Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113222137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113222137.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a. s.,
so sídlom 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom
Strelákom, Advokátska kancelária 811 01 Bratislava, Na Vŕšku 12, proti žalovanému: O. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX D. D., C. X, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom 811 02 Bratislava,
Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským,
Advokátska kancelária 811 01 Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 615 € s príslušenstvom, o odvolaní
pôvodnéhovedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica
č. k. 10C/210/2013-98 zo dňa 09. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a

c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného (v rozsudku označeného ako ,,odporca“)
zaplatiťžalobcovi(vrozsudkuoznačenéhoako,,navrhovateľ“)sumu615€s9,25%úrokomzomeškania

ročne od 05. 06. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zároveňžalovanémuivedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhouložilpovinnosťnahradiťžalobcovi
trovy konania - súdny poplatok v sume 23,04 € na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia v sume
209,93 € na účet jeho právneho zástupcu. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. §-
u 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) podľa miery
úspechu v konaní a žalovaného zaviazal spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom na strane

žalovaného nahradiť žalobcovi (ako účastníkovi - od 01. 07. 2016 označovaného ako ,,strana sporu“ -
úspešnejšiemu v konaní) trovy konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku v
sume23,04€azpomernejčastitrovprávnehozastúpeniavovýške209,93€za5úkonovprávnejslužby,
režijný paušál, náhradu cestovných výdavkov. Náhradu za stratu času žalobcovi okresný súd nepriznal
z dôvodu, že pojednávania na okresnom súde sa zúčastnil koncipient právneho zástupcu žalobcu, a nie
právny zástupca samotný, pričom podľa §-u 17 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. možno náhradu

za stratu času priznať len advokátovi, nie koncipientovi.

2. Proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania podal pôvodný vedľajší účastník v
zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) odvolanie. Tvrdil, že súd nemohol zaviazať vedľajšieho
účastníka k náhrade trov, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu, na tento prípad nemožno aplikovať ani ustanovenia OSP ohľadom náhrady trov

a povinnosti vedľajšieho účastníka na ich konanie. Vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej
nenavýšil trovy konania a jeho vstup do konania nijako neovplyvnil toto konanie. Vedľajší účastník dovzťahov medzi žalobcom a žalovaným nijako nevstupoval, nebol zmluvnou stranou a žiadne povinnosti
na seba neprevzal. Keďže žalobca mal vo veci čistý procesný úspech 0 % (pôvodne žalovaná suma
1 375 € a súdom priznaná 615 €), žalobca nemá nárok na priznanie trov konania a trov právneho

zastúpenia. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania žiadal zmeniť a žalobcovi náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznať.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte
len ,,CSP“), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. §-u 379 a §-u 380
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. §-u 385 ods. 1 a contrario
CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. §-u 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil
a podľa §-u 391 ods. 1 CSP v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

5. Odvolací súd považuje odvolanie podané pôvodným vedľajším účastníkom na strane žalovaného za
dôvodné z nasledovných dôvodov :

6. Okresný súd odvolaním napadnutý rozsudok vyhlásil 09. 02. 2016 a vec bola predložená odvolaciemu
súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 28. 04. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v §-e 470 ods. 1 zakotvil, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods.
2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. §-u 470 ods. 1 a ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová
právnaúpravavychádzasícezprincípuokamžitejaplikovateľnostiprocesnoprávnychnoriem,rešpektuje
ale právny účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj

po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o
odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.

zn. PL.ÚS 36/1995).

8. Okresný súd o náhrade trov konania v súdenej veci rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 2 OSP platného
a účinného v čase jeho rozhodovania. V §-e 142 OSP je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov
konania podľa miery úspechu vo veci. Úspech vo veci (v konaní) treba chápať v závislosti od výsledku

súdneho sporu, pričom ním treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v
plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo
veci (žalobe) a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom; neúspech, naopak stav, keď súd žalobu
zamietne. Rozhodovanie súdu podľa §-u 142 OSP je založené na týchto zásadách:
a) účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1),
b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov konania, a ak bol
úspech a neúspech oboch účastníkov aspoň približne rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (ods. 2),
c) účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu

trov konania, ak má neúspech len v nepatrnej časti, alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od
znaleckého posudku, alebo bolo na úvahe súdu (ods. 3).

9. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že v sporovom konaní Občiansky súdny
poriadok vychádza prioritne zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na

náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech.
Citovaný zákon v znení účinnom v čase, kedy boli jednotlivé úkony žalobcu i vedľajšieho účastníka
v konaní uskutočňované, priznáva vedľajšiemu účastníkovi v zásade rovnaké práva a povinnosti, aké
má účastník konania (§ 93 ods. 4 prvá veta OSP). Preto je vedľajší účastník oprávnený vykonávaťvo svojom mene všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním
(napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania (zmena žaloby, uznanie nároku) a úkonov, ktoré
vykonáva sám účastník (späťvzatie odvolania, a pod.). Súd mu tiež samostatne doručuje písomnosti a

predvoláva ho na pojednávanie. Použitím gramatického a logického výkladu ods. 4 §-u 93 OSP možno
takisto dôjsťkjednoznačnémuzáveru,žeaksúnatosplnenézákonnépodmienky,môžemusúdpriznať
právo na náhradu trov konania, alebo mu naopak môže uložiť povinnosť zaplatiť ich náhradu úspešnému
účastníkovi konania. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že účastník konania, na ktorého strane vedľajší
účastník nestojí, vynakladá trovy konania tak voči účastníkovi konania stojacemu na druhej strane, ako

aj voči vedľajšiemu účastníkovi konania, keď platí, že pre úspech v konaní sa musí vysporiadať jednak
so skutkovými okolnosťami, dôkazmi a právnym posúdením prezentovaným oproti stojacim účastníkom
konania, ako aj dôkazmi a argumentáciou vedľajšieho účastníka konania. Pokiaľ sa jedná o vedľajšieho
účastníka podľa ods. 2 §-u 93 OSP, je v každom prípade potrebné dôsledne rozlišovať trovy konania,
ktoré vznikli za účasti vedľajšieho účastníka a trovy konania, ktoré vznikli predtým, ako tento do konania
vstúpil, prípadne po tom, ako

z konania vystúpil. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že len v tomto čase vedľajší účastník trovy konania
vynaložil (teda len tieto trovy je mu možné nahradiť), resp. len v tomto čase vynaložil oproti stojaci
účastník konania trovy smerujúce aj voči vedľajšiemu účastníkovi konania. Zároveň je nutné rozlišovať
tie úkony, ktoré boli reakciou na procesné pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní, a tie, ktoré
smerovali výlučne voči účastníkovi konania. Preto vedľajšiemu účastníkovi v zásade nemožno uložiť

nahradiť trovy konania, napr. za úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, podanie žaloby na začatie konania, za zaplatený súdny poplatok zo žaloby na začatie
konania, a pod., keď vedľajší účastník podľa §-u 93 ods. 2 OSP sa stáva vedľajším účastníkom až v
priebehu konania, t. j. potom, keď boli menované úkony právnej služby už uskutočnené, či v čase, keď
poplatková povinnosť už vznikla. Zároveň, nakoľko je správna argumentácia odvolateľa, že v prípade

vedľajšieho účastníka podľa §-u 93 ods. 2 OSP nesmeruje žaloba na začatie konania proti jeho osobe,
takémuto vedľajšiemu účastníkovi je možné uložiť len náhradu nákladov za tie úkony, ktoré účastník, na
stranektoréhovedľajšíúčastníknevystupoval,uskutočnilakoreakciunapôsobenietakéhotovedľajšieho
účastníka v konaní.

9. Okresný súd uvedené špecifiká postavenia vedľajšieho účastníka, ktorý je subjektom podľa § 93
ods. 2 OSP, nezohľadnil, keď nesprávne vedľajšieho účastníka (spoločne a nerozdielne s odporcom)
zaviazal na náhradu žalobcom zaplateného súdneho poplatku zo žaloby na začatie konania, a to napriek
skutočnosti, že s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť žalobcu
vznikla samotným podaním žaloby na okresný súd, t. j. dňa 19. 08. 2013, zatiaľ čo vedľajší účastník

do predmetného konania vstúpil až dňa 22. 10. 2014. Navyše, žaloba smerovala voči žalovanému, a
nie voči vedľajšiemu účastníkovi, a teda jeho následná účasť v konaní nemala na vznik poplatkovej
povinnosti žalobcu (a teda ani na vznik trov spojených so zaplatením súdneho poplatku) žiaden vplyv.
Pokiaľďalejokresnýsúdvedľajšiehoúčastníkaspoločneanerozdielnesožalovaným zaviazalžalobcovi
nahradiťtrovyprávnehozastúpeniazapäťúkonovprávnejslužby,režijnýpaušálacestovné,rozhodnutie

okresného súdu je v tejto časti nepreskúmateľné, okresný súd nevysvetlil ako tieto úkony právnej
služby žalobcu súviseli s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní, čí tieto boli uskutočnené pred jeho
vstupom do konania alebo až potom, čo vedľajší účastník do konania vstúpil, a či žalobcom uskutočnené
úkony smerovali spoločne a nerozdielne voči žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi alebo sa týkali len
vedľajšieho účastníka (napr. prípadná námietka vstupu vedľajšieho účastníka do konania, reakcia na

písomné podanie vedľajšieho účastníka...), prípadne len žalovaného (napr. podanie žaloby na súde).

10. Nakoľko okresný súd zjavne nesprávne zaviazal vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne so
žalovaným nahradiť žalobcovi trovy vynaložené na uhradený súdny poplatok, je rozhodnutie taktiež
nepreskúmateľné, keď okresný súd nevysvetlil dôvody, pre ktoré má tieto trovy spoločne a nerozdielne

so žalovaným znášať i vedľajší účastník. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd osobitne dodáva, že napriek skutočnosti,
že voči predmetnému výroku podal odvolanie len pôvodný vedľajší účastník, bolo nutné tento výrok
zrušiť ako celok (t. j. aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý odvolanie nepodal), keď od rozhodnutia o

trovách konania vedľajšieho účastníka je priamo závislý aj výrok o trovách konania žalovaného. Okresný
súd totiž musí opätovne zvážiť, ktoré zo žalobcom vynaložených trov konania má znášať samostatne
žalovaný, ktoré samostatne vedľajší účastník (ktorý postavenie vedľajšieho účastníka stratil vznikom
účinnostiCSP,teda,od01.07.2016,avšakprávneúkonyvovecivykonaleštedonadobudnutiaúčinnostitohto právneho predpisu), a či vôbec existujú dôvody na to, aby niektoré trovy konania žalobcu znášali
žalovaný spolu s vedľajším účastníkom spoločne a nerozdielne.

11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu vo veci samej ostal nedotknutý (§ 367 ods.
3 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.