Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817206195
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817206195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Spoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne L. Z.Č., S.. XX.X.XXXX, M. W. R., R. XXX,
zastúpenej advokátkou Mgr. Ivicou Štiglitz so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, IČO: 42 324 017 proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 3. apríla 2019 č.k. 12Csp/126/2017-147

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalobkyni 376,54 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal
žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 296,96

eur a náhrady trov konania. Súd uznesením 12Csp/126/2017-95 zo dňa 14.11.2018 pripustil zmenu
žaloby z dôvodu rozšírenia žaloby tak, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 376,54 eur titulom
bezdôvodného obohatenia.

3.Súd prvej inštancie vyhovel žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami sporu dňa 26.3.2013 (ďalej „zmluva“), ktoré bezdôvodné
obohatenie žiadala žalobkyňa priznať z dôvodu preplatku zo zmluvy. Poukázala na nesprávne uvedený

údaj RPMN, ktorý proti v zmluve uvedenej hodnote 67,02 %v skutočnosti dosahoval 70,01 %.
Dohodu o poskytnutí služby považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko bola včlenená do
formulárového textu zmluvy, nebola na ňu upozornená a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Oproti v
zmluvedohodnutémuúveruvovýške990,-eur,vskutočnostiodžalovanéhozískalafinančnéprostriedky
len v sume 747,12 eur. Keďže žalobkyňa prevzala celkovo sumu 747,12 eur, pri takejto výške istiny by
RPMN predstavovalo až 112,20 %. Žalobkyňa vrátila splátkami, resp. poštovou poukážkou sumu 843,60
eur a v exekučnom konaní jej bola zexekvovaná suma 482,83 eur, ktorá bola poukázaná žalovanému.

Spolu teda uhradila 1326,43 eur a rozdiel vo forme preplatku by predstavoval 579,31 eur. Poukazujúc
na vyššie uvedené nedostatky zmluvy žalobkyňa označovala zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a
žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia v hodnote 376,54 eur.4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej zákona č. 129/2010 Z.z.), § 39, § 40 ods. 1,
§ 44, § 451 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané,

že žalovaný dňa 26.3.2013 uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
v ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobkyni revolvingový úver vo výške 990,- eur so splatnosťou na 48
splátok po 50,85 eur s celkovou sumou na vrátenie 2440,80 eur, s uvedením predpokladanej RPMN
70,01 %, priemernej RPMN 47,29 %, s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %. Súd mal za preukázané,
že strany sporu uzavreli zmluvu na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru,

kde v bode 5 boli vpísané údaje a to požadovaná suma, splátky, RPMN a úroky. V bode 6 sú rukou
dopísané údaje, kde je rozdiel vo výške RPMN a sú tam doplnené údaje o ročnej úrokovej sadzbe
úrokov z omeškania vo výške 5,75% čo v bode 5 nie je. V bode 6 je uvedená RPMN revolvingu 70,01
% pričom v bode 5 je táto hodnota vo výške 64,18 %. Súčasťou uzavretej zmluvy je v bode 8. dohoda o
poskytnutí služby o poskytnutí odloženia splátok, v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal na žiadosť dlžníka
poskytnúť mu možnosť odkladu troch akýchkoľvek splátok úveru, za čo sa dlžník zaviazal veriteľovi

zaplatiť odplatu 242,88 eur. Sumu dohodnutej odplaty za poskytnutú službu si žalovaný v zmysle bodu
8.4 tejto dohody jednostranne započítal oproti pohľadávke žalobkyni na poskytnutie schválenej výšky
úveru. Žalobkyni tak reálne poskytol úver len vo výške 747,12 eur. Žalovaný však v zmluve nezohľadnil
aj náklady žalobkyne spočívajúce v zaplatení sumy 242,88 eur, ktoré vyplývajú z Dohody o poskytnutí
služby, v dôsledku čoho bola RPMN uvedená v zmluve nesprávna, nakoľko správne mala byť uvedená

RPMN vo výške 112,20 % zohľadňujúc aj odplatu 242,88 eur, ktorú žalobkyňa musela zaplatiť. Nakoľko
uvedenú odplatu zahrnul do zmluvy o revolvingovom úvere, mal ju zahrnúť aj do výpočtu RPMN, pričom
tak nespravil. Ide o nekalú praktiku žalovaného, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto
je táto dohoda neplatný právny úkon. Údaj o RPMN je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. obligatórnou
náležitosťou zmluvy o úvere, a tým, že žalovaný uviedol inú výšku RPMN, znemožnil tak žalobkyni získať

objektívne informácie o rozsahu svojho záväzku. Nesprávne uvedenie výšky RPMN v zmluve o úvere
má pritom rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol vôbec uvedený a v zmysle § 11 ods.
1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, je takáto skutočnosť sankcionovaná zánikom nároku
veriteľa na úroky a poplatky z úveru. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola oboznámená s
vyplneným bodom 6 a že by ho prijala písomnou formou a preto nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou

formou. Išlo tak o nekalú praktiku, nakoľko žalobkyňa v čase podpisu zmluvy nevedela, v akej výške
a s akými podmienkami jej bude schválený úver, pretože vypísala len žiadosť o poskytnutie úveru a
schválenie úveru jej bolo následne oznámené žalovaným.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvoinštančný súd vyhovel žalobe a určil, že predmetný

úver bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku čoho vznikol žalobkyni oprávnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa tvrdila, že doposiaľ uhradila veriteľovi sumu 843,60 eur a z
potvrdenia exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára zo dňa 26.11.2018 vyplýva, že žalobkyni celkovo zrazili
950,23 eur a oprávnenému preúčtovali 482,83 eur. Žalovaný tak získal finančné plnenie vo výške
1326,43 eur od žalobkyne, pričom bezdôvodne sa obohatil o sumu 579,31 eur, ale keďže si žalobkyňa

uplatňovala len sumu 376,54, súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b),
d) a h). Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol alebo aby vrátil vec
na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov
uviedol, že údaj o RPMN by si účastníci zmluvy vôbec mohli legálne dohodnúť. Z povahy niektorých

náležitostíuvedenýchv§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.vyplýva,ženemôžubyťpredmetomkonsenzu
a súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či RPMN nepatrí
medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Je toho názoru, že RPMN sa medzi stranami nedojednáva.
Uviedol, že zákonná úprava nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho,
že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Má za to, že z napadnutého

rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospel súd k záveru, že žalobca navrhol RPMN,
nakoľko žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvedený je len
údaj o predpokladanej RPMN. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku
zmluvných vzťahov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/839/2016 zo dňa29.6.2016. RPMN nie je predmetom záväzku, ide iba o informáciu určenú spôsobom, ktorý predpisuje
zákon. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany
sa nedohodli na hodnote RPMN, tak tento záver súdu je nesprávny. Citoval uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/60/2017 zo dňa 31.5.2017.

8. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedla, že s
dôvodmi uvedenými v odvolaní sa nestotožňuje. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že žalovaný

na finančnom trhu používa formulárový typ zmlúv, ktorého účelom je znemožnenie zásahu spotrebiteľa
do obsahu zmlúv s cieľom oslabiť postavenie spotrebiteľa a obohatiť sa na jeho úkor. Žalobkyňa uviedla,
že súd sa pri posudzovaní výšky RPMN zaoberal tým, či je uvedená správne, či nie je uvedená v
neprospech spotrebiteľa, ako aj či nepresahuje najvyššiu možnú mieru prípustnú na finančnom trhu v
čase uzatvorenia zmluvy. Podľa jej názoru si žalovaný v odvolaní sám odporuje, keď uvádza, že RPMN
nie je možné dohodnúť, nakoľko sám právny predpis túto dohodu jasne vyžaduje. Na podporu svojich

tvrdení citovala § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Má za to, že výpočet výšky RPMN bol v samotnej zmluve pre
spotrebiteľa neurčitý a nepreskúmateľný. Zo strany veriteľa išlo o získanie majetkového prospechu a to
tak, že reálna RPMN predstavovala omnoho vyššiu hodnotu. Žalobkyňa nikdy nepopierala, že k vzniku
právnehovzťahudošlo,ibasadomáhaurčeniabezpoplatkovostiabezúročnostidanéhovzťahu,nakoľko
žalovaný uviedol nesprávny údaj RPMN a ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) je sankciou za neuvedenie

všetkých náležitostí zmluvy.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Žalovaný použil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
d) CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré
mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv

účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol
(nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu (odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),
pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité

zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočneodôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Uplatnený nárok súd prvej
inštancie správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pokiaľ posúdil spotrebiteľský úver ako
bezúročný a bez poplatkov, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia

v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý
proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok
napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Na doplnenie správnosti rozhodnutia
odvolací súd dodáva:

13.Vychádzajúc z obsahu spisu v danej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného úveru
ako bezúročného a bez poplatkov správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu
sporových strán úverovej zmluvy. Žalobkyňa uplatňovala nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o
revolvingovom úvere, kde na jednej strane vystupoval žalobca ako spotrebiteľ a na druhej strane
žalovaný ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Bolo preto dôvodné

na daný právny vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako lex specialis a všeobecnú úpravu
obsiahnutú v OZ o spotrebiteľských zmluvách. Právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z.z.) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Právna regulácia
zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom
zákonníku, vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Táto

zmluva vzhľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie na vec správne aplikoval ustanovenia §
9 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z a taktiež § 39, §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

14. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve uvedený údaj o RPMN nezodpovedá skutočnosti
a tento údaj je určený v neprospech spotrebiteľa odvolací súd považuje za správny. Žalovaný sám
potvrdzuje, že žalobkyni zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.3.2013, na
základe ktorej mal byť poskytnutý úver vo výške 990,- eur v skutočnosti poukázal len sumu 747,12 eur,

zníženú o poplatok 242,88 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu troch ľubovoľných splátok.
Uvedené skutočnosti však žalovaný nezohľadnil vo výpočte RPMN, ktorá v porovnaní s hodnotou
uvedenouvčastiúdajovoschválenomrevolvingovomúverenaúrovni67,02%dosahovalavskutočnosti
112,20 %. Žalovaným žiadaná odplata pritom vyplývala z neprijateľnej zmluvnej podmienky „Dohody o
poskytnutí služby“, teda žalovanému nevznikol žiadny zákonný nárok na započítanie tejto „pohľadávky“

voči pohľadávke žalobkyne na poskytnutie dohodnutej sumy úveru. „Dohoda o poskytnutí služby“,
ktorá upravovala možnosť odkladu splátok dlhu, je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a podpis
dlžníčky sa nachádza až za touto dohodou a text dohody je priamo včlenený veriteľom do formulárového
textu celkovej zmluvy bez možnosti dlžníka túto dohodu odmietnuť. Táto dohoda nebola individuálne
dojednaná, nakoľko dlžník nemal možnosť ovplyvniť obsah tejto dohody a spôsobuje tiež značnú

nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Osobitnevýznamné
je, že úhradou odplaty nezískaval dlžník žiadne protiplnenie, či zvýhodnenie, keď v čase úhrady odplaty
vôbec nebolo isté, či dlžník takúto možnosť odloženia úhrady splátok využije. Možnosť odkladu splátok
sa pritom týkala maximálne troch ľubovoľných splátok. V priemernom spotrebiteľovi mohla dohoda
vzbudiť dojem výhodnosti, aj keď v skutočnosti tomu tak nebolo, jediný finančný prospech z toho získaval

veriteľ. Takýto úkon má nepochybne znaky nekalej klamlivej obchodnej praktiky, za ktorú sa považuje
každá taká praktika, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo
môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, a môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylupriemerného spotrebiteľa, a to aj keď je vecne správna vo vzťahu k existencii alebo povahe produktu.
Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, akékoľvek plnenia na ich základe žiadané nemôžu požívať
súdnu ochranu.

15. Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolanie
nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, preto má proti neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).