výške 7.669,84 Eur, z ktorej neuhradila v lehote splatnosti 6.000,- Eur (1.669,84 uhradené dňa
02.02.2015, 6.000,- Eur uhradené dňa 11.08.2015).

3. Nakoľko zostávajúca daňová povinnosť na dani z motorových vozidiel vo výške 6.000,- Eur za
zdaňovacie obdobie od 01.01.2014 - 31.12.2014 nebola uhradená v lehote splatnosti, t.j. do dňa
02.02.2015, správca dane v súlade so zákonom vyrubil žalobkyni podľa § 156 ods. 1 písm. a)
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku
úrok z omeškania vo výške 468,40 Eur, z dlžnej sumy vo výške 6.000,- Eur - a to rozhodnutím č.
100313567/2019 zo dňa 28.01.2019.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 28.01.2019 podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný (Finančné
riaditeľstvo SR) o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím číslo 101190208/2019 zo dňa 20.05.2019,
ktorým rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo 100313567/2019 zo dňa 28.01.2019 potvrdil.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20.05.2019 podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu, že
uznesením Okresného súdu Žilina č. 3OdK 163/2017 zo dňa 22.12.2017 zverejnený v Obchodnom
vestníku č. 1/2018 zo dňa 02.01.2018, kedy sa predmetné uznesenie stalo i právoplatným, bol na
žalobkyňu vyhlásený konkurz, a zároveň týmto uznesením došlo aj k jej oddlženiu. Oddlžením bola
žalobkyňa zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, resp. tieto dlhy sa stali
nevymáhateľnými. Medzi takéto pohľadávky patrí i pohľadávka vyrubená napádaným rozhodnutím. Z
uvedeného je zrejmé, že pohľadávka vyrubená týmto rozhodnutím žalovaného mohla byť prihlásená do
konkurzu vedeného na osobu žalobkyne prihláškou podľa ustanovenia § 167m zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. V prípade, ak sa tak nestalo, v súlade s ustanovením § 166a a § 166e ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii je táto pohľadávka nevymáhateľná, a teda žalobkyňa nie je povinná ju
zaplatiť.
Žalobkyňa zároveň uviedla, že je potrebné poukázať na to, že právna úprava oddlženia podľa ZKR
predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca vo vzťahu k Daňovému
poriadku aj lex posterior. Z oboch týchto skutočností je potom jednoznačný záver, že úprava oddlženia
podľa ZKR má a musí mať prednosť pred inými ustanoveniami iných právnych predpisov. Daňový
poriadok v ustanovení § 158 pracuje s pojmami konkurz a reštrukturalizácia, teda s pojmami, o ktorých
obsahu a význame v zásade nebolo pochybnosti do účinnosti zákona č. 377/2016 Z. z. (do 01.03.2017).
Do účinnosti tejto novely existovala v zásade pojmová jednota konkurzu a reštrukturalizácie ako jediných
dvoch spôsobov riešenia úplatku. Uvedenou novelou však spomenutá jednota bola narušená, keďže
pre riešenie úpadku fyzických osôb bol zavedený nový, samostatný, komplexne v ZKR riešený inštitút
oddlženia, ktorý v sebe zahŕňa dve podoby:
- konkurz fyzickej osoby a
- splátkový kalendár.
To znamená, že ZKR od účinnosti popísanej novely okrem konkurzu a reštrukturalizácie (od účinnosti
novely použiteľné výlučne pre právnické osoby) pozná aj oddlženie ako samostatný inštitút použiteľný len
pre fyzické osoby. Oddlženie je teda inštitútom iným, ako konkurz a reštrukturalizácia, čo znamená, že
akékoľvek odkazovanie na definíciu pohľadávky podľa § 158 Daňového poriadku je pre oblasť oddlženia
nesprávne a nepoužiteľné a je potrebné pri definovaní pohľadávky z titulu daní pre oblasť oddlženia
vychádzať len a len zo zmyslu a účelu oddlženia podľa ZKR. K tomuto záveru jednoznačne dospejeme
aj systematickým výkladom, nakoľko oddlženie (štvrtá časť) rovnako ako konkurz (druhá časť) a aj
reštrukturalizácia (tretia časť) má samostatnú časť v ZKR, pričom prvá časť ZKR je spoločná pre všetky
tri inštitúty.
Napádaným rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobkyne, pretože napriek
tomu, že je oddlžená a v zásade zbavená všetkých svojich záväzkov, ktoré vznikli pred 01.01.2018
žalovaný a ani prvostupňový orgán tento stav nerešpektovali a dokonca vydali rozhodnutia, ktoré
- sa týkajú pohľadávok vzniknutých pred 01.01.2018,
- tieto pohľadávky neboli prihlásené do konkurzu na majetok žalobkyne napriek tomu, že tak urobené
byť mohlo a malo,
- boli vydané po oddlžení žalobkyne,
- zaväzujú žalobkyňu zaplatiť nevymáhateľné pohľadávky,
- predstavujú rozhodnutia, na základe ktorých môžu byť vedené exekučné konania a hlavne,
- boli vydané napriek tomu, že podľa ustanovenia § 166e ods. 4 ZKR nastala právna fikcia, že sa na
žalobkyňu hľadí, ako by sa vo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania.
Je zároveň neprípustné, aby mal žalovaný vo vzťahu k nim riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu
neboli prihlásené, výhodnejšie postavenie ako veritelia, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky
do konkurzu. Postup žalovaného význam oddlženia neguje a dokonca žalobkyňu dostáva do rovnakej
situácie, v akej bola pred povolením oddlženia. Takýto postup je v zrejmom rozpore so zákonom a
žalovaný tým postupuje spôsobom, ktorý zákon nepripúšťa, resp. je v rozpore s účelom obsiahnutým
v ustanoveniach ZKR. Žalobkyňa zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.05.2017, sp. zn. 1Sžf 2/2016.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.03.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Zároveň reagoval na meritórne námietky žalobkyne.

7. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane,
vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná, preto ju ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len SSP) zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZKR), ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas
reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 90 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady, v znení účinnom do 31.12.2014, daňovník je povinný podať daňové
priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne
príslušnému správcovi dane a v tejto lehote je daň splatná, ak odseky 3 až 6 neustanovujú inak.

Podľa § 99 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014, správu dane z motorových
vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru
predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a), správu dane z motorových
vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o daňovníka podľa
§ 85 ods. 2 písm. b), správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa
sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ak vznikne
daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva
daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti v
priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, správu dane vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad miestne príslušný podľa miesta
evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 3 písm. e),
správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak vznikne daňová
povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, správu dane vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu
vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada.

Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona, pri zmene miestnej príslušnosti sa na účely vrátenia daňového
preplatku na dani, vymáhania daňového nedoplatku na dani a vyrubenia úroku z omeškania na dani
považuje za správcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatok na dani alebo nedoplatok na dani vznikol.
Pri zmene miestnej príslušnosti je na uloženie pokuty príslušný ten správca dane, ktorému malo byť
daňové priznanie podané.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne
podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa
zákona účinného do 31. decembra 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie
činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)
b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a)
c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,
d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,
e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon
neustanovuje inak,
f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)
h) indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu na základe plnenia jeho povinností voči
finančnej správe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.2)

1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej
núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení
zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 253/2015 Z.z.
Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.
3) § 77 až 83 zákona č. 582/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
3a) Zákon č. 447/2015 Z.z.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných
predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný,
na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak
daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote
alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a) daň alebo rozdiel dane,
b) preddavok na daň,
c) splátku dane,
d) vybraný preddavok na daň, 92)
e) daň vybranú zrážkou, 92)
f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 92)
92) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa
odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť
preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z
omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v
deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije
ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,
začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia
daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného
konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej
sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy
môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania
s platbou.

Podľa § 156 ods. 6 Daňového poriadku, úrok z omeškania sa nevyrubí
a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33)

b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo
colný úrad,
c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky
na daň podľa osobitného predpisu 92c)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá,
ak je správcom dane obec,
d) z úroku z omeškania a pokuty.
33) Zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
92c) Napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2015 Z. z. v znení
zákona č. 375/2016 Z. z.

Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od
konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný
a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane,
b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.

Podľa § 161 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje
sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. Podľa
§ 166 ods. 1 (štvrtá časť oddlženie všeobecné ustanovenia) zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je
fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa
tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Podľa § 166a ods. 1 písm. a) (pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom)
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len "rozhodujúci deň").

Podľa § 166b ods. 1 písm. d) (pohľadávky vylúčené z uspokojenia) zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, za nevymáhateľné sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo
verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu
alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

Podľa § 166e ods. 1 (rozhodnutie o oddlžení) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o oddlžení rozhodne
súd v uznesení o vyhlásení konkurzu a v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka
zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§
166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd
uvedenie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

Podľa § 166e ods. 4 (rozhodnutie o oddlžení) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na
nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci
je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by
na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

8. Z obsahu administratívnej spisovej dokumentácie správcu dane, ako aj žalovaného nesporne vyplýva,
že žalobkyňa podala dňa 02.02.2015 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie
obdobie roku 2014 (od 01.01.2014 do 31.12.2014). V podanom daňovom priznaní deklarovala daňovú
povinnosť vo výške 7.669,84 Eur, z ktorej neuhradila v lehote splatnosti 6.000,- Eur (1.669,84 Eur
uhradila dňa 02.02.2015, 6.000,- Eur uhradila dňa 11.08.2015). Zostávajúcu daňovú povinnosť na dani
z motorových vozidiel vo výške 6.000,- Eur za zdaňovacie obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014
nebola uhradená v lehote splatnosti, t. j. do dňa 02.02.2015. Práve táto skutočnosť bola podkladom
pre to, že správca dane dňa 28.01.2019 vydal rozhodnutie č. 100313567/2019, ktorým žalobkyni vyrubil
úrok z omeškania v sume 468,40 Eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, pričom
pri výpočte úroku použil štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v

deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúcom po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň
zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku).

9. Z výroku uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK 163/2017 zo dňa 02.01.2018 vyplýva, že sa
vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka, t.j. žalobkyne a zároveň ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zároveň za správcu
konkurznej podstaty bola ustanovená správkyňa JUDr. Marta Bojo Vevurková. Z odôvodnenia uznesenia
o vyhlásení konkurzu vyplýva, že v súlade s ustanovením § 166 ods. 1 a ustanovením § 166e ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd zároveň rozhodol o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavil všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
Označené uznesenie konkurzného súdu bolo oznámené v Obchodnom vestníku č. 1/2018, deň vydania
02.01.2018 (právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 03.01.2018).

10. Správny súd vychádzal z toho, že pohľadávka správcu dane voči žalobkyni titulom úroku z omeškania
z nezaplatenej dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2014 v čase jej oddlženia ešte
neexistovala, čo podľa názoru súdu je pre toto konanie podstatou skutočnosťou. Táto konkrétna
pohľadávka titulom úroku z omeškania za nezaplatenú daň potom v konkurznom konaní ani nemohla
byť uplatnená a nemohla byť ani posúdená ako pohľadávka vylúčená z uspokojenia podľa § 166b ods.
1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd zastáva názor, že táto pohľadávka správcu dane
na zaplatenie úroku z omeškania v kapitalizovanej sume 468,40 Eur, splatná dňa 02.02.2015 (t. j. za
dni omeškania s platbou dane odo dňa jej splatnosti v sume 6.000,- Eur, splatnú dňa 02.02.2015 do
11.08.2015) vznikla až po ukončení konkurzného konania, a to rozhodnutím správcu dane doručeným
žalobkyni. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej
pohľadávka na úrok z omeškania vzniká až okamihom predpísania úroku z omeškania správcom
dane, a nie samotným okamihom vstupu do omeškania. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 77/2015 zo dňa 31.01.2018: „Až na základe rozhodnutia
správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné
vymáhanie nároku. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového
subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane (preddavku dane v stanovenej lehote
bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak, povinnosť zaplatiť
úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania
právoplatne vyrubí, týmto momentom vznikne i pohľadávka úroku z omeškania). Úrok z omeškania
sa teda môže stať splatným až jeho vyrubením, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení
úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť.“ Úrok z omeškania je preto sankčným úrokom (je
sankciou) a nemožno ho považovať za príslušenstvo pohľadávky. Ako zákonom stanovený úrok nie je
ani záväzkom akcesorickým. Jedná sa o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností a na
jej vznik nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane,
poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb), ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o
sankcii, t. j. úroku z omeškania. Daňový poriadok pritom správcovi dane ukladá povinnosť, ako aj lehotu
v taxatívne uvedených prípadoch vyrubiť úrok z omeškania.

11. Správny súd zároveň poukazuje aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že za daň sa považuje
aj úrok z omeškania a vyrubenie úroku z omeškania je daňovým konaním upraveným v § 156
Daňového poriadku, prerušenie ktorého, resp. jeho zastavenie ako následok vyhlásenia konkurzu v
štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii na rozdiel od súdneho (§ 167e zákona o konkurze a
reštrukturalizácii), ako aj exekučného, prípadne iných obdobných vykonávacích konaní (§ 167f zákona
o konkurze a reštrukturalizácii) upravené nie je.

12. Na vec žalobkyne nemožno aplikovať ani ustanovenie § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku,
ktoré rieši inú situáciu než tú, ktorá nastala v preskúmavanej veci, pretože v zmysle tohto ustanovenia
Daňového poriadku, daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať
daňový nedoplatok, v tejto veci však správny súd vzhľadom na vyššie vyslovené právne závery nezistil
žiadne právne významné okolností, ktoré by eventuálne mohli mať za následok zánik práva vymáhať
daňový nedoplatok.

13. Na základe uvedených skutočností správny súd uzatvára, že v rozvrhu výťažku (vychádzajúc z
Obchodného vestníka č. 211/2018 zo dňa 02.11.2018) peňažná sankcia vo forme kapitalizovaného úroku
z omeškania pred rozhodujúcim dňom (v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii takýmto dňom v preskúmavanej veci je deň 11.08.2015) ako pohľadávka správcu
dane neexistovala, pretože bola predpísaná až rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
28.01.2019, kedy tento vydal rozhodnutie číslo 100313567/2019 a stala sa splatnou uplynutím lehoty
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (po jeho potvrdení preskúmavaným rozhodnutím),
pričom konkurz na majetok žalobkyne bol ukončený - zrušený z dôvodu, že došlo k splneniu). Z
uvedených dôvodov správny súd žalobkyňou uplatnené námietky obsiahnuté v žalobných dôvodoch
podanej správnej žaloby vyhodnotil ako nedôvodné a správnu žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.
V konaní súd postupoval analogicky podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 písm.
b) zákona č. 62/2020 Z. z.. Ochranu zdravia účastníkov konania a pracovníkov súdu počas mimoriadnej
situácie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 považuje správny súd za základné
právo človeka na ochranu zdravia, ktoré je za danej situácie nadradené základnému právu (verejného
prerokovania veci) podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 135 SSP.
Okrem toho správny súd konštatuje, že pri svojom rozhodovaní (preskúmaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného) zobral na zreteľ všetky vyjadrenia účastníkov konania (žalobu, vyjadrenie
žalovaného).

14. Záverom správny súd poznamenáva, že pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 23.05.2017, sp. zn. 1Sžf 2/2016, v ktorom Najvyšší súd konštatuje: „Že do 01.01.2013
nebolo možné vyrubiť úrok z omeškania daňovému subjektu, ktorý bol v reštrukturalizačnom konaní.
Prvostupňové a napadnuté uznesenie boli síce vydané po 01.01.2013, avšak vyrubujú žalobcovi úrok
z omeškania za obdobie od 05.06.2012 do 26.02.2013, teda z časti aj za obdobie, kedy bol žalobca
v reštrukturalizačnom konaní, čo nebolo žiaducim účelom pôvodnej právnej úpravy.“ V tejto veci teda
žalovaný nepostupoval správne, keď dovyrubil úrok z omeškania aj za obdobie reštrukturalizácie
žalobcu.
V preskúmavanej veci však nejde o takýto prípad, pretože žalobkyni úrok z omeškania z časti aj za
obdobie, kedy bola v reštrukturalizačnom konaní vyrubený nebol.

15. O trovách konania žalobkyne súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobkyni
náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola. Rovnako nepriznal náhradu trov
ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu
(výnimočnosť situácie).

16. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.