Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/456/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203967
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715203967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne
X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.G. X. XXX/X, XXX XX C., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 1.008,- eur a určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 13C/122/2015 - 135 zo dňa 19.05.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdurčil,žedohodaozrážkach zomzdyč.601103522je
neplatná (prvý výrok), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.008,- eur s 8,05 % úrokom z omeškania
ročne, počítaným zo sumy 224,- eur od 26.03.2015 do zaplatenia a zo sumy 784,- eur od 10.03.2016
až do zaplatenia, ako aj trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 715,91
eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(druhý výrok) a žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen súdny
poplatok vo výške 159,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok).
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa sa opakovane menenou žalobou domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej 1.008.- eur s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia,
vzniknutého tým, že na základe Zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2013 jej žalovaný poskytol spotrebiteľský
úver vo výške 600,- eur, ktorý preplatila o 1.008,- eur; úver je z dôvodu absencie zmluvných náležitostí
podľa §9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej aj „z.č. 129/2010 Z.z.“) v zmysle §11 ods. 1 písm. b),d) citovaného zákona bezúročný
a bez poplatkov; v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške
96% je v rozpore s dobrými mravmi a RPMN je v skutočnosti až 300,29%; v zmluve absentoval údaj
o druhu spotrebiteľského úveru a o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa pôvodne
žiadala o zaplatenie 224,-eur, ale vzhľadom na to, že aj po podaní žaloby dochádzalo k ďalším platbám
úveru formou zrážok z jej mzdy, žiadala napokon vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.008,- eur
s príslušenstvom; prvoinštančný súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 13C/122/2015-110 zo dňa

14.04.2016.
Okrem vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy zo dňa 26.03.2013 (ďalej aj len „dohoda o zrážkach zo mzdy“ alebo „dohoda“), uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, pretože sa jedná o formulárovú zmluvu, podpísanú v rovnaký deňako zmluva o úvere; takouto dohodou si žalovaný vopred zabezpečil plnenie, na ktoré podľa zákona
nemal nárok.
Naliehavý právny záujem žalobkyňa preukazovala tým, že predmetná istina úveru 600,- eur je už

preplatená a žalovaný si napriek tomu nárokuje platenie ďalších splátok.
Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení §53 ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalejvtexteaj„OZ“),§9ods.2písm.k),§11ods.1písm.b)z.č.129/2010Z.z.konštatoval,ženazáklade
zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2013 žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 600,- eur,
ktoré sa žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť zvýšenú o poplatok 576,- eur, t.j. celkovú sumu vo

výške 1.176,- eur, a to v jednej splátke (1.176,- eur) do 18.03.2014. Podľa zmluvy celkový poplatok
dlžníka (žalobkyňa), spojený s úverom, je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého
úveru, čo predstavuje sumu vo výške 294,90,-eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 341,10,-eur;
RPMN bolo určené vo výške 96 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 36,73 %. Dňa 26.03.2013
bola uzatvorená okrem zmluvy o úvere aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov; v jej bode II

žalobkyňa vyhlásila, že súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním
pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom M.
R. Štefánika 295/2, Zvolen (ďalej ako „zamestnávateľ žalobkyne“), zrážal mesačne zo mzdy sumu 98,-
eur a uhrádzal ju na účet veriteľa; podľa bodu I dohody dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil vo Zvolene
dňa 26.03.2013 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so

zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia §48
zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný
sankčný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka.
Skutočnosť, že žalovaný reálne uplatnil práva z dohody o zrážkach zo mzdy voči žalobkyni, preukazuje
potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 10.02.2015. Žalobkyňa preto žiadala okresný súd o

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva
na zrážky z jej mzdy, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň žiadala, aby zakázal
jej zamestnávateľovi vykonávať zrážky z jej mzdy v prospech žalovaného, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie tento návrh dňa 08.10.2015 uznesením č.k.
13C/122/2015-48 zamietol, pretože žalobkyňa spolu s návrhom nepredložila Dohodu o zrážkach zo

mzdy.NaodvolaniežalobkyneKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.14Co/1008/2015-76zodňa
14.12.2015 zmenil rozhodnutie okresného súdu a návrhu vyhovel, vychádzajúc aj z dohody o zrážkach
zo mzdy, žalobkyňou v odvolacom konaní už predloženej. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie
vo veci samej žalobkyni bolo zrážkami zo mzdy zrazených celkom 1.608,- eur.
Vo veci samej okresný súd ustálil, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, uzatvorenou podľa

z.č.129/2010 Z.z., ktorú je potrebné podrobiť kontrole z hľadiska, či obsahuje všetky týmto zákonom
predpísané náležitosti. Dospel k záveru, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§9 ods. 2 písm. k/ predmetného zákona). V zmluve bolo uvedené, že
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je deň 18.03.2014; žalobkyňa však súdu predložila
rozpis splátok, predložený jej na osobitnom papieri žalovaným spolu s úverovou zmluvou, z ktorého

vyplýva, že účastníci zmluvy sa dojednali na splácaní predmetného úveru 12 splátkami po 98,- eur
mesačne. Pokiaľ si zmluvné strany dojednali konkrétne splátky predmetného úveru, tieto mali tvoriť
obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §9 ods. 2 písm. k) pred podpisom zmluvných strán na
zmluve. Zmluva neobsahovala uvedené zákonné ustanovenie, preto je predmetný poskytnutý úver v
súlade s ustanovením §11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z. v platnom znení bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaný mal nárok len na rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyni poskytol (600,- eur) a sumou, ktorú
mu žalobkyňa zaplatila (spolu 1.608,-eur); zvyšok predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.008,-eur.
Keďže žalovaný na výzvu žalobkyne nereagoval, dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného

peňažného záväzku; okresný súd preto priznal žalobkyni aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej
sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie, stanovenej vo výzve, adresovanej
žalobkyňou žalovanému, a to v zmysle § 517 ods.2 OZ v spojení s §3 Nariadenia vlády SR č.87/1995
Z.z..
Súd prvej inštancie uzavrel, že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy, keďže žalovaný realizoval zabezpečovací prostriedok - zrážky zo mzdy žalobkyne
- čím dochádzalo a mohlo by aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej
sféryžalobkyneajejzamestnávateľmusíuzatvorenúdohodurešpektovať;žalobkyňasainýmspôsobom
ako súdnou cestou zmeny tohto stavu nedomôže. Pri skúmaní platnosti dohody o zrážkach zo mzdyvychádzal zo stavu, že je uzavretá podľa §551 OZ a bezprostredne súvisí so zmluvou o úvere; obidve
zmluvy boli uzatvorené v jeden deň. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulárovo vopred pripravená
žalovaným a žalobkyňa nemala možnosť individuálne ovplyvniť jej obsah, nebola teda medzi účastníkmi

zmluvného vzťahu dojednaná individuálne. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená dohodu vo vzťahu
k žalovanému ako veriteľovi akceptovať a jej podpisom sa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez
možnosti zabránenia ich vykonávania, hoci tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných
klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, čo
spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Preto dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá

zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere, a umožňuje žalovanému siahnuť na majetkové
práva žalobkyne ako spotrebiteľa, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §53 ods. 1OZ.
Preto je dohoda o zrážkach zo mzdy č. 601103522 neplatná.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §142 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a úspešnej žalobkyni priznal trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 715,91 eur.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ je oslobodená od poplatkovej povinnosti, neúspešnému
žalovanému uložil okresný súd povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen
súdny poplatok vo výške 159,50 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný včas odvolanie, ktoré odôvodnil

ustanovením §205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p., pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.
1 písm. d) O.s.p. a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal
záver prvoinštančného súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; ktorá predstavuje samostatný
dokument; z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala, že by nebola

o následkoch uzavretia dohody osobitne poučená. Vyplnením dohody mala možnosť ju individuálne
dohodnúť, čo znamená, že nemohlo ísť o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení platnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Nesúhlasil, že zmluva o úvere zo dňa 26.03.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere; ide o zmluvu,

uzatvorenú podľa §262 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „Obchodný zákonník“
alebo aj „ObZ“) ako nepomenovaná zmluva a zmluvné strany sa v zmluve v zmysle §262 ods. 1 ObZ
dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Je preto potrebné
uviesť, že cena úveru a úroky v zásade nemôžu byť posudzované ako neprijateľná podmienka.
Údaj o výške úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere; podstatnou náležitosťou je

iba záväzok dlžníka zaplatiť popri istine aj úroky. Výška úrokovej sadzby je síce v zmysle §9 ods.
2 z.č. 129/2010 Z.z. podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak jej absencia
nemá za následok neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsobuje len jej bezodplatnosť. V
danom prípade navyše zmluva úrokovú sadzbu obsahuje. V čase uzavretia zmluvy nebol účinný
žiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by stanovoval maximálnu prípustnú výšku úrokov

za poskytnutie peňažných prostriedkov; pri výške úrokov možno vychádzať iba z §53 ods. 6 OZ,
podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Úrok vo výške 39,15 % možno hodnotiť ako primeraný.
Žalovaný argumentoval, že poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v spornej zmluve je

prijateľnýavzhľadomnavyššiepodnikateľskérizikojevyššíakoobvyklébankovéúroky;žalobkyňamala
preukázať,žepoplatokzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovvčaseamiesteuzavretiazmluvyvýrazne
(podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát, poskytovaných inými subjektmi, poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov. Slovenský právny poriadok poplatok za spracovanie zmluvy výslovne
pripúšťa; poplatok za poskytnutie úveru v prípade spornej zmluvy nie je neprimerane vysoký vzhľadom

na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj náklady, sú vyššie v
porovnaní s bankami.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že zmluva o úvere má všetky znaky
spotrebiteľského úveru, a preto nie je možné ju posudzovať v režime Obchodného zákonníka. Zmluvné
strany konali v čase uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Žalobkyňa nemohla v čase
podpisu zmluvy ovplyvniť jej obsah, pretože táto bola vopred naformulovaná a v takomto znení jej bolabezmožnostipripomienkovaniapredloženánapodpis.Zpredmetnejzmluvyvyplýva,žeobsahujeväčšie
množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré
sú v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Najrozpornejším ustanovením je ustanovenie, týkajúce

sa odplaty za poskytnutý úver. V roku 2013 bola odplata za spotrebiteľské úvery, poskytnuté bankami,
vo výške o niečo viac ako 8,46%. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaný je nebankovým
subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká.
Žalobkyňa zotrvala na názore, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, tvoriacu súčasť spotrebiteľského vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je

neplatná. Uvedená dohoda mala byť uzavretá na základe žalovaným predformulovaného vyhlásenia
žalobkyne o tom, že pre účely uplatnenia si zrážok zo mzdy žalovaným je dohodou o zrážkach zo
mzdy samotná zmluva o úvere. Takéto uzatvorenie dohody nenapĺňa ani náležitosti v zmysle §551 OZ o
písomnej forme, pretože zmluvné strany riadne neprejavili vôľu uzavrieť osobitný dokument. Žalobkyňa
zároveň nemala možnosť vylúčiť dohodu o zrážkach zo mzdy zo samotnej zmluvy o úvere bez toho,
aby došlo k poskytnutiu úveru.

Podanou žalobou smerovala žalobkyňa k odstráneniu rozporov, ktorých vznik zapríčinilo nedodržanie
odbornej starostlivosti žalovaným, ako i rozpor napádaných právnych úkonov so zákonom. Naliehavý
právny záujem žalobkyne je daný hlavne tým, že aj napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru žalovaný požadoval od platiteľa mzdy žalobkyne výkon zrážok aj v rozsahu sumy,
na ktorú žalovaný nemal žiadny nárok. Rozhodnutím súdu o predmetnej žalobe dôjde k odstráneniu

spornosti práv a povinností, ktorá bola založená úverovou zmluvou, a to všetko s konečnou platnosťou
bez potreby vedenia akéhokoľvek ďalšieho konania. Žalobkyňa sa tak zákonným spôsobom domáha
ochrany svojich spotrebiteľských práv, ktoré boli postupom žalovaného porušené. Podľa žalobcu je na
základe uvedeného existencia naliehavého právneho záujmu splnená, pretože len vyhovujúci rozsudok
súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo

mzdy; podľa obsahu tejto dohody žalobkyňa nemá oprávnenie ju vypovedať, odstúpiť od nej alebo ju
iným spôsobom jednostranne ukončiť.
Vzhľadom na chýbajúce obsahové náležitosti je bezpečne preukázaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru; v dôsledku toho nemal žalovaný nárok na prijatie finančného plnenia nad rámec poskytnutého
úveru. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou o nutnosti aplikácie z.č. 129/2010 Z.z. na

predmetný zmluvný vzťah, postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa preukázateľne vyplýva z ustanovení
Občianskeho zákonníka, a teda uplatnený nárok, zodpovedajúci bezdôvodnému obohateniu, by bol aj
v takomto prípade odôvodnený s poukazom na rozpor odplaty s dobrými mravmi.
Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil; uplatnila si trovy
odvolacieho konania.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa §470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa §34 C.s.p., prejednal vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. iba v rozsahu odvolania žalovaného
podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa §380 ods. 1 C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok žalovaného v prvom rade konštatuje, že naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle §80 písm. c) O.s.p. je
daný. Žalobkyňa naliehavý právny záujem preukázala kópiou žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážokz jej mzdy a potvrdením zamestnávateľa o uskutočňovaní zrážok zo mzdy. Z týchto listín je zrejmé,
že žalovaný požadoval od zamestnávateľa žalobkyne na úver 600,- eur vykonávať zrážky vo výške
1.649,10 eur. Žalobkyňa bola v neistote, či práva, vyplývajúce žalovanému zo zmluvy o úvere a z

dohody o zrážkach zo mzdy, sú v súlade so zákonom. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
14Co/1008/2015-76 zo dňa 14.12.2015 síce nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z dohody o zrážkach
zo mzdy a zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa výkonu zrážok z jej mzdy,
vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, ale táto ochrana platila iba do právoplatného skončenia

konania vo veci samej; stav právnej neistoty bol odstránený iba dočasne. Právoplatné rozhodnutie o
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je nevyhnutné z dôvodu, aby nedochádzalo aj v budúcnosti bez
právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne.

9. Posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy spadá do rámca kontroly dodržania predpisov
na ochranu spotrebiteľa, ktorú súd s poukazom na následky neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa

§53 ods. 5 OZ vykonáva ex offo. Súdna kontrola platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je odôvodnená
skutočnosťou, že na základe tejto dohody možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných
neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých
nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných
zmluvných podmienkach.

Ustanovenie §551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského
záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy; musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia, smerujúce
k ochrane spotrebiteľa, ako slabšej strany z tohto právneho vzťahu. Táto ochrana sa neskôr premietla aj
do ustanovenia §5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou od 01.05.2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia
záväzkov spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v
zmysle §34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa §2 ods. 2 OZ, v občiansko-právnych vzťahoch,
vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. V čase uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku.

Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. Predmetná dohoda vymedzenie výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, neobsahovala;
z čl. II dohody je zrejmá len výška zrážok. Zabezpečovaná pohľadávka bola vymedzená v čl. I
nasledovne: ,,Dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil v Zvolen dňa 26.03.2013 zmenku, v ktorej sa dlžník
zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne

zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia § 48 Zákona č. 191/50 Zb. o zmenkách a
šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne
z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka“. Podľa uvedeného znenia dohoda o zrážkach zo mzdy
zabezpečovala pohľadávku zo zmenky, v skutočnosti však zároveň zabezpečovala pohľadávku zo
samotného spotrebiteľského úveru zo zmluvy. Citované znenie dohody je podľa názoru odvolacieho

súdu neurčité, pretože na tomto základe mohol žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne požadovať
zrážky v akomkoľvek rozsahu. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je z uvedeného dôvodu
neurčité a teda podľa ustanovenia §37 ods.1 OZ neplatné a celá dohoda o zrážkach zo mzdy
neprijateľná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo
mzdy, ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj

za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych
úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto
konaniu dodávateľa podrobiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl.
Odvolací súd ma ďalej za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola medzi stranami dohodnutá
individuálne a žalovaný v konaní nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch

uzavretia takejto dohody. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne
dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, teda prípady, keď o právach a povinnostiach,
obsiahnutých v zmluve, obe zmluvné strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych
ustanovení ovplyvniť. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulovanéa spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Je
nepochybné, že predmetná dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola stranami individuálne
dojednanáasvojímobsahomspôsobujeznačnúnerovnováhuvzmluvnompostavenístránvneprospech

spotrebiteľa (žalobkyne). Pri uzatváraní dohody spotrebiteľ musí vedieť, akú pohľadávku a v akej
výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalobkyňa mala možnosť odmietnuť takýto zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru; žalovaný
nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch ne/uzavretia dohody. Len samotná
skutočnosť, že žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy osobitne podpísala, ešte neznamená, že táto

dohoda bola individuálne dojednaná. Na základe hore uvedených skutočností odvolací súd konštatuje,
že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená dňa 26.03.2013 medzi žalovaným a žalobkyňou, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a je z tohto dôvodu neplatná.

10. Odvolateľ namietal, že zmluva o úvere v predmetnom konaní je spotrebiteľskou zmluvou. Pri
posudzovanídôvodnostiodvolaniavtomtosmerepovažujeodvolacísúdzadôležitéuviesť,žežalobkyňa

spornú zmluvu o úvere uzavierala ako spotrebiteľ, pretože ako fyzická osoba nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§52 ods. 4 OZ); odvolací súd poukazuje
na ustanovenie §52 ods. 4 OZ, ako aj samotného zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku
dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, z ktorých jednoznačne vyplýva rozdiel medzi spotrebiteľským
úverom a spotrebiteľskou zmluvou. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa z.č. 129/2010 Z.z.

je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, naopak však tento záver neplatí, t.j. aj keď zmluva o úvere
nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa z.č. 129/2010 Z.z., môže byť zmluvou
spotrebiteľskou podľa Občianskeho zákonníka; tento záver vyplýva z ustanovenia §1 ods. 8 z.č.
129/2010 Z.z., v zmysle ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov; §52 ods. 4 OZ pre účely vymedzenia

pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle §52 ods. 1 OZ každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa

predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore
ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože pre účely Občianskeho zákonníka je potrebné žalobkyňu
považovať za spotrebiteľa; použitie obchodného zákonníka je vylúčené, odvolacia námietka nie je

dôvodná.

11. Skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez
poplatkov, nebola medzi stranami sporná; žalovaný toto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie

nenamietal a jeho odvolanie v tomto smere nepolemizovalo s odôvodnením napadnutého rozsudku.
Odvolací súd iba na doplnenie udáva, že záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z dôvodu absencie údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§9 ods. 2 písm. k/ predmetného zákona) je správny; pokiaľ si zmluvné strany dojednali konkrétne
splátky predmetného úveru, tieto mali tvoriť obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru je dôsledkom nielen chýbajúcej zákonnej náležitosti, ale aj jej nesprávneho
(nepresného) uvedenia. Z uvedeného dôvodu je poskytnutý úver v súlade s ustanovením §11 ods. 1
písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom k uzavretiu zmluvy, bezúročný a bez poplatkov.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

§387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §255 ods. 1 v spojení s §396 ods.
1 C.s.p.. Vzhľadom na mieru úspechu žalobkyne v odvolacom konaní jej vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v rozsahu 100%; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.
1, 2 C.s.p.).14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).