Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219823
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115219823.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: Z.,
nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky S. H. rod. L., štátnej občianky N. republiky,
trvale bytom F. XXX, t.č. bytom H. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Válkovou, advokátkou, so sídlom
Trenčín, Jilemnického 21 a otca G. H., štátneho občana N. republiky, trvale bytom F. XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO 36 837
857, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na

odvolanie oboch rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/131/2015-192
zo dňa 16. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určení vyživovacej
povinnosti otca na maloletého Z. na čas od 01.10.2015 do 16.01.2017 a na maloletú M. na čas od
01.09.2015 do 16.01.2017 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o dlhu otca na zameškanom

výživnom pre maloleté deti Z. a M. m e n í tak, že dlh otca na zameškanom určenom výživnom pre
maloletého Z. za obdobie od 01.10.2015 do 16.01.2017 vo výške 571,10 eur a dlh otca na
zameškanom určenom výživnom pre maloletú M. za obdobie od 01.09.2015 do 16.01.2017 vo výške
1.085,- eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 30,- eur mesačne pre maloletého Z.
a po 50,- eur mesačne pre maloletú M., vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, až do úplného
vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že konanie v časti o návrhoch na zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti a v časti o návrhu na úpravu styku zastavuje; určil, že s
účinnosťou od 01.10.2015 do 16.01.2017 je otec povinný prispievať matke na výživu maloletého Z.
sumou 80,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2015 do 16.01.2017 je otec povinný prispievať
matke na výživu maloletej M. sumou 110,- eur mesačne; ďalej rozhodol, že dlh otca na zameškanom
výživnom pre maloletého Z. za obdobie od 01.10.2015 do 16.01.2017 vo výške 554,26 eur a dlh otca na
zameškanom výživnom pre maloletú M. za obdobie od 01.09.2015 do 16.01.2017 vo výške 922,81 eur

sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 30,- eur mesačne pre maloletého Z. a po 50,- eur mesačne
pre maloletú M., vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a nakoniec rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súdprvej inštancie uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 2.9.2015 sa matka maloletých detí
domáhala úpravy rodičovských práva povinností k mal. Z. a k mal. M.. Najprv žiadala zveriť obe
maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na ich výživu po 100,- eur mesačne

na každé dieťa, s účinnosťou od 1.9.2015 a upraviť styk otca s maloletými deťmi. Vzhľadom k tomu,
že po začatí tohto konania bolo manželstvo rodičov detí rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
6.12.2016 č.k.31P/228/2015 právoplatne rozvedené a bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, matka netrvala už na svojom návrhu v
časti úpravy styku a zverenia maloletých detí v tomto konaní, a preto v tejto časti zobrala návrh späť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že maloleté deti Z. a M. pochádzajú z manželského
vzťahu ich rodičov, ktorí nežijú spolu od 27.8.2015 a po začatí tohto konania o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo manželstvo rodičov detí rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.12.2016 č.k. 31P/228/2015-120 a boli upravené rodičovské práva a
povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletý Z. bol na čas po rozvode zverený
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch, matke sa

vyživovacia povinnosť na mal. Jakuba neurčila a otec bol zaviazaný prispievať matke na výživu mal. Z.
sumou 80,-Eur mesačne. Maloletá M. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky,
otec bol zaviazaný prispievať matke na výživu maloletej M. sumou 110,-Eur mesačne a bol upravený
styk otca s mal. M.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2017. Hneď po prerušení
spolužitia rodičov nastal boj rodičov o deti. Dňa 27.8.215 sa matka aj s maloletou M. odsťahovala

zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa k svojej matke a maloletý Z. vtedy zostal bývať s otcom.
Už dňa 2.9.2015 si matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, ktorým sa domáhala zverenia oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Súčasne si
podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Návrhom zo dňa 11.9.2015 sa otec detí domáhal
zverenia maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti a zverenia maloletej M. do osobnej starostlivosti

matky. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.10.2015 č.k.34P/131/2015-41 prvostupňový súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým nariadil otcovi odovzdať maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky, obe
maloleté deti predbežne ponechal v osobnej starostlivosti matky a otcovi nariadil platiť výživné na mal.
M. v nevyhnutnej miere v sume 40,-Eur mesačne. Po nariadení predbežného opatrenia bol maloletý
Z. približne od polovice októbra 2015 v osobnej starostlivosti matky. Otec detí sa voči predbežnému

opatreniu odvolal a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 4.1.2016 č.k.17CoP/117/2015-126,
právoplatným dňa 18.1.2016, uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Odvtedy, teda od 01/2016 až doposiaľ bol maloletý Z. v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch. Maloletá M. bola počas
celéhosúdnehokonaniavosobnejstarostlivostimatky,ktorábolaastálejesmaloletouM.narodičovskej

dovolenke. Maloletý Z. najprv navštevoval MŠ v Ivanovciach a od 09/2016 je žiakom 1. ročníka ZŠ v
Novom Meste nad Váhom. Pomery na strane detí, ako aj na strane rodičov, počas celého tohto konania
boli pred rozvodom totožné ako v čase rozvodového konania, z ktorých súd vychádzal pri určovaní
výživného na čas po rozvode. Matka bola s dcérou na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský
príspevok 203,20 eur mesačne a otec pracoval ako šofér SAD so zárobkom 830,- až 840,- eur mesačne

netto. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že za obdobie od 09/2015 do 12/2016 prispel otec k rukám matky na
výživu maloletého Z. sumou 440,- eur a na výživu maloletej M. sumou 620,- eur. Z otcom predloženého
prehľadu najprv vyplynulo, že za obdobie od 09/2015 do 12/2016 otec prispel na výživu maloletého Z.
spolu sumou 846,56 eur, pričom z toho sumou 560,- eur (4 x 40,- eur) k rukám matky a zvyšnú sumu
(286,56 eur) predstavujú ním hradené náklady najprv MŠ, potom ZŠ, zubár, poistka a pod. V konfrontácii

s tvrdením matky a predloženými poštovými poukazmi otec priznal, že z ním uvedených platieb k rukám
matky možno neuhradil po 40,- eur mesačne za mesiace 10, 11 a 12/2016, pokiaľ k tomu nie sú doklady.
Z uvedeného teda vyplýva, že za uvedené obdobie od 09/2015 do 12/2016 prispel otec na výživu
maloletého Z. k rukám matky sumou 440,- eur (560,- eur - 120,-eur) a sumou 286,56 eur na náklady MŠ
a ZŠ, poistky a pod. Z prehľadu vyplynulo, že ohľadom maloletej M. otec za uvedené obdobie od 09/2015

do 12/2016 prispel na jej výživu sumou spolu 749,60 eur, pričom z toho 620,- eur k rukám matky a zvyšnú
sumu (135,60 eur) predstavuje poistka. Z otcom predložených pokladničných bločkov, ktoré súd uznal,
vyplynulo, že otec kúpil mal. M. veci v celkovej hodnote 81,59 eur (Sunar za 10,49 eur, vlhčené obrúsky
za 1,89 eur, plienky za 15,99 eur, obuv za 24,95 eur, diev. čižmy za 12,99 eur, diev. roláky za 5,99 eur,
cumeľ za 3,29 eur, klobúk za 6,- eur) a maloletému Z. veci v celkovej hodnote 124,91 eur (obuv za 7,95

eur, mikina za 9,99 eur, auto 8,99 eur, kolobežka za 59,- eur, chl. čižmy za 12,99 eur, chl. roláky za 5,99
eur,ZRPŠ20,-eur).Uvedenéskutočnostisúdposúdilpodľa§24ods.1až3,§36ods.1,§62ods.1až6,
§ 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., podľa § 29 ods.1
až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/ a podľa § 217 ods. 2, § 232ods. 4 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Uviedol, že bolo preukázané,
že od 27.8.2015 nežili rodičia detí spolu, preto podanie návrhu na súdnu úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom bolo dôvodné. Vzhľadom k tomu, že po začatí tohto súdneho konania

bolo manželstvo rodičov detí právoplatne rozvedené a boli právoplatne upravené rodičovské práva a
povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, predmetom tohto konania zostala už len úprava
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Keďže zverovanie detí a úprava
styku do minulosti nie sú prípustné, zobrali rodičia svoje návrhy v časti zverenia maloletých detí do
starostlivosti a v časti úpravy styku späť, preto konanie v tejto časti bolo podľa § 29 CMP zastavené a

predmetom konania zostala len úprava vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu. Matka detí žiadala
určiť otcovi výživné na maloleté deti za obdobie od začatia súdneho konania do právoplatnosti rozvodu
totožne ako bolo upravené aj rozvodovým rozsudkom na čas po rozvode, teda po 80,- eur mesačne
na mal. Z. a po 110,- eur mesačne na mal. M.. Keďže porovnaním pomerov pred rozvodom od začatia
súdneho konania do právoplatnosti rozvodu a v čase rozvodového konania nebola zistená žiadna zmena
pomerov ani na strane detí, ani na strane rodičov, rozhodol súd o úprave vyživovacej povinnosti k

maloletým deťom na čas do rozvodu totožne, ako bolo rozhodnuté na čas po rozvode. Preto súd zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého Z. na čas do rozvodu sumou 80,- eur mesačne, teda rovnako
ako bolo určené aj na čas po rozvode pri upravenej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o
maloletého Jakuba so striedaním v týždňových intervaloch a na maloletú M. sumou 110,- eur mesačne,
teda rovnako ako bolo upravené aj rozvodovým rozsudkom. U maloletého Z. súd otcovi určil výživné

od 1.10.2015, v ktorom mesiaci bolo nariadené neprávoplatné predbežné opatrenie, neskôr zmenené
odvolacím súdom, ale na základe neho až od októbra 2015 bol maloletý u matky a od 01/2016 bol
maloletý v SOS. U maloletej M. súd určil otcovi výživné od 1.9.2015 v zmysle návrhu matky, keďže
konanie bolo začaté v septembri 2015 a maloletá bola v osobnej starostlivosti matky. Výživné súd takto
určil do 16.1.2017, pretože od 17.1.2017 začala platiť úprava v zmysle rozvodového rozsudku. V zmysle

takto určeného výživného mal otec za posudzované obdobie prispieť na výživu maloletej M. k rukám
matky sumou spolu 1.815,- eur (16,5 mesiacov á 110,- eur). Keďže za celý január 2017 už otec uhradil
celé výživné v zmysle rozvodového rozsudku, pre účely výpočtu dlhu súd vychádzal z výšky dlhu za
obdobie od 1.9.2015 do 31.12.2016 a za uvedené obdobie mal otec prispieť na výživu maloletej M.
sumou 1.760,- eur (16 mesiacov á 110,-eur). Za uvedené obdobie otec prispel na výživu maloletej M.

k rukám matky spolu sumou 620,- eur, zakúpením vecí (Sunar, plienky, ošatenie a pod.) v hodnote
81,59 eur a zaplatenou poistkou vo výške 135,60 eur, ktorú matka najprv na pojednávaní dňa 26.5.2017
uznala a súhlasila s jej zohľadnením a až v rámci záverečných rečí ju nechcela zohľadniť. Teda rozdiel
predstavuje sumu 922,81 eur (1.760,- eur - 620,- eur - 81,59 eur - 135,60 eur), čo je dlh otca na
zameškanomvýživnompremaloletúM.zaposudzovanéobdobiedorozvodu.Vzmyslesúdomurčeného

výživného mal otec za posudzované obdobie prispieť na výživu maloletého Z. k rukám matky sumou
1.240,- eur (15,5 mesiacov á 80,- eur). Keďže za celý január 2017 už otec uhradil celé výživné v zmysle
rozvodového rozsudku, pre účely výpočtu dlhu súd vychádzal z výšky dlhu za obdobie od 1.10.2015 do
31.12.2016 a za uvedené obdobie mal otec matke prispieť na výživu maloletého Z. spolu sumou 1.200,-
eur (15 mesiacov á 80,- eur). Za uvedené obdobie otec prispel na výživu maloletého Z. k rukám matky

spolu sumou 440,- eur. Okrem toho otec ešte prispel na náklady MŠ a ZŠ, zubára, na poistku a pod.
sumou spolu 286,56 eur a zakúpením vecí hodnote 124,91 eur (obuv, ošatenie, kolobežka, ZRPŠ a
pod.), teda spolu 411,47 eur. Keďže výška výživného na maloletého Z. bola otcovi určená pri striedavej
osobnej starostlivosti aj s prihliadnutím na to, že otec okrem platenia výživného k rukám matky bude
naďalej znášať spolu s matkou ostatné výdavky dieťaťa, súd pri zohľadňovaní týchto otcom uhradených

výdavkov zobral do úvahy polovičné platby týchto položiek, ktoré otec akoby uhradil za matku, pretože
druhú polovicu hradil za seba. Teda dlh otca voči matke na zameškanom výživnom pre maloletého Z.
za posudzované obdobie do rozvodu predstavuje 554,26 eur /1.200,- eur - 440,- eur - 205,74 eur
(1/2 zo 411,47 eur)/. Keďže bol za posudzované obdobie od začatia súdneho konania do právoplatnosti
rozvodového rozsudku zistený dlh otca na zameškanom výživnom pre mal. Z. vo výške 554,26 eur a pre

maloletú M. vo výške 922,81 eur, súd povolil otcovi splácať tento dlh v splátkach po 30,- eur mesačne
pre mal. Z. a po 50,- eur mesačne pre mal. M., k rukám matky tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu
1 a 1/2 roka, pretože nižšie splátky by podľa názoru súdu predstavovali neprimerane dlhé splácanie
výživného na maloleté deti. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas obaja rodičia maloletých detí.
3. Matka maloletých detí sa odvolala do výroku rozsudku súdu prvej inštancie o dlhu otca na
zameškanom výživnom. Uviedla, že s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletýmdeťom na čas do rozvodu manželstva mal otec za rozhodné obdobie povinnosť prispieť na výživu
maloletého Z. sumou 1.280,- eur a na výživu maloletej M. sumou 1.870,- eur. Za rozhodné obdobie však
otec prispel na výživu maloletého Z. len sumou 520,- eur a na výživu maloletej M. sumou 730,- eur.

Dlh otca na zameškanom výživnom je u maloletého Z. 760,- eur a u maloletej M. 1.140,- eur. Matka
nesúhlasí so započítaním iných súm na dlh otca na výživnom ako to urobil súd prvej inštancie. Nesúhlasí
so započítaním súd z pokladničných bločkov, keď v rodine otca maloletých detí sa nachádzajú deti v
rovnakom veku ako sú maloletí Z. a M. a preto mohli byť veci podľa pokladničných bločkov nakúpené
pre ne. Nebolo nijako preukázané, že tieto veci nakupoval otec pre maloleté deti. Matka o tom nemá

vedomosť, tieto veci nikdy nevidela a otec jej ich nedal. Okrem toho pri nákupe vecí pre maloletého
Z. matka poukázala na to, že tomuto pred nástupom do školy zabezpečila celú školskú výbavu, najmä
školskú tašku, prezuvky, peračník, perá a ceruzky a podobne. Matka ďalej nesúhlasila ani s tým, aby sa
na dlžné výživné otca na maloleté deti započítali sumy, ktoré otec platil na životné poistenie maloletých
detí. Tieto nie sú odôvodnenými výdavkami na výživu maloletých detí, keď matka bola v rozhodnom
období na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom 203,20 eur mesačne ako jediným príjmom.

Zo sumy výživného od otca musí zabezpečiť stravu, ošatenie, lieky, cestovné výdavky a iné bežné
výdavky, ktoré majú prednosť pred výdavkami na životné poistenie. Nakoniec matka nesúhlasila ani s
tým, aby sa otcovi na jeho dlh na zameškanom výživnom pre maloletého Z. započítali sumy za stravu
v škole, ktorú otec platil v 1,3 a 5/2017, keď tieto sa netýkajú rozhodného obdobia a okrem toho matka
bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s maloletou M. a bola tak schopná zabezpečiť stravovanie

maloletého Z. doma. Nejedná sa tak o nevyhnutné výdavky na jeho výživu. Z týchto dôvodov matka
maloletých detí navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlhu otca na
zameškanom výživnom na maloleté deti tak, že tento dlh otca na výživnom pre maloletého Z. je 760,- eur
a na výživnom pre maloletú M. 1.140,- eur a tento dlh sa otcovi povoľuje splácať popri bežnom výživnom
ako určil súd prvej inštancie.

4. Otec maloletých detí sa odvolal do výrokov rozsudku súdu prvej inštancie o určení jeho vyživovacej
povinnosti na maloletého Z. na čas do rozvodu manželstva a do výroku o určení dlhu otca na
zameškanom výživnom na obe maloleté deti. Uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne a v celom rozsahu
nevysporiadal s majetkovými pomermi účastníkov konania, najmä s výdavkami na maloleté deti v období
do rozvodu manželstva rodičov. Otec svoje výdavky na výživu maloletých detí za toto obdobie uviedol

vo vyjadrení zo dňa 29.10.2015, ale súd prvej inštancie sa zaoberal výlučne výdavkami otca, na ktoré
on poukazoval na pojednávaní predloženou tabuľkou výdavkov, pričom otec na pojednávaní uviedol, že
tabuľka nezahŕňa všetky výdavky na výživu maloletých detí, ktoré mal. Súd prvej inštancie neskúmal
ani výdavky matky na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva, najmä s ohľadom na to, že otec
poukazoval na to, že výdavky na výživu maloletých detí hradil v prevažnej miere on a matke nevznikali

takmer žiadne výdavky. Otec maloletých detí nesúhlasí ani s tým, že súd prvej inštancie zohľadnil s
jeho výdavkov na výživu na maloletého Z. len jednu polovicu. Ďalej otec poukázal na to, že matka sa
pri odchode zo spoločnej domácnosti vzala sumu 13.000,- eur, čím sa podstatne zlepšila jej finančná
situácia a otec tak nevidí dôvod na určenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému Z. na čas do
rozvodu manželstva. S touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie nevysporiadal. Nakoniec otec

poukázal na to, že výška splátok jeho dlhu na zameškanom výživnom ako ju určil súd prvej inštancie je
pre neho likvidačná a je neprimeraná jeho majetkovým schopnostiam a možnostiam a to aj s ohľadom
na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, o čom doložil k odvolaniu rodný list maloletého dieťaťa Q.
H., nar. XX.XX.XXXX. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil, prípadne, aby ho v týchto výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril otec. Ohradil sa proti tvrdeniu matky, že pokladničné
bločky o nákupe vecí pre maloleté deti sú vyfabulovaným dôkazom. S ohľadom na rozvrátené vzťahy
medzi rodičmi maloletých detí si otec po odchode matky zo spoločnej domácnosti odkladá všetky
pokladničné bločky spojené s nákladmi na maloleté deti. Popri výdavkoch na výživu maloletých detí,

ktoré otec uviedol v tabuľke predloženej na pojednávaní súdu prvej inštancie vznikli otcovi aj ďalšie
výdavky v súvislosti s výživou maloletých detí v čase do rozvodu manželstva rodičov, ktoré vyčíslil
na celkovú sumu 4.010.61 eur. Túto sumu v tabuľke otec rozčlenil podľa jednotlivých kalendárnych
mesiacov a podľa účelu výdavkov /hračky, lieky a hygiena, ošatenie a obuv a podobne/. Ak matka
argumetnutje tým, že nakúpila pred nástupom maloletého Z. do školy všetku školskú výbavu, tak

otec uvádza, že popri výdavkoch, ktoré vynakladal na výživu maloletých detí, matke maloletých
detí pravidelne mesačne posielal finančné prostriedky, z ktorých mohla túto školskú výbavu nakúpiť.
Nakoniec poukázal na to, že matka rozporuje všetky výdavky otca na výživu maloletých detí, vrátanevýdavkov na školskú družinu a školskú jedáleň, čo je vedené len jej osobnou nenávisťou voči otcovi
maloletých detí, keď sa nevie vyrovnať s rozvratom manželstva.
6. Matka maloletých detí k odvolaniu otca uviedla, že trvá na všetkých vyjadreniach, ktoré uviedla vo

svojom odvolaní. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od určenie výživného otcovi na čas
po rozvode manželstva v decembri 2016 sa stav nezmenil. Nie je pravdou, že pred rozvodom sa otec
podieľal vo zvýšenej miere na nákladoch na výživu maloletých detí. V prípade maloletého Z. boli náklady
na jeho výživu pred rozvodom a po ňom v zásade rovnaké, keďže bol maloletý v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Otec hradil výdavky na výživu maloletého Z. len v čase, keď bol u neho. V

čase, keď bol maloletý u matky všetky náklady na jeho výživu znášala matka. Otec jej nesposkytoval
žiadne potraviny, oblečenie, hračky, drogériu, či iné veci, ktorými by sa podieľal na jeho výžive. Pri
maloletej M. už tvrdenia otca nemôžu vôbec obstáť, keď táto bola len v osobnej starostlivosti matky,
ktorej výlučne vznikali náklady na jej výživu, pričom otec mal na ňu výdavky len v čase styku, čo
predstavovalo jeden a ž dva dni raz za dva týždne. Ďalej matka maloletých detí poprela, že by v čase
odchodu zo spoločnej domácnosti vzala zo spoločného účtu sumu 13.000,- eur. Bola to suma omnoho

nižšia a táto súvisí s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a jeho vysporiadaním a nemôže sa
na ňu prihliadať pri určení výživného. Podľa matky nemožno ani prihliadnuť na to, že otcovi pribudla
vyživovacia povinnosť, keď o tom, že sa mu má narodiť dieťa vedel už v čase pojednávania súdu prvej
inštancie a toto neuviedol. Okrem toho sa v tomto konaní určuje výživné za obdobie pred rozvodom
manželstva, kedy otec takúto vyživovaciu povinnosť nemal.

7. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výrokoch o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého Jakuba na
čas od 01.10.2015 do 16.01.2017 a na maloletú Adelu na čas od 01.09.2015 do 16.01.2017 ako vecne

správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a v napadnutej časti vo výroku o dlhu otca na zameškanom
určenom výživnom pre maloleté deti Z. a M. podľa § 388 CSP zmeniť.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania v časti o návrhoch na zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti a o úpravu styku odvolaním účastníkov napadnutý nebol a

preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý /§ 367 CSP/.
10. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním otca, vo výrokoch
o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. na čas od 01.10.2015 do 16.01.2017 a na
maloletú M. na čas od 01.09.2015 do 16.01.2017, odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní v uvedených častiach do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne

aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
ohľadne týchto výrokov napadnutého rozsudku a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam otca maloletých detí dodáva nasledovné:
11. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.
13. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými
zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol o výške vyživovacej
povinnosti otca na maloleté deti Z. a M. na čas do rozvodu manželstva ich rodičov. Určené výživné vo
výške 80,- eur mesačne na maloletého Jakuba a vo výške 110,- eur mesačne na maloletú M. považuje aj
odvolací súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré boli v konaní preukázané

a rovnako aj zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Takto
určené výživné, pokiaľ ide o diferencovanie sumy určenej na výživu maloletého Z. a na výživu maloletej
M., zohľadňuje aj tú skutočnosť, že maloletá M. bola do rozvodu manželstva v osobnej starostlivosti
matky, zatiaľ čo maloletý Z. bol do rozvodu manželstva rodičov najprv v osobnej starostlivosti matky a
potom od januára 2016 v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ohľadne určenia výživného na
maloletého Z. potom odvolací súd dopĺňa, že sama skutočnosť, že maloleté dieťa je v striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov nebráni tomu, aby jednému z rodičov bola na takéto maloleté dieťa upravená
vyživovacia povinnosť. Naopak, Zákon o rodine v § 62 ods. 6 s určení výživného na maloleté dieťa počíta
aj v prípade, že je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené vychádza z
toho, že pomery oboch rodičov, ich schopnosti a možnosti plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa
môžu byť natoľko rozdielne, že zachovanie si rovnakej úrovne výživy maloletého dieťaťa u oboch rodičov

vyžaduje, aby jeden z rodičov druhému na výživu maloletého dieťaťa prispel, hoci sa v starostlivosti
on striedajú v rovnakých časových obdobiach. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy bolo zistené, že
za rozhodné obdobie bola matka s maloletou M. na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol
rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a na druhej strane otec pracoval so zárobkom 830,- až 840,-
eur mesačne netto. Takýto rozdiel v pomeroch oboch rodičov odôvodňuje určenie výživného otca na

maloletého Z. a to bez ohľadu na náklady, ktoré má otec s výživou maloletého v čase, keď je maloletý
v jeho starostlivosti.
16. Z tohto dôvodu neobstoja ani odvolacie námietky otca maloletých detí, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s majetkovými pomermi účastníkov konania, najmä s výdavkami na maloleté deti v období
do rozvodu manželstva rodičov, keď výdavky na výživu maloletých detí hradil v prevažnej miere on

a matke nevznikali takmer žiadne výdavky. Ako už bolo uvedené, maloletý Z. bol najprv v osobnej
starostlivosti matky a potom do rozvodu manželstva rodičov v ich striedavej osobnej starostlivosti.
Rozdiel v pomeroch, možnostiach a schopnostiach plniť vyživovaciu povinnosť medzi oboma rodičmi
odôvodňuje, aby bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloletého Z. aj za obdobie, kedy bol pred
rozvodom manželstva rodičov v striedavej osobnej starostlivosti. Je pritom potrebné vychádzať z toho,

že v čase, kedy je maloleté dieťa u jedného z rodičov, tento rodič hradí všetky náklady na jeho bežnú
výživu. Takto bol otec maloletého Z. povinný vyživovať maloletého Z. v čase, kedy bol počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti u neho a matka mala rovnakú povinnosť v období, keď bol maloletý
Z. u nej. S ohľadom na už tvrdenú rozdielnosť medzi pomermi oboch rodičov, je potom otec povinný
ešte prispieť na výživu maloletého Z., ktorý príspevok matka využije na jeho výživu v čase, kedy je /bol/

maloletý Z. počas striedavej osobnej starostlivosti u nej. Z tohto pohľadu potom nie je významné, či otec
uhrádzal maloletému výživu, resp. aké náklady na jeho výživu mal v čase, kedy bol u neho, s výnimkou
prípadu,žebytotomalovplyvnaplnenievyživovacejpovinnostimatkyvčase,kedybolmaloletýZ.unej/
o tom viď. nižšie/. Vyššie uvedené odvolacie námietky otca neobstoja ani z hľadiska určenia výživného
na maloletú M.. Tvrdenie otca, že aj výživné na ňu prevažne hradil on a matke nevznikali takmer žiadne

výdavky, nebolo nijako preukázané. Maloletá M. bola v rozhodnom období v osobnej starostlivosti matky,
s otcom sa len stretávala, podľa tvrdení matky na jeden až dva dni každé dva týždne. Otec nepreukázal,
že by okrem platenia výživného na maloletú cestou poštových poukazov aj iným spôsobom plnil na
maloletú M. vyživovaciu povinnosť do tej miery, že by uspokojil jej nároky na výživu v plnej miere. Ak aj
pre maloletú M. zakúpil niečo /napríklad tvrdený sunar, hygienické potreby/ išlo o veci určené pre bežnú

výživu maloletého dieťaťa a nebolo preukázané, že by tým uspokojoval oprávnené nároky maloletej M.
v inom období, ako bol čas, kedy ju mal u seba.
17. Určenie výživného otcovi na maloleté deti Z. a M. v rozhodnom období napadnutým rozsudkom
súdom prvej inštancie je tak vecne správne a odvolací súd sa s týmto rozhodnutím plne stotožňuje.
18. K odlišným záverom, na rozdiel od súdu prvej inštancie, však odvolací súd dospel ohľadne ďalšieho

z napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie - o dlhu otca na zameškanom určenom výživnom
na maloleté deti.
19. Pri oboch maloletých deťoch platí, že bežnú výživu maloletých detí zabezpečuje ten rodič, u
ktorého sa dieťa nachádza. Z tohto pohľadu niet žiadneho dôvodu, aby pri vyčíslení dlhu niektoréhoz rodičov na zameškanom výživnom na maloleté dieťa boli zohľadnené výdavky tohto rodiča, ktoré
mal na bežnú výživu /strava, bežné hygienické potreby a podobne/ maloletého dieťa v čase, keď sa
u neho nachádzalo /či už z dôvodu styku, ak je inak v osobnej starostlivosti druhého rodiča alebo z

dôvodu, že ide o obdobia, kedy je dieťa počas striedavej osobnej starostlivosti u toho rodiča, ktorý má
inak určenú povinnosť platiť výživné/. Rovnako odvolací súd nevidí priestor na to, aby sa z dlhu na
zameškanom bežnom výživnom povinnému rodičovi odrátali sumy, ktoré vynaložil na obuv, ošatenie,
či hračky maloletého dieťaťa. Ak tieto nakúpil povinný rodič dobrovoľne, podľa vlastného uváženia a
zároveň tým nepokryl ani všetky potreby maloletého dieťaťa v tej ktorej oblasti /napríklad, že by mu

kúpil všetko ošatenie a obuv, ktoré bude v určitom období maloleté dieťa užívať, takže druhý rodič už
v tejto oblasti nemusí vynakladať žiadne výdavky/ niet žiadneho rozumného dôvodu, aby sa mu takéto
výdavky zarátali na jeho dlh na bežnom výživnom. V opačnom prípade by sa tak povinný rodič, ktorý
by maloletému dieťaťu kúpil hračku, či zimnú bundu za niekoľko sto eur, mohol vyhnúť plneniu svojej
vyživovacej povinnosti a druhému rodičovi by sa potom už nemuselo dostávať peňažných prostriedkov
pre bežnú výživu maloletého dieťaťa.

20. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým, že by povinnému rodičovi mali byť z dlhu na zameškanom
bežnom výživnom odrátané sumy jeho platieb na poistenia maloletých detí. Takýto náklad nie je
bežným výdavkom na výživu maloletého dieťaťa a ak ho niektorý z rodičov dobrovoľne, podľa vlastného
rozhodnutia platí, nie je dôvod, aby sa toto nejakým spôsobom premietlo do bežného výživného, ktoré
je určené na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa.

21. Na druhej strane ale odvolací súd súhlasí, aby vo vyčíslení dlhu na zameškanom výživnom boli
zohľadnené náklady, ktoré mal povinný rodič v rozhodnom období na oprávnené potreby maloletého
dieťaťa, ktoré náklady z časového hľadiska presahovali obdobie, keď sa u neho maloleté dieťa
nachádzalo /či už z dôvodu styku, ak je inak v osobnej starostlivosti druhého rodiča alebo z dôvodu,
že ide o obdobia, kedy je dieťa počas striedavej osobnej starostlivosti u toho rodiča, ktorý má inak

určenú povinnosť platiť výživné/ a pokrývali tak oprávnené nároky maloletého dieťaťa na výživu aj v
čase, kedy toto bolo u druhého rodiča. Tu má odvolací súd, z hľadiska pomerov predmetnej právnej
veci, na mysli platby otca na stravu maloletého Z. v školskej jedálni a za školskú družinu /kedy sa platí
strava, resp. poplatok za školskú družinu za celý kalendárny mesiac, v ktorom je inak maloletý dva
týždne v starostlivosti matky a dva týždne v starostlivosti otca/ a platby na ZRPŠ u maloletého Z. /kedy

sa platí jeden poplatok za celý školský rok/. Takýmto nákladom by bola inak aj platba otca za ošetrenie
maloletého Z. zubnou lekárkou, ktorá však bola uhradená v sume 8,- eur dňa 04.09.2015, teda mimo
rozhodného obdobia, za ktoré sa určilo výživné otca na maloletého /01.10.2015 až 16.01.2017/, a z tohto
dôvodu ju nebolo možné vo vyčíslení dlhu otca na zameškanom výživnom zohľadniť.
22. Na takýchto nákladoch, ktoré boli vynaložené na výživu maloletého dieťaťa v striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov, by sa teda mali podieľať obaja rodičia a to v zásade v rovnakom pomere.
Ak v danom prípade tieto náklady platil len otec maloletého Z., mala by mu byť polovica týchto nákladov,
ktorú polovicu fakticky platil za matku maloletého Z., odrátaná od jeho dlhu na zameškanom určenom
výživnom na maloletého Z.. U maloletej M. žiadne takéto úhrady otca podľa výsledkov vykonaného
dokazovania zistené neboli.

23. Podľa uvedených záverov odvolacieho súdu tak nebol žiaden dôvod, aby sa otcovi z dlhu na
zameškanom určenom výživnom na maloletú M. odrátali akékoľvek otcom tvrdené a preukazované
platby. Pri dlhu na zameškanom určenom výživnom na maloletého Z. bol dôvod odrátať len polovicu
nákladov, ktoré otec preukázane vynaložil v rozhodnom období na stravovanie maloletého Z. v školskej
jedálni /21,42 eur v 10/2015; 20,38 eur v 11/2015; 16,66 eur v 12/2015; 21,60 eur v 1/2016; 14,28 eur

v 2/2016; 14,28 eur v 3/2016; 20,23 eur v 4/2016; 21,42 eur v 5/2016; 19,19 eur v 11/2016; 16,16 eur
v 12/2016; 17,17 eur v 1/2016, čo je všetko spolu 202,79 eur, z čoho jedna polovica je 101,40 eur/, na
školskú družinu /15 eur v 9/2016; 15 eur v 12/2016; 15 eur v 1/2017; 15 eur v 3/2017; 15 eur v 5/2017,
čo je všetko spolu 75,- eur, z čoho jedna polovica je 37,50 eur/ a na zaplatenie poplatku na ZRPŠ /20,-
eur podľa potvrdenky základnej školy zo dňa 02.12.2015, z čoho jedna polovica je 10,- eur/.

24. Okrem výživného na maloleté deti, ktoré otec podľa zistení súdu prvej inštancie zaplatil za rozhodné
obdobie na maloletého Z. /od 01.10.2015 do 16.01.2017/ v celkovej sume 440,- eur a na maloletú M. /
od 01.09.2015 do 16.01.2017/ v celkovej sume 620,- eur, zaplatil otec podľa tvrdení matky v jej odvolaní
ešte aj súdom prvej inštancie určené výživné za obdobie 1/2017 a to na maloletého Jakuba v sume 80,-
eur a na maloletú M. v sume 110,- eur.

25. Dlh otca na zameškanom určenom výživnom pre maloleté deti je potom nasledujúci: u maloletého
Z. je to 15,5 mesiaca /rozhodné obdobie/ x 80,- eur /určené výživné/ - 520,- eur /zaplatené výživné
za rozhodné obdobie/ - 148,90 eur /polovica z oprávnených nákladov, ktoré otec v rozhodnom období
vynaložil na výživu maloletého Z./ = 1240 - 520 - 148,90 = 571,10 eur; u maloletej M. je to 16,5 mesiaca /rozhodné obdobie/ x 110,- eur /určené výživné/ - 730,- eur /zaplatené výživné za rozhodné obdobie/ =
1.815 - 730 = 1.085,- eur.
26. S ohľadom na takto vyčíslený dlh otca na zameškanom určenom výživnom /na maloletého Z. 571,60

eur a na maloletú M. 1.085,- eur/ a pomery otca maloletých detí sa povolenie splácania tohto dlhu v
splátkach po 30,- u maloletého Jakuba a po 50,- eur mesačne u maloletej M., tak ako o tom rozhodol
súd prvej inštancie, javí odvolaciemu súdu ako správne.
27.Nazákladeuvedenýchzáverovodvolacísúdrozhodoltak,žerozsudoksúduprvejinštancieOdvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určení vyživovacej povinnosti otca

na maloletého Z. na čas od 01.10.2015 do 16.01.2017 a na maloletú M. na čas od 01.09.2015 do
16.01.2017 podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny a v napadnutej časti vo výroku o
dlhu otca na zameškanom výživnom pre maloleté deti Z. a M. podľa § 388 CSP zmenil tak, že dlh otca
na zameškanom výživnom pre maloletého Z. za obdobie od 01.10.2015 do 16.01.2017 vo výške 571,10
eur a dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú M. za obdobie od 01.09.2015 do 16.01.2017 vo
výške 1.085,- eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 30,- eur mesačne pre maloletého Z. a po

50,- eur mesačne pre maloletú Adelu, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, až do úplného
vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vlehotedvochmesiacovoddoručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový

poriadok, ďalej len „CMP“).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa CMP.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a

to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa
rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený
čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.