Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/531/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223988
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113223988.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu Q. P.,

K.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, I., zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária,
s.r.o., Kolárska 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X. Š., K.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX,
zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s..r.o., Štúrova 42, Šaľa, 2/ National
Generation&Development, s.r.o., IČO: 45 236 453, so sídlom J.Wolkera 2200/20, Spišská Nová Ves,
3/ O. X., K.. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpená: JUDr. Roman Foltín, advokát, Školská 3, Nitra, o
neúčinnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 06.12.2010 uzavretá medzi GORAL PLUS, spol. s r.o., IČO: 36

517 879 ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností:
parcela registra D. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX Q., parcela registra D. Č.. XX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX Q., stavba - súpisné číslo X na parcele registra D. Č..
XX/X, o veľkosti podielu X/X k celku, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres I., obec Q., katastrálne
územie Q., je voči žalobcovi právne neúčinná.
II. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 09.05.2012 uzavretá medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a
žalovanou 3/ ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností: parcela registra D. Č.. XX/

X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX Q., parcela registra D. Č.. XX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX Q., stavba - súpisné číslo X na parcele registra D. Č.. XX/X, o veľkosti podielu
X/X k celku, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres I., obec Q., katastrálne územie Q., je voči
žalobcovi právne neúčinná.
III. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 16.01.2013 uzavretá medzi žalovanou 3/ ako predávajúcou a
žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností: parcela registra D. Č.. XX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX Q., parcela registra D. Č.. XX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX Q., stavba - súpisné číslo X na parcele registra D. Č.. XX/X, o veľkosti podielu

X/X k celku, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres I., obec Q., katastrálne územie Q., je voči
žalobcovi právne neúčinná.
IV. Súd žalobu v časti určenia, že kúpna zmluva zo dňa 06.12.2010 uzavretá medzi GORAL PLUS, spol.
s r.o., IČO: 36 517 879 ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim je voči žalobcovi aj vo vzťahu
k žalovanej 3/ a žalovanému 1/ právne neúčinná, zamieta.
V. Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.09.2013 zmenenou návrhom doručeným dňa

21.11.2013 a návrhom doručeným dňa 23.05.2014 domáhal určenia, že:
- Kúpna zmluva uzavretá dňa 6. 12. 2010 medzi LAROG s.r.o., IČO: 36 517 879, Popradská 40, 064 01
Stará Ľubovňa (vtedy GORAL PLUS, s.r.o., IČO: 36 517 879, Majcichov 8) ako predávajúcim a Trade
Corporations.r.o.,Majcichov9,IČO45236453akokupujúcimnaprevodvlastníckehoprávak:pozemky,parcelné číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX Q. a parcelné číslo XX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX Q., nachádzajúce sa v k. ú. Q., obec Q., okres I. zapísaný na LV
č. XXXX, stavba penzión so súpisným číslom X, stojacim na pozemku číslo XX/X zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX Q., nachádzajúce sa v k. ú. Q., obec Q., okres I. zapísaný na LV č. XXXX (ďalej
všetko spolu len „penzión) je voči žalobcovi právne neúčinná.
- Kúpna zmluva uzavretá dňa 6. 12. 2010 medzi LAROG s.r.o., IČO: 36 517 879, Popradská 40, 064 01
Stará Ľubovňa (vtedy GORAL PLUS, s.r.o., IČO: 36 517 879, Majcichov 8) ako predávajúcim a Trade
Corporation s.r.o., Majcichov 9, IČO 45 236 453 ako kupujúcim na prevod vlastníckeho práva k penziónu

je voči žalobcovi právne neúčinná aj vo vzťahu k žalovanej v rade 3 (O. X., K.. XX. X. XXXX) a aj vzťahu
k žalovanému v rade 1 (X. Š., K.. X. X. XXXX).
- Kúpna zmluva zo dňa 9. 5. 2012 uzavretá medzi Trade Corporation s.r.o., Majcichov 9, IČO 36517 879
ako predávajúcim a O. X.R., K. XX. X. XXXX ako kupujúcou je voči žalobcovi právne neúčinná.
- Kúpna zmluva zo dňa 16. 1. 2013 uzatvorená medzi O. X., narodenou XX. X. XXXX ako predávajúcou
a X. Š., K. X. X. XXXX ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a dlžníkom LAROG, s.r.o., IČO: 36 517 879, Popradská
40, Stará Ľubovňa (ďalej ako „LAROG, s.r.o.“ alebo „GORAL PLUS, s.r.o.“, ale najmä ako „dlžník“)
bol záväzkový vzťah na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2007. Rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 19C/84/2011 zo dňa 08.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn.

9Co/139/2012 zo dňa 21.05.2013 bola dlžníkovi uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 33 193,92
€ s prísl. Žalobca zistil, že:
- Dňa 06.12.2010 dlžník previedol kúpnou zmluvou penzión súp. č. X na pozemku parc. č. XX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Q., a pozemky parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX Q. a XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.

Q. (ďalej len „nehnuteľnosti“) v prospech žalovaného 2/, ktorý je prepojený s dlžníkom prostredníctvom
osoby konateľa, za kúpnu cenu 1 000,- €, pričom trhová hodnota bola 1 300 000,- € (ďalej len „prvý
prevod“).
- Dňa 09.05.2012 žalovaný 2/ previedol kúpnou zmluvou nehnuteľnosti v prospech žalovanej 3/, ktorá
bola v tom čase priateľkou žalovaného 1/ (blízka osoba), za kúpnu cenu 1 000,- € (ďalej len „druhý

prevod“).
- Dňa 16.01.2013 žalovaná 3/ previedla kúpnou zmluvou nehnuteľnosti v prospech brata konateľa
dlžníka, teda žalovaného 1/ (ďalej len „tretí prevod“).
Prvý prevod sa uskutočnil medzi dvomi ovládanými právnickými osobami konajúcimi v zhode, kúpne
zmluvy sú identické, chýba ekonomický účel prevodu nehnuteľností.

3. Žalobca teda tvrdil, že dlžník opakovanými prevodmi vykonanými medzi blízkym osobami chcel
úmyselne ukrátiť žalobcu ako veriteľa a žiadal určiť neúčinnosť kúpnych zmlúv a nahradiť trovy konania.
Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax: R 88/2001, 3Cdo 61/2008, II. ÚS 7/2012.

4. Žalobca v rámci procesného útoku na preukázanie svojich tvrdení označil tieto dôkazy: rozsudok č.l. 6,
rozsudok č.l. 12, výpis z OR žalovaného 2/ č.l. 18, 49, LV č. XXXX č.l. 21, zmluva o pôžičke č.l. 23, žaloba
č.l. 33, oznámenie o začatí konkurzu dlžníka č.l. 37, uznesenie o začatí konkurzu č.l. 38, uznesenie o
zastavení konkurzného konania dlžníka č.l. 39, oznámenie OÚ Trnava, katastrálny odbor č.l. 57, kúpna
zmluva č.l. 58, kúpna zmluva č.l. 63, kúpna zmluva č.l. 66, kúpna zmluva č.l. 75, rozhodnutie o povolení

vkladu B. XXXX/XX č.l. 77 (287) a kúpna zmluva (i) č.l. 78 (288), rozhodnutie o povolení vkladu B. XXXX/
XX č.l. 84 (291) a kúpna zmluva (ii) č.l. 85 (292), rozhodnutie o povolení vkladu B. XXX/XX Č..J.. 88
(294) a kúpna zmluva (iii) č.l. 89 (295), LV č. XXXX č.l. 100 a 283, uznesenie OR PZ Trnava č.l. 173,
zápisnica o výsluchu žalovanej 3/ č.l. 229 (306), znalecký posudok č.l. 311, návrh na vykonanie exekúcie
č.l. 358, poverenie č.l. 360, výsluch strán sporu a X. Š. Q.., X. Š. st., G. Č..

5.Žalovanísavrámciprocesnejobranyvyjadrilinasledovne:Žalovaný1/savyjadriltak,žesanestotožnil
s právnym, ani skutkovým základom žaloby, nakoľko skutočnosť, že prišlo (hoci opakovane) k prevodu
nehnuteľností, nezakladá to odporovateľnosť právnych úkonov a ich neúčinnosť voči žalobcovi. Uviedol,
že je možné odporovať iba právnym úkonom dlžníka. Žalovaný 1/ nie je dlžníkom žalobcu. Úkon -

kúpna zmluva pod B.-XXX/XXXX medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ nebol urobený dlžníkom žalobcu,
teda tento právny úkon nie je možné odporovať. Žalovaný 1/ teda nie je pasívne legitimovaný v tomto
konaní a žaloba musí byť voči nemu zamietnutá. Okruh osôb podľa § 42b ods. 3 za bodkočiarkou
OZ sa týka osôb, ktoré nie sú spriaznené s dlžníkom, tretie osoby sú pasívne legitimované lenvtedy, keď museli vedieť o tom, že úkon je odporovateľným úkonom. Uvedené platí aj o žalovanej
3/, ktorá takisto nečinila úkon - prevod kúpnou zmluvou B.-XXXX/XX s dlžníkom, ale so žalovaným
2/. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, pri kúpnej zmluve B. XXXX/XX ide o právny úkon dlžníka, avšak v

čase určenia odporovateľnosti musí mať veriteľ voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorou je taká
pohľadávka, ktorú je možné uplatniť v exekučnom konaní (3Cdo/61/2008, 6Cdo 253/2012, obdobne
česká rozhodovacia prax: R 12/1998, R 12/2003 a R 5/2007 a právna doktrína). Žalobca preto môže
poukazovať iba na pohľadávku voči dlžníkovi priznanú vykonateľným súdnym rozhodnutím - rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/84/2011 zo dňa 08.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Trnava sp. zn. 9Co/139/2012 zo dňa 21.05.2013 vo výške 33 193,92 € s prísl. Žalobca ďalej musí
preukázať, že došlo k ukráteniu veriteľa, ktorý nemôže uspokojiť pohľadávka z iného majetku, napr.
ručiteľom - G. Č., ktorým bol zabezpečený záväzok zo zmluvy o pôžičke. Otázne je, prečo veriteľ dlžníka
v konaní sp. zn. 19C/84/2011 a 9Co/139/2012 nežaloval aj spôsobilého ručiteľa a nemá voči nemu
exekučnýtitul.Kukráteniuveriteľanedochádza,akdlžníkvlastníinýmajetok(NSČR21Cdo/2088/2000).
Spôsobilý ručiteľ, ktorý vyhlásil ako ručiteľ, že v prípade ak veriteľa neuspokojí dlžník, urobí tak ručiteľ,

vyvracia tvrdenie žalobcu, že právny úkon dlžníka ukracuje vymoženie jeho pohľadávky. Žaloba je voči
žalovanému 1/ a 3/ nedôvodná, pretože nie sú pasívne legitimovaní, v prípade žalovaného 2/ je nutné
preukázať hmotnoprávne podmienky podľa § 42a OZ. Ak by žalobca preukázal, že právny úkon - kúpna
zmluvaB.-XXXX/XXXXjeodporovateľnýmprávnymúkonom,niejemožnédomáhaťsajehoneúčinnosti,
pretože žalovaný 2/ nie je vlastníkom prevedených nehnuteľností, žalobca by sa mohol domáhať len

peňažnej náhrady voči žalovanému 2/ vo výške zodpovedajúcej majetkovému prospechu, ktorý týmto
úkonom ušiel z majetku dlžníka do výšky vymáhateľnej pohľadávky. Prípadná náhradová pohľadávka
by smerovala výlučne voči žalovanému 2/. Žalobca ako najväčší veriteľ bol v konkurznom konaní pod
sp. zn. 23K/18/2014 vo vzťahu k iným svojim pohľadávkam uspokojený, je zrejmé, že by bol uspokojený
aj vo vzťahu k pohľadávke, čím sa vzdal možnosti na uspokojenie pohľadávky. Na preukázanie svojich

tvrdení označil tieto dôkazy: uznesenie č.l. 166, spis 23K/18/2014, informácia o exekučnom konaní voči
LAROG, s.r.o., výpis č.l. 241, uznesenie č.l. 251. Žaloba by mala byť voči žalovanému 1/ zamietnutá,
jednak z dôvodu procesného, keď v nej absentujú rozhodné skutkové tvrdenia podľa § 132 ods. 2 CSP,
ktoré musia byť prepojené s hypotézou právnej normy podľa § 42a a nasl. OZ. Absentuje preukázanie
vymáhateľnej pohľadávky, keď s poukazom na rozhodnutie NSSR 6Cdo 253/2012 je vymáhateľnou

pohľadávkou len taká, ktorá bola priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím v predpísanom súdnom
konaní, keď zo žaloby takýto údaj nezistíme a súčasne je tu snaha súd zavádzať tvrdením o existencii
akejsi zmluvnej pokuty vo výške viac ako 1.000.000 eur, ktorá však nikdy právoplatným rozhodnutím
priznaná nebola, keď rozhodnutím KS v Trnave bolo konanie vo vzťahu k dlžníkovi o zaplatenie
zmluvnej pokuty zastavené sp.zn. 24Co/747/2014 z dôvodu zániku dlžníka, ktorý zanikol výmazom z

OR na základe uznesenia OS Prešov, právoplatného 11.10.2013. Z uvedeného dôvodu je možné zo
strany žalobcu argumentovať výlučne pohľadávkou v sume 33.193,92 € s prísl., ktorá ako jediná bola
voči dlžníkovi judikovaná rozsudkom KS Trnava 9Co/139/2012, avšak v zmysle ustálenej súdnej praxe
vyplývajúcej z rozhodnutí NSSR 6Cdo 253/2012 a 2MCdo 19/2008 možno právnemu úkonu odporovať
len v prípade, ak je na jeho podklade možno viesť nútený výkon rozhodnutia. Keďže dlžník zanikol

výmazom z OR je zrejmé, že nútený výkon rozhodnutia na priznanú pohľadávku nie je možné viesť.
Žaloba o neúčinnosť právneho úkonu je určovacou žalobou podľa § 137c CSP, teda naliehavý právny
záujem na určení musí existovať, pričom v prípade, ak by existoval dlžník, naliehavý právny záujem
by vyplýval zo zákona, ak však dlžník neexistuje a vymáhacie konanie nie je možné viesť, došlo dňom
11.10.2013 k zániku naliehavého právneho záujmu na určení neúčinnosti právnych úkonov uvedených

v petite žaloby, právny záujem na určení musí byť daný v čase rozhodnutia v merite veci. Rozhodné
skutkové tvrdenia žalobcu, aby vôbec bolo možné sa zaoberať touto žalobou, by museli smerovať k
tomu, že bez existencie dlžníka a vymáhacieho konania, existuje naliehavý právny záujem na určení
a druhá vec sa zaoberať zákonom predpísanou povinnosťou súdu riešiť možnosť výlučne peňažnej
náhrady, ktorá je však daná výlučne len vo vzťahu k pohľadávke priznanej KS Trnava 9Co/139/2012 v

sume 33.193,92 eur s prísl. po odpočítaní plnenia vymoženého zo strany žalobcu z majetku spôsobilého
ručiteľa na základe rozvrhu konkurznej podstaty uznesením OS Trnava v konaní 23K 18/2014.

6. Žalovaná 3/ sa vyjadrila tak, že dňa 09.05.2012 uzatvorila ako kupujúca kúpnu zmluvu (B. XXXX/XX)
so žalovaným 2/, pričom nevedela, ani nemohla vedieť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť

prevodu nehnuteľností. Zmluvu podpísala z dôvodu, že chcela pomôcť svojmu priateľovi - žalovanému
1/,ktorýjuotospolusbratomX.požiadal.Nebolasivedomá,žežalobcovispôsobíujmu.Včaseprevodu
bola nezrelá, neskúsená, nerozvážna a v emocionálnom rozpoložení. Dňa 16.01.2013 uzatvorila ako
predávajúca kúpnu zmluvu (B. XXX/XX) so žalovaným 1/, pretože ju o to s bratom X. požiadal. X.zabezpečoval všetky záležitosti. Chcela pomôcť žalovanému 1/ v dobrej viere. Z oboch kúpnych zmlúv
nenadobudla žiaden prospech, nič nezískala, nekonala s vedomím, že niekomu spôsobí ujmu alebo
ukráti pohľadávku žalobca a obohatí sa. Ak by to vedela, s prevodmi by nesúhlasila. Žalovaný 1/ bol

v čase prevodov nehnuteľností jej priateľom, išlo o bežný vzťah, nie vážnu známosť, jeho ujmu by
nepociťovala ako vlastnú ujmu. Nepoznala ekonomickú situáciu žalovaných 1/ a 2/. Nebola dlžníkom
žalobcu, ktorého nepozná. O pôžičke sa dozvedela z tohto konania. Priateľ ju nezasväcoval do aktivít,
nebola informovaná o obchodných spoločnostiach, o firme vedela iba povrchne to, že majú penzión,
ktorý prenajímajú, príležitostne v ňom obsluhovala. Nemala vedomosť o majetkových, finančných

pomeroch žalovaného 1/ a jeho rodiny, netušila, že ju využije, v marci 2013 sa rozišli, zo žaloby sa
dozvedela, že ju klamal a zavádzal, ukončila s ním vzťah pre zaťahovanie do sporov, s ktorými nemá nič
spoločné. Úmysel dlžníka nepoznala a nemohla ani pri náležitej starostlivosti, o finančných problémoch
nevedela, nehovorili o nich.

7. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti:

8. Pohľadávka I: Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2007 (č.l. 23) uzatvorenej medzi žalobcom ako
veriteľom a dlžníkom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bola pôžička vo výške 1 750 000,- Sk (58
089,35 €). Ručiteľom dlžníka bol G. Č., ktorý prebral všetky záväzky vrátane záväzku splatiť dlžnú sumu
(pôžičku) aj so zmluvnou pokutou. Návrh na zaplatenie 58 089,35 € bol v konaní sp. zn. 19C/84/2011

doručený súdu dňa 20.12.2010 a smeroval proti dlžníkovi. Rozsudkom OS Trnava zo dňa 8.2.2012 (č.l.
6) v spojení s rozsudkom KS Trnava zo dňa 21.5.2013 (č.l. 12), ktorým bol zmenený rozsudok OS Trnava
bol dlžník povinný žalobcovi zaplatiť 33.193,92 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 24.12.2007
do zaplatenia a 8,5% úrokom ročne zo sumy 24.895,43 eur od 10.12.2007 do 5.9.2007 a trovy konania
vo výške 794,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „pohľadávka I“).

Rozhodnutie KS Trnava bolo právoplatné dňom 20.9.2013.

9. Pohľadávka II: Dňa 02.03.2012 bola OS Trnava doručená žaloba žalobcu proti dlžníkovi a ručiteľovi o
zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. (ďalej len „pohľadávka II“) vedená pod sp. zn. 13C/23/2012 (č.l. 33). Z
oznámenia dlžníka zo dňa 19.09.2013 vyplýva, že voči dlžníkovi malo začať konkurzné konanie (č.l. 37).

10.Exekúcia:Znávrhunavykonanieexekúciezodňa11.12.2013(č.l.358)apoverenia(č.l.360)vyplýva,
žežalobcanavrholvykonanieexekúcie-splnenienepeňažnejpovinnostiuloženejrozsudkomOSTrnava
zo dňa 04.09.2013, č.k. 10C/329/2013-32 v spojení s rozsudkom KS Trnava zo dňa 19.11.2013, č.k.
9Co/372/2013-69. /Táto exekúcia sa netýka splnenia peňažnej povinnosti, ani dlžníka žalobcu, ani

žalovanej 3/, súd ho preto vyhodnotil ako bezpredmetný vo vzťahu k predmetu konania./ Na OS Trnava
nie je vedené exekučné konanie voči dlžníkovi (č.l. 254).

11. Dlžník: Z Obchodného vestníka 137/2013 zo dňa 18.07.2013 (č.l. 38) vyplýva, že OS Prešov začal
konkurzné konanie voči dlžníkovi. Z Obchodného vestníka XXX/XXXX zo dňa 24.09.2013 (č.l. 39)

vyplýva, že OS Prešov zastavil konkurzné konanie dlžníka pre nedostatok majetku. Z uznesenia OS
Prešovzodňa18.09.2013č.k.1K/34/2013-74(č.l.166,251)vyplýva,žedošlokzastaveniukonkurzného
konania pre nedostatok majetku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2013. Z výpisov z OR
dlžníka vyplýva, že počas existencie dlžníka spoločníkom dlžníka bola od 13.06.2006 do 16.07.2008,
od 13.11.2008 do 09.03.2010 a od 10.03.2010 do 29.10.2014 osoba X. Š., bytom XXX XX Q. XXX. Táto

osoba bola konateľom od 13.06.2006 do 16.07.2008, a od 13.11.2008 do 10.05.2013 a od 11.05.2013
do 29.10.2014. Dlžník bol vymazaný z OR dňom 30.10.2014. Na OS Trnava nie je vedené exekučné
konanie voči dlžníkovi (č.l. 254).

12. Žalovaný 2/: Z výpisov z OR žalovaného 2/ vyplýva, že spoločníkom dlžníka bola od 14.10.2009

do 13.10.2017 osoba X. Š., bytom XXX XX Q. XXX. Táto osoba bola konateľom od 14.10.2009 do
21.03.2014, od 22.03.2014 do 28.06.2017 a od 29.06.2017 do 13.10.2017. Konateľ žalovaného 2/ nemal
žiadny vzťah k žalobcovi, žalovanú 3/ nemal o čom oboznamovať.

13. X. Š.: Z evidencie v registri obyvateľov (č.l. 273 a 278) vyplýva, že na adrese Q. XXX má trvalý

pobyt X. Š., nar. XX.XX.XXXX a jeho synovia: 1. X. Š., nar. XX.XX.XXXX a 2. X. Š., nar. XX.XX.XXXX
(žalovaný 1/).14. Žalovaný 1/: Z evidencie v registri obyvateľov (č.l. 278) vyplýva, že X. Š., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný
1/) je synom X. Š., K.. XX.XX.XXXX, Q. XXX a bratom X. Š., K.. XX.XX.XXXX, Q. XXX. V rozhodnom
období mal priateľku žalovanú 3/. Žalovaný 1/ si nepamätal, či oboznamoval žalovanú 3/ so vzťahom

k žalobcovi, pretože to bolo dávno.

15. Žalovaná 3/: Zo zápisnice o výsluchu svedka - žalovanej 3/ v konaní Č.:R.-XXX/X-B.-I.-XXXX zo
dňa 18.18.2014 (č.l. 229 a 306) vyplýva, že žalovaná 3/ v trestnej veci podozrivého X. Š. ako svedok
uviedla, že: S X. Š. sa zoznámila v roku 2010, začali spolu chodiť, neskôr sa zoznámila aj s jeho

rodinou. Chodili spolu 3 roky. Otca X. Š. poznala málo, nakoľko s nimi nežije. Vedela, že mali firmu
Trade Corporation, s.r.o., ktorá prevádzkovala penzión v Q.. Nevedela, či bol v strate alebo v pluse. V
máji 2012 ju požiadal bývalý priateľ X. Š. aj s bratom X., aby na seba previedla vlastnícke právo tohto
penziónu, ale že to bude iba na krátky čas. Jediný dôvod, prečo to chceli od nej bol ten, aby sa tam
zmenil majiteľ. Nakoľko vtedajšiemu priateľovi bezvýhradne dôverovala, chcela mu pomôcť a pristúpila
na to. Kúpnu zmluvu vyhotovil X. brat X., ktorý je právnik. X. sa právom nezaoberal, ale v podstate riadil

celý ten penzión aj s barom. S X. a X. sa stretla 09.05.2012 v I. na parkovisku pred barom Y., kde jej
dali podpísať kúpnu zmluvu, ktorá sa týkala predaja penziónu v Q.. Doniesli jej niekoľko nachystaných
dokumentov, ktoré vyhotovil X. a dali jej ich podpísať. Na týchto dokumentoch už bol podpísaný X. Š.
ako predávajúci a ako zástupca Trade Corporation, ona ich podpísala ako kupujúca. Dokumentov bolo
niekoľko. X. bezvýhradne dôverovala. Nemala dôvod nedôverovať X.. Čo sa týka kúpnej ceny, nevedela

o akú sumu išlo, neoznámili jej ju. Išlo o sumu 1 000 eur, o ktorej sa ako žalovaná dozvedela zo súdneho
spisu 8C/531/2013 vedený na súde v Trnave. Nikomu nič neplatila, keďže nevedela o akú sumu ide.
Potom bola vlastníkom penziónu nejakú dobu, penzión riadil X., bola vlastník iba na papieri. Zmluvy
a dokumenty vystavoval X., žiadala ho o kópiu, hovoril, že sa nemusí ničoho báť, že jej nebudú na
nič. Potom ju opäť obaja X. a X. požiadali, aby previedla vlastníctvo na X.. X. opäť prichystal všetky

dokumenty. Dňa 16.01.2013 ich doniesli pred školu v I., kde jej dali podpísať dokumenty už podpísané X.
Š. ako kupujúcim, mala ich podpísať ako predávajúci. Chcela kópie, X. ich nechcel poskytnúť. Nevedela,
či boli notársky overované. Potom myslela, že má pokoj, nezaujímala sa ďalej o to. V máji 2013 sa
stretli so G. Č., ktorý je priateľom ich sestry Ž.. Pýtal sa jej, či vie, aké zmluvy podpísala, postrašil ju, že
keď sa táto vec dostane na súd, bude mať problém. Tieto informácie sa potvrdili v decembri 2013, keď

bola do civilného konania pripustená ako žalovaná. V papieroch bolo napísané, že G. Č. je ručiteľom
pôžičky, o ktorej nevedela, že nejaká je. Nie je v žiadnom kontakte s rodinou Š., ani s X.. Keby vedela o
zmluve,žekúpilapenziónsdlhom,nekúpilabyho.Bolojejtozamlčané.Žalobcunepozná.FirmyGORAL
PLUS, s.r.o., LAROG, s.r.o., SARS PLUS, s.r.o. sú názvy firiem, na ktoré sa postupne premenovával
Trade Corporation. Nevedela, prečo sa zmenil názov, ani vlastníci. Mala za to, že Š. vedeli, čo robia,

keď ju dosadili ako vlastníka penziónu. Podľa právneho zástupcu žalovaná 3/ má iba veľmi obmedzené
vedomosti o celom prípade, uzavrela kúpne zmluvy zo dňa 09.05.2012 ako kupujúca a 16.01.2013 ako
predávajúca. Poukázal na nejasnosť žaloby voči žalovanej 3/ v tom rozsahu, že v žalobe sa označuje
za blízku osobu ostatných žalovaných v zmysle ust. § 116 OZ. Následne v rámci ďalších vyjadrení ju
žalobca označuje ako tretiu osobu s poukazom na ust. § 42b ods. 3 OZ, pričom v ďalších vyjadrenie

opätovne uvádza, že žalovaní sú blízkymi osobami. Žalovaná nikdy nebola, ani nie je blízkou osobou
ostatných žalovaných, resp. ich obchodných spoločností a preto je potrebné sa v tomto konaní zaoberať
otázkou uvedenou v § 42b ods. 3 posledná veta OZ, kedy je potrebné zisťovať, či žalovanej 3/ boli
známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobca žalovanú 3/ označuje ako
tretiu osobu, pričom žalovaná 3/ nemala žiadnu vedomosť o dôvodoch odporovateľnosti úkonov a preto

žalobu v tomto rozsahu voči žalovanej 3/ považoval za nedôvodnú. Žalovaná 3/ po tom, ako zistila, že
bola zatiahnutá do sporu žalobcu a žalovaných, prerušila s nimi kontakt, ukončila vzťah s X. Š.. Súd
nevykonal navrhnutý výsluch žalovanej 3/ ako svedka, nakoľko žalovaná je stranou sporu, nie svedkom
a súd sa oboznámil s jej výpoveďou v trestom konaní Č.:R.-XXX/X-B.-I.-XXXX.

16. Ručiteľ: Z Obchodného vestníka 140/2014 zo dňa 23.07.2014 (č.l. 241) vyplýva, že OS Trnava
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - G. Č.. Z Obchodného vestníka 241/2016 zo dňa 16.12.2016
(č.l. 242) vyplýva, že OS Trnava zrušil konkurz na majetok úpadcu - G. Č.. Z pripojeného spisu OS
Trnava sp. zn. 23K/18/2014 vyplýva, že prihlásená a zistená suma žalobcu bola vo výške 82.341,32
eur. Rozsah uspokojenia vo výške 25,04%, vo výške 20.620,77 eur, neuspokojená pohľadávka vo

výške 61.720,55 eur. Súd nevykonal navrhnutý výsluch svedka G. Č., nakoľko zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 01.07.2007 uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom (č.l. 23) je zrejmé, že pôžička
bola zabezpečená spôsobilým ručiteľom, ako aj to, kto je ručiteľom, že prebral všetky záväzky vrátane
záväzku splatiť dlžnú sumu (pôžičku) aj so zmluvnou pokutou. Súd nie je povinný vykonať dôkaz vprípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto,
že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti,
ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté

žalobcom, lebo by bolo vzhľadom na zistený skutkový stav nadbytočným a neúčelným a postupoval tak
tiež v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

17. Č.:R.-XXX/X-B.-I.-XXXX: Z uznesenia OR PZ v Trnave (č.l. 173, 177) vyplýva, že dňa 13.04.2014
bolo začaté trestné stíhanie vo veci poškodzovania veriteľa na tom skutkovom základe, že neznámy

páchateľ uzatvoril zmluvu o prevode nehnuteľností na žalovaného 2/ za cenu 1 000,- €, čím mal zmariť
uspokojenie veriteľa - žalobcu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2007 medzi žalobcom a
dlžníkom, čím mal žalobcovi spôsobiť škodu. Z oznámenia OR PZ v Trnave zo dňa 08.12.2014 (č.l. 185)
vyplýva, že v konaní vedenom na OKP PR PZ PTZ Trnava pod Č.:R.-XXX/X-B.-I.-XXXX je potrebné
splniť pokyn prokurátora a následne bude vznesené obvinenie osobe X. Š., príp. ďalším osobám. Z
oznámenia OR PZ v Trnave zo dňa 12.09.2016 (č.l. 216) vyplýva, že sa vedie vyšetrovanie vo veci

zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. pod Č.B.:R.-XXX/X-
B.-I.-XXXX. Z upovedomenia OR PZ v Trnave zo dňa 04.05.2017 (č.l. 253) vyplýva, že dňa 28.04.2017
bolo v konaní Č.:R.-XXX/X-B.-I.-XXXX vznesené obvinenie osobe X. Š., K.. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č..
XXX za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zák. a zločin legalizácie
príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.

18. Prevody nehnuteľností: Z LV č. XXXX, kat. územie Q. (č.l. 21, 94, 101, 283) vyplýva toto poradie
vlastníkov nehnuteľností: (i) dlžník, (ii) žalovaný 2/, (iii) žalovaná 3/, (iv) žalovaný 1/.
Z rozhodnutia a kúpnej zmluvy pod B. XXX/XX (č.l. 77 a 287) vyplýva, že dlžník previedol nehnuteľnosti
na žalovaného 2/ za kúpnu cenu 1 000,- € (prvý prevod). Za obe spoločnosti konala tá istá osoba X.

Š., K.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX.
Z rozhodnutia a kúpnej zmluvy pod B. XXXX/XX (č.l. 84, 291) vyplýva, že žalovaný 2/ previedol
nehnuteľnosti na žalovanú 3/ za kúpnu cenu 1 000,- € (druhý prevod). Za žalovaného konal X. Š., K..
XX.XX.XXXX, O. Q. XXX (brat žalovaného 1/), žalovaná 3/ bola v tom čase priateľka žalovaného 1/.
Z rozhodnutia a kúpnej zmluvy pod B. XXX/XX (č.l. 88, 294) vyplýva, že žalovaná 3/ previedla

nehnuteľnosti na žalovaného 1/ za kúpnu cenu 1 000,- € (tretí prevod).
Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom H.. J. J. (č.l. 311) vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľností je 356 000,- €.

19. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

20. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

21. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň

10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.22. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je
právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

23. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

24. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť

nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

25. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

26. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27. Účelom a zmyslom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť dlžníkovi, aby
nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj majetok ukrátil vymáhateľné pohľadávky veriteľa a ochrana

veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom
urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný.
28. Takáto žaloba môže byť úspešná vtedy, ak sú preukázané tieto predpoklady: (i) existencia
platného odporovaného právneho úkonu, (ii) existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, (iii)
ukrátenie veriteľa (pohľadávku žalobcu nemožno uspokojiť z majetku dlžníka), tzv. objektívna stránka

odporovateľnosti, (iv) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, t.j.
subjektívna stránku odporovateľnosti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch,
ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré
dlžník urobil v prospech týchto osôb.

29. Súd v danej veci posudzoval najmä:
a) aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 OZ),
b) pasívnu vecnú legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 OZ)
b) podmienky odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 OZ),
c) existenciu vymáhateľnej pohľadávky

d) právne následky spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. 4 OZ)
e) existenciu ďalšieho majetku (vrátane „spôsobilého ručiteľa“).

30. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Musí ísť o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí skutočne ukracovať

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Musí ísť o kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka,
teda o odňatie možnosti, aby sa pohľadávka veriteľa mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka.
31. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôžedosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku
dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002).
32. Takéto zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej

pohľadávky na základe exekúcie, hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak
uspokojiť.
33. Z odporovateľných právnych úkonov majú právny význam tie, pri ktorých dlžník nedostal buď žiadne,
alebo podstatne nižšie protiplnenie, než sa všeobecne očakávalo.
34. K ukráteniu veriteľa smerujú predovšetkým bezodplatné scudzovacie zmluvy (darovacia zmluva)

alebo zmluvy, ktoré sú evidentne nevýhodné pre dlžníka a ich účelom je zbaviť sa majetku za každú
cenu,lenabysadlžníkvyholexekúcii./Môžeísťajodisimulovanúzmluvu,ktorousabezodplatnázmluva
simuluje odplatnou zmluvou./
35. Za ukracujúce sa nepovažujú tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu
zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a OZ nejde vtedy, ak
dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne)

ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada (Rc 30/2009).
36. V danom prípade prevod za 1 000,- € (bez reálneho vyplatenia kúpnej ceny) nie je ekvivalentný
právny úkon, pretože dlžník za nehnuteľnosti nenadobudol plnenie skutočne rovnocennej povahy.
Takým by bolo plnenie, ktoré by sa približovalo k všeobecnej cene nehnuteľností, ktorá bola znaleckým
posudkom stanovená na 356 000,- € (č.l. 325).

37. Žalovaní v konaní argumentovali tým, že odporovať možno len úkonom dlžníka, teda že žalovaný 1/
a 3/ nie sú dlžníkmi veriteľa. Názory, že len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa a ak iná osoba než dlžník
urobí úkon, nemá to mať za následok vznik odporovateľnosti, vyplývajú zo zásady, že právne účinky
odporovacej žaloby sa nedotýkajú právneho postavenia tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vec
od osoby, na ktorú dlžník previedol k veci vlastnícke právo.

38. Súd pri posudzovaní neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu žalobou
uplatneného odporu však v danom prípade vyhodnotil všetky napadnuté úkony ako „úkony dlžníka“ a
to so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že hoci pri druhom a treťom prevode
nejde formálne o „úkon dlžníka“, ale súd ustálil, že materiálne pri všetkých napadnutých prevodoch
ide de facto o úkony dlžníka, ktoré sledovali jeden spoločný zámer, a to ukrátenie veriteľa. Uvedené

preukazuje fakt, že napadnutými prevodmi sa nehnuteľnosti prostredníctvom žalovanej 3/ dostali z
majetku dlžníka do vlastníctva žalovaného 1/, štatutárny zástupca dlžníka a žalovaný 1/ sú bratmi.
Autorom zmlúv pri všetkých prevodoch bola rovnaká osoba, resp. rovnaké osoby, ktoré spájal jednotiaci
zámer „o udržanie majetku v rodine“. Pri druhom a treťom prevode bola v podstate využitá nevedomosť
a dôverčivosť žalovanej 3/, ktorá síce v konaní tvrdila, že o okolnostiach odporovateľnosti nevedela, ale

podľa názoru súdu mala vedieť alebo sa na takom úkone nemala zúčastniť. Pri prevodoch nehnuteľností
nejde v žiadnom prípade o bežnú vec alebo „maličkosť“, kde by mohla byť „ochota žalovanej 3/ pomôcť
žalovanému 1/ a jeho bratovi“ na mieste, a už vôbec nie pri prevode nehnuteľností za 1 000,- € (pri
prevodoch nedošlo ani k zaplateniu kúpnych cien). Súd konštatuje, že v súlade s rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít žalovaná 3/ mala vyvinúť takú činnosť (aktivitu), aby úmysel ukrátiť veriteľa

spoznala, teda aby sa o tomto úmysle pri bežnej opatrnosti dozvedela. Súd vyhodnotil, že v prípade
žalovanej 3/ nepostačuje odkázať na to, že žalovanému 1/ dôverovala alebo že mu chcela pomôcť a je
názoru, že mala odmietnuť účasť na napadnutých prevodoch.
39. Súd pri aplikácii právnych predpisov na prejednávanú vec vychádzal z teleologického výkladu
právnych noriem, a teda zo skutočnosti, že zmyslom existencie právnych predpisov nie je ich doslovná

formalistická aplikácia, ale ich reálne použitie na účel, na ktorý boli vytvorené, pričom snaha žalovaných
cielene obísť inštitút odporovateľnosti nemôže požívať právnu ochranu.
39. Preto v jej prípade ani nemožno prihliadať na jej prípadnú dobromyseľnosť, pretože žalovaná 3/ od
začiatku vedela, že „bude vlastníkom len na určitý čas“, čo jej mohlo byť prinajmenšom podozrivé.
40. V ďalšom súd poukazuje na rozhodnutie uverejnené pod R 5/2008, podľa ktorého: Vlastnícke právo

toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je
podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 OZ.
41. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom
tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 OZ,
preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá

právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného
odporovania (Uz NS SR z 21. 5. 2009, sp. zn. 2 MCdo 19/2008, teda pri možnostiach náhrady, čím
argumentoval žalovaný 1/.42. Súd sa teda priklonil k názoru, že dosiahnutie relatívnej neúčinnosti právneho úkonu medzi dlžníkom
a osobou, na ktorú bol prevedený majetok dlžníka spôsobuje neúčinnosť ďalších súvisiacich právnych
úkonov, ktoré sa týkajú tohto majetku. Preto zmena vlastníctva nemá vplyv na možnosť odporovať

právnemu úkonu.
43. V súvislosti s odporovateľnosťou vystupujú štyri subjekty: (i) veriteľ, (ii) dlžník, (iii) druhá strana
odporovateľného právneho úkonu a (iv) osoba blízka dlžníkovi.
44. Aktívnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie strán vyplývajúce z hmotného práva. Má ju ten,
kto je nositeľom subjektívneho práva. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je teda

veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Vymáhateľnou
je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva alebo je vykonateľná podľa iných procesných
predpisov. V danom prípade žalobca ako veriteľ bol účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu, z
ktorého mu vznikla vymáhateľná pohľadávka voči dlžníkovi, avšak tá nebola z dôvodu odporovateľných
právnych úkonov uspokojená z majetku dlžníka. Veriteľ je vo všeobecnosti aktívne legitimovaný na
podanie odporovacej žaloby voči osobe, s ktorou dlžník urobil odporovateľný právny úkon, ale aj voči

osobe, u ktorej sa nachádza prevedený majetok dlžníka.
45. V danom prípade sa majetok nachádza u osoby blízkej štatutárnemu zástupcovi dlžníka, teda u
žalovaného 1/.
46. Žalovaní namietali, že žalovaný 1/ a 3/ nie sú pasívne legitimovaní. V ustanovení § 42b ods. 2 OZ
je upravená pasívna legitimácia. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný,

môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený
právny úkon (R 86/2003). Táto osoba nie je síce výslovne pomenovaná, avšak výkladom možno zistiť,
o koho ide. Ide o nielen osoby, s ktorými dlžník dojednal priamo odporovateľný právny úkon, ale i ďalšie
osoby, ktoré od tejto tretej osoby nadobudli uvedený majetok.
47. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42b ods. 2 OZ znamená akúkoľvek majetkovú výhodu, a to

bez ohľadu na to, či bola táto výhoda dosiahnutá na základe odplatného alebo bezodplatného právneho
úkonu. Majetkový prospech získa tretia osoba od dlžníka najmä v prípade, keď ide o bezodplatný prevod
majetku alebo o prevod za výrazne nižšiu cenu, než je jeho skutočná hodnota. Predpokladá sa, že na
základe ekvivalentného právneho úkonu nemožno získať majetkový prospech.
48. Súd na tomto mieste uvádza, že žalovaná 3/ podľa názoru súdu nemala z napadnutých právnych

úkonov žiadny prospech, naopak bola „vystavená súdnemu konania“ ako sankcii za to, že sa s
poukazom na nedostatok náležitej starostlivosti (aktivity), hoci neskúsená a dôverčivá, vôbec na
úkonoch zúčastnila. Prospech nadobudol práve žalovaný 1/, ktorému bol navyše uznesením OS
Trnava 10C/329/2013 zo dňa 04.09.2013 uložený zákaz nakladania a scudzovania nehnuteľností do
právoplatného skončenia vo veci samej (č.l. 103).

49. Podľa § 42b ods. 3 OZ má odporovacia žaloba smerovať v prvom rade proti osobám, ktoré priamo
s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon. Ustanovenie § 42b ods. 3 OZ teda rozlišuje tri okruhy
osôb: a) druhá strana právneho úkonu dlžníka, b) osoby blízke dlžníkovi (§ 116 a § 117 OZ) a c) tretie
osoby, najmä dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených v a) a b) (§ 42b ods. 3 OZ).
50. Pri odporovateľnosti je dôležitá tiež subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok

s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa.
51. Ak ide o akúkoľvek (cudziu) tretiu osobu, v ich prípade musí byť daná vedomosť o úmysle
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa preukázaná. Predmetom dokazovania však nie je preukázanie skutočnej
vedomosti tretej osoby, ale okolností, ktoré môžu svedčiť o tom, že tretia osoba mohla mať takúto
vedomosť, a to vzhľadom na svoj vzťah k dlžníkovi a okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu právneho

úkonu s dlžníkom.
52. Preto je v podstate nerozhodné, či v prípade žalovanej 3/ ide o blízku osobu alebo tretiu osobu.
Táto spĺňa kritériá tretej osoby, kedy postačuje, ak jej boli (mali byť) známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu a podľa názoru súdu aj kritériá blízkej osoby, pri ktorej platí vyvrátiteľná
domnienka o vedomosti o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Obdobné platí aj v prípade žalovaného 1/, teda

súčasného vlastníka nehnuteľností, a preto aj keby súd neposúdil všetky uskutočnené úkony ako úkony
dlžníka, musel by rozhodnúť o neúčinnosti tretieho prevodu uskutočneného so žalovaným 1/, nakoľko
aj u neho sú naplnené predpoklady odporovateľnosti.
53. Otázka, koho má zákon na mysli pod tretími osobami, je teda otázkou výkladu. Súd v danom
prípade pripustil rozširujúci výklad ustanovenia § 42b ods. 3 vety za bodkočiarkou OZ tak, že žalovanými

môžu byť aj ďalšie osoby, ktoré v rámci reťazenia zmluvných prevodov nadobudli majetok dlžníka (ak
dlžník A previedol majetok na osobu B ako prvonadobúdateľa a tá zasa na osobu C, potom je osoba
C druhým nadobúdateľom majetku dlžníka). Táto úvaha je potom dôvodná najmä v tých prípadoch,
keď dôjde k reťazeniu prevodov, pričom vo všeobecnosti ide o nastrčené nemajetné osoby a na koncitohto reťazca je organizátor celej transakcie, u ktorého skončil majetok dlžníka. Súd je názoru, že pri
zohľadnení teleologického výkladu aplikovateľných právnych noriem v takýchto a podobných prípadoch
musí mať veriteľ možnosť žalovať spolu s prvotným nadobúdateľom majetku aj ďalšie osoby, ktoré

neboli v priamom formálnom právnom vzťahu s dlžníkom, ale majetok dlžníka skončil u nich. Až v
prípade, že tretie osoby by boli dobromyseľné a nadobudli by majetok za reálnu trhovú hodnotu,
bolo by možné uvažovať nad tým, aby právne účinky odporovateľnosti nezasahovali do ich právneho
postavenia. Uvedené však nie prípadom vo veci samej. Úvahu o rozširujúcom výklade podporuje tiež
právna doktrína /viď Fekete, I., Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok Všeobecná časť (§ 1 -

§ 122), Eurokódex, online verzia na C..A..W./.
54. Do druhej skupiny patria osoby blízke dlžníkovi, na ktoré dlžník previedol odporovateľným právnym
úkonom svoj majetok. Okruh týchto osôb možno vyvodiť z ustanovení § 116 a § 117 OZ, na ktoré sa
odvoláva § 42a ods. 2 OZ.
55.Podstatnéjeto,ževovzťahukosobámblízkymdlžníkovisazaodporovateľnýpovažujenielenprávny
úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva), ale

aj právny úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej osoby podľa
§ 50 OZ).
56. Za blízke osoby možno považovať nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby.
57. Pokiaľ ide o žalovaného 2/: Právnická osoba sa v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ považuje
za osobu blízku dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, ak je dlžník jej štatutárnym orgánom (členom

štatutárneho orgánu), ako aj vtedy, ak je dlžník spoločníkom, členom alebo zamestnancom tejto
právnickej osoby (príp. ak má k nej iný podobný vzťah) a súčasne keby dôvodne pociťoval ujmu, ktorú
utrpela právnická osoba, ako vlastnú ujmu (Rc 53/2004). V prípade právnickej osoby sa za úmysel
ukrátiť veriteľa považujú prípady, ak úmysel možno pričítať osobám, ktoré vystupujú v mene právnickej
osoby (t. j. členovia štatutárneho orgánu). Žalovanému 2/ by sa pri prvom prevode za žiadnych okolností

nepodarilo preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nepoznal, keďže vôľa dlžníka, ako aj
žalovaného 2/ je vyjadrená prostredníctvom konajúcej (tej istej) fyzickej osoby.
58. Aj v prípade druhého prevodu súd ustálil, že žalovaná 3/ bola blízkou osobou minimálne vo vzťahu
k žalovanému 1/, ktorá mala podľa názoru súdu vykonať takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t. j.

aby sa o tomto úmysle dozvedela). Úspešná obrana blízkej osoby spočíva nielen v jej tvrdení, že o
úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela ani nemohla vedieť, ale tiež
v tvrdení a preukázaní, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie takého úmyslu dlžníka. Odkaz
na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi ako darcami a žalovanými, ich deťmi ako
obdarovanými ako taký dôkaz nenahradzuje (Ro NS ČR z 1. 10. 2004, sp. zn. 30 Cdo 808/2004).

60. O právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo ktorý urobil dlžník v prospech tejto
osoby v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ide vtedy, ak boli dlžník a druhá strana v postavení
osôb sebe navzájom blízkych v čase, keď bol urobený právny úkon (Rc 38/2013). Podľa právnej teórie
dokonca rozvedení manželia by mohli byť navzájom v postavení blízkych osôb ustanovenia § 116 veta
za bodkočiarkou OZ. Hoci žalovaná 3/ tvrdila, že so žalovaným 1/ nebola blízkou osobou, lebo jeho ujmu

by nepociťovala ako vlastnú, zároveň ho považovala za priateľa, ktorému „bezvýhradne dôverovala a
chcela mu pomôcť“, ako aj jeho rodine (bratovi), z čoho je zrejmý jej jednoznačný emocionálny vzťah
k žalovanému 1/ v čase uzatvorenia právneho úkonu. Súd hodnotí okolnosti odporovateľnosti v čase
uskutočnenia právneho úkonu, nie po ňom, a preto vyjadrenie žalovanej 3/ v čase konania o žalobe, že
by ani v čase uskutočnenia úkonov ujmu žalovaného 1/ nepociťovala ako vlastnú, ktoré vyjadrenie je v

súčasnosti vzhľadom na to, že bola žalovaným 1/ a jeho bratom „oklamaná“, prirodzené, avšak pre súd je
rozhodná práve žalovanou 3/ popísaná bezvýhradná dôvera, ktorú mala v čase úkonu k žalovanému 1/.
61. Blízka osoba musí preukázať, či a akú činnosť (aktivitu) vyvinula v čase uzavretia odporovaného
úkonu, aby úmysel dlžníka ukrátiť takým úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť
(aktivita) predstavovala vzhľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť

(aktivitu) v čase úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť,
nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Tento názor je vyjadrený aj v týchto
rozhodnutiach: Ro NS ČR zo 17. 7. 2002, sp. zn. 21 Cdo 1751/2001, Ro NS ČR z 23. 1. 2002, sp. zn.
21 Cdo 313/2001, NS ČR z 5. 11. 2008, sp. zn. 30 Cdo 978/2007; Ro NS ČR z 23. 5. 2001, sp. zn.
21 Cdo 1912/2000, Ro NS ČR zo 7. 5. 2002, sp. zn. 21 Cdo 1290/2001, Ro NS ČR z 15. 9. 2005, sp.

zn. 30 Cdo 749/2005.
62. Podľa súdnej praxe na obranu osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa nepostačuje:
-tvrdenie,žeblízkaosobanevedelaodlhochdlžníkaaojehoúmysleukrátiťveriteľauzavretímdarovacej
zmluvy alebo dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože jej dlžník(napr.) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre
ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (Ro NS ČR z 31. 10. 2000, sp. zn. 21 Cdo 864/2000);
- tvrdenie, že sa blízka osoba nezaujímala o podnikanie rodičov, že ju rodičia o vlastnej podnikateľskej

činnosti a jej výsledkoch vôbec neinformovali;
- odkaz blízkej osoby na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi ako darcami a
žalovanými ich deťmi ako obdarovanými, čo nenahrádza dôkaz o vynaložení náležitej starostlivosti na
poznanie úmyslu dlžníka (Ro NS ČR z 1. 10. 2004, sp. zn. 30 Cdo 808/2004);
- argument blízkej osoby o tom, že nemala potrebu robiť žiadne kroky na poznanie úmyslu dlžníka (napr.

manžela) ukrátiť veriteľa (Ro NS ČR z 2. 5. 2005, sp. zn. 30 Cdo 635/2005);
- tvrdenie blízkej osoby, že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil
domácnosť, čo je úplne bežná záležitosť (Ro NS ČR z 22. 6. 2006, sp. zn. 21 Cdo 2088/2000).

63. S poukazom na uvedenú rozhodovaciu prax, súd vyhodnotil obranu žalovanej 3/ ako nedostatočnú.
64. Súd ďalej posudzoval, či v danom prípade je splnená požiadavka existencie vymáhateľnej

pohľadávky: Žalovaný 1/ namietal neexistenciu judikovanej pohľadávky, pretože dlžník zanikol. Súd
preto poukazuje na názor NS SR vyslovený v rozhodnutí z 27. 2. 2012, sp. zn. 4 Cdo 198/2010,
podľa ktorého: Pokiaľ mal veriteľ preukázateľne voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorú si aj
v súdnom konaní riadne uplatnil, táto mu však nebola právoplatne v takomto konaní priznaná len z
dôvodu (medzitýmneho) zániku dlžníka v dôsledku zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre

nedostatok majetku dlžníka, nestratil tým veriteľ aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosť právneho
úkonu. Na základe toho možno dospieť k záveru, že, žalobca nestratil aktívnu legitimáciu v konaní o
neúčinnosť právneho úkonu, hoci nemôže viesť - len z dôvodu zániku dlžníka pre nedostatok majetku
- exekúciu voči zaniknutému dlžníkovi. Podľa názoru súdu v súlade s názorom NS ČR v rozhodnutí z
27. 5. 2010, sp. zn. 30 Cdo 3832/2009 postačuje, že veriteľ v konaní o odporovacej žalobe preukáže

existenciu vymáhateľnej pohľadávky právoplatným rozsudkom, ktorým je dlžníkovi uložená platobná
povinnosť, ktorá predstavuje žalobcovi prisúdenú peňažnú pohľadávku. Existencia pohľadávky na
základe rozsudkov OS Trnava sp. zn. 19C/84/2011 a KS Trnava sp. zn. 9Co/139/2012 bola nesporná.
Pritom postačuje existencia hoci len jednej pohľadávky, v tomto prípade pohľadávky I, a je nerozhodné,
či veriteľ disponuje prípadne aj pohľadávkou II. Hmotnoprávna úprava inštitútu odporovateľnosti podľa

ustanovenia § 42a OZ umožňuje žalovanému založiť svoju obranu proti odporovacej žalobe na
tvrdeniach a dôkazoch, že vymožiteľná pohľadávka žalujúceho veriteľa voči dlžníkovi zanikla (Ro NS
ČR z 11. 12. 2007, sp. zn. 30 Cdo 3302/2006). Zánik ale musí nastať z iných dôvodov ako zánik
pohľadávky pre zánik dlžníka (napr. započítanie, premlčanie a pod.). V opačnom prípade by inštitút
odporovateľnosti stratil svoj význam a každej odporovacej žalobe by bolo možné „vyhnúť sa“ s odkazom

na zánik dlžníka, čo je neprípustné. Uvedené je podporené aj tým, že pasívne legitimovaný subjekt
sa nemôže s úspechom brániť proti odporovacej žalobe veriteľa tým, že nárok voči dlžníkovi bol už
uspokojený (§ 42a ods. 1 OZ).
65. Žalovaný 1/ argumentoval tým, že voči dlžníkovi už pre jeho zánik nemožno viesť exekúciu. Bolo
preukázané, že neprebieha žiadne exekučné konanie proti dlžníkovi. Uvedené je logické, avšak: Výkon

rozhodnutia (exekúciu) je možné viesť proti osobe, v prospech ktorej bol urobený právny úkon, nie proti
dlžníkovi. (NS ČR z 3. 10. 2007, sp. zn. 30 Cdo 2684/2007).
66. Odporovateľnosť totiž predstavuje náhradný spôsob, akým sa veriteľ môže domôcť uspokojenia
svojej pohľadávky voči nepoctivému dlžníkovi, ktorý odporovateľným právnym úkonom privodil svoju
platobnú neschopnosť a svoj zánik. To, či bude pohľadávka veriteľa v konečnom dôsledku uspokojená,

sa dozvie v priebehu exekučného konania. Až po neúspešnej exekúcii prichádza na rad odporovacia
žaloba voči tretej osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok.
67. Ak žalovaný 1/ tvrdí, že sa veriteľ môže namiesto určenia neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu
domáhať (len) práva na náhradu podľa ustanovenia § 42a ods. 4 časti vety za bodkočiarkou OZ, súd
uvádza, že rovnako ide o odporovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 42a OZ (veď odporovacia žaloba

zahŕňa nielen požiadavku veriteľa o určenie neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu, ale aj veriteľom
uplatnené právo na náhradu podľa ustanovenia § 42a ods. 4 časti vety za bodkočiarkou OZ), v ktorej
sa otázka právnej neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu skúma len ako otázka predbežná (porovnaj
napr. Ro NS ČR z 20. 6. 2013, sp. zn. 21 Cdo 1676/2012).
68. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s

§ 42a ods. 1 OZ uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny
dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť veriteľa domáhať sa
uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku,
a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až právoplatnosťou rozsudku,ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Až v prípade, že toto uspokojenie formou in natura (postihnutím
nehnuteľností, ktoré ušli z majetku dlžníka) nie je dobre možné, až vtedy má ukrátený veriteľ právo na
náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

69. K úmyslu ako subjektívnej stránke odporovateľnosti súd uvádza, že zákon uvádza úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa (animo fraudandi), a to ako jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti.
Nehovorí však, o aký druh úmyslu ide. Môže ísť nielen o priamy úmysel (dolus directus), t. j. vedomosť
dlžníka,žesvojímkonanímukracujesvojhoveriteľaažetentonásledokchceajspôsobiť,aleajnepriamy
úmysel (dolus indirectus), t. j. vedomosť dlžníka o tom, že svojím právnym úkonom môže ukrátiť svojho

veriteľa a že bol s týmto následkom uzrozumený.
70. O úmysel ukrátiť veriteľa ide nielen vtedy, ak chcel dlžník právnym úkonom ukrátiť svojho veriteľa,
ale aj vtedy, ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa, a pre prípad, že ho skutočne
ukráti, bol s tým uzrozumený (Ro NS ČR z 11. 7. 2013, sp. zn. 21 Cdo 2905/2012).
71. Súd konštatuje, že pri prvom prevode išlo o priamy úmysel dlžníka, pri druhom prevode, hoci
nešlo formálne o úkon dlžníka, ale materiálne išlo o úkon dlžníka, aj pri druhom prevode išlo o priamy

úmysel dlžníka a vedomosť žalovaného 1/. Pri treťom prevode mal byť úmysel prevodcu (de facto úkon
dlžníka) pretrhnutý hrubou nedbanlivosťou žalovanej 3/, tú je však možné preklenúť úmyslom dlžníka
a vedomosťou žalovaného 1/.
72. Medzi stranami sporu bola sporná okolnosť naliehavého právneho záujmu na určení, ku ktorému súd
uvádza, že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § § 137 písm. c) CSP, preto navrhovateľ

nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd sa s poukazom na účel
odporovacej žaloby nestotožnil s tvrdením žalovaného 1/, že po zániku dlžníka je nutné preukázať
naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti, pretože podľa názoru súdu tento naďalej vyplýva
zo zákona, čo podporuje tým, že odporovať právnemu úkonu možno aj vtedy, keď bola pohľadávka
uspokojená.

73. Náznaky úvah strán o neplatnosti prevodov súd vyhodnotil v súlade s názorom NS ČR v rozhodnutí
z 1. 7. 2008, sp. zn. 29 Odo 1027/2006, podľa ktorého: Ak urobil dlžník (ako predávajúci) dvojstranný
právny úkon (kúpnu zmluvu) v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a ak bol tento úmysel dlžníka cum
animo fraudandi druhej zmluvnej strane (kupujúcemu) známy alebo ak je u nej znalosť tohto úmyslu
prezumovaná (v prípade, že kupujúci bol osobou blízkou dlžníkovi), spôsobuje to nie neplatnosť kúpnej

zmluvy, ale jej neúčinnosť (ktorá môže byť vyslovená na základe odporovacej žaloby). Inak povedané,
následkom, ktorý spája zákon bez ďalšieho s vedomosťou druhej zmluvnej strany o úmysle dlžníka
ukrátiť právnym úkonom svojich veriteľov, je možnosť dosiahnutia vyslovenia neúčinnosti právneho
úkonu. S touto vedomosťou nie je naopak bez ďalšieho spojený úsudok, že druhá zmluvná strana
rovnako konala v úmysle ukrátiť dlžníkových veriteľov.

74. Záver o prípadnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo (malo dôjsť) k ďalšiemu prevodu
majetku nadobudnutého od dlžníka, urobený ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o odporovacej
žalobe by predstavoval zásah do právnych pomerov účastníkov tohto právneho úkonu „bez právneho
dôvodu“, lebo v tom čase ešte nebolo (a ani nemohlo byť) isté, či k právoplatnému určeniu právnej
neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľovi vôbec dôjde a či sa veriteľ naozaj bude môcť domáhať

uspokojenia svojej (ukrátenej) pohľadávky z vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré ušli z majetku
dlžníka.
75. Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa § 42a OZ, má voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa uňho nenachádza vec nadobudnutá týmto
úkonom. Veriteľ sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník

(ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby (R 110/1998).
76. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal formuláciu toho, čoho sa žalobca domáhal (absencia informácie o
vkladovom konaní v petite žaloby) súd sa stotožnil s názorom NS ČR v rozhodnutí z 19. 12. 2007,
sp. zn. 30 Cdo 1239/2007, podľa ktorého: Ak v danej veci zo spisu vyplýva, že z obsahu žaloby
možno bez pochybností vyvodiť určité a zrozumiteľné označenie odporovateľného právneho úkonu

uvedením účastníkov zmluvy, jej dátumu a predmetu, ktorým sú v danom prípade zmluvou prevádzané
nehnuteľnosti, ktorých konkrétna špecifikácia vyhovuje požiadavke ich individualizácie, spĺňa žaloba
všetky potrebné náležitosti vecnej prejednateľnosti. Požiadavku, aby bolo zo žaloby zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha, pritom nemožno vykladať tak, že by bol žalobca povinný urobiť súdu návrh na
znenie výroku jeho rozsudku (Ro NS ČR z 19. 12. 2007, sp. zn. 30 Cdo 1239/2007).

77. Na záver súd uvádza, že: K ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle § 42a OZ nedochádza, ak dlžník
vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil (Ro NS ČR z 22. 6. 2001,
sp. zn. 21 Cdo 2088/2000). Ak žalovaný 1/ tvrdil, že týmto majetkom má byť „spôsobilý ručiteľ“, súd
konštatuje, že táto úvaha bola vyvrátená tým, že bol vyhlásený aj zrušený konkurz na majetok dlžníka -G. Č.. S týmto tvrdením žalovaného 1/ sa súd nestotožnil a prípadný majetok ručiteľa G. Č. nepovažuje
za „majetok“, ktorý postačoval na úplné uspokojenie pohľadávky žalobcu.
78. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná v zásade dôvodne

a vyhovel jej spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia tak, že vo výroku I. určil, že
kúpna zmluva zo dňa 06.12.2010 uzavretá medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako
kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností je voči žalobcovi právne neúčinná, vo výroku II.
že kúpna zmluva zo dňa 09.05.2012 uzavretá medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovanou 3/ ako
kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností je voči žalobcovi právne neúčinná, vo výroku III.

že kúpna zmluva zo dňa 16.01.2013 uzavretá medzi žalovanou 3/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako
kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností je voči žalobcovi právne neúčinná.

79. Súd vo výroku IV. zamietol žalobu v časti určenia, že kúpna zmluva zo dňa 06.12.2010 uzavretá
medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim je voči žalobcovi aj vo vzťahu k
žalovanej 3/ a žalovanému 1/ právne neúčinná, pretože výsledkom odporovania má byť neúčinnosť

právneho úkonu voči žalobcovi, určenie neúčinnosti „aj vo vzťahu k žalovanej 3/ a žalovanému 1/“ je
nadbytočné a takéto určenie zo zákona nevyplýva.

80. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník. Súd o trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Súd určil neúčinnosť v troch zo štyroch navrhovaných častiach, čo predstavuje úspech žalobcu vo výške
75%. Popri úspechu je nutné zohľadniť neúspech žalobcu vo výške 25% v zamietavej časti, ktorá sa
týkala žalovaných 1/, 2/, aj 3/, na základe čoho súd vo výroku V. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným

1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%, teda podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).