Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212218434
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7212218434.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. Q.
Q., W. P. XX, O., nar. XX.XX.XXXX, 2/. O. O., bytom P. XX, O., nar. X.X.XXXX, zastúpená G.. Q. Q. -
navrhovateľom v 1. rade proti odporcovi: Mesto Košice, Trieda SNP č 48/A, Košice v konaní o zaplatenie
4.797,17 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľov v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, a to

navrhovateľovi v 1. rade vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.879,52 Eur od 28.1.2015 do 27.2.2016 a
navrhovateľke v 2. rade vo výške 8,05% ročne zo sumy 959,84 Eur od 28.1.2015 do 27.2.2016, z a s
t a v u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 3.597,88 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.879,52 Eur od 28.2.2016 do 20.4.2016 a zo sumy 3.597,88 Eur od

21.4.2016 do zaplatenia a navrhovateľka v 2. rade sumu 1.199,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 959,84 Eur od 28.2.2016 do 20.4.2016 a zo sumy 1.199,28 Eur od 21.4.2016
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľov z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania v sume 215,- Eur a
navrhovateľke v 2. rade trovy konania v sume 71,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 713,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
na účet Okresného súdu Košice II.

Navrhovateľ v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za rozšírený návrh v sume 140,- Eur do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

Navrhovateľka v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za rozšírený návrh v sume 46,50 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 27.6.2012, sa navrhovateľ 1. rade proti odporcovi
pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.256,52 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 28.6.2012
do zaplatenia a navrhovateľka v 2. rade pôvodne zaplatenia sumy 418,84 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 9% ročne od 28.6.2012 do zaplatenia. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu
rozhodujúcich skutočností v návrhu náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľov vecným
bremenom, ktorému zodpovedá právo odporcu držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa

v jeho vlastníctve vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú
podľa platných právnych predpisov, zriadeným zák. č. 66/2009 Z. z. (ďalej tiež len „vecné bremeno“)na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľov - parc. č. 4751/86, evidovanej v katastri nehnuteľností
na LV č. 13756 pre kat. úz. Luník v celej výmere 164 m2 a parc. č. 4973/3, evidovanej v katastri
nehnuteľností na LV č. 13756 pre kat. úz. Terasa v rozsahu 132m2 z celkovej výmery 273 m2 (ďalej

tiež len „pozemky“) za obdobie od 28.6.2010 do 27.6.2012. V návrhu na odôvodnenie takto uplatnených
nárokov navrhovatelia tvrdili, že pozemky sú zastavané stavbou cestného telesa, vlastníkom ktorého
je odporca, že ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z. právo k pozemkom pod pozemnou komunikáciou
nebolo medzi účastníkmi zmluvne dohodnuté, a preto s účinnosťou od 1.7.2009 došlo uvedeným
zákonom na pozemkoch k zriadeniu vecného bremena. Za obmedzenie vlastníckeho práva vecným

bremenom si navrhovatelia uplatnili náhradu vo výške zodpovedajúcej sume 2,83 Eur za m2 ročne s
poukazom na skutočnosť, že v tejto jednotkovej výške sa s odporcom v konaní vedenom pred tunajším
súdom pod sp. zn. 29C/93/2009 na náhrade za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu v období
pred účinnosťou zák. č. 66/2009 Z. z., dohodli. Navrhovatelia tvrdili, že odporcu vyzvali listom zo dňa
10.11.2009 na uzavretie dohody o náhrade za vecné bremeno zriadené na pozemkoch, avšak odporca
ani napriek opakovaným výzvam konečné stanovisko k nárokom navrhovateľov nezaujal.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uplatnené nároky navrhovateľov ani len sčasti
neuznal. Čo do základu, odporca svoju argumentáciu založil na názore o bezodplatnosti vecného
bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z. z. Upriamil pritom pozornosť na to, že zák. č. 66/2009 Z. z.,
ktorým došlo k zriadeniu vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov, otázku náhrady

za obmedzenie vlastníckeho práva nijak nerieši, pričom odplatnosť nie je pojmovým znakom tohto
inštitútu ani podľa súkromnoprávnych predpisov, zvlášť tiež ust. § 151 n) Občianskeho zákonníka,
ktoré vecné bremeno ako také upravuje. Odporca poukázal v tejto súvislosti i na špecifickosť vecného
bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z. z., predovšetkým na jeho dočasnosť, keďže má riešiť vzťah
medzi vlastníctvom pozemku a cestného telesa len do času jeho konečného vysporiadania či už

poskytnutím náhradného pozemku alebo v procese pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnkov a tiež na špecifické určenie vecného bremena - slúžiť verejnosti.
Čo do výšky uplatnených nárokov odporca namietal, že náhrada za vecné bremeno kvantitatívne
nezodpovedá výške obvyklého nájomného za užívanie pozemku, ktorú vzali navrhovatelia za základ pri
určení výšky uplatneného nároku.

Nazákladeprocesnýchnávrhovnavrhovateľovvpísomnompodanídoručenomsúdudňa28.1.2015,súd
uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 16.2.2015 pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení
pôvodne uplatnených nárokov tiež o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom
za ďalšie obdobie od 28.6.2012 do 27.1.2015, tak, že zmeneným návrhom sa domáhal navrhovateľ v 1.

rade zaplatenia sumy spolu 2.879,52 Eur a navrhovateľka v 2. rade zaplatenia sumy spolu 959,84 Eur s
úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 28.1.2015 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania za
uplynulé obdobie (do 27.1.2015) konanie, za súhlasu odporcu, čiastočne zastavil. Písomným podaním,
doručeným súdu dňa 1.3.2016, navrhovatelia opätovne navrhli pripustiť zmenu návrhu, spočívajúcu
v rozšírení dovtedy uplatňovaných nárokov jednak tiež o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva

vecným bremenom za ďalšie obdobie od 28.1.2015 do 27.2.2016 a jednak o sumu zodpovedajúcu
znaleckým ústavom stanovenej vyššej jednotkovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným
bremenom (teda v jednotkovej sume 2,86 Eur oproti pôvodne uplatnenej sume 2,83/m2/rok ); z takto
uplatnených súm istím pohľadávok (navrhovateľ 3.597,88 Eur a navrhovateľka v 2. rade 1.199,29 Eur) si
zmeneným návrhom navrhovatelia uplatnili tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,05% ročne

od 28.2.2016 do zaplatenia a dovtedy uplatňované úroky z omeškania ( 9% ročne, navrhovateľ v 1.
rade zo sumy 2.879,52 Eur od 28.1.2015 do zaplatenia a navrhovateľka v 2. rade zo sumy 959,84
Eur od 28.1.2015 do zaplatenia), vzali späť. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 5.5.2016 súd
navrhovanú zmenu návrhu pripustil a v späťvzatej časti konanie postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.,
za súhlasu odporcu, zastavil.

Z výpisu z LV č. 13756 pre kat. úz. Luník (čl. 50) a z výpisu z LV č. 13756 pre kat. úz. Terasa (čl. 52)
súd zistil, že navrhovatelia sú a v celom rozhodnom období boli v katastri nehnuteľností evidovaní ako
podieloví spoluvlastníci pozemkov registra „C“ parc. č. 4751/86 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere
164 m2 a parc. č. 4973/3 - Zastavané plochy o výmere 273 m2, a to (vo vzťahu k obom pozemkom

rovnako) navrhovateľ v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny k celku a navrhovateľka v
2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4-ina k celku. Na základe zhodných tvrdení účastníkov
si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 skutkovo osvojil, že pozemok parc. č. 4751/86 je v celej svojej
výmere 164 m2 a parc. č. 4973/3 je v časti svojej výmery 132 m2 zastavaný stavbami cestnéhotelesa (násyp, vozovka, spevnený a nespevnený chodník) - v skutočnosti mestskými komunikáciami na
uliciach Petzvalova a Myslavská vo vlastníctve odporcu. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporným,
že ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. právo k pozemkom pod stavbami cestného telesa nebolo

medzi vlastníkmi týchto nehnuteľností dohodnuté, že po účinnosti uvedeného zákona až doposiaľ
k majetkovoprávnemu vyporiadaniu medzi navrhovateľmi ako vlastníkmi pozemku a odporcom ako
vlastníkom cestného telesa nedošlo a že náhradu za vecné bremeno, ktorú si navrhovatelia opakovane
uplatnili, odporca ani len sčasti navrhovateľom nezaplatil. Na podklade znaleckého posudku znaleckého
ústavu - Technickej univerzity v Košiciach č. 26/2015 zo dňa 27.12.2015, so závermi ktorého (na rozdiel

od skôr podaného posudku č. 207/2013 znalcom Ing.Jozefom Faithom, PhD.) sa bez výhrad stotožnili
obe sporové strany, súd ustálil všeobecnú hodnotu ročnej náhrady za zriadenie vecného bremena na
oboch pozemkoch v sume 2,86 Eur/m2/ročne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že i keď znalecký
ústav posudzoval výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom len vo vzťahu
k rokom 2010 a 2012, použitá metodika - odhad podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva z obmedzení
vlastníka nehnuteľnosti, predstavujúca rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov a bežných

odčerpateľných zdrojov (str. 22 posudku), vychádzajúca z hodnoty nehnuteľností stanovenej metódou
polohovej diferenciácie (str. 20 posudku), na jej podklade stanovenej hodnoty nájmu ( str. 21 posudku),
pri zohľadnení dane, strát a závady vo výške úrokovej miery ECB, vzhľadom na relatívnu nemennosť
hodnoty nehnuteľností (vzhľadom na použitú metodiku a povahu nehnuteľností), nemennosť dane z
nehnuteľnosti a uvažovaných strát a naopak zníženie úrokovej sadzby ECB, vo svojom matematickom

prepočte znamená nepatrné zvýšenie jednotkovej náhrady za roky 2013 až 2016, na ktoré však súd
nemohol prihliadať, vzhľadom na viazanosť návrhom, vyplývajúcu z ust. § 153 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 1 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli

do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej
plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok
pod stavbou"). (3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne

vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku
1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada
na potreby vlastníka stavby. (3) Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom

území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia
obce,vprimeranejvýmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavaním,alebo
formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia
náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

Podľa ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Vlastník pozemku pod stavbouje povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

Podľa ust. § 2 ods. 1 až ods. 3 a ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú.(2) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým

prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné
práva a povinnosti upravia zmluvne. (3) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia
naústrednýorgánštátnejsprávyalebonapríslušnýorgánmiestnejštátnejsprávy,prechádzajúzmajetku
Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej

správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú
funkciu na obec na základe dohody 8) alebo ak tak ustanoví osobitný predpis. (7) Veci a majetkové práva
podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v

prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
nanadobúdateľa.(3)Pokiaľsaúčastnícinedohodliinak,jeten,ktojenazákladeprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie

a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa ust. § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže
zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším
osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa ust. § 151p Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do
katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou

nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. (3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za
primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na
vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr

jej smrťou alebo zánikom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa Čl.20 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení,
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na

zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť
iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité
veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý

nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Podmienky ustanoví zákon.

Podľa Čl.13 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení, povinnosti

možnoukladaťa)zákonomalebonazákladezákona,vjehomedziachaprizachovanízákladnýchpráva
slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (4) Pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť
len na ustanovený cieľ.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c uvedeného nariadenia ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil nároky oboch
navrhovateľov, čo do istiny uplatnených pohľadávok, za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom závere o

dôvodnosti základu uplatnených nárokov navrhovateľov súd z hľadiska skutkového vyšiel z preukázania,
medziúčastníkmiinaknespornejskutočnosti,žezák.č.66/2009Z.z.,súčinnosťouod1.7.2009,došlona
pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľov k zriadeniu vecného bremena, ktorému zodpovedá právo
odporcu držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa vrátane práva uskutočniť stavbu alebo
zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, že po účinnosti uvedeného

zákona(aždoposiaľ)kmajetkovoprávnemuvyporiadaniumedzinavrhovateľmiakovlastníkmipozemkov
a odporcom ako vlastníkom cestného telesa nedošlo a že náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
vecným bremenom, ktorú si navrhovatelia u odporcu opakovane uplatnili, odporca navrhovateľom ani
len sčasti nezaplatil. Z hľadiska právneho súd vyšiel z toho, že na právny vzťah účastníkov je potrebné
aplikovať zák. č. 66/2009 Z. z., ktorý poznámkou k ust. § 4 ods. 1 odkazuje tiež na úpravu ust. § 151

n až 151p Občianskeho zákonníka. Je potrebné prisvedčiť odporcovi v tom, že ani zák. č. 66/2009
Z.z. a ani Občiansky zákonník otázku odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom
neupravujú.Tovšakpodľanázorusúduneznamená,akosaodporcamylnedomnieva,žezaobmedzenie
vlastníckeho práva vecným bremenom vlastníkom dotknutých pozemkov náhrada nepatrí. Vo svojich
úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vyšiel z toho, že zák. č. 66/2009 Z.z. sa vo svojom obsahu

výslovne nezmieňuje o bezodplatnosti ním zriadených vecných bremien na pozemkoch pod stavbami
vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, pričom bezodplatnosť nie je pojmovým znakom
vecného bremena ani podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Treba si pritom uvedomiť, že zák. č.
66/2009 Z.z. upravuje opatrenia (poskytnutie náhradného pozemku, usporiadanie v konaní o nariadení
pozemkových úprav na návrh vlastníka stavby), realizáciou ktorých má dôjsť k majetkovoprávnemu

usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku; neupravuje však lehotu, v ktorej má k tomuto majetkovoprávnemu vysporiadaniu obec
alebo vyšší územný celok pristúpiť a preto pripustenie úvahy o bezodplatnosti obmedzenia vlastníckeho
práva vecným bremenom by nevyhnutne muselo viesť k záveru o prakticky časovo neobmedzenomobmedzení vlastníctva vlastníka pozemku na úkor vlastníka stavby bez vyrovnania tejto disproporcie
ekvivalentným plnením. Takýto stav by však bol, podľa úvahy súdu, v kolízii s ústavou garantovanou
rovnosťou obsahu a ochrany vlastníckeho práva všetkých vlastníkov (Čl. 20 ods. 1 veta prvá Ústavy SR)

a preto výklad spornej otázky odplatnosti/bezodplatnosti vecného bremena, nevyhnutne predpokladá
ústavne konformné riešenie, bezodplatnosť takéhoto opatrenia principiálne nepripúšťajúce. Podľa úvahy
súdu, zák. č. 66/2009 Z.z. vytvoril priestor a stanovil spôsob akým má dôjsť k majetkovoprávnemu
usporiadaniu vlastníctva pozemkov pod stavbami, pričom vecné bremeno zriadené uvedeným zákonom
predstavuje len dočasné usporiadanie tohto vzťahu. Ako definitívne usporiadanie vzťahu k pozemkom

pod stavbami (vo svojej podstate znamenajúce stratu vlastníctva vlastníka pozemku), tak aj dočasné
obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným na pozemku nepochybne predstavuje
nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR iba v nevyhnutnej
miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Obsah akékoľvek núteného
obmedzenia vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza podľa v súčasnosti platnej úpravy, je podľa
názoru súdu potrebné posudzovať v kontexte i uvedeného ustanovenia ústavy, ktoré okrem iného

garantuje i vyváženie prípadného obmedzenia vlastníckeho práva poskytnutím zodpovedajúcej náhrady.
Riadiac sa týmito úvahami dospel súd k záveru, že za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom
vecným bremenom, zriadeným v prospech odporcu zák. č. 66/2009 Z. z. patrí navrhovateľom náhrada.
Čo do výšky tejto náhrady súd vyšiel z obdobia 68 mesiacov za ktoré si navrhovatelia nároky dôvodne
uplatnili(28.6.2010do27.2.2016),zmedziúčastníkminespornejvýmeryvecnýmbremenomzaťažených

pozemkov navrhovateľov spolu 296m2 a z v konaní zistenej jednotkovej sumy náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva 2,86 Eur/1m2/ročne. Za celé posudzované obdobie je odporca povinný zaplatiť
náhradu v sume 4.797,17 Eur, z ktorej vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov navrhovateľov
k obom nehnuteľnostiam (§ 137 Občianskeho zákonníka) , je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade
sumu 3.597,88 Eur (vzhľadom na spoluvlastnícky podiel 3/4 z celku) a navrhovateľke v 2. rade sumu

1.199,29 Eur (vzhľadom na spoluvlastnícky podiel 1/4 z celku).

Nakoľko čas splnenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným
zák. č. 66/2009 Z. z. nie je stanovená právnym predpisom a nevyplýva ani z dohody účastníkov,
pre splatnosť tohto záväzku na peňažné plnenie bolo potrebné (§ 563 Občianskeho zákonníka),

aby navrhovatelia odporcu o splnenie dlhu - náhrady za to ktoré obdobie, požiadali. Nakoľko tak
navrhovatelia neurobili pred začatím konania (pozn. súdu : predchádzajúca korešpondencia smerovala
k vyplateniu jednorazovej náhrady), za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie náhrady za obdobie od
28.6.2010 do 27.6.2012 súd považoval doručenie návrhu s prílohami odporcovi, k čomu došlo dňa
17.8.2012. Nasledujúceho dňa (18.8.2012) bol odporca povinný peňažný záväzok navrhovateľom splniť

a nakoľko tak neurobil, dňom 19.8.2012 sa dostal s jeho plnením do omeškania s následkom vzniku
práva navrhovateľom na úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,75% ročne (vzhľadom na úrokovú
sadzbu ECB 0,75% ročne). Za obdobie od 28.6.2012 do 27.1.2015 navrhovatelia účinne požiadali
odporcu o plnenie náhrady dňom doručenia písomného podania, ktorým navrhovatelia svoje nároky
o toto ďalšie obdobie rozšírili, k čomu došlo dňa 5.2.2015. Nasledujúceho dňa (6.2.2015) bol odporca

povinný tento peňažný záväzok navrhovateľom splniť a nakoľko tak neurobil, dňom 7.2.2015 sa dostal
s jeho plnením do omeškania s následkom vzniku práva navrhovateľom na úroky z omeškania v
percentuálnej výške 8,05% ročne (vzhľadom na úrokovú sadzbu ECB 0,05% ročne a prechodné
ustanovenie § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov). Nakoniec za posledné
obdobie od 28.1.2015 do 27.2.2016 navrhovatelia účinne požiadali odporcu o plnenie náhrady dňom

doručenia písomného podania, ktorým navrhovatelia svoje nároky o toto ďalšie obdobie rozšírili, k
čomu došlo dňa 19.4.2016. Nasledujúceho dňa (20.4.2016) bol odporca povinný tento peňažný záväzok
navrhovateľom splniť a nakoľko tak neurobil, dňom 21.4.2016 sa dostal s jeho plnením do omeškania
s následkom vzniku práva navrhovateľom na úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,0% ročne
(vzhľadom na úrokovú sadzbu ECB 0,0% ročne a prechodné ustanovenie § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z.

z. v znení neskorších zmien a doplnkov). Nakoľko si napriek týmto okolnostiam navrhovatelia uplatnili
za omeškanie odporcu s plnením náhrady za jednotlivé obdobia úroky z omeškania len v percentuálnej
výške 5,05% ročne a len od 28.2.2016, v tomto rozsahu postupom podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p.
súd na navrhovateľom úroky z omeškania priznal, a to navrhovateľovi v 1. rade za omeškanie so
zaplatením sumy 2.879,52 Eur a navrhovateľke v 2. rade za omeškanie so zaplatením sumy 959,84 Eur

(za uplatnené obdobie od 28.6.2010 do 27.1.2015). So zaplatením náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva za obdobie od 28.1.2015 do 27.2.2016, ako bolo konštatované už na inom mieste odôvodnenia,
dostal sa odporca do omeškania až počnúc dňom 21.4.2016, preto až od toho dňa súd priznal
navrhovateľom za omeškania s plnením náhrady za toto obdobie úroky z omeškania a v prevyšujúcomrozsahu (za obdobie od 28.2.2016 do 20.4.2016) súd návrh v tejto časti uplatnených úrokov z omeškania
zamietol.

O poplatkovej povinnosti navrhovateľov súd rozhodol postupom podľa ust. § 5 ods. 1 písm. h) zák.
č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého poplatková povinnosť vzniká
(tiež) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v
súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Za rozšírenú časť návrhu súd v zmysle položky 1 písm. a)
Sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu uvedeného zákona uložil navrhovateľovi v 1. rade zaplatiť

doplatok súdneho poplatku v sume 140,- Eur a navrhovateľke v 2. rade doplatok súdneho poplatku v
sume 46,50 Eur.

Navrhovatelia mali vo veci plný úspech (neberúc do úvahy zamietavú a zastavenú časť príslušenstva,
ktoré nepredstavovalo samostatný predmet konania), preto im súd priznal podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Priznaná náhrada trov konania pozostáva z náhrady sčasti už zaplateného a sčasti vyrubeného súdneho
poplatku za návrh, a to navrhovateľovi v 1. rade v sume 215,- Eur a navrhovateľke v 2. rade v sume
71,50,- Eur.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a štátom súd rozhodol postupom podľa ust. § 148 ods. 1

veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil. Za vypracovanie znaleckého posudku štát zaplatil na základe uznesenia zo dňa
13.11.2013 znalcovi Ing. Jozefovi Faithovi, PhD. znalečné v sume 119,52 Eur a na základe uznesenia
zo dňa 17.2.2016 znaleckému ústavu - Technickej univerzite v Košiciach znalečné v sume 593,96 Eur.
Nakoľko bol odporca v konaní plne neúspešný súd mu uložil v zmysle citovaného ustanovenia zákona

takto vynaložené trovy štátu nahradiť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 5. mája 2016