Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/1801/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119402089
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119402089.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F.
XXXX/XX, XXX XX U. Teplice, o vymoženie 161,21 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

6Ek/1801/2019 zo dňa 4. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením sp. zn. 6Ek/1801/2019 zo dňa 4. mája 2020 vydaným vyšším súdnym
úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému náhradu trov
konania nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
15.10.2019 domáhal od povinného vymoženia 161,21 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SRSAspA 00292/18, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744

971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom,
LL.M., dňa 25.03.2019 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý podľa doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2019 a vykonateľnosť dňa 30.07.2019. Súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň pripomenul, že exekučný súd je oprávnený a zároveň
povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule (nielen pri
rozhodcovskom rozsudku), či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či

je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný, a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne
legitimovaní z exekučného titulu. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v
ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade zákon č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“).
V zmysle § 40 ods. 1 cit. zákona sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe a takto sa
účastníkom rozhodcovského konania aj doručuje (§ 33 ods. 3 ZoSRK). Rozhodcovský rozsudok teda

musí byť vyhotovený ako fyzická listina. Podľa dôvodovej správy k § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní musí mať rozhodcovský rozsudok vždy listinnú podobu a elektronická podoba
rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu
právneho úkonu. Napriek tomu, že uvedená dôvodová správa sa viaže k zákonu č. 244/2002 Z. z.,
súd má za to, že analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ustanovenia § 40
ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Súd v iných exekučných veciach oprávneného zistil, že exekučné

tituly - rozhodcovské rozsudky neboli vyhotovené ako listinné dokumenty tak, ako to vyžaduje § 40
ods. 1 ZoSKR a preto súd požiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ako aj Zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, aby v určenej
lehote predložil súdu originál rozhodcovského spisu (v listinnej podobe), na podklade ktorého bol
vydaný predložený exekučný titul. Zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii

pre arbitráž doručil súdu elektronické podanie, ku ktorému pripojil rozhodcovský spis v elektronickej
podobe. Z uvedeného dôvodu súd opätovne požiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii
pre arbitráž, ako aj Zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
aby predložil súdu originál rozhodcovského spisu (v listinnej podobe), na základe ktorého bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, z dôvodu posúdenia návrhu na vykonanie exekúcie na podklade predmetného

rozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu.ZriaďovateľStálehorozhodcovskéhosúduzriadeného
pri Asociácii pre arbitráž opätovne doručil súdu rozhodcovský spis v elektronickej podobe, pričom
uviedol,žeStályrozhodcovskýsúdAspAposkytolkonajúcemusúduobsahjednotlivýchrozhodcovského
spisu v rozsahu a forme, akou ním disponuje. Z uvedeného súd vyvodil, že rozhodcovský rozsudok
a ani samotný rozhodcovský spis v listinnej podobe neexistujú. V zmysle § 40 ods. 1 ZoSRK
však rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok musí existovať v listinnej podobe. Na rozhodcovskom

spotrebiteľskom rozsudku v listinnej podobe musí byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis.
Zoskenovanie podpisu a celkové elektronické uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku
podľa súdu znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny, čo stavia účastníkov objektívne do
dôkaznej núdze, čo určite nebolo zmyslom zavedenia § 40 ods. 1 do cit. zákona. Vydaním meritórneho
rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale rozhodcovský

spotrebiteľský rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca ustanovil, že tento dôkaz bude listinný so
všetkými vlastnosťami, aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho
pravosť a správnosť o to viac, ak jedným z účastníkov konania je spotrebiteľ. Súd tak dospel k
záveru, že § 40 ods. 1 ZoSRK je dodržaný iba vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského
rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe. Pokiaľ potom oprávnený

predložil exekučnému súdu k návrhu na vykonanie exekúcie exekučný titul (rozhodcovský rozsudok)
opatrenýdoložkou(pečiatkou)právoplatnostiavykonateľnostivoformeelektronickéhodokumentu,ktorý
podľa osvedčovacej doložky zaručenej konverzie vznikol zaručenou konverziou pôvodného listinného
dokumentu do elektronickej podoby, avšak vzhľadom na absenciu originálneho rozhodcovského
rozsudku v listinnej podobe nebolo preukázané, že zaručená konverzia rozhodcovského rozsudku bola

vykonaná z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom (rovnopisom), predložený rozhodcovský
rozsudok tak nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (ZoSRK) z hľadiska jeho formy. Súd na
podporu svojej argumentácie poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
03.01.2019, sp. zn.: 7Ek/713/2018, ktorým sudca zamietol sťažnosť oprávneného (EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava) proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica, sp. zn.: 7Ek/713/2018 zo dňa 07.11.2018 v obdobnej exekučnej veci, kde poukázal na
jehozáver,žeakprvopis(prvévyhotovenie,originál)rozhodcovskéhorozsudkunespĺňanáležitostipodľa
osobitného zákona, ktorým je zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. nie je z tohto dôvodu
spôsobilým exekučným titulom, potom spôsobilým exekučným titulom nemôže byť ani jeho rovnopis
(jeden z viacerých kusov tej istej listiny, ktorý má všetky náležitosti ako ostatné kusy), resp. druhopis

(obsahovo totožný s prvopisom, ale bez autentického overenia jeho pravosti pečiatkou a podpisom). Na
základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že ak v danej veci nedošlo k vyhotoveniu
rozhodcovského rozsudku v zákonom predpísanej forme, takto vydaný rozsudok nespĺňa náležitosti
podľa osobitného predpisu, nie je formálne vykonateľný a nemožno ho tak považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, čo je dôvod na zamietnutie

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bodu 4. Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd jeho sťažnosti vyhovel
v celom rozsahu, zrušil napadnuté uznesenie a pokračoval v exekučnom konaní vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi.

4. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 24.04.2019 v
listinnej podobe. Jeho prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole. Oprávnený spolu s
návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou
zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná

z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený tak, ako to predpokladá ust. § 38
ods. 2 písm. c) Zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá
a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentáciu, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v
žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko
oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1

ZoSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.
Súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie vykonal dožiadanie na rozhodcovský súd
za účelom predloženia kompletného rozhodcovského spisu, súčasťou ktorého bol už oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd nie je účastníkom exekučného konania, pričom
nenesie procesnú zodpovednosť za jeho výsledok, a teda zaťažením tohto subjektu povinnosťou

predložiť už oprávneným predložený exekučný titul došlo k porušeniu princípu proporcionality. Je
na viac nepochybné, že v danom prípade rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský rozsudok
minimálne v dvoch vyhotoveniach listinnej podoby, ktoré následne doručoval stranám konania, pričom
samotné doručenie rozhodcovského rozsudku bolo oprávneným v konaní aj preukázané predložením
protokolu. Zo žiadnej zákonnej úpravy nie je možné vydedukovať vyššiu právnu silu, resp. vyššiu váhu
rozhodcovským súdom zaevidovaného rozhodnutia, ako rozhodnutia predloženého stranou konania.

Oprávnený považuje za absurdné prijatie názoru o neexistencii rozhodcovského rozsudku v zákonom
predpísanej listinnej podobe z dôvodu, že orgán, ktorý ho vydal, ho má k dispozícii len v elektronickej
forme. Nakoľko oprávnenému bol rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe, nič mu nebránilo
v použití takéhoto rozhodnutia na účely zaručenej konverzie. Preto sa oprávnený v podanej sťažnosti
nestotožňuje so záverom súdu, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe len

preto, že rozhodcovský súd vedie spis v elektronickej forme. Oprávnený ďalej zdôraznil, že za účelom
uplatnenia si svojho nároku voči povinnému cestou exekúcie splnil všetky zákonom požadované
predpoklady, najmä predložil právoplatný a vykonateľný exekučný titul podrobený zaručenej konverzii a
v konaní preukázal splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti exekučného titulu,
najmä na základe listín preukazujúcich doručenie, resp. doručovanie rozhodcovského titulu stranám

konania. Na podporu svojich záverov poukázal aj na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 26.02.2020, sp. zn. 46Ek/1693/2019.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

8. Podľa §245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242
CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§
240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná.

11. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto

odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj
súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia,
pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Napriek tomu, že
v zmysle ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku by nebolo potrebné
odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,

a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zo strany oprávneného v konaní o sťažnosti neboli uvedené
také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia súd konajúci vyšším
súdnym úradníkom, k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom
sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného
poriadku doplniť ešte nasledovné skutočnosti.

12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

13. Podľa § 48 ods. 6 prvá veta Exekučného poriadku, exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k
návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako

elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.

14. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské

rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

15. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSRK“), tento zákon upravuje
spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

16. Podľa § 40 ods. 1 ZoSRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

17. Podľa § 38 ods. 2 druhá veta ZoSRK, rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia.

18. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne

zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do
novovzniknutého elektronického dokumentu.

19. Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znesení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o e-Governmente) zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania
právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre
zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

20. Podľa § 36 ods. 3 zákona e-Governmente, osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii

podľa § 35 ods. 1 písm. b) a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický
dokument, b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu, c) autorizuje
osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku, d)
vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

21. Podľa § 38 ods. 2 písm. c) zákona e-Governmente, na účely zaručenej konverzie je možné použiť
len taký dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.

22. Exekučný súd je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Exekučného poriadku povinný ex offo
preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, t. j. vrátane exekučného titulu. Exekučný súd

sa nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V nadväznosti na
uvedené je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“ (z Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, publikovaného

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997). Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu
predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a
povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného
nároku a jeho rozsahu. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa
predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané.

23. Z obsahu spisu súd zistil, že v posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
sp. zn.: SRSAspA 00292/18, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre
arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, ustanoveným rozhodcom
Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., dňa 25.03.2019 v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“).

24. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovské
rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného

poriadku, t. z. aj či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je
vykonateľné (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku). Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená čo i len jedna z podmienok upravených v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne.

25. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil rozhodcovský rozsudok vo forme zaručenej
konverzie, vykonanej JUDr. Tomášom Kušnírom.

26. Na výzvy exekučného súdu na zaslanie originálu kompletného rozhodcovského spisu v listinnej
podobe reagoval zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu predložením súdneho spisu výlučne v

elektronickej forme

27. Písomné vyhotovenie exekučného titulu zriaďovateľ rozhodcovského súdu a ani rozhodcovský súd
na výslovnú žiadosť exekučného súdu do konania nepredložili ani v konaní o sťažnosti.

28. Súd potom v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 40 ods. 1
ZoSRK sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje výlučne v listinnej podobe. Toto zákonné ustanovenie
má kogentný charakter a nemožno sa od neho odchýliť. Možno teda bez akejkoľvek pochybnosti
konštatovať, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní musí byť rozhodcovský rozsudok vždy
vyhotovený v listinnej podobe a zároveň s poukazom na § 38 ods. 2 ZoSRK musí byť rozhodcovský

rozsudok zároveň rozhodcom (resp. rozhodcami) aj podpísaný.

29. V danom prípade však nebolo preukázané, že uvedené požiadavky zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní na písomnú formu rozhodcovského rozsudku boli splnené, keďže rozhodcovský
súd ako pôvodca rozhodcovského rozsudku, resp. ani jeho zriaďovateľ, nepredložili exekučnému

súdu ani na základe jeho výziev rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe. Ak teda prvopis
(originál) rozhodcovského rozsudku nespĺňa náležitosti podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. nie je z tohto dôvodu spôsobilým exekučným titulom ani jeho
rovnopis (jeden z viacerých kusov tej istej listiny, ktorý má všetky náležitosti ako ostatné kusy) doručený
oprávnenému. Na túto skutočnosť potom nemôže mať vplyv ani vykonanie jeho zaručenej konverzie (k

tomu porov. cit. ust. zákona o e-Govermente).

30. K argumentácii oprávneného súd dodáva, že písomná forma rozhodcovského rozsudku nie je
stanovená len za účelom jeho doručovania účastníkom rozhodcovského konania, ale vyplýva aj
z nutnosti zabezpečenia ich právnej istoty v tomto konaní a v neposlednom rade aj z nutnosti

zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže písomné
vyhotovenie rozhodcovského rozsudku je zároveň dokladom o spôsobe rozhodnutia rozhodcovského
súdu v konkrétnej veci. Tento záujem preto vyžaduje, aby bol spotrebiteľský rozsudok vydaný vždy v
listinnej forme (s podpisom konajúceho rozhodcu). To znamená, že nebude stačiť akákoľvek písomná forma, ale vždy musí isť o listinnú formu rozhodcovského rozsudku, ktorou musí rozhodcovský súd
disponovať. Preto aj sťažnostný súd v obsahovej zhode s názorom súdu vyjadrenom v preskúmavanom
rozhodnutí dospel k záveru, že ak je k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený exekučný titul -

rozhodcovský rozsudok, u ktorého nebolo šetrením súdu osvedčené dodržanie jeho písomnej formy,
čo je v prípade rozhodcovských rozsudkov jediná prípustná forma exekučného titulu akceptovateľná
exekučným súdom, je tu daný rozpor s § 40 ods. 1 ZoSRK a teda je tu naplnený dôvod zamietnutia
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku z
dôvodu nesplnenia náležitostí rozhodcovského rozhodnutia podľa ZoSRK.

31. Osobitne sťažnostný súd zdôrazňuje, že v súvislosti s preskúmavaním exekučného titulu podľa ust.
53 ods.1, ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku je exekučný súd vždy oprávnený vyžiadať si súvisiaci
spisový materiál, čo bez ďalšieho vyvracia tvrdenie oprávneného o porušení princípu proporcionality zo
strany exekučného súdu. Povinnosť predložiť celý spis súdu pre účely posúdenia návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie je logickým dôsledkom jeho povinnosti preskúmať exekučný titul z hľadiska

zistenia všetkých okolností v rámci rozhodcovského konania, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie
jehovykonateľnosti.Tentozáverumocňujeajskutočnosť,žepokiaľbysúdnedisponovalrozhodcovským
spisom, nemohol by ani dospieť k spoľahlivému záveru, či oprávnený ako podklad pre výkon exekúcie
na majetok povinného predložil spôsobilý exekučný titul opätovne zdôrazňujúc, že súdu z právnej
úpravynútenéhovýkonurozhodcovskýchrozsudkovexplicitnevyplývapovinnosťnáležiteskúmaťtakýto

exekučný titul s dôrazom na skutočnosť, že jeho účastníkom je spotrebiteľ. Preto nemôže obstáť
ani námietka oprávneného, že rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci, ale treťou osobou,
ktorá nenesie procesnú zodpovednosť za výsledok exekučného konania a preto ho nie je možné
zaťažovať povinnosťou predložiť súdu rozhodcovský rozsudok. Je potrebné zdôrazniť, že výsledkom
rozhodovacej činnosti rozhodcovského súdu je rozhodnutie, ktoré zákonodarca zaradil do katalógu

exekučnýchtitulov,napodkladektorýchjemožnéviesťexekúciuprostredníctvomorgánovverejnejmoci.
Z uvedených dôvodov zákonodarca stanovil exekučnému súdu povinnosť jeho prieskumu v zmysle
ust. § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku pred tým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi,
aby autoritatívne zasiahol do majetkových práv povinného. Preto je nevyhnutné, aby si zriaďovateľ
rozhodcovského súdu resp. rozhodcovský súd v tomto smere na žiadosť exekučného súdu v rozsahu

jehokompetencieposudzovaťspôsobilosťpredloženéhoexekučnéhotitulusplnilsvojuedičnúpovinnosť
už vo fáze posudzovania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd ďalej dopĺňa svoje úvahy
o konštatovanie, že vyšší súdny úradník je povinný postupovať pri posudzovaní návrhu na vykonanie
exekúcie s primeranou obozretnosťou a s využitím profesionálnej skúsenosti, ktorá je v prípade
oprávneného poznačená tým, že tento v minulosti opakovane predkladal exekučnému súdu ako podklad

prevýkonexekúcieexekučnétitulyvydanérovnakýmstálymrozhodcovskýmsúdom,ktoréexekučnýsúd
posúdil ako nevykonateľné pre nedostatok ich formy, prípadne pre absenciu ich preukazného doručenia
účastníkom konania. Pokiaľ potom vyšší súdny úradník pristúpil k vyžiadaniu exekučného spisu ešte
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup sťažnostný súd v okolnostiach daného
prípadu nemôže hodnotiť ako neprimeraný o to viac, keď bolo na jeho podklade preukázané, že pôvodca

rozhodcovského rozsudku nedisponuje žiadnym vyhotovením exekučného titulu v zákonom stanovenej
forme.

32. Záverom súd považuje za potrebné poznamenať, že predloženie spotrebiteľského sporu na
rozhodnutie rozhodcovskému súdu je dotváraním záväzkového vzťahu medzi jeho účastníkmi, ktorí plne

zodpovedajú za túto voľbu. V rámci exekúcie oprávnený preto z tohto pohľadu vždy nesie zodpovednosť
za predložený exekučný titul vydaný v prítomnosti rozhodcu. Exekučný súd nemôže rezignovať na svoju
povinnosť nepripustiť vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ak má dôvodné pochybnosti o
tom, či bola dodržaná zákonná forma jeho vyhotovenia, a to len s poukazom na námietku oprávneného,
že nemá vedomosť o postupoch rozhodcovského súdu. Na podklade uvedeného výkladu celkom zjavne

neobstojí tvrdenie oprávneného, že nemôže niesť negatívne dôsledky prípadnej nesprávnej formy
rozhodcovského rozsudku spôsobené stálym rozhodcovským súdom, keďže si oprávnený sám zvolil (v
množstve prípadov) tento súd na riešenie jeho sporov.

33. Aj sťažnostný súd preto uzatvára, že pokiaľ výsledky šetrenia exekučného súdu netvoria spoľahlivý

podklad pre záver, že rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci bol vydaný v zákonom stanovenej
forme v zmysle § 40 ods. 1 ZoSRK, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade takéhoto
exekučného titulu nie je možné vyhovieť v podobe vydania poverenia na výkon exekúcie súdnemu
exekútorovi. 34. Pokiaľ oprávnený v podanej sťažnosti na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie
exekučného súdu v inej veci, toto rozhodnutie v individuálnom prípade nepredstavuje ustálenú súdnu

prax a sťažnostný súd ani nie je takýmto rozhodnutím viazaný (k tomu porovnaj napr. § 193 CSP).

35. S poukazom na zistené skutočnosti a výklad súvisiacich zákonných ustanovení sa súd stotožnil s
právnym záverom, ktorý bol vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí, že v danom prípade rozhodcovský
rozsudok nespĺňa náležitosti podľa § 40 ZoSRK (nebola dodržaná listinná forma vyhotovenia

rozhodcovskéhorozsudku)atýmnemôžebyťdanáanijehoformálnavykonateľnosť,apretosúdsprávne
postupoval,keďnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúciepodľa§53ods.3písm.f)bod4.Exekučného
poriadku zamietol. Keďže napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne, súd o
sťažnosti oprávneného rozhodol tak, že túto postupom bez nariadenia pojednávania v celom rozsahu
podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

36. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1
Exekučného poriadku) a preto v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov
tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách tohto konania považoval za nadbytočný (k tomu
porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2
CSP).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.