Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010328
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617010328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

26. marca 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
G. C. S. I. R. O. Č. Í. T.,nar. XX. X. XXXX E. Ž., trvale bytom Mesto Ž., adresa na doručovanie A..
S.. T. XXX/XX, Ž. L. Y., nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu vyživovacia povinnosť na maloletého syna L. C., nar. XX. X. XXXX, vyplýva priamo zo zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a jej výška bola stanovená na základe posúdenia predbežnej otázky podľa § 7
ods. 1 Trestného poriadku povereným príslušníkom PZ na sumu minimálneho výživného, t. j. vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003

Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré
je povinný plniť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého
dieťaťa B. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Mesto Ž., toho času bytom D. XXX/X, okres E. L. P., odo
dňa 1. 2. 2012 až do 26. 3. 2018, túto vyživovaciu povinnosť v Žiari nad Hronom ani inde neplnil, a to ani v
dobeod1.2.2012do24.10.2013,kedybolvovýkonetrestuodňatiaslobody,kdevyživovaciupovinnosť
na maloletého syna L. nenahlásil, čím úmyselne neplnil na maloletého syna vyživovaciu povinnosť,
hoci v ústave na výkon trestu odňatia slobody bol zamestnaný a dostával pracovnú odmenu a zákonnú
povinnosť vyživovať neplnil ani po prepustení na slobodu dňa 25. 10. 2013, hoci bol odvtedy viackrát

zamestnaný,čímzauvedenéobdobiedlhujenavýživnomB.E.najmenej1.997,92euraatohtoskutkusa
dopustil napriek tomu, že bol dňa 24. 10. 2013 podmienečne prepustený na slobodu z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, kde vykonával trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/164/2010 zo dňa 30. 9. 2010, právoplatný dňa 17. 8. 2011,
za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/ Trestného zákona),
písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 28. 8. 2017 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na G. C. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Obžalovaný G. C. na hlavnom pojednávaní po poučení nechcel urobiť žiadne z vyhlásení v zmysle §
257 ods. 1 Trestného poriadku, preto súd postupoval tak, že vykonal dokazovanie v celom rozsahu.

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že to, čo sa mu kladie za vinu sa zakladá na pravde. S bývalou
priateľkou B. E. majú spoločného syna L. C., nar. XX. X. XXXX a spoločnú dcéru S. E., v jej rodnom

liste ako otec zapísaný nie je. S B. E. žili vo vzťahu 4 roky. Potom nastúpil výkon trestu. Neskôr si našla
iného priateľa a odišla s ním na Kysuce. Uviedol, že si je vedomý, že mal na syna prispievať výživným vo
výške najmenej 30 % zo životného minima. Vyživovaciu povinnosť rozhodnutím súdu upravenú nemá.
O tomto vie aj z písania medzi ním a B. E. prostredníctvom sociálnej siete V., kde mu napísala, že na
neho podala trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy a uviedla mu aj presnú sumu dlhu na

výživnom. Nikdy predtým ho však nevyzývala, aby jej na syna prispel, ak sa jej opýtal, či nepotrebuje
nejaké peniaze, povedala že nie. Bolo obdobie, kedy chcela, aby sa otcovstva vzdal, že si jej syna osvojí
jej priateľ, s čím najprv nesúhlasil, neskôr, keď by aj súhlasil, si to rozmyslela. To isté sa dialo aj s dcérou.
Svedkom toho, že E. od neho nechcela žiadne peniaze bola aj jeho matka. Navyše žila u jeho mamy,
ktorá jej so všetkým pomáhala. S B. E. je v podstate stále v kontakte, spočiatku telefonicky, neskôr

cez V.. Vo výkone trestu bol od 1. 2. 2012 do 24. 10. 2013, taktiež za zanedbanie povinnej výživy vo
vzťahu k deťom z predchádzajúceho vzťahu, o ktorých vo výkone trestu povedal. Mali vedomosť, že má
syna L., aj že sa mu narodila dcéra. Nikto ho nevyzval na to, aby to niekde uvádzal a považoval to za
bezpredmetné, keďže E. bývala u jeho mamy a chodievala ho navštevovať do výkonu trestu aj s deťmi.
Keď ho presunuli do Sučian našla si priateľa a už viac neprišla. S deťmi v kontakte nie je. Prakticky

ho nepoznajú. Darčeky im neposielal, ani inak na výživu neprispieval a ani mu nenapadlo, že by mal
nejaké peniaze iniciatívne posielať. Tiež nevedel, kde B. E. bývala, stále to bolo niekde inde. Nikdy ho
nevyzvala, aby finančne pomohol alebo niečo poslal na deti. O tom, že má zákonnú povinnosť prispievať
na výživu svojho dieťaťa sa dozvedel až po začiatku trestného konania.

Naposledy pracoval cez agentúru Pemanobra v Českej republike v Rokycanoch od 4. 4. 2016 do júla
2016 pri výrobe súčiastok. Výpoveď dal sám, pretože práca bola slabo platená, priemerný mesačný
zárobok bol 12.000,- Kč, 2.000,- Kč platil za ubytovňu. Nenahlasoval, že má deti, nikto to od neho
nepožadoval. Od mája 2015 do októbra 2015 pracoval na dohodu ako obsluha pojazdného lunaparku
u B. D. od Senca, presnú adresu nevie, so zárobkom 400,- Eur za mesiac, ani tam nenahlasoval,

že má vyživovaciu povinnosť. Momentálne nemá žiaden príjem, býva u priateľky, ktorá mu finančne
pomáha, rovnako ako aj mama. Zamestnanie si snaží nájsť, nie je vedený na úrade práce ako žiadateľ o
zamestnanie. Po prepustení z výkonu trestu bol v evidencii vedený a až do doby, kým nešiel brigádovať
ku kolotočiarom poberal dávku v hmotnej núdzi 61,60 eura. S úradom spolupracoval. Ak mu bola
ponúknutá práca, prejavil záujem, ale vždy došlo k situácii, že nebolo voľné miesto. Aktívne hľadanie

práce musel preukazovať, pretože bol v probačnom dohľade.Na hlavnom pojednávaní dodal, že vo výkone trestu, mal nahlásenú vyživovaciu povinnosť k štyrom
deťom z predchádzajúceho manželstva alebo vzťahu. Nevedel, že to má urobiť aj vo vzťahu k L.,

nikto mu to nepovedal, napriek tomu, že vedeli, že má aj tohto syna a nezapísali to. Momentálne žije
v Žiari nad Hronom, už asi 1,5 roka v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá pracuje v súkromnej
firme v upratovacích službách. Chcel by sa tam tiež zamestnať a nastúpiť. Troška tam s ním rátajú,
no nevedel ako dopadne tento súd. Má základné vzdelanie. S prácou je to ťažšie, preto sa doposiaľ
nezamestnal. Naposledy bol zamestnaný v júli 2016. Má aj dosť exekúcií ohľadne výživného, takže, ak

by sa zamestnal, založil si účet, peniaze mu strhne exekútor a jemu neostane nič. Nemá žiaden príjem,
náklady na živobytie hradí priateľka a pomáha mu aj mama. Má celkom 6 detí, z nich 2 sú dospelé. Na
ostatné deti zatiaľ výživné neplatí. Na 2 deti sa výživné vymáha exekučne. Keď nastúpil výkon trestu,
B. E. bývala u jeho mamy. Mama vyhlásila, že keď nechce B. od neho peniaze, tak bude bývať aj so
synom L. u nej a mama jej bude pomáhať finančne aj s výchovou, kým on bude vo výkone trestu. Synovi
žiadne darčeky nepriniesol, ani mu nič nedal. Pozná povahu B. E., ktorá aj keď povedala, že môže prísť

hocikedy, je presvedčený, že by ho poslala preč. V rodnom liste L. nebol zapísaný ako jeho otec od
narodenia, len asi 2-3 roky dozadu. Na výživnom od 1. 2. 2012 nezaplatil ani cent. Na úrade práce nie
je evidovaný, pretože býva v Žiari nad Hronom a trvalý pobyt má v Žiline. Čakal, že sa mu naskytne
nejaká pracovná príležitosť, ktorých je v Žiari nad Hronom oproti Žiline málo. Fajčí asi 5-6 cigariet denne,
alkohol už vôbec nepije, pil asi 3-4 roky dozadu, teraz už nie.

Svedkyňa B. E., v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, keď viedla, že
obžalovaný si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi L.. S obžalovaným žila od
r. 2009, striedavo na rôznych miestach aj u jeho matky, ktorá ich z bytu vyhodila, pretože obžalovaný
požíval vo zvýšenej miere alkohol a nechcel sa nikde zamestnať. Bývali v podnájme, neskôr opäť u

jeho matky. Po narodení syna L., keď ich opäť vyhodila odišla so synom do krízového centra. Po troch
mesiacoch ich matka obžalovaného opäť zavolala bývať k nej. Bývala u nej asi do októbra 2012, v
priebehu toho sa im narodila spoločná dcéra S. E., ku ktorej obžalovaný otcovstvo doposiaľ nepriznal. V
januári2012saodobžalovanéhodozvedela,žemánastúpiťvýkontrestupreneplatenievýživnéhonainé
deti, nikdy jej nespomenul, že má iné deti. Nastúpil výkon trestu, ona zostala bývať u jeho matky, ktorej

musela prispievať 100,- Eur mesačne z materského príspevku. Keď od nej odišla, zabezpečila si bývanie
v Kysuckom Novom Meste u známych, kde sa dala dohromady so súčasným priateľom, s ktorým odišla
bývať na Liptov. Od obžalovaného žiadala, aby jej vyplatil dlžné výživné za obdobie odkedy nastúpil
do výkonu trestu, pretože vtedy sa reálne rozišli. Do konca januára 2012 výživné od obžalovaného
nežiadala, pretože dovtedy bývali v spoločnej domácnosti a obžalovaný ako-tak zabezpečoval jej

chod. Ďalej vypovedala, že nemá stály príjem, poberá prídavky na obe deti vo výške 43,- Eur
mesačne. Občas si príležitostne privyrobí sumou asi 80,- Eur mesačne. Náklady na chod domácnosti
predstavujú 500,- Eur mesačne, ktoré hradí jej súčasný priateľ, ktorý je zamestnaný. Maloletý syn L.
má viacero lekárskych diagnóz. Jeho intelektové schopnosti sa nachádzajú na hornej hranici pásma
ľahkej mentálnej retardácie. V súvislosti s jeho liečbou má ďalšie výdavky. V septembri 2017 nastúpil do

nultého ročníka Špeciálnej základnej školy v Liptovskom Jáne. Obžalovaného kontaktovala cez sociálnu
sieť V.. V kontakte sú asi raz za mesiac. O syna nejaví žiadny záujem. Nekontaktuje ho, na výchovu,
výživu neprispieva, ani žiadne darčeky na sviatky, výročia, narodeniny, či iné príležitosti. To, že chce,
aby jej hradil výživné mu oznámila v decembri 2013, a to cez V., vo výške 27,- Eur mesačne, s tým,
že jej to má hradiť, buď na bankový účet alebo na adresu súčasného pobytu poštovým poukazom, tak

ako je mu lepšie. Číslo účtu alebo adresu mu nezaslala z dôvodu, že odmietol ohľadne tejto témy s ňou
komunikovať. Tiež vypovedala, že určite vie, kde bývajú, pretože to povedala jeho matke a sama mu
cez V. napísala adresu svojho súčasného pobytu.

Obžalovaný bol ako otec zapísaný do rodného listu dieťaťa až po tom, čo bol z neho vymazaný jej bývalý

manžel, asi 2-3 roky dozadu boli spolu na matrike zapísať otcovstvo. K dcére S. E., nar. X. X. XXXX,
otcovstvo stále nie je priznané. Keď sa dcéra narodila, bývala ešte u matky obžalovaného. Poprela, že
peniaze na deti nechcela. Keď ho prepustili, cez V. mu poslala fotku syna a vyzvala ho, aby výživné platil,
na čo jej povedal, že mu má dať pokoj, že má svoj život a platiť má ten, s kým ona žije. V čase, keď bol vo
výkone trestu mala príjem len z materskej, 100,- Eur mesačne platila jeho mame, ostávalo jej mesačne

135,-Eur.Onáhradnévýživnésinepožiadala,pretožesapresťahovaliatam,kdebývazatiaľnemátrvalý
pobyt, preto náhradné výživné nedostane. Taktiež nežiadala o určenie výživného súdom, zo sociálky
jej povedali, že kým nemá trvalý pobyt, nič nevyrieši. Obžalovaný od r. 2012 na výživnom nezaplatil
nič. Dlží približne 2.000,- Eur. Synovi nedal žiadne darčeky, ani ho nenavštevuje, akurát telefonicky sajej vyhrážal, že ju sleduje, že robil detektíva, dá jej zobrať deti. Ona momentálne nepracuje, vybavuje
si opatrovateľské na syna. Na syna sú zvýšené výdavky kvôli špeciálnej škole a objavili sa mu nové
diagnózy. Cestovné do školy platí 30,- Eur mesačne. Syn podstupuje rehabilitácie, na ktoré im prispela

nadácia, synovi platí úrazové poistenie 17,14 eura mesačne. Vie, čo je stav núdze a napriek všetkým
okolnostiam, syn L. nikdy nebol v stave núdze. Predložila rozhodnutia o prijatí syna L. do špeciálnej
školy, diagnostického centra, lekárske správy a tiež doklady o výdavkoch s tým spojené na cestovné,
benzín do školy, úrazové poistenie a zdravotnícke pomôcky a lieky.

Svedkyňa E. J., matka obžalovaného, vypovedala, že v období, keď jej syn G. C. od 1. 2. 2012 nastúpil
výkon trestu, bývala B. E.S. aj s vnukom L. u nej doma, asi do augusta alebo septembra r. 2012.
Prispievala jej na chod domácnosti sumou 100,- Eur mesačne, čo bolo pre ňu postačujúce. Z týchto
peňazí aj odkladala pre prípad, že sa syn vráti z výkonu trestu, aby mali rezervu. Počas tejto doby jej
výživné neposielal, pretože E. ho nežiadala, čo povedala osobne pred ňou. Po jej odchode na Kysuce
jej syn povedal, že výživné na maloletého neposielal, v rodnom liste je zapísaný asi 2-3 roky dozadu,

povedala mu, že E. ho bude naháňať ohľadne výživného. Syn oponoval, že nebude, pretože E. nechce
od neho žiadne peniaze. Osobne však pri tom, ako B. E. povedala jej synovi, teda obžalovanému, že
od neho nechce nijaké peniaze na výživné nebola, viackrát jej to povedal len syn. Že by E. sám nejaké
peniaze ponúkal na výživné, nemá vedomosť. E. pomáhala pri výchove detí a pri starostlivosti. V čase
než syn nastúpil výkon trestu, prispieval na chod domácnosti väčšinou nákupom potravín, peniaze jje

nedával.

Nahlavnompojednávanídodala,žeB.E.jejdlžípeniaze,bolanaňupodaťtrestnéoznámenie,povedala,
že bude splácať po 20,- Eur mesačne, párkrát aj poslala a ďalej nesplácala, no nechala to tak kvôli
deťom, sú to deti aj jej syna. Z peňazí, ktoré jej dávala E. na stravu a bývanie po 100,- Eur mesačne,

odkladala, z tých jej požičala 300,- Eur a tieto chcela od nej vrátiť späť. Ostatné peniaze minula, pretože
žila len z dôchodku a bolo ťažké, živiť aj ju, aj deti. Keď od nej odišla, bola za ňou tam, kde bývala, bol
tam neporiadok a sama jej povedala, že obžalovaného nebude naháňať za výživné, preto sa čuduje, že
to nepodala hneď, ale až teraz. Vie, že syn výživné neplatil, no B. E. povedala, že peniaze nechce. Keď
bola za ňou v chalupe, kde sa presťahovala, vtedy ju aj naposledy videla. Syna sa na viac nepýtala.

Rodným listom maloletého L. C. mal súd preukázané, že sa narodil dňa XX. X. XXXX E. Ž. otcovi G. C.,
nar. XX. X. XXXX a matke B. E., nar. XX. X. XXXX.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška vyživovacej povinnosti obžalovaného voči
maloletému synovi L. C., nar. XX. X. XXXX, nebola doposiaľ určená súdnym rozhodnutím, a v rámci
trestného konania bola jej výška stanovená na základe posúdenia predbežnej otázky podľa § 7 ods.
1 Trestného poriadku povereným príslušníkom PZ na sumu minimálneho výživného, t. j. vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005

Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003
Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S
určením výšky vyživovacej povinnosti v takomto rozsahu sa súd stotožnil aj po podaní obžaloby, pretože
s poukazom na znenie § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvojuvyživovaciupovinnosťaspoňvminimálnomrozsahu.

Rozsah a konkrétna výška životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, z ktorého sa potom
uskutočňuje výpočet 30 % zo sumy pre príslušné obdobie bola určená Opatrením Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a to č. 194/2011 Z. z. zo dňa 23. 6. 2011 o úprave súm
životného minima, s účinnosťou od 1. 7. 2011 na sumu 86,65 eura mesačne, Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 181/2012 Z. z. zo dňa 20. 6. 2012 o úprave

súm životného minima na sumu 88,82 eura s účinnosťou od 1. 7. 2012, Opatrením Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z. z. zo dňa 28. 6. 2013 o úprave súm
životnéhominimabolastanovenásumou90,42eurasúčinnosťouod1.7.2013aOpatrenímMinisterstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 173/2017 z. z. Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima bola určená suma vo výške 91,06

eura s účinnosťou od 1. 7. 2017. Určenie lehoty splatnosti výživného obžalovanému vždy do 15-teho
dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa je povinnosť určená
v súlade s rozhodovacou praxou súdov v Slovenskej republike.Zo správ z diagnostického vyšetrenia Centra psychologicko-poradenského poradenstva a prevencie,
ako aj lekárskych ambulantných správ psychiatrickej ambulancie, privátnej psychologickej ambulancie a
neurologickej ambulancie vyplýva, že maloletý L. C. je dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, vyplývajúcimi z diagnostikovanej hyperkinetickej poruchy správania a výrazne znížených
intelektovýchschopnostínahornúhranicupásmaľahkejmentálnejretardácie,vdôsledkučohovyplývajú
zvýšené požiadavky na starostlivosť o maloleté dieťa.

Z výpovede matky maloletého a z rozhodnutí Spojenej školy, Špeciálna základná škola pre žiakov s

telesným postihnutím Vranov nad Topľou zo dňa 7. 9. 2017 vyplýva, že L. C., nar. XX. X. XXXX, bol
prijatý na štúdium od 8. 9. 2017. Taktiež bol rozhodnutím Centra špeciálno-pedagogického poradenstva
Vranov nad Topľou prijatý od 4. 9. 2017 na dobu neurčitú do klientely tejto organizácie. Maloletý L.
C. je v školskom roku 2017/2018 žiakom základnej školy a povinnú školskú dochádzku si riadne plní,
nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť a zákonná vyživovacia povinnosť obžalovaného voči nemu
naďalej trvá.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že G. C. za obdobie od 1. 1. 2015 ku dňu
13. 4. 2017 nie je a nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti a neboli mu poskytované žiadne
dávky nemocenského a úrazového poistenia. Z pripojeného výpisu vyplýva, že bol zamestnaný ako
zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 8. 7. 2011 do 31. 7. 2011 pre ProSct group, s. r. o.,

následne pre Ústav na výkon trestu odňatia slobody Sučany v obdobiach 20. 6. 2012 - 28. 12. 2012, 4. 1.
2013-15.1.2013,12.6.2013-18.6.2013,26.6.2013-3.9.2013,18.9.2013- 24.10.2013.Následne
bol zamestnaný u INDEX NOSLUŠ, s. r. o., od 28. 11. 2013 do 20. 3. 2014, ProAct people Slovensko,
s. r. o., od 11. 3. 2015 do 20. 3. 2015, IC- Aumontt, s. r. o., od 28. 5. 2015 do 9. 6. 2015 a na dohodu
o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce u B. D. od 11. 9. 2015 do 19. 11. 2015 a lucky

move, s. r. o., od 8. 3. 2016 do 31. 3. 2016. Z aktuálnej lustrácie v registri Sociálnej poisťovne k dátumu
vyhlásenia rozsudku dňa 26. 3. 2018 nevyplýva, že by obžalovaný bol zamestnaný po dni 31. 3. 2016.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 6. 4. 2017 vyplýva, že obžalovaný nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bol v nej vedený od 1. 4. 2015 do 27. 5. 2015, evidencia

bola ukončená nástupom do zamestnania a od 2. 4. 2014 do 10. 3. 2015, kedy bol umiestnený cez úrad
práce a od 25. 10. 2013 do 27. 11. 2013, kedy bola evidencia ukončená nástupom do zamestnania.
Zaujímal sa o prácu ako operátor výroby v strojárenskom priemysle, montáž elektrických zariadení a ako
manipulačný pracovník. Dávku v hmotnej núdzi poberal v období a od 1. 10. 2013 do 31. 12. 2013 a od 1.
5. 2014 do 31. 3. 2015. Nie je poberateľom iných príspevkov. Poberateľom resocializačného príspevku

bol od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013. Aktivačný príspevok nepoberal. Zo správ súdnych exekútorov je
zrejmé,ževočiobžalovanémujevedenýchviaceroexekučnýchkonaní,kdeoprávnenýmjenapr.Orange
Slovensko, a. s., Mesto Žilina, Dopravný podnik Mesta Žilina.

ZaktualizovanejsprávyapotvrdeníÚradupráce,sociálnychvecíarodinyŽilinavyplýva,žeG.C.poberal

dávku v hmotnej núdzi v októbri a novembri 2013 vo výške 62,50 eura, do decembri 2013 vo výške 27,94
eura a od mája 2014 do marca 2015 vo výške 61,60 eura mesačne, naposledy sa nachádzal v evidencii
uchádzačov o zamestnanie v období od 1. 4. 2015 do 27. 5. 2015.

Zo správ a pracovných posudkov zamestnávateľov, resp. zamestnávateľských agentúr obžalovaného

vyplýva, že v agentúre ProAct People Slovensko, s. r. o., bol zamestnaný na pozícii operátor výroby
sedačky, pričom pracovný pomer s ním bol skončený v skúšobnej dobe. Obžalovaný neuviedol žiadne
vyživovacie povinnosti. Evidovali u neho 3 neprednostné pohľadávky voči dopravnému podniku. Bola
mu vyplatená čistá mzda 195,90 eura. Z IC-Aumont, s. r. o., oznámili, že u nich pracoval od 28. 5.
2015 do 9. 6. 2015 a pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe z

dôvodunezvládaniapracovnýchčinnostínapracovisku.Vykonávalisamuexekučnézrážkyzaexekúciu,
pre krátkosť trvania pracovného pomeru nevedeli podať bližšie informácie. Bola mu vyplatená čistá
mzda 214,94 eura. Zamestnávateľ B. D. podal správu, že obžalovaný u neho pracoval v mesiacoch
september, október a november 2015 ako obsluha atrakcií, za ktoré mu bola vyplatená mzda v sumách
26,26 eura, 38,58 eura a 24,72 eura. Žiadne zrážky zo mzdy sa mu nevykonávali a problém bol u neho s

alkoholom, iné poznatky mu nie sú známe. Spoločnosť INDEX NOSLUŠ, s. r. o., uviedla, že pracoval ako
operátor výroby. Pracovný pomer bol ukončený dohodou. Po svojom nástupe nenahlásil žiadne osoby,
voči ktorým by si plnil vyživovaciu povinnosť a evidovali neprednostnú pohľadávku, na ktorú mu boli
vykonávané zrážky. Za obdobie od novembra 2013 do marca 2014 mu bola vyplatená čistá mzda spoluvo výške 1.089,09 eura. Spoločnosť lucky move, s. r. o., oznámila, že pre nich mal začať pracovať na
dohodu o vykonaní práce dňa 8. 3. 2016 ako promotér, avšak do práce vôbec nenastúpil a nepodarilo
sa im s ním skontaktovať. Nebola mu vyplatená žiadna mzda.

Z oznámenia Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor vyplýva, že obžalovaný nie je v informačnom
systéme Katastra nehnuteľností evidovaný ako vlastník alebo spoluvlastník nehnuteľnosti.

Súd mal konanie obžalovaného G. C. preukázané a obdobia, v ktorom obžalovaný neplnil voči svojmu
maloletému synovi vyživovaciu povinnosť vôbec alebo len čiastočne a akú čiastku dlhuje ku dňu
rozhodnutia súdu, ustálil na základe výpovedí obžalovaného, vypočutej svedkyne B. E. a listinných
dôkazov, ktorými bolo preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na

maloletého syna L. v období od 1. 2. 2012, kedy nastúpil výkon trestu, vyživovaciu povinnosť ani
nenahlásil, do 24. 10. 2013, kedy bol prepustený z výkonu trestu, v neplnení vyživovacej povinnosti
pokračoval aj po svojom prepustení a aj po podaní obžaloby až do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku
súdom prvého stupňa dňa 26. 3. 2018, t. j. spolu 6 rokov a 2 mesiace, pričom bol povinný k rukám matky
maloletého B. E. plniť výživné v období od 1. 2. 2012 do 30. 6. 2012 vo výške 26,- Eur mesačne (5

mesiacov x 26,- Eur = 130,- Eur), v období od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 (12 mesiacov x 26,65 eura
= 319,80 eura), v období od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2017 (48 mesiacov x 27,13 eura = 1.302,24 eura)
a od 1. 7. 2017 do 26. 3. 2018 (9 mesiacov x 27,32 eura = 245,88 eura), čím mu na výživnom za
celé obdobie vznikol dlh vo výške 1.997,92 eura. Schopnosť a povinnosť obžalovaného prispievať na
výživu maloletého aj počas výkonu trestu odňatia slobody obžalovaným (1. 2. 2012 - 24. 10. 2013) súd

vyvodzuje z jeho reálnej možnosti zamestnať sa aj vo výkone trestu (správy a lustrácie potvrdzujú, že
zamestnaný bol a bola mu vyplácaná pracovná odmena) a tiež z toho, že voči ostatným maloletým
deťom G. C., G. C., C. C. a K. J. svoju vyživovaciu povinnosť riadne nahlásil a boli na ne vykonávané
zrážky z pracovnej odmeny odsúdeného.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je
povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného, ktorá by viedla
až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že obžalovaný bol evidovaný aj ako nezamestnaný, a po ponúknutí pracovných možností tieto využil a
v predmetnom období (do 31. 3. 2016, kedy pracoval naposledy) sa dokázal zamestnať buď na riadny
pracovný pomer alebo na dohodu o pracovnej činnosti a zabezpečiť si príjem aj príležitostnými prácami,
či vycestovať za prácou do Českej republiky, preto nemožno vyvodiť záver o úplnej nemožnosti alebo
neschopnosti obžalovaného nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej a zabezpečiť si tak príjem

nielen na podporu svojich potrieb a osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti (družka a dve maloleté
deti), ale aj na platenie výživného vo vzťahu k deťom z jeho predchádzajúcich manželstiev a vzťahov.
Zo zabezpečených správ a výpovede obžalovaného, vyplýva aj to, že o prácu sa zaujímať musel a
zamestnanie musel preukazovať, pretože bol v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu. Ako je zrejmé z odpisu registra trestov Okresný súd Martin rozhodol o jeho osvedčení sa dňa 6. 2.

2016, čo sa očividne kryje s obdobím, kedy sa prestal zamestnávať a skutočne hľadať prácu, pretože už
nad sebou nemal hrozbu premeny trestu. Skutočnosť, že obžalovaný v období po prepustení z výkonu
trestu, až do osvedčenia síce krátkodobo pracoval u rôznych zamestnávateľov, avšak len na účely
osvedčenia sa v skúšobnej dobe, nie za účelom plniť si aspoň čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému L. nasvedčujú aj správy a potvrdenia zamestnávateľov o tom, že hoci mu bola za jeho

prácu vyplatená mzda, žiadnemu zo zamestnávateľov vyživovaciu povinnosť na L. nenahlásil, výživné
sám dobrovoľne ani čiastočne neplnil a z príjmov mu dokonca boli vykonávané zrážky na neprednostné
pohľadávky (oprávnený Dopravný podnik mesta Žilina, správa súdnej exekútorky JUDr. Rojčekovej). Zo
žiadneho dôkazu nebolo preukázané, že by obžalovanému akékoľvek objektívne okolnosti (nepriaznivý
zdravotný stav, dlhodobá práceneschopnosť, invalidita) bránili v zamestnaní sa a plnení si vyživovacej

povinnosti, hoci aj v minimálne možnej miere. Z uvedeného plynie len jediný záver, a to, že obžalovaný,
hoci mal riadnu vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému L., tejto sa úmyselne vyhýbal
tým, že ju neplnil ani dobrovoľne, ani cestou zrážok zo mzdy, kým bol zamestnaný a mal príjem a poosvedčenísavskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniasaúčelovoanineplánujezamestnať,pretože
ako vypovedal, má viacero exekúcií na výživné a jemu by z príjmu neostalo nič.

Uvedené vypovedá o jeho nezodpovednom a ľahkovážnom prístupe k plneniu si všetkých rodičovských
povinností, nielen tej vyživovacej. Obžalovaný sa v priebehu tohto obdobia nechával vyživovať svojou
družkou, ktorá pracuje a sama má dve maloleté deti alebo svojou matkou. S maloletým L. neudržiava
žiaden osobný, či sprostredkovaný kontakt, nekupuje, neposiela mu darčeky pri príležitostiach, žiadnym
spôsobom sa nepodieľa ani na jeho výchove. Neobstojí ani jeho argumentácia, že pozná matku

maloletého a tá by plnenie od neho neprijala, pretože sa o zaslanie plnenia, či už finančného alebo
vecného preukázateľne ani len nepokúsil. Argumenty obžalovaného súd považuje len za ospravedlnenia
a výhovorky v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Zo spôsobu života a vyjadrení obžalovaného
je zrejmé, že nemá vytvorené takmer žiadne pracovné návyky, „čaká“, kým sa mu naskytne pracovná
príležitosť, hľadá výhovorky, prečo nepracuje (nevedel, ako dopadne súd, v iných mestách je viac
príležitostí), necháva sa vyživovať priateľkou, u ktorej žije, dokonca vypovedal, že mu finančne pomáha

jeho matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Z jeho výpovede jasne vyplýva účelovosť nezáujmu
pracovať a získať finančné prostriedky, pretože sa vočinemu vedú viaceré exekučné konania a v prípade
zamestnania sa a zriadenia účtu, by mu na zárobok siahol súdny exekútor. Ani tvrdenia obžalovaného
o tom, že sa dohodol, že kým bude vo výkon trestu, bude matke maloletého B. E. pomáhať finančne,
či s výchovou jeho matka, ho nezbavujú povinnosti riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu

maloletému dieťaťu. Naviac jeho tvrdenia, že jeho matka mala finančne a inak pomáhať B. E. si odporujú
s tým, čo vypovedala jeho matka, svedkyňa E. J., keď sama priznala, že od B. E. požadovala za bývanie
a s tým spojené náklady platbu 100,- Eur mesačne, Z týchto peňazí podľa jej výpovede, síce mala v
úmysle čiastočne odkladať prostriedky aj pre nich, keď sa obžalovaný vráti z výkonu trestu, napokon ich
sama minula s ospravedlnením, že bolo ťažké živiť B. E. a deti. Kvôli pôžičke 300,- Eur, ktoré z takto

získaných peňazí „požičala späť“ B. E. a tá jej ich nevrátila, na ňu dokonca podala trestné oznámenie.
Súd preto nemal dôvod neveriť výpovedi svedkyne B. E. o tom, že platenie výživného od obžalovaného
od počiatku požadovala a za týmto účelom ho kontaktovala prostredníctvom sociálnej siete. Vzhľadom
na obsah komunikácie, ktorú svedkyňa predložila do konania je zrejmé, že obžalovaný k nej zaujal
odmietavé stanovisko a odkazoval jej, že sa stretnú na súde.

O skutočnosti, že obžalovaný k plneniu si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ktorých má
z rôznych predchádzajúcich vzťahov spolu 6, z toho aktuálne sú 4 maloleté a 2 plnoleté, pristupuje
úplne nezodpovedne, svedčia nielen jeho predchádzajúce odsúdenia pre prečin zanedbania povinnej
výživy Okresným súdom Ružomberok trestnými rozkazmi č. k. 8T/134/2009-118 zo dňa 22. 9. 2009 a

č. k. 8T/116/2010-71 zo dňa 28. 7. 2010 vo vzťahu k synovi G. C., Okresným súdom Martin trestným
rozkazom sp. zn. 3T/164/2010 zo dňa 30. 9. 2010 vo vzťahu k dcére K. J., ale aj skutočnosť, že od
1. 2. 2012 až do dňa vyhlásenia rozsudku 26. 3. 2018, t. j. po dobu viac ako 6 rokov, vôbec ničím
neprispel na výživu ani výchovu maloletého L.. V tomto smere sa súd stotožňuje s konštatovaním, ktoré
pri prejednávaní obdobnej trestnej veci vyslovil Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 4Tdo

250/2012 zo dňa 18. 4. 2012, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci to tak niektorým jedincom
spočiatku môže pripadať. V skutočnosti tým, ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť,
ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby
sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za každých okolností splniť.

Z vykonaného dokazovania a nezodpovedného postoja obžalovaného k plneniu, resp. skôr neplneniu
si vyživovacej povinnosti nielen voči maloletému synovi L., ale aj ostatným maloletým deťom je zrejmé,
že obžalovaný svoje vyživovacie povinnosti dlhodobo ignoruje, sú mu ľahostajné a neprejavuje žiadnu
snahu o plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich mu z jeho rodičovstva. Súd tiež poukazuje na dlhodobý
charakter páchania trestnej činnosti obžalovaným, keď od začatia páchania skutku 1. 2. 2012 až do

vyhlásenia rozsudku dňa 26. 3. 2018 ubehlo viac ako 6 rokov, čo je doba dostatočne dlhá na to, aby
si mohol zaobstarať finančné prostriedky na plnenie aspoň minimálnej vyživovacej povinnosti vlastným
pričinením. Keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, preto bol povinný využiť všetky
svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ich aj reálne a v súlade so zákonom plnil. Výpoveďou svedkyne
B. E. mal súd preukázané, že v kritickom období počas, ktorého obžalovaný výživné v plnej výške, resp.

vôbec neplatil, maloleté dieťa vďaka jej starostlivosti núdzou netrpelo.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť závažnejším spôsobom konania, jednak po dlhší čas (podľa § 138 písm.b/ Trestného zákona, týmto obdobím sa v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov považuje
obdobie presahujúce 1 rok), a súd mal tiež odpisom registra trestov preukázané, že obžalovaný bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch prepustený z výkonu trestu, ktorý mu bol uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/164/2010 zo dňa 30. 9. 2010, právoplatný dňa 17.
8. 2011, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného
zákona, preto sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,

mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu, pretože obžalovaný si neplnil svoju
zákonnú povinnosť, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči svojmu
maloletému synovi L. C. plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne
túto povinnosť zanedbával. Preto súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku
sa stal, dopustil sa ho obžalovaný G. C., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona

(§ 138 písm. b/ Trestného zákona), po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal
vinným z jeho spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v roku 2014 bol 1-krát riešený v priestupkovom
konaní pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu blokovou pokutou vo výške 20,- Eur. V registri

trestov má celkom 7 záznamov z rokov 1993 - 2013 za trestnú činnosť majetkového charakteru alebo
za prečin zanedbania povinnej výživy, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v
dvoch prípadoch sa osvedčil po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu,
nepodmienečne bol trestaný 3-krát, podmienečne bol odsúdený 3-krát (v jednom prípade bol nariadený
výkon trestu). Naposledy Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 10. 9. 2013 upustil od uloženia ďalšieho

trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/134/2009. Predtým bol za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/164/2010 zo dňa 30. 9. 2010, právoplatný dňa
17. 8. 2011, na 1 rok nepodmienečne, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 24. 10. 2013
s uložením probačného dohľadu a skúšobnej doby na 2 roky, ako aj povinnosťou zamestnať sa alebo

preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Osvedčil sa dňa 6. 2. 2016. Z hodnotiacej správy ÚVTOS
Sučany z posledného výkonu trestu vyplýva, že správanie obžalovaného bolo na požadovanej úrovni,
pracovne bol zaradený od 20. 6. 2012 do 24. 10. 2013. Nahlásil vyživovaciu povinnosť na štyri deti,
mal. L. však medzi nimi nebol. Disciplinárne odmenený bol raz, potrestaný nebol. Existenciu spoločných
detí s B. E. ani neuvádzal, pretože zo správy vyplýva, že ústav mal vedomosť o tom, že odsúdený bol

dvakrát rozvedený a má 4 deti.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že u obžalovaného nie je
možné priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ale ani priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, pretože hoci pred spáchaním skutku bol odsúdený za rôznorodú
trestnú činnosť, pri odsúdeniach za majetkovú trestnú činnosť sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený,

resp. bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu a pri odsúdeniach, na ktoré možno prihliadať, išlo o
konanie rovnakého charakteru, t. j. za prečin zanedbania povinnej výživy, čo sa už zohľadnilo pri právnej
kvalifikácii skutku. Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona zákon
ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Pri neexistencii poľahčujúcich
ani priťažujúcich okolností mohol súd ukladať trest v nezmenenej trestnej sadzbe.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so
zákonom, dopúšťa sa trestnej činnosti rôzneho charakteru, ale najmä je špeciálnym recidivistom, keď bol
opakovane (3-krát) odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy. Vzhľadom na dlhodobé páchanieskutku,jehocharakter,osobuobžalovaného,ktorýbolopakovaneodsúdenýnanepodmienečnýtrestpre
skutky rovnakého charakteru, ani tieto tresty neviedli k jeho náprave a ani podmienečný odklad výkonu
trestu u neho dostatočne nenapĺňa svoju funkciu, iný druh trestu než nepodmienečný trest odňatia

slobody neprichádza do úvahy a je jediným prostriedkom, ako mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej
činnosti. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda v prvej polovici trestnej sadzby je dostatočne
primeraným a spravodlivým a možno predpokladať, že splní svoj účel, najmä, že obžalovanému zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol
riadny život a naplní aj účel individuálnej a generálnej prevencie.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto

porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.