Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Renáta Topolčanská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200781
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119200781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. X.,

nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,vkonanízastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky K. X., štátnej občianky Slovenskej republiky, H., trvale bytom
C. - Y., W. XX/XXX, a otca Z. X., štátneho občana Slovenskej republiky, M., trvale bytom mesto C., o
návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletá K. X. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú K. sumou 200,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zveril maloletú K. do jej osobnej starostlivosti s tým, že
ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a výživné otcovi určil sumou 200,- eur mesačne. V návrhu
uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2018. Na úprave rodičovských
práv a povinností k dcére sa vzájomne dohodli.

2. Otec dieťaťa sa k návrhu vyjadril a v celom rozsahu s ním súhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s: rodným listom maloletej, správou o
príjme matky a otca, správou zo šetrenia kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca, lustráciami
v sociálnej poisťovni, správou úradu práce o výške rodinného prídavku poberaného matkou, a zistil
nasledovný skutkový a skutočný stav:

4. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. V spoločnej domácnosti žili rodičia do
novembra 2018. Od toho času zabezpečuje starostlivosť o maloletú K. matka. Žijú s dcérou v nájomnom
trojizbovom byte, kde matka hradí náklady na bývanie v sume 450,- eur mesačne. Zamestnaná je ako
H. v občerstvení Q. v C. s priemerným mesačným príjmom 600,- eur netto. Poberá rodinný prídavok
na jedno dieťa.
Maloletá K. má t.č. X rokov, je žiačkou X. ročníka ZŠ. Je zdravá a má veku štandardné potreby.

5. Otec dieťaťa je zamestnaný ako M. u zamestnávateľa V., s.r.o. C., kde dosahuje priemerný mesačný
príjem 435,- eur netto.6. Kolízna opatrovníčka doporučila návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu.

7. Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od

novembra 2018. Maloletá K. pochádza z mimomanželského vzťahu. Starostlivosť o ňu zabezpečuje
matka. Voči tejto starostlivosti neboli súdom zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom k tomu súd zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, a to
na doporučenie kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie u matky, a za súhlasu otca. Z výpovede
matky bolo zistené, že otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletej K. sumou 200,- eur mesačne. Zo

správy o príjme otca mal súd za preukázané, že tento je zamestnaný ako M. s priemerným mesačným
príjmom vo výške 435,- eur netto. Zo správy o príjme matky mal súd za preukázané, že matka pracuje
ako H. u zamestnávateľa Q. V., C. so sídlom W. XX, kde za obdobie od januára 2019 do decembra
2019 mala spolu príjem 2.258,71,- eur. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrhu matky v časti
určenia výživného za súhlasu otca a na doporučenie kolízneho opatrovníka vyhovel.

14. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.15. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

16. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento

zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.