Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411204338
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4411204338.18

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: S. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. R., D. 4, zast. O.. Helena Farkašová, advokát, Nové Zámky, Žerotínova bašta 1,
protižalovaným:I.)O.Y.,nar.XX.X.XXXX,bytomS.,A.XXaII.)V.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomS.,A.XX,
zast. Judr. Eva Csontosová, advokát, Dvory nad Žitavou, tajovského 69, o zaplatenie 4156,73 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v I. a II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 4156,73 € do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v I. a II. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným v I. a II. rade domáhal zaplatenia sumy 4156,73 €
ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré im malo vzniknúť tým, že im ako svojím známym chcel

finančne pomôcť a preto si v roku 2004 v ČSOB zobral úver, prostriedky z ktorého im v sume 50 000.-Sk
odovzdal, pričom sa dohodli, že tento úver budú platiť oni, čo však neurobili a tento úver, napriek tomu,
že finančné prostriedky z neho odovzdal žalovaným v I. a II. rade, musel uhradiť on.

2. Žalovaní v I. a II. rade s návrhom nesúhlasili a uviedli, že k žiadnej takejto dohode medzi nimi a
žalobcom nedošlo, žiadne peniaze im nedal a nie sú mu nič dlžní.

3.RozsudkomOkresnéhosúduNovéZámky13C/63/2014-236z20.5.2016súdžalobužalobcuzamietol
z dôvodu, že považoval nárok žalobcu za premlčaný a tiež i preto, že konštatoval, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že by bol žalovaným v I. a II. rade
odovzdal finančné prostriedky tak ako to tvrdil a že by bolo medzi stranami došlo k dohode o tom, že
žalovaní úver, ktorý si on pre nich zobral, budú splácať.

4. Krajský súd Nitra uznesením 5Co/552/2016-261 z 30.5.2018 bol vyššie uvedený rozsudok súdu prvej
inštancie zrušený a odvolací súd uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania
( keď neprihliadol na okolnosti vyplývajúce z trestného spisu a neskúmal plynutie objektívnej premlčacej
lehoty ) a tiež nesprávne vec právne posúdil, keď nezohľadnil zistené skutočnosti z pohľadu § 534 OZ
a § 420 OZ a tým dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby, resp. k tvrdeniu o

tom, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením zvukového
záznamu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 245463 z 29.3.2004 súd zistil, že ním ČSOB a.s. Bratislava

poskytla žalobcovi spotrebný úver v sume 50 000.-Sk.7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanými sa poznali a navštevovali ako rodiny asi 4-5
rokov, mali nejaké dlhy a jemu ich bolo ľúto a keď dostali upomienku z bytového podniku s tým, že ich
vysťahujú a keď nedostali pôžičku, poprosili ho, aby si pre nich zobral pôžičku on, no jemu sa nechcelo,

navyše si myslel, že pôžičku nedostane, tak žalovanej v II. rade povedal, že pôjde maximálne za ručiteľa
jej švagrovi, no nakoniec ona prišla s tým, že vybavila úver v ČSOB, keďže mala jeho OP, volala mu
do roboty, že môžu ísť do banky. Uviedol, že vtedy robil so svojím kamarátom Pavlom P., preto išiel
spolu s ním pred banku, P. čakal pri aute a videl, že keď z banky vyšli von, odovzdal žalovaným v I. a II.
rade peniaze, pretože keď boli v banke, všetko bolo už pripravené, ponáhľal sa, ani to nečítal, nemal ani

okuliare , povedali mu, aby to podpísal a on to urobil a až asi pol roka na to keď chcel v bazáre kúpiť auto
zistil, že nemôže, lebo vraj má úver. Ďalej uviedol, že žalovaní vtedy pred bankou tvrdili, že hneď idú
zaplatiť svoj dlh na bytový podnik, všetky papiere z banky si zobrali oni, nezostali mu žiadne a dohodli
sa, že to budú platiť oni z peňazí, ktoré zarobí žalovaný v I. rade tak ako to banka určila, zaplatili dva
mesiace, tretíkrát zaplatil on z peňazí, ktoré mu dali a potom začali chodiť upomienky. Uviedol, že každý
mesiac za nimi chodil a pýtal od nich peniaze, až nakoniec prišli papiere od exekútora a jeho manželka

v banke zistila, že to malo byť vybavené v banke u nejakého bývalého spolužiaka odporcu v I. rade tak,
že žalobca a žalovaná v II. rade sú druhovia a on ani nevie koľko bolo treba mesačne platiť, vie len to,
že potom zo svojich peňazí musel zaplatiť 4156,73 €. Ďalej uviedol, že chodil za žalovanou v II. rade
a pýtal od nej peniaze, tá povedala, že ona na to už kašle, že muž jej peniaze neposiela a že žiadnu
zmluvu medzi nimi on nechcel.

8. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne peniaze od žalobcu nedostal a ani jeho
manželka nie, so žalobcom sa poznali len ako bežní susedia v paneláku, určite sa nerodinkárili a žalobca
bol u nich iba párkrát kvôli tomu, že im robil vstavanú skriňu alebo keď niečo potrebovali, napríklad
natáčal video na sväté prijímanie ich syna a na rodinnom dome v G. im niečo zváral a za to mu zostali

dlžní 200.-Sk. Uviedol, že je pravda, že mali dlhy na bytovom podniku, ale ten dlh vyrovnali a byt
odkúpili z peňazí jeho svokrovcov, ktorí im požičali 35 000.-Sk, ktoré im potom vrátili. Zopakoval, že
od žalobcu žiadne peniaze nedostali, naopak vtedy peniaze sami mali a on chce od nich zrejme to, čo
sám prehajdákal.

9. Žalovaná v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca im žiadne peniaze nedal, bytovému podniku
boli dlžní iba 9 000.-Sk a tie zaplatili z peňazí, ktoré im dali jej rodičia a z tých zaplatili aj kúpu bytu.
Uviedla, že so žalobcom sa poznali len ako susedia, pretože tam bývali 9 rokov a vo všetkom môže
potvrdiť výpoveď žalovaného v I. rade a poukázala na to, že žalobca raz tvrdí, že im peniaze dal pred
bankou, inokedy, že tomu bolo v Komjaticiach, hoci tam vtedy ešte ani nebývali a že pokiaľ na nahrávke

ním vyhotovenej hovorí o tom, že keby peniaze mala, dala by mu ich, uviedla, že namieta, že je to jej
hlas, ale pokiaľ aj o nejakom dlhu hovorila, tak jedine o 200.-Sk, ktoré mu zostali dlžní za zváranie brány.
Ďalej uviedla, že dvakrát sa stalo, že ju žalobca poprosil, aby za neho išla do ČSOB a vložila tam nejaké
peniaze a ona to urobila, kartičku od jeho účtu mu potom hodila do schránky.

10. Svedkyňa O. Z., manželka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaní sú ich bývalí priatelia,
teraz už k nim nemá žiaden vzťah a môže povedať, že v septembri 2004 to bola ona, kto na celú túto vec
prišiel, dostali vtedy z ČSOB nejaký papier, že nezaplatili nejakú splátku, išla tam, pretože oni žiadnu
pôžičku nemali, chcela vidieť čo to je, zobrali ju dozadu a nejaká pani jej ukázala spis a zmluvu a z
nej vtedy zistila, že manžel je tam uvedený ako dlžník a spoludlžník bola jeho družka Ciroková a keď

potom zistili, že ona nie je Y., už jej nechceli ukázať nič. Uviedla, že potom išla za manželom a ten jej
povedal, že sa im rozhodol pomôcť a to aj bez jej súhlasu a to napriek tomu, že ona nechcela, aby
sa s nimi stýkal a to bol aj dôvod, prečo jej o tom nepovedal. Uviedla, že manžel jej ale povedal, že si
žiadnu pôžičku nezobral, že bol iba ručiteľom a tak išli do banky znovu a tam im ukázali už iné papiere,
kde meno Ciroková na zmluve už nebolo, hoci predtým tam bolo a zmluva už vyzerala inak. Dodala, že

manžel jej povedal, že bol v banke 2x, prvý deň požiadali o úver kde mal byť ručiteľom a na druhý deň
prišiel podpísať doklady a že keď prevzal peniaze, dal ich hneď žalovaným, pričom ani netušil, že ako
ručiteľ nemal žiadne peniaze dostať a že v banke ju oslovovali ako Ciroková, čo jej stále nejde do hlavy.

11. Svedok M. Z., syn žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaní sú bývalí kamaráti jeho rodičov

a on vie, že sa vybrali nejaké peniaze, ktoré potom sa splatili, že jeho otec a odporkyňa v II. rade išli do
banky a vybrali nejaké peniaze a že matka zistila, že otec pre nich vybral 50 000.-Sk, pričom on tieto
informácie má od rodičov, nikdy nebol pri tom, že by sa jeho rodičia s nimi o týchto veciach bavili. Dodal,že medzi jeho rodičmi a žalovanými bol blízky, veľmi dobrý vzťah, pomáhali si a bežne sa navštevovali
a vie o tom, že žalovaní si od jeho otca aj predtým požičali nejaké peniaze, ktoré aj vrátili.

12. Svedok A. P., bratranec žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že vie o tom, že žalovaní si brali pôžičku,
na ktorú im bol žalobca ručiť, jedného dňa keď práve boli spolu so žalobcom robiť, mu títo volali a on
mu povedal, že im ide ručiť do banky na pôžičku, išli spolu do ČSOB, čakal žalobcu pred budovou,
žalovaní a žalobca išli dovnútra, o pár minút sa vrátili a on videl ako žalobca žalovaným odovzdal zväzok
bankoviek o šírke asi 4-5 cm, nevie aká suma to bola, ale žalobca mu povedal, že to bolo 50 000.-Sk.

13. Svedok O. G. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca mu povedal, že bol žalovaným ručiť na pôžičku
50 000.-Sk.

14. Svedok L.. A. W., pracovník ČSOB pobočka Nové Zámky, vo svojej výpovedi uviedol, že na tvár
žalobcu si spomína, asi bol u nich viackrát, ale na konkrétny úver z roku 2004 si nespomína, no je

vylúčené, aby to bol osobne on, kto žalobcovi finančné prostriedky vyplácal, pretože on v pokladni nikdy
nerobil, robí na úverovom oddelení a u nich sa pôžičky vždy čerpali bezhotovostne, to znamená, že boli
poukázané na účet klienta, ktorý si ich potom vyberal z účtu pri pokladni a banka si inkasuje splátky z
uvedeného účtu, neplatí sa šekom. Uviedol, že je možné, že zmluvu žalobca podpisoval u neho, ale pre
odstup času a množstvo úverov si už na tento prípad nespomína. Dodal, že je pravda, že žalovaný v

I. rade je jeho spolužiakom zo základnej školy, s ktorým si tyká, ale nespomína si na to, že by tam bol
ten prítomný alebo že by ho tam so žalobcom videl.

15. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 15 Cb/281/2007 súd zistil, že žalobca v konaní 15 Cb
281/2007 prevzal platobný rozkaz dňa 9.1.2008 ( č.l. 45 spisu ) a rozsudok v tejto veci zaväzujúci ho k

zaplateniu sumy 45 544,66.-Sk v prospech ČSOB a.s. Bratislava, je právoplatný dňom 16.9.2008.

16. Zo spisu OR PZ SR Šurany ORP-16/SU-NZ-2011 súd zistil, že uznesením zo dňa 28.2.2011
bolo trestné stíhanie žalovaných zastavené, nakoľko z dôvodu premlčania skutku bolo trestné stíhanie
neprípustné, pričom išlo o trestné oznámenie žalobcu na žalovaných pre trestný čin podvodu, ktorého

sa mali dopustiť tým, že odtajili, že žalobca si mal zobrať ako výpomoc pre nich úver v ČSOB, ktorý im
poskytol s tým, že ho budú splácať, čo ale neurobili.

17. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 6 Er 1251/08 a spisu súdneho exekútora Judr. Jaroslava
Mráza Ex 452/08 súd zistil, že pod uvedenými číslami prebiehala exekúcia oprávneného ČSOB voči

povinnému Vojtechovi Z. o vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 45 544,66 € s príslušenstvom, pričom
exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 15 Cb/281/2007-61 z 31.3.2008 a
exekúcia sa skončila v zmysle § 60 písm. e) ExP vymožením dňa 11.1.2011 kedy súdny exekútor súdu
vrátil poverenie na vykonanie exekúcie.

18. Z potvrdenia Bytkomfort s.r.o. Nové Zámky z 19.3.2015 súd zistil, že žalovaní v I. a II. rade boli
užívateľmi bytu na ulici Nábrežnej č. 2 v Nových Zámkoch a v období od 1.3.1993 do 31.7.2004 im
vznikol nedoplatok, ktorý uhradili dňa 21.3.2004 v sume 452,96 €.

19. Zo zvukovej nahrávky predloženej žalobcom ( č.l. 319 spisu, ktorej prepis sa nachádza v znaleckom

posudku č. 8/2009 na č.l. 76 - 99 pripojeného spisu OR PZ SR Šurany ORP-16/SU-NZ-2011 ) súd zistil,
že žalovaná v skúmanom rozhovore ( vzhľadom na jej vyjadrenie z 15.5.2019 o tom, že je to jej hlas, no
nevedela, že ju žalobca nahráva, nie je nutné skúmať otázku, či ide o jej slová alebo nie, pretože sama
uviedla, že áno ) hovorí žalobcovi, že „keby mala peňáze, taktoTi ichpoložím do ruky“, ďalej „viem, že to
nie sú Tvoje, ale banky“ ( strana 26 znaleckého posudku ), „keby mám, dám Ti, ja som to zebrala, bola

som si toho vedomá, kým som mala, platila som pravidelne“ ( strana 29 znaleckého posudku ).

20. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

21. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.22. Podľa § 534 OZ kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči
dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

23. Podľa § 420 ods. OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

24. Dohodu o prevzatí plnenia uzavierajú doterajší dlžník (hlavný dlžník) a tretia osoba (tzv. náhradný
dlžník). Touto dohodou sa tretia osoba zaväzuje voči doterajšiemu dlžníkovi, že s veriteľom bude konať
tak, že veriteľ nebude od dlžníka požadovať ani vymáhať splnenie záväzku. Dohoda o prevzatí plnenia

nemusí mať písomnú formu. Toto právo síce vzniká už uzavretím dohody podľa § 534 OZ, avšak
predtým, než sa preberané plnenie stane splatným, nemôže dlžník od preberateľa požadovať, aby
uspokojil pohľadávku veriteľa; môže však od preberateľa žiadať, aby sa s veriteľom dohodol, že bude
plniť namiesto pôvodného dlžníka (porovnaj § 531 ods. 1 OZ); ak sa plnenie stalo splatným a preberateľ
nesplnil dlh veriteľovi, je sám povinný plniť; plnenie preberateľa sa v takom prípade stane nemožným a v
prípade jeho zavineného konania môže od neho dlžník žiadať náhradu škody (porovnaj § 577 OZ); dlžník

môže preberateľa plnenia zadržať v splnení splatného dlhu, len ak vyhlási, že plnenie poskytne sám;
dohoda o prevzatí plnenia neznamená, že preberateľ má prednostné právo splniť záväzok veriteľovi
namiesto dlžníka; veriteľ je oprávnený, nie však povinný prijať plnenie od preberateľa dlhu; súhlas
s dohodou medzi dlžníkom a preberateľom môže vyjadriť tým, že plnenie preberie od preberateľa s
právnym účinkom splnenia dlhu (iný spôsob splnenia dlhu, ako je napr. započítanie, nie je veriteľ povinný

akceptovať). Dohoda o prevzatí plnenia zakladá obligačný záväzok medzi hlavným dlžníkom a treťou
osobou (náhradným dlžníkom). Náhradný dlžník má na základe dohody podľa § 534 OZ povinnosť voči
dlžníkovi.Veriteľovivšakztohonevzniknepriameprávo.Toznamená,ževeriteľmôženaďalejvyžadovať
splnenie dlhu od pôvodného dlžníka. (Fekete, L: Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové
právo všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex

2015. str.536-537).

25. Ak zaviazaný preberateľ dlhu (náhradný dlžník) nesplnil podľa dohody o prevzatí plnenia podľa § 534
OZ svoj záväzok poskytnúť za hlavného dlžníka plnenie jeho veriteľovi, a preto hlavný dlžník plnil svojmu
veriteľovi sám, znížil sa tým majetkový stav tohto dlžníka v dôsledku porušenia záväzku zaviazaného a

hlavnému dlžníkovi vznikol nárok na náhradu škody voči zaviazanému podľa § 420 OZ (Rc 16/2008).

26. Ak platbe dlhu za dlžníka treťou osobou predchádzala dohoda účastníkov podľa § 534 OZ, podľa
ktorej platbou tretej osoby do rúk dlžníkovho veriteľa bude znížený dlh tretej osoby voči dlžníkovi, došlo
toutoplatboukzánikuzáväzkutretejosobysplnenímaprejavsmerujúcikzapočítaniuužniejenamieste.

Situácia je tu podobná ako u poukážky (§ 536 ods. 1 prvá a druhá veta OZ). Námietka, že dohoda o
prevzatí plnenia mala byť uzatvorená písomne, nie je dôvodná, pretože § 534 OZ nevyžaduje písomnú
formu tejto dohody. Započítanie by bolo potrebné vtedy, ak by tretia osoba zaplatila za dlžníka jeho dlh
z vlastného podnetu bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody s ním. V takom prípade by jej vznikla voči
dlžníkovi pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ a zníženie svojho záväzku voči

nemu by mohla dosiahnuť len započítaním (Ro NS ČR z 21.6.2007, sp. zn. 20 Cdo 2958/2006).

27. Pokiaľ náhradný dlžník plnenie za hlavného dlžníka neposkytne, nie je tým hlavný dlžník zbavený
povinnosti plniť. Hlavný dlžník sa však v takom prípade môže voči preberateľovi dlhu domáhať náhrady
toho, čo musel sám plniť svojmu veriteľovi, hoci to mal na základe dohody urobiť náhradný dlžník.

V takom prípade by však nešlo o vymáhanie záväzku z dohody medzi nimi, ale o uplatnenie nároku
na náhradu škody (§ 420 OZ), ktorá vznikla hlavnému dlžníkovi v dôsledku nesplnenia povinnosti
náhradného dlžníka. (Fekete, L: Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové právo všeobecná
časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015. str.538).

28. Základným kritériom, ktorý má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu
rozhovoru zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkaz v príslušnom
konaní, je pomerenie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a
kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom
strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií

sa bude vykonávať podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť
náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť „materiálne“ právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete
sporu. Stret záujmu na ochrane osobnosti toho, koho prejav je bez jeho súhlasu zaznamenávaný,
so záujmom na ochrane toho, kto tento prejav zachytáva a neskôr použije, nemožno však riešiťvo všeobecnej rovine. Úplne odlišne je však treba posudzovať prípady, kedy je tajné vyhotovenie
audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany obeti trestného činu proti páchateľovi alebo ak ide o spôsob
dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä

pracovnoprávnehosporu.Zásahdoprávanasúkromieosoby,ktorejhovorenýprejavjezaznamenávaný,
je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná
ujma (vrátane napríklad straty zamestnania). Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu tohto
cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci (nález Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 9. decembra 2014, sp. zn. II.ÚS 1774/14 uverejnený na nalus.usoud.cz).

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ( bod 23 tohto rozsudku i na právny názor odvolacieho
súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení z 30.5.2018 ) súd konštatuje, že použitie zvukového
záznamu ( bod 19 rozsudku ) ako dôkazu je namieste a to i napriek tomu, že o vyhotovovaní záznamu
žalovaná v II. rade nevedela ) a to preto, že išlo o prípad zadováženia dôkazu žalobcom ( ako
slabšou stranou v uvedenom občianskoprávnom spore, ktorá nemá dostatok dôkazov na preukázanie

skutočností, o ktorých tvrdí, že sa stali - v slabej dôkaznej situácii ), pričom žalovanej v II. rade
vyhotovením takého záznamu žiadna škoda vzniknúť nemohla.

30. Z vykonaného dokazovania a to najmä výpovede žalobcu a listinných dôkazov ( zmluva s ČSOB z
29.3.2004 ) ale i ďalších je nesporne preukázané, že medzi stranami, t. j. žalobcom na jednej strane a

žalovanými v I. a II. rade na druhej strane prišlo k neformálnemu ( ústnemu ) uzavretiu zmluvy, ktorá
svojím obsahom napĺňa náležitosti zmluvy podľa § 534 OZ, ktorou sa tretia osoba ( žalovaní ) zaväzuje
voči doterajšiemu dlžníkovi ( žalobcovi ), že s veriteľom ( ČSOB ) bude konať tak, že veriteľ nebude
od dlžníka požadovať ani vymáhať splnenie záväzku. S poukazom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v
konaní najavo, došlo medzi stranami k uzavretiu dohody o prevzatí plnenia (§ 534 OZ) medzi žalobcom

a žalovanými. Charakteristickým znakom takého právneho vzťahu je to, že pri porušení povinnosti plniť
( náhradníkom dlžníka ) dlžníkovi, teda žalobcovi vznikne škoda ( tým, že hoci exekučne, ale dlh voči
banke sám splnil, čo žalobca v konaní preukázal.

31. Práve o tento prípad išlo v danom právnom vzťahu. Súd mal totiž za preukázané nižšie uvedené

skutočnosti:

32. Svedkovia M. Z., P. a G. poskytnutie peňažných prostriedkov nepriamo potvrdili. Ich svedecké
výpovede súd hodnotil nielen jednotlivo, ale najmä v súhrne s ďalšími zistenými skutočnosťami tohto
prípadu. Výpovede uvedených svedkov smerovali k potvrdeniu skutočnosti odovzdaniu peňažných

prostriedkov žalobcu. V spojení s ďalšími žalobcom navrhovanými dôkazmi súd ich výpovede hodnotí
akopravdivé adôveryhodné,keďsapostupnepotvrdilivšetkyžalobcomtvrdenéažalovanýmipopierané
skutočnosti.

33. V interných záznamoch banky po poskytnutí peňažných prostriedkov žalobcovi nachádzajú viaceré

záznamy o plneniach v prospech úverového účtu, ktoré zadala alebo vykonala žalovaná v II. rade a ktoré
banka prijala na plnenie v prospech žalobcu ako plnenie na úver. Uvedené skutočnosti (nasledujúce
po poskytnutí finančných prostriedkov) nasvedčujú záveru, že žalovaná v II. rade mala predstavu
o povinnosti plniť určité splátky v prospech účtu a úveru žalobcu na základe určitých dohodnutých
pravidlách s hlavným dlžníkom - žalobcom.

34. V súhrne zistených skutočností je podľa názoru súdu preukázané, že žalobca si na žiadosť
žalovaných v I. a II. rade zobral úver s tým, že na účel splatenia pôžičky žalovanými v I. a II. rade sa
strany dohodli o prevzatí plnení žalovanými v I. a II. rade, ktorí však dlh plnili iba čiastočne a následne
porušili svoju dohodnutú povinnosť plniť ho. Ak žalovaní v I. a II. rade svoju povinnosť neplnili a voči

banke ju splnil žalobca, spôsobili žalovaní žalobcovi škodu ( § 420 OZ ), ktorá vzhľadom na okolnosti
prípadu pôsobí vo svetle postoja žalovaných v konaní ( odmietanie, že pôžičku pre žalovaných na svoje
meno vybavil a peniaze im odovzdal žalobca ) je úmyselným škodovým konaním.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že vo svetle všetkých skutočností, ktoré vyšli

v konaní najavo, má súd žalobu za v plnom rozsahu dôvodnú a tvrdenia žalobcu za preukázané. Je
nepochybné, že žalobca si zobral v ČSOB a.s. Bratislava úver v sume 50 000 Sk, ktorý bol splatený
len čiastočne, jeho nesplatená časť bola predmetom exekúcie, v rámci ktorej jeho nedoplatok uhradil
žalobca. Taktiež bolo podľa názoru súdu preukázané, že medzi žalobcom ako priamym dlžníkom bankyna strane jednej a žalovanými v I. a II. rade došlo k dohode podľa § 534 OZ o tom, že žalovaní v I. a
II. rade splnia záväzok žalobcu voči veriteľovi, čím vznikol nový, samostatný záväzkový právny vzťah
medzi stranami, ktorý žalovaní v I. a II. rade porušili tým, že dohodnuté splátky za žalobcu v prospech

banky prestali platiť, čím žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ do výšky, ktorú za
žalovaných banke zaplatil.

36. Žalovaní popierali, že by bol žalobca uvedený úver zobral na ich žiadosť, pre nich a že by im bol
žalobca sumu 50 000 Sk odovzdal a že by bolo medzi nimi a žalobcom došlo k dohode o tom, že tento

úver budú splácať mesačnými splátkami oni. Tvrdili, že žiadnu inú sumu, než 200 Sk za bránu neboli
žalobcovi dlžní. Ich výpovede v konaní však boli vyvrátené jednak tým, že všetky žalobcom tvrdené
skutočnostisajaviaakopravdivé,nakoľkobolipodloženédôkazmi(akosúvyššieopísané),hocinievždy
jednoznačnými, boli však podporené výpoveďami svedkov Jaroslav Z., P. a G. a najmä zvukový záznam
( na ktorom žalovaná v II. rade hovorí o svojom dlhu voči žalobcovi a banke, ktorý prestala splácať )
svedčí o tom, že tvrdenia žalobcu o spomínanej dohode sú pravdivé, čím bola obrana žalovaných v

plnom rozsahu vyvrátená.

37. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

38. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Obvodné oddelenie PZ

Šurany zo dňa 28.2.2011 č. k.: ČVS: RP-16/SU-NZ-2011JV má súd za preukázané, že vyšetrovateľ
konštatoval, že je jednoznačne preukázané, že ku skutku došlo dňa 29.3.2004, teda podľa aktuálne
platných ustanovení o premlčaní trestného stíhania, vyšetrovaný skutok sa stal premlčaným 29.3.2007,
pričom oznámený na políciu bol ku dňu 3.9.2008. Napriek tomuto bolo vo veci vykonané skrátené
vyšetrovanie k zisteniu skutočnosti, či vôbec došlo ku skutku a či sa ho dopustili konkrétne osoby.

Vzhľadom k zisteniu, že ku skutku došlo a z tohto sú podozrivé konkrétne osoby, avšak z dôvodu
uplynutia doby premlčania skutku a nemožnosti ich trestného stíhania je dostatočne odôvodnený záver
o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona s poukazom na
§ 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.

39.Trestnýčinpodvoduvzmysle§221ods.1zákonač.300/2005Z.z.(Trestnéhozákona)jeúmyselným
trestným činom.

40.Pokiaľideonámietkupremlčaniavznesenúžalovanými,súdkonštatuje,žesohľadomnaskutočnosť,
že žalovaní konali v úmysle poškodiť žalobcu ( ako je vyššie zdôvodnené ) je treba konštatovať, že v

danomprípadeneuplynulaobjektívnatrojročnápremlčacialehotapodľa§106ods.2OZ.Žalobcasatotiž
o tom, že žalovaní mu spôsobili škodu dozvedel najskôr v deň, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok,
ktorýmbolzaviazanýsplatiťzostatokúveruvprospechČSOBa.s.Bratislava,t.j.dňa16.9.2008,trojročná
objektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 2 OZ začala plynúť dňom nasledujúcim ( t.j. 17.9.2008 )
a uplynula by dňa 17.9.2011, žalobca však jej plynutie prerušil podaním žaloby ( včasným ) na súde

dňa 11.3.2011. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok žalobcu premlčaný nie je a
námietka premlčania vznesená žalovanými v I. a II. rade nie je dôvodná.

41. Dôveryhodnosť výpovedí žalovaných v I. i II. rade je spochybnená a vyvrátená nielen výpoveďami
svedkov, ale i z audio nahrávky, ktorá je obsahom spisu ( bod 19 tohto rozsudku ), na ktorej sama

žalovaná v II. rade hovorí o tom, že „zobrala a kým mala, platila“. Žalovaní tvrdia, že oni nikdy od žalobcu
žiadnych 50 000 Sk neprevzali, nie sú mu nič dlžní a pokiaľ žalovaná v II. rade na nahrávke hovorí o
nejakom dlhu, ktorý by splatila, keby na to mala, išlo iba o dlh za bránu, ktorú pre nich žalobca robil a išlo
o sumu 200 Sk. Súd poukazuje na to, že žalovaná v II. rade nepochybne na audio nahrávke nehovorí o
sume 200 Sk a pokiaľ iný dlh voči žalobcovi nemala ( čo sama tvrdila ), tak nepochybne hovorí o dlhu

vymáhanom v tomto konaní. Je totiž zrejmé, že dlh v sume 200 Sk nie je treba dlhodobo splácať , ale
vzhľadom na jeho výšku ide o dlh zanedbateľný. Navyše svedkovia Supák a Z. vo svojich výpovediach
potvrdili, že medzi stranami sporu bol kamarátsky vzťah a túto skutočnosť má súd za nepochybne
preukázanú i z audio nahrávky ( bod 19 rozsudku ), keď je z nej zrejmé, že žalobca so žalovanou
komunikovali ako kamaráti, navyše v byte žalobcu, kde prišla na návštevu a nakoniec i samotné tvrdenia

žalovanej v II. rade o tom, že za žalobcu vybavovala rôzne veci ( napr. platila jeho účty keď jej dal
peniaze ), svedčia o tom, že ich vzťah bol bližší, než sami žalovaní tvrdia. Z týchto dôvodov považuje súd
vyššie uvedenú obranu žalovaných za výlučne účelovú a nepreukázanú. Súd v tejto súvislosti poukazujei na skutočnosť, že žalovaná v II. rade na pojednávaní dňa 15.5.2019 uviedla, že na nahrávke je jej hlas
a to napriek tomu, že skôr popierala, že by išlo o nahrávku jej rozhovoru.

42. Súd ďalšie žalovanou v II. rade navrhované dokazovanie v smere výsluchu ďalších svedkov
( resp. dopočutia už svedkov vypočutých ) nevykonal a to z dôvodu, že ich výsluch by nemohol
mať na ďalšie rozhodovanie súdu vplyv a to z dôvodu, že žalobcom tvrdené skutočnosti mal súd za
jednoznačne preukázané v celom ich kontexte a preto by vykonanie týchto dôkazov bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania, najmä keď navrhované výsluchy mali smerovať ( podľa tvrdení právnej

zástupkyne žalovanej v II. rade ) výlučne voči dôveryhodnosti uvádzaných svedkov.

43.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.