Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119366993
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119366993.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

žalobcu: ZVAMONT s.r.o., so sídlom Pri Jazere 1043, 930 41 Kvetoslavov, IČO: 51 082 331, právne
zastúpený: Mgr. Miroslav Jurika, advokát so sídlom A. Sládkoviča 5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
proti žalovanému: Unistav Teplička, s. r. o., so sídlom Fatranská 1326/124, 013 01 Teplička nad Váhom,
IČO: 36 418 633, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F.
Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181, o zaplatenie 2.421,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovisumu2.421,86eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8%
ročne zo sumy 2.421,86 eur od 08.07.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
dňa 10.09.2019 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.421,86 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.421,76 eur od 08.07.2019 do zaplatenia a náhrady
trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca vykonal pre žalovaného na základe objednávky
č. X/XXXX/PM-O. dodávku a montáž strechy v dojednanej sume 2.421,86 eur, na základe čoho vznikol

medzi stranami obchodnoprávny vzťah, na podklade ktorého žalobca vykonal dodávku tovaru a služieb
pre žalovaného a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť ich cenu. Žalobca fakturoval cenu dodávky
a montáže faktúrou č. 2019013 na dohodnutú sumu 2.421,86 eur splatnú dňa 07.07.2019, ktorú však
žalovaný ku dňu splatnosti neuhradil. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 488, § 324 ods. 1,
§ 261 ods. 1, § 365 a 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe.

2. Spolu s návrhom na začatie konania žalobca pripojil k podanej žalobe faktúru vystavenú dňa
23.06.2019, dodací list k cenovej ponuke č. L. XXXXXXX zo dňa 28.06.2019, objednávku žalovaného
zo dňa 10.06.2019.

3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom
konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom zo dňa 16.09.2019, proti ktorému žalovaný
podal vecne odôvodnený odpor. Žalovaný sa v podanom odpore bráni námietkou, že predmetom zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bola zmluva o oprave veci - strechy, na základe čoho vzniklo
žalovanémuprávo,abymužalobcapodľajehoobjednávkyvykonalopravuveciažalobcovivznikloprávo
na zaplatenie ceny vykonanej opravy. Žalovaný namietol, že žalobca dielo nevykonal, pričom medzi
zmluvnými stranami nedošlo k dohode o cene diela.4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že žalobca vykonával pre žalovaného dielo na základe
objednávky, ktorej predmetom bola dodávka a montáž opravy strechy v obci Hrnčiarovce nad Parnou

v dojednanej sume 2.421,86 eur, ktorú žalovaný k dnešnému dňu neuhradil. Strecha na ktorej bola
oprava vykonávaná, pozostáva z dvoch častí, a to vrchnej a spodnej časti strechy, pričom predmet
záväzku žalobcu sa vzťahoval len k oprave spodnej strechy a k vykonaniu jednotlivých úkonov
podľa objednávky žalovaného, konkrétne zahrnutie falcov do vodorovnej polohy, uloženie styroduru
hrúbka 40 mm do spádu k okraji strechy a rozprestretie geotextílie a strešnej fólie s mechanickým

prikotvením do konštrukcie strechy. Žalobca ďalej uviedol, že pri ohliadke danej stavby žalobca upozornil
stavbyvedúceho pána X. F. na vykazujúce sa vady v hornej časti strechy nehnuteľnosti (ktorá však
netvorila predmet objednávky) a odporučil jej opravu. Na základe následnej dohody žalobca podľa
pokynovstavbyvedúcehovovymedzenomrozsahuvykonalstavebnéčinnostiajnahornejčastistrechya
vykonal práce v súlade s objednávkou žalovaného, čo potvrdil aj stavbyvedúci a čoho svedkom mala byť
starostka obce (ako zástupca investora). Žalobca ďalej uviedol, že v prípade údajných pretrvávajúcich

závad žalobca nebol zo strany žalovaného kontaktovaný a na ich odstránenie vyzývaný, a preto svoj
nárok žalobca považuje v celom rozsahu za opodstatnený.

5.OkresnýsúdBanskáBystricanáslednepostupompodľa§10ods.3,§14ods.3zákonač.307/2016Z.
z. o upomínacom konaní postúpil predmetnú právnu vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému

na jej prejednanie, keďže žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na
príslušnom súde.

6. Na prejednanie veci konajúci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.06.2020 za
prítomnosti žalobcu a právnych zástupcov procesných strán.

7. Právny zástupca žalobcu sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a vyjadrenia k odporu
žalovaného. Uviedol, že žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce v rozsahu vyplývajúcim z
objednávky žalovaného odkomunikovanej prostredníctvom stavbyvedúceho žalovaného pána F. a to
podľa cenovej ponuky stranami riadne odsúhlasenej. Predmet záväzku žalobcu spočíval vo vykonaní

opravy časti strechy domu smútku v obci O. Z. X.. Dielo od žalobcu prevzal poverený zástupca
žalovaného pán F., ktorého žalobca súčasne navrhol vypočuť v procesnom postavení svedka a to k
spornej skutočnosti vykonania diela v súlade s objednávkou a dohodnutou cenou diela.

8. Právny zástupca žalovaného poprel dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, pričom svoju

procesnú obranu na pojednávaní rozšíril o námietku neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, námietku nedostatku oprávnenia pána F. konať ako poverený zástupca žalovaného a na
spochybnení rozsahu žalobcom poskytnutého plnenia. Uviedol, že ak mal žalobca uzatvorenú zmluvu,
zmluvnou stranou žalobcu bola spoločnosť J. D. SK Ž., pre ktorú pán F. pracoval.

9. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd
posúdil právny vzťah procesných strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia:

10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje
len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu ani nemohla vedieť.

12. Podľa § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach

robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).
Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené
vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý
účastník nemohol vedieť.

13. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený

výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti.
Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

14. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

15. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v

čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

16. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka,
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka

omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

18. Z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie
ceny zmluvného plnenia v súlade s uzatvorenou zmluvou na základe cenovej ponuky žalobcu a

žalovaným vystavenej objednávky, v zmysle ktorej žalobca vykonal dielo, žalovaný dielo prevzal a cenu
diela fakturovanú žalobcom po vykonaní diela žalovaný riadne a včas neuhradil.

19. Medzi stranami spornou skutočnosťou je existencia záväzkovo-právneho vzťahu a z neho
vyplývajúceho práva žalobcu, ktoré je predmetom konania voči žalovanému, keďže žalovaný namieta

nedostatok svojej vecnej legitimácie, rozsah žalobcom vykonaného diela a dohoda o cene za žalobcom
poskytnuté plnenie.

20. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov procesných strán, výsluchom svedka X.
F. a listinnými dôkazmi, ktoré žalobca učinil obsahom spisového materiálu.

21. Svedok X. F., nar. XX.XX.XXXX po poučení ako svedok jednoznačne potvrdil svoje oprávnenie
konať v procese uzatvárania a realizácie predmetnej zmluvy ako poverený zástupca žalovaného.
Svedok uviedol, že v obchodnej spoločnosti žalovaného vykonával funkciu výrobného riaditeľa prevšetky stavby, ktoré boli žalovaným realizované a vo svojej výpovedi opísal okolnosti uzavretia spornej
zmluvy medzi procesnými stranami. Z výpovede svedka súd zistil, že predmetom záväzku žalobcu bolo
vykonanie stavebných prác pri oprave strechy pôvodne realizovanej na základe zmluvy uzatvorenej

medzi žalovaným a obcou O. Z. X., pričom spoločnosť J. D. SK Ž. Q..J..H.., ktorej je svedok
zamestnancom, zabezpečovala pre žalovaného funkciu výrobného riaditeľa, ktorú svedok zastrešoval
ako fyzická osoba. Z uvedenej pozície svedok komunikoval ako zástupca žalovaného so zástupcom
investora, t. j. starostom obce a konateľom žalovaného pánom H.. Svedok potvrdil, že konkrétny
rozsah žalovaným požadovanej opravy strechy a prác potrebných na odstránenie zistených vád bol

určený stavebným dozorom ako zástupcom investora, t. j. obce. Na základe odkonzultovaného rozsahu
predpokladanej opravy strechy konateľ žalobcu doručil žalovanému cenovú ponuku, a to e-mailom,
technicky prostredníctvom svedka ako výrobného riaditeľa žalovaného a taktiež prostredníctvom
konateľa žalovaného. Na základe následnej konzultácie uskutočnenej medzi stavebným dozorom a
konateľom žalovaného žalovaný dal súhlas s vykonaním prác v zmysle žalobcom predloženej cenovej
ponuky. Na základe odsúhlasenej cenovej ponuky bola vystavená písomná objednávka žalovaného

na vykonanie opravy strechy, pričom vystaveniu objednávky opätovne predchádzalo odsúhlasenie
konkrétneho návrhu konateľom žalovaného. Svedok potvrdil skutočnosť, že keďže v čase uzavretia
zmluvy medzi stranami nebolo možné cenu diela zadefinovať pevnou sumou, pre práce vykonávané na
častiveľkejstrechybolacenadieladohodnutápaušálneaumenšejstrechyvoväzbenaskutočnýrozsah
vykonávanýchprácpodľanavrhovanejjednotkovejceny.Svedokpotvrdil,žepovykonanídielažalobcom

bolo predmetné dielo protokolárne prevzaté za účasti zástupcu obce a po odovzdaní diela následne
žalobca vystavil faktúru. Potvrdil, že žalovaný namietal výšku žalobcom fakturovanej sumy, avšak
spôsobom, ktorý neumožňoval posúdenie dôvodnosti týchto námietok, pričom žiadne nezrovnalosti
žalobcom vystavenej faktúry svedok nezistil.

22. Z výpovede svedka vyplynulo, že na základe poverenia spoločnosti J. D. SK Ž. Q..J..H.. a v zmysle
uzatvorenej dohody medzi spoločnosťou Unistav Teplička, s. r. o., t. j. žalovaným a spoločnosťou J. D.
SK Ž. Q..J..H.. svedka priamo riadil konateľ spoločnosti Unistav Teplička, s. r. o. a vo vzťahu k tretím
osobám svedok vystupoval ako žalovaným poverená osoba.

23. Svedok k rozsahu žalobcom vykonaných prác potvrdil, že tieto boli vykonané v súlade s objednávkou
žalovaného kreovanou na základe požiadavky starostu obce O. Z. X., jej stavebného dozoru a
svedka F. ako povereného zástupcu žalovaného, na základe ktorej žalobca vypracoval cenovú ponuku
a po jej odsúhlasení žalovaným došlo k vystaveniu písomnej objednávky na vykonanie opravy
strechy. V objednanom rozsahu boli žalobcom práce vykonané, žalovaným prevzaté a následne

žalobcom fakturované. Svedok jednoznačne potvrdil, že žalobcom fakturovaná cena diela zodpovedala
skutočnému rozsahu žalobcom vykonaného diela.

24. Dodací list vystavený žalobcom dňa 28.06.2019 obsahuje špecifikáciu predmetu plnenia žalobcu
určenú počtom a jednotkami v dodacom liste špecifikovaných plnení, pričom cenu diela žalobca

fakturoval dňa 23.06.2019 v celkovej sume 2.421,86 eur s dátumom splatnosti dňa 07.07.2019.
Fakturácia obsahuje položky dodávka a montáž opravy strechy, preihlovanie strechy a oprava zistených
chýb (100 kusov).

25. Obsahom listiny, ktorá je súčasťou spisu na č. l. 7 je objednávka zo dňa 10.06.2019 bez podpisu

konajúcej osoby, ktorá obsahuje požiadavku na dodávku a montáž opravy strechy na dome smútku
v obci O. Z. X. pracovníkmi žalobcu podľa dohody pri ohliadke objektu vo vymedzenej špecifikácii s
termínom začatia realizácie dňa 10.06.2019 a ukončenia dňa 16.06.2019.

26. Z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol

obchodno-záväzkový vzťah uzavretím zmluvy o dielo s dohodou o jej podstatných častiach, a to
predmetu plnenia a jeho ceny. Svedok F., ako osoba konajúca v mene žalovaného, svojou výpoveďou
potvrdil uzavretie zmluvy o dielo medzi procesnými stranami, vykonanie predmetu diela žalobcom a
dohodu strán o cene diela uplatnenej žalobcom po protokolárnom odovzdaní diela vystavenou faktúrou
zo dňa 23.06.2019 s dátumom splatnosti ceny diela dňa 07.07.2019.

27. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalovaný rozporoval žalobcom uplatnený nárok z hľadiska výšky
predmetnej faktúry, tak len samotné spochybňovanie nároku bez vymedzenia konkrétnych skutočností a
k nim označených dôkazov v tejto rovine nemožno hodnotiť ako efektívny prostriedok procesnej obrany.Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany, na ktoré sa kladú určité kvalitatívne nároky, kedy popierajúca strana musí uviesť
vlastné tvrdenia a takéto popretie musí byť substancované, nakoľko ak strana sporu neunesie bremeno

popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky,
že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Z uvedeného pohľadu preto nepostačuje všeobecná
námietka, že žalobcom uplatnená pohľadávka je nedôvodná. Pokiaľ žalovaný na preukázanie rozsahu
žalobcom vykonaného diela navrhol v priebehu pojednávania vykonať dôkaz výkresom projektovej
dokumentácie strechy, súd konštatuje, že obe procesné strany v rámci doručovania písomných vyjadrení

k veci postupom podľa ust. § 167 CSP a spolu s predvolaním na pojednávanie boli poučené o dôkaznej
koncentrácii s tým, že procesné strany sú povinné označiť skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení tak, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy okresný súd nemusí prihliadať,
najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Procesné strany nemôžu teda dôkazné návrhy vykonávať kedykoľvek, ale iba v určitých štádiách
konania, čo je v súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v čl. 8 CSP. Procesné úkony,

ktoré nie sú vykonané včas, nespôsobujú procesnoprávne účinky. Zásadne je vylúčené, aby procesné
strany uvádzali dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by viedlo k zmareniu pojednávania, prípadne k
nariadeniu nového pojednávania. Súd preto posudzoval, či dôkazné návrhy označené žalovaným až v
priebehu pojednávania, a to výsluch svedka - výkonného riaditeľa J. H. k vedomosti žalobcu o oprávnení
svedka X. F. konať v mene žalovaného a dôkazný návrh listinou - projektovou dokumentáciou, mohol

žalovaný predložiť už skôr, ak by konal starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
v súlade s ust. § 153 ods. 1 CSP. Predloženie dôkazného návrhu až v priebehu pojednávania nie je
možné považovať za včasné, pokiaľ ho procesná strana mohla vykonať skôr, čo umožňuje súdu buď
na omeškaný úkon neprihliadať, avšak pri zohľadnení základných objektívnych ako aj subjektívnych
kritérií. Medzi tieto objektívne kritériá patrí zložitosť sporu (princíp materiálneho vedenia sporu) alebo

subjektívne kritériá (schopnosť procesnej strany rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti a tieto
preukazovať).

28. V pomeroch prejednávanej veci súd prihliadal na skutočnosť, že obe procesné strany sú v konaní
právne zastúpené. Žalobca už v reakcii na procesnú obranu žalovaného navrhol výsluch svedka X. F.

ako osoby oprávnenej konať v mene žalovaného, a preto žalovaný mal poskytnutý dostatočný časový
priestor na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a to popretím skutkových tvrdení, uvádzaním
vlastných tvrdení a na označenie dôkazov preukazujúcich dôvodnosť procesnej obrany žalovaného.
Žalovanému tak od doručenia žaloby a písomných vyjadrení žalobcu k veci muselo byť zrejmé, na
základe akých skutkových dôvodov sa žalobca domáha žalovaného nároku, pričom v rámci primárnej

obrany voči podanému platobnému rozkazu žalovaný nespochybňoval existenciu záväzkovo-právneho
vzťahu medzi stranami sporu a svoju obranu založil výlučne na tvrdení, že žalobca dielo nevykonal
a že medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o cene diela. Procesná obrana žalovaného tak
nevykazuje znaky konzistentnej obrany a v pomeroch prejednávanej veci súd vyhodnotil procesnú
obranu ako účelovú a tendenčnú, uplatnenú v snahe oddialiť splnenie svojho splatného záväzku.

Žalovaný v podanom odpore ani v reakcii na vyjadrenie žalobcu žiadne dôkazné návrhy neučinil, a
preto vykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov by zákonite muselo viesť k odročeniu pojednávania.
Súd preto s prihliadnutím na zistený skutkový stav z doteraz vykonaných dôkazov, na neskoro učinené
dôkazné návrhy žalovaného neprihliadol.

29. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka predstavuje špeciálne
ustanovenie k všeobecnému ustanoveniu podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná
o kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné zmluvou obmedziť ani vylúčiť. Zákonným zástupcom
podnikateľa je v súlade s uvedeným ustanovením každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou. Predpokladom vzniku takéhoto zastúpenia je poverenie osoby určitou činnosťou

pri prevádzkovaní podniku, pričom v danom prípade sa nejedná o zmluvné zastúpenie podnikateľa na
základe plnej moci. Z formálneho hľadiska nie je pre poverenie predpísaná písomná forma právneho
úkonu a teda pre jeho platnosť postačuje, ak je urobené ústne. Obchodný zákonník zákonné zastúpenie
podnikateľa neviaže ani na pracovnoprávny, členský alebo iný obdobný vzťah poverenej osoby k
podnikateľovi, pričom osoba poverená pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou je splnomocnená

na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Teda aj v prípade, ak by osoba poverená
pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou prekročila svoje oprávnenia a tým rozsah zákonného
zastúpenia a urobila určitý právny úkon, ktorý nie je obvyklým právnym úkonom, podnikateľ bude
zodpovedný za konanie poverenej osoby, ibaže preukáže, že tretia osoba, s ktorou poverená osobaprekračujúca svoje oprávnenie konala, o prekročení vedela alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu mohla vedieť. Uvedená zásada je vyjadrením princípu ochrany dobromyseľných účastníkov
obchodnoprávnych vzťahov. Vedomosť, resp. nevedomosť tretej osoby je potrebné posudzovať

na objektívnom princípe, to znamená, že sa zohľadňuje objektívna možnosť tretej osoby byť si
vedomá prekročenia oprávnenia zákonného zástupcu podnikateľa konať v mene podnikateľa. Uvedený
objektívny princíp vyjadruje požiadavku zohľadňovať to, ako by sa v danej situácii správala štandardná,
primerane rozumná tretia osoba.

30. V pomeroch prejednávanej veci, pokiaľ svedok X. F. vystupoval vo funkcii výrobného riaditeľa na
základe uzatvorenej zmluvy medzi zhotoviteľom Unistav Teplička, s. r. o. a spoločnosťou J. D. SK Ž.
Q..J..H.., pričom svedok jednoznačne potvrdil, že svoju funkciu vykonával na základe priamych pokynov
konateľa žalovaného, ktorý činnosť svedka fakticky riadil, pričom vo vzťahu k tretím osobám svedok
vystupoval ako osoba poverená spoločnosťou Unistav Teplička, s. r. o. (žalovaným), čo bolo navonok
zjavné aj zo spôsobu komunikácie svedka vykonávanej elektronicky z e-mailovej adresy žalovaného,

prípadne z vystavených vizitiek pod obchodným menom žalovaného. Pokiaľ svedok F. za prítomnosti
zástupcu investora vystupoval pri prevzatí diela v pozícii výrobného riaditeľa žalovaného, je obvyklé,
aby zástupca podnikateľa, ktorý bol poverený takouto funkciou, bol oprávnený zhotovené dielo prebrať
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 2735/99 zo dňa 15.11.2000,
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo 274/2004 zo dňa 23.11.2004).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žalobca v konaní preukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku a preto súd priznal
žalobcovi z titulu zmluvného plnenia a to zaplatenia ceny diela sumu 2.421,86 eur. Tým, že žalovaný
riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Vystavením faktúry po faktickom odovzdaní a prevzatí diela žalobca prejavil vôľu, aby mu žalovaný
zaplatiť cenu diela v lehote splatnosti faktúry, t. j. do 07.07.2019. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, dostal sa
dňom nasledujúcim, t. j. odo dňa 08.07.2019 do omeškania s úhradou peňažného dlhu, ktoré omeškanie
v časti priznanej istiny naďalej trvá. Vzhľadom na neexistenciu osobitnej dohody o úrokoch z omeškania
súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa §

369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s použitím § 1 ods. 1 nar. vlády č. 21/2013 Z. z. , t. j. vo výške
8% ročne zo sumy 2.421,86 eur od 08.07.2019 do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku.

32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že

žalobcovi ako procesnej strane v celom rozsahu úspešnej v konaní súd priznal voči žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).