Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010151
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010151.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci odsúdeného S. G., nar. XX.X.XXXX v P., t.č. v
ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, na neverejnom zasadnutí dňa 11. júna 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného S. G. podanú proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. marca 2020, sp.zn.6Pp/26/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného S. G. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 10. marca 2020, sp.zn.6Pp/26/2020 zamietol podľa § 66 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodný návrh
odsúdeného S. G. (ďalej len „odsúdený“) o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť, ktorú písomne bližšie
zdôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí a
rovnako sa nestotožňuje s jeho odôvodnením, resp. časťou tohto odôvodnenia. V celkovom hodnotení
splnenia dvoch dôležitých podmienok okresný súd sám skonštatoval, že po formálnej stránke veci spĺňa

kritérium podmienečného prepustenia (to zn., že už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu
odňatia slobody), rovnako aj po stránke materiálnej súd konštatuje, že sa táto podmienka javila tiež
ako splnená, no jediným dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o podmienečné prepustenie bolo pre súd
konštatovanie a podľa jeho názoru dostatočne neodôvodnený postoj o tzv. „veľkom riziku recidívy.“
Zdôraznil, že počas celej doby výkonu trestu odňatia slobody sa správal slušne, rešpektoval ústavný
poriadok a režim ÚVTOS, rešpektoval pracovníkov ZVJS, všetkých pedagógov, personál ÚVTOS,

ostatné odsúdené osoby, nemal žiadne konfliktné situácie, snažil sa plniť svoj program zaobchádzania
podľa jeho najlepších schopností, vedomostí a zručností. Od začiatku výkonu trestu odňatia slobody
bol pracovne zaradený, neprerušil pracovný proces a svoje pracovné návyky si zachoval, aktívne sa
zúčastňoval a zapájal do rôznych činností vrátane upratovacích a čistiacich prác v ústave. Aktívne sa
zapájal a zúčastňoval i voľnočasových činností, to znamená, že svoj voľný čas využíval plnohodnotne a
zmysluplne. Sociálne kontakty udržiaval, jeho vzťahy v rodine sa napriek odlúčeniu udržali, ba dokonca

posilnili. V roku 2015 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody na základe obnovy konania,
nakoľko mu bol znížený trest odňatia slobody zo 7 rokov 8 mesiacov na 7 rokov a následne, t.j.
19.11.2019 nastúpil do väzby v ÚVV Ostrava, pričom svoj riadny výkon trestu odňatia slobody nastal
dňa 4.12.2019 s už zmienenou zníženou výmerou trestu. Vykonáva teda pôvodný trest za pôvodný
trestný čin, to znamená celých štyri a pol roka viedol riadny a čestný život bez akéhokoľvek spáchania
trestného činu alebo čo i len priestupku, čo svedčí o tom, že k sklony k recidíve nemá a súdu sľubuje, že

týmto sa bude riadiť aj naďalej. K svojej minulej trestnej činnosti je plne kritický, nie tak ako to popisuje
hodnotenie ÚVTOS - formálne, ale naozaj a skutočne a hlavne úprimne a z celého srdca ľutuje svojutrestnú činnosť, už nikdy viac sa nechce dostať opätovne do výkonu trestu, mieni sa riadne začleniť do
spoločnosti,nastúpiťdozamestnania,žiťčestnýmamravnýmspôsobomživota,venovaťsaokrempráce
svojej rodine, to znamená družke a deťom, ktoré sú školopovinné a potrebujú i druhého rodiča. Rodina

ho očakáva a nesmierne potrebuje, všetci mu chýbajú. Žiadal o vyhovenie jeho sťažnosti a žiadosti o
podmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyaposkytnutiešanceamožnostidokázaťsvoje
slová skutkami, čiže žiť riadnym a čestným spôsobom v súlade so zákonom a všeobecnými normami.

K písomným dôvodom sťažnosti odsúdeného sa prokurátor bližšie písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade

s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o
podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že
okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné

prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej
dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone
trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život,
pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom
odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), rovnako bola u odsúdeného splnená druhá zákonná
(materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život
v podmienkach výkonu trestu, avšak nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a
to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového

hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. teda vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený
vykonaltrestodňatiaslobodyvzodpovedajúcomrozsahu,ževovýkonetrestuplnenímsvojichpovinností

a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uložených trestov a pozitívne hodnotenie správania

odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení
zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone
trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale
podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré

môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a

musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako budeverejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery
odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným
súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoký stupeň rizika
recidívy a jeho menej priaznivej resocializačnej prognózy s vysokým rizikom sociálneho zlyhania, pričom
rizikovým faktorom je opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť trestného činu, nízke vzdelanie,

nízky intelekt, dlhy odsúdeného, jeho disharmonická rodina a finančné problémy) nemožno dôvodne
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd správne prihliadol najmä na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doteraz 8-krát súdne
trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, pričom je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia

(a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody) nemali na odsúdeného pozitívny vplyv, tieto sa u
odsúdeného minuli svojmu účelu, preto je potrebné, aby si vykonávané tresty vykonal v celosti. Okresný
súd správne poukázal na skutočnosť, že odsúdenému bola daná viacnásobne možnosť preukázať
spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil,
nakoľko sa aj naďalej dopúšťal trestnej činnosti. Rovnako správne vyhodnotil osobu odsúdeného ako

osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej páchania ho neodradili ani vykonané
nepodmienečné tresty odňatia slobody a ani hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu
neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Krajský súd po preskúmaní veci
dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, preto sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a
neakceptoval ju.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.