Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203774
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314203774.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: C. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O., S. XXXX Y., M. J. X, zast.: Dvořák Hager & Partners,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Cintorínska č. 3/a, IČO: 36 659 746, proti
žalovanému: O. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. - I., G. č. XXXX/X, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, splnomocnenia, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 21. 1. 2014 uzatvorená medzi predávajúcim I. T., nar. X. X. XXXX,
bytomN.,Š.XXXX/XX,akupujúcimO.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.-I.,G.XXXX/X,predmetomktorej
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXXX vedenom Okresným

úradom N., katastrálny odbor, pre katastrálne územie N., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX,
postavenom na parcele číslo XXX, pozemok parcela registra "Q." číslo XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 367 m2 a pozemok parcela registra "Q." číslo XXX - záhrady o výmere 372 m2,
je neplatná.

II. Súd určuje, že Splnomocnenie zo dňa 21. 1. 2014, ktorým I. T., nar. X. X. XXXX, bytom N., Š. XXXX/
XX, splnomocnil O. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. - I., G. XXXX/X, na zastupovanie na všetky právne

úkony vrátane úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností, je neplatné.

III. Súd určuje, že pôvodný žalobca I. T., nar. X. X. XXXX, zomr. X. X. XXXX, naposledy bytom N., Š.
XXXX/XX, bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX
vedený Okresným úradom N., odbor katastrálny, pre katastrálne územie N., a to rodinný dom zo
súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXX, parcela registra "Q." číslo XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 367 m2 a parcela registra "Q." číslo XXX - záhrady o výmere 372 m2.

IV. Súd konanie v časti určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV číslo
XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Galanta,
zastavuje.

V. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 20. 2. 2014 pôvodne domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva
zo dňa 21. 1. 2014 je neplatná a že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť naňho

prevedené kúpnou zmluvou. Doplnením žaloby zo dňa 24. 2. 2014 žalobca žiadal, aby súd určil, že aj
Splnomocnenie zo dňa 21. 1. 2014 je neplatné. O zmene petitu súd nerozhodoval podľa vtedy účinného
§ 95 OSP, no v zmysle § 139 a § 141 CSP sa tento nedostatok zahojil s poukazom na § 470 ods. 1 CSP.
Následne súd doručil žalobu a jej doplnenie žalovanému. Dňa 23. 2. 2017 došlo k rozšíreniu žalobyo petit, ktorým súd určuje, že pôvodný žalobca I. T., nar. X. X. XXXX, zomr. X. X. XXXX, naposledy
bytom N., Š. XXXX/XX, bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV
číslo XXXX vedený Okresným úradom N., odbor katastrálny, pre katastrálne územie N.. O uvedenom

súd rozhodol uznesením zo dňa 23. 2. 2017 pod č. k. XXC/XX/XXXX - XXX, právoplatným dňa 6. 4.
2017. Dňa 23. 2. 2017 zároveň žalobca vzal žalobu späť v časti určenia, že žalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, pre
katastrálne územie N.. O čiastočnom späťvzatí súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP (výrok IV. tohto
rozsudku).

2. Predmetom konania tak zostalo určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy, Splnomocnenia a určenia, že
pôvodný žalobca I. T., nar. X. X. XXXX, zomr. X. X. XXXX, naposledy bytom N., Š. XXXX/XX, bol ku dňu
svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX pre k. ú. N..

3. Pôvodným žalobcom bol I. T., nar. X. X. XXXX, zomr. X. X. XXXX, žalobkyňou sa po jeho smrti stala

dedička C. D., nar. XX. X. XXXX.

4. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že Na základe kúpnej zmluvy, ktorá mala byť podpísaná dňa
21. 1. 2014 v N. mal žalobca ako výlučný vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností previesť vlastnícke
právo na žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXXX vedenom Okresným úradom N.,

katastrálny odbor, pre katastrálne územie N., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenom na
parcele číslo XXX, pozemok parcela registra "Q." číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 367
m2 a pozemok parcela registra "Q." číslo XXX - záhrady o výmere 372 m2. Okresný úrad rozhodnutím
zo dna 22. 1. 2014 povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Právny
predchodca žalobcu, ktorý mal podpísať zmluvu, bol 86 ročný nevidiaci pán, ktorý nemal v úmysle nikdy

uzatvoriť kúpnu zmluvu. Žalobca Kúpnu zmluvu nepodpísal. Žalobcovi nie je známa osoba žalovaného,
nikdy sa s ňou nestretol a ani neprevzal od neho kúpnu cenu vo výške 14 900,- eur, ako sa to uvádza v
Kúpnej zmluve. Kúpna zmluva nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice za účasti dvoch svedkov
v zmysle § 49 zákona č. 323/1992 Zb. Keďže Kúpna zmluva nebola podpísaná v zákonom predpísanej
forme a už vôbec nie žalobcom, Kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Okresný úrad,

katastrálny odbor N. podal dňa 6. 2. 2014 na Okresné riaditeľstvo PZ v Galante trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Okresné riaditeľstvo
PZ v Galante listom zo dňa 10. 2. 2014 dalo Okresnému úradu, katastrálny odbor N. na vedomie, že
uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva v Trnave, bolo dňa 7. 2. 2014
začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin - podvod podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a)

Trestného zákona.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, so súdom nekomunikoval, nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy.

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).8. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Strany konania musia predložiť
k svojim vyjadreniam všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a ktoré majú preukázať tvrdenia
uvedené v žalobe a vo vyjadreniach k nej. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie

zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

10. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - kúpna zmluva,

splnomocnenie, LV č. XXXX, uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Trnava, odbor kriminálnej polície,
oddelenie všeobecnej kriminality, Kollárova 31, Trnava, ČVS: T.-XXX/X-E.-P.-XXXX zo dňa 6. 3. 2014,
obžaloba Krajskej prokuratúry Trnava T. XX/XX/XXXX - XXX zo dňa 23. 4. 2015, znalecký posudok č.
44-3/2014 vypracovaný pre účely ČVS: T.-XXX/X-E.-P.-XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

11. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

12. Právny predchodca žalobcu I. T. a žalovaný mali uzatvoriť Kúpnu zmluvu dňa 21. 1. 2014 na
prevod vlastníckeho práva v prospech žalovaného na nehnuteľnosti špecifikované v žalobe (ďalej len

nehnuteľnosti). Taktiež dňa 21. 1. 2014 mal I. T. podpísať pre žalovaného Splnomocnenie na všetky
právne úkony vrátane úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností. Následne bol povolený vklad
vlastníckeho práva a taktiež Okresný úrad, katastrálny odbor N. podal dňa 6. 2. 2014 na Okresné
riaditeľstvo PZ v Galante trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

13. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ Trnava, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej
kriminality,Kollárova31,Trnava,ČVS: T.-XXX/X-E.-P.-XXXXzodňa6.3.2014,bolovznesenéobvinenie
voči O. T., nar. XX. X. XXXX v Š., trvale bytom N., C.. G.. Č.. B.. XXXX/XXX a žalovanému - O.
E., nar. XX. XX. XXXX v T., trvalé bytom T. - I., G. XXXX/X. Následne bola na tunajší súd podaná
obžaloba voči obvineným, sp. zn. 3T/75/2015, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s úmyslom

získať neoprávnený prospech bezvedomia a súhlasu I. T., dňa 21. 1. 2014 doručili na Katastrálny odbor
Okresného úradu N. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, súčasťou ktorého
bolaajsfalšovanáKúpnazmluvazodňa21.1.2014fiktívneuzatvorenávN.medziI.T.akopredávajúcim
a O. E. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností z LV č. XXXX v k. ú. N., ktorých
výlučným vlastníkom bol I. T., na základe čoho došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva rozhodnutím

príslušného katastrálneho úradu pod č. V XXX/XXXX zo dňa 22. 1. 2014 v prospech O. E., pričom I. T.
predmetnú kúpnu zmluvu nikdy nepodpísal, čím mu spôsobili škodu vo výške 75 000,- eur.

14. V rámci vyšetrovania bol vyhotovený znalecký posudok č. 44-3/2014 znalcom C.. C. T.. Znalecký
posudok sa na str. 5 - 27 zaoberal spornými podpismi na kúpnej zmluve a splnomocnení a jednoznačne

skonštatoval, že podpisy I. T. nie sú pravými podpismi I. T..

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), účinný k 21. 1. 2014, Právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 6 OZ, Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Podľa § 49 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, účinný k 21. 1. 2014, Ak spisuje
notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo
svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní
zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v

zápisnici uvedené.

16. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Preto neurčitým prejavom vôle je, ak sa

v právnom úkone uvádzajú napr. aj neúplné informácie (rozumej spotrebiteľský vzťah, obchodno-
záväzkový vzťah, dátum uzatvorenia zmluvy). Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu
vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny
úkon neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od
začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem,

nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym
spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon,
ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy)
odstúpiť, nie je časovo obmedzená.

17. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho
úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon
prieči dobrým mravom. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami

konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Platnosť či neplatnosť právneho úkonu
možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku (R 54/2010).

18. Súd svoje rozhodnutie opiera aj o právny názor vyjadrený v uznesení NS SR sp. zn. 4 Cdo 119/2011:

V citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti,
ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť
právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny
úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa [nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle sub a), b)
alebo o vadu prejavu sub c), d)], právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých

týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom
na to, že je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex
lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto
právne účinky z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú (súdny výrok určujúci neplatnosť
právneho úkonu nie preto potrebný).

19. Povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je
nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami. Písomná forma právneho úkonu
je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba, text právneho úkonu je podpísanýmechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé vzhľadom na právne tradície a zaužívaný
právny styk, sa právny úkon urobil telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami (na
počítači a pod.), ak je jednoznačne zachytený obsah právneho úkonu a určená konajúca osoba, obsah

právneho úkonu je zachytený v úradnej zápisnici, konajúci, ktorý nie je schopný čítať a písať, je schopný
sa oboznámiť s textom a obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, za predpokladu, že je schopný vlastnoručne podpísať
listinu. Osobou, ktorá nemôže čítať a písať, je každý človek, ktorý nevie buď čítať, alebo písať z
objektívnych dôvodov, ktoré nemusia byť totožné s analfabetizmom. Takou osobou je aj nevidiaci,

nepočujúci, slabozraký, ochrnutý človek a pod. Úradná zápisnica, ktorá sa vyžaduje podľa § 40 odsek
6 OZ, sa spravidla stotožňuje s notárskou zápisnicou. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu
právneho úkonu predpísanú zákonom, a relatívna, ak ide formu dohodnutú účastníkmi.

20. Z judikatúry: Zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať podľa ustanovenia § 46 ods. 1 OZ

písomnú formu a podľa 46 ods. 2 OZ prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine, inak by takéto
zmluvy boli podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ neplatné (Z I, s. 587, ods. 5). Nedostatok predpísanej
formy nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle (R 26/1956). Písomný
právny úkon osôb, ktoré nemôžu písať alebo čítať, musí byť spísaný vo forme notárskej zápisnice, a
to tak pri spísanej zmluve, ako aj pri spísanej dohode o plnomocenstve na urobenie všetkých právnych

úkonov (Z IV, s. 362, ods. 7).

21. Vzhľadom na doposiaľ uvedené odôvodnenie súd musí jednoznačne skonštatovať, že pri spísaní
Kúpnej zmluvy zo dňa 21. 1. 2014 a splnomocnenia zo dňa 21. 1. 2014 nebola dodržaná písomná
forma právnych úkonov podľa § 40 ods. 6 OZ a § 49 zák. č. 323/1992 Zb. uvedené právne úkony sú tak

absolútne neplatné s poukazom na § 40 ods. 1 OZ.

22. Ak by I. T. nebol nevidiaci, zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že I. T. uvedené právne
úkony nepodpísal, preto sú absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ, nakoľko z vyšetrovania bolo
zistené, že nikdy nemienil podpísať tieto právne úkony, teda chýba tu sloboda prejavu.

23. Súd preto určil, že oba právne úkony sú neplatné (výroky I. a II. rozsudku).

24. Výrokom III. v neposlednom rade súd určil, že pôvodný žalobca I. T., nar. X. X. XXXX, zomr. X. X.
XXXX, naposledy bytom N., Š. XXXX/XX, bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV číslo XXXX vedený Okresným úradom N., odbor katastrálny, pre katastrálne územie
N. a to s poukazom na to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a teda z takéhoto
úkonu žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (bližšie pozri bod 18. tohto
odôvodnenia).

25. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

26. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo

veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Aj keď sa konanie čiastočne zastavilo, nie je možné to brať ako neúspech žalobcu a jeho zavinenie
zastavenia konania, nakoľko žalobca upravil negatórny výrok výrokom určujúcim vlastnícke právo
právneho predchodcu žalobcu, pričom oba tieto výroky smerovali k tomu, že žalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľností s tým rozdielom, že určujúci výrok objasnil vlastníctvo nehnuteľnosti definitívne, bez

potreby ďalšie súdneho konania, kým negatórny výrok by len vylúčil vlastníctvo jednej osoby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.