Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/386/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210566
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313210566.9

Rozhodnutie

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.MariannouHirkovouvsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovaným: 1.) Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX N., zast. M. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXXX/XX, N., 2.) D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, N., o zaplatenie sumy 2532,64
eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Združeniu-Pomocaochranaspotrebiteľa„POS“,IČO:42343828,sosídlomNám.Legionárov5,Prešov,
priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti

žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.07.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovaným uložil zaplatiť mu sumu 2532,64 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.08.2010 do 04.11.2012 vo výške 78,58 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 2532,64 eur od 05.11.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil

tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa
12.12.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe
tejto zmluvy boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu
pohľadávky predstavovala sumu 3100,09 eur, ktorá pozostávala z istiny 2553,03 eur, riadneho úroku
vo výške 314,4 eur, úroku z omeškania vo výške 193,79 eur, a ostatného príslušenstva 38,87 eur v
súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že

údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje
aktuálny záväzok žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní uplatňuje splátky úveru
splatné od 20.08.2010 do 20.11.2017 v počte 88 v celkovej výške 2532,64 eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.11.2012 do 20.11.2017 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti
každej splátky úveru samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti dňa 04.11.2012 si uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa.

2. Dňa 31.08.2013 do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v súlade s v tom čase
platnom právnou úpravou vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vedľajší účastník
vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobca nepreukázal, že by zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru a z uvedeného dôvodu neuniesol dôkazné

bremeno o riadnom ukončení predmetného úveru zo strany postupcu. Žalobca nedisponuje aktívnou
vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávky považuje zaneplatnú, keďže na žalobcu nemohol byť zo strany postupcu postúpený tzv. živý úver, keďže žalobca
nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie úverov, teda ani na ich správu.

3. Žalobca vo svojich vyjadreniach poukázal na článok 18 bod 18.4 Všeobecných obchodných
podmienok „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez
ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s
pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek

svoje záväzky na tretiu osobu. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. „ v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to,
že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu
žalovaného.

4. Na pojednávaní dňa 06.04.2017 právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že trvá na svojom pôvodnom
návrhuvrozsahuvyjadrení,ktorébolisúdudoručené.Nedisponujevýzvoupredpostúpenímpohľadávky,
ktorá by bola adresovaná žalovaným a taktiež ani oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ,
pretože mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca.

5. Žalovaná v 2. rade a zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedli, že sú ochotní splácať
žalovanú sumu v splátkach.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 09.07.2013 spolu s jej
prílohami, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2007, všeobecnými obchodnými

podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012, výzvou k úhrade a oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou
č. 1 k Zmluve, pokusom o zmier, vyjadreniami strán a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi listinami.

7. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2007 právny predchodca žalobcu,

spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovaným úver vo výške 55 000,- Sk (1825,67 eur),
ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 867,- Sk / 28,78 eur splatnými
k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.01.2008 a konečnou splatnosťou úveru 20.11.2017, s
úrokovou sadzbou vo výške 12,35 % ročne, premenlivá v deň uzatvorenia zmluvy. Celkový počet splátok
bol 119. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 a prílohou k tejto zmluve,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 1825,67 eur na základe uzatvorenej zmluvy zo

dňa 12.12.2007, ktorého splatnosť bola dňa 20.11.2017. Dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky
bol vyčíslený na sumu 3100,09 eur a pozostával z istiny 2553,03, riadneho úroku 314,40 eur, úroku z
omeškania 190,55 eur.

9. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zaslaným dňa 16.10.2012 žalovaným vyplýva, že

žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2012. Žalovaní mali predmetnú pohľadávku
uhradiť do dňa 31.10.2012.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienkyposkytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch
(1)Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci.
(2)Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( ďalej len ,,Zákon“), banka je právnická osoba

so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou
podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O
udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia

na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s
Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového
povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej

klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

14. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými

bola uzatvorená dňa 12.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne

ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje

ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

15. Táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia uvedeného zákona v spojení s Obchodnýma Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo
výške 1825,67 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 28,78
eur splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.01.2008 a konečnou splatnosťou úveru

20.11.2017, s úrokovou sadzbou vo výške 12,35 % ročne. Celkový počet splátok bol 119.

16. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý
na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska.

17. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné
odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov

získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, poskytovať platobné služby pre iného v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).

18. Súd mal ďalej za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 a prílohou k
tejto zmluve, právny predchodca žalobcu spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila svoju pohľadávku

voči žalovaným na žalobcu. Pred postúpením pohľadávky nedošlo zo strany pôvodného veriteľa k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a na žalobcu bol tak postúpený ,,živý úver.“ Mimoriadna splatnosť
úveru bola vyhlásené až samotným žalobcom a to výzvou a písomným oznámením zo dňa 16.10.2012
a to k uvedenému dňu.

19. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len
„banka“) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis)
o postupovaní pohľadávok v zmysle § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.

20.Vzmyslezákonaobankáchpreplatnépostúpeniepohľadávkybankymusiabyťsplnenékumulatívne
všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj
jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením
postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

21. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver
o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

22. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach

sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.

23. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho

mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v

spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/58/2016).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie skúmal, či v konaní je daná aktívna
vecná legitimácia na strane žalobcu.

25. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) jeimanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

26. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. neukončil záväzkovo-právny
vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy
a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K
predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012.

28. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávkyzodpovedajúcejnesplácanémudlhu,atoajosobe,ktorániejebankou“.Pokiaľtedapôvodný
veriteľ postúpil zmluvou z 27.09.2012 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupoval
v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a. s.
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

Zmluva o postúpení pohľadávky z 27.09.2012 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle ust. §
39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným
poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru je pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca
nebol ani oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

29. Žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný (klient
banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných
splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo
preto v konaní preukázané.

30. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu
postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže
žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich

správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona
o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8
zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť
pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo.
Táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej

sféry dlžníka. Žalobca nepreukázal, aby takáto výzva bola zasielaná obidvom žalovaným a nepreukázal
ani jej doručenie.

31. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. Súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, sp. zn. 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015).

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.34. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade tak vznikol nárok
na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi.

35. Podľa zákona č. 99/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, do tohto
konania dňa 31.08.2013 vstúpil z vlastnej iniciatívy vedľajší účastník na strane žalovaného na ochranu
jej práv ako spotrebiteľa.

36. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej
moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej
má vystupovať, súhlasí.

Podľa Článku 2 ods. 1 a 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v

ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa Článku 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia

niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

37. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu malo občianske združenie do 30.06.2016 oprávnenie
vystupovať v konaní pred súdom ako vedľajší účastník na strane žalovaného ako spotrebiteľa, pričom
nemuselo preukazovať právny záujem na výsledku konania. Súd mal za to, že v prejednávanej
veci je potrebné aplikovať Článok 2 CSP a Článok 4 CSP, pretože do 30.06.2016 bol v procesnom
poriadku zakotvený inštitút vedľajšieho účastníka s osobitnou úpravou v tzv. spotrebiteľských sporoch a

občianske združenie malo s prihliadnutím na prevažujúcu rozhodovaciu prax, ktorá priznávala vedľajším
účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia, legitímne očakávania v súvislosti s nárokom na náhradu
trov konania. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ v konaní aktívne vystupovala a hájilo
záujmy žalovaných ako spotrebiteľa (písomné vyjadrenia vo veci samej) a hoci podľa v súčasnosti
účinnej úpravy v CSP nespĺňa uvedené občianske združenie predpoklady, aby mu mohlo byť priznané

postavenie intervenienta v zmysle § 81 CSP (nakoľko nemá právny záujem na výsledku konania) a
ani postavenie osobitného subjektu v zmysle § 95 ods. 1 CSP, súd je toho názoru, že za účelom
zachovania princípu právnej istoty, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, princípy, na
ktorých je postavený CSP, pri zohľadnení doterajšej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít,
má občianske združene nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré mu vznikli do

30.06.2016.

38. Nakoľko občianske združenie v konaní vystupovalo na strane žalovaného, ktorý bol v konaní plne
úspešný nakoľko súd žalobu zamietol, súd preto občianskemu združeniu v súlade so zákonnou úpravou
priznal nárok na náhradu trov konania ktoré mu vznikli do 30.06.2016 v plnom rozsahu. O výške trov

konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.