Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205798
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8410205798.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová č. 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti
povinnému: X. M., nar. X.XX.XXXX, bytom C. Q. č. XX/XX, A. T., o vymoženie 2.255,62 eur s prísl.,
vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej, Exekútorský úrad Košice, Letná č. 40, Košice,

pod sp. zn. Ex 1204/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.
3Er/974/2010-41 z 19.7.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z toho, že v posudzovanej

veci sa oprávnený domáha exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 2.255,62 eur s prísl. na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO
SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 16.6.2010 sp.
zn. WHA0110229, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2010 a vykonateľnosť dňa 24.7.2010. Z
exekučného titulu prvostupňový súd zistil, že tento bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa
4.9.2006 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a povinnou a oprávnený nadobudol

pohľadávku voči povinnej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu o úvere posúdil
prvostupňový súd ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinná je v pozícii spotrebiteľa. Prvostupňový súd
svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej
zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky
demonštratívne uvedené v ust. § 53 OZ ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do
pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely OZ, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté
v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú
zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa

§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu resp. zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia, a to pre rozpor vymáhaného
plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu
podľa § 44 ods. 1 EP v spojení s § 45 ZoRK žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon
exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Namieta nesprávne právne posúdenie veci
exekučným súdom. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s

takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôrazňuje, že exekučný
súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného
súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučnýmsúdomjemožné,lenpokiaľideodôvoduvedenýv§45ods.1písm.c/zákonač.244/2002Z.

z., teda rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom;
len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Zároveň uviedol, že zákon č. 483/2001

Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť
bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do
Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s. splnila svoju zákonnú povinnosť. Rozhodcovská doložka

bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú podmienku. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,
že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa zásad
daných ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka

platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo
143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Predmetná rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z článku 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia
1/2006) vyžaduje, aby sa všetky spory riešili v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. s miestom rozhodcovského konania
v Bratislave.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého:
,, Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľomindividuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ZoB.

V bode 3.6 Zmluvy o úvere je uvedené, že Klient svojim podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť
v zmysle § 93b ZoB.

Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné

vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť
voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a
pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich

vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa

taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia,
že sú všeobecné, a buď záujemca prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako
aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28,

uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou
príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu.
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Pri výklade vnútroštátneho práva v súlade so Smernicou 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách je treba zdôrazniť v súvislosti s odvolacími námietkami to, že podľa čl. 3 ods.
1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, je považovaná za neprimeranú,
ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

Odvolateľ v podanom odvolaní ani nerozporuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len do
obsahu všeobecných obchodných podmienok. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej
doložky.

Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci
kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľovi finančnej služby po náležitom poučení
zvážiťvoľbumedzirozhodcovskýmavšeobecnýmsúdom.Právaoprávnenéhoniesútýmtorozhodnutímv súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté. Odvolací súd sa svojim rozhodnutím
neodkláňa od praxe súdov v podobných veciach.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

K veci je však vzhľadom aj na vyššie uvedené potrebné dodať, že samotná zmluva zo dňa 4.9.2006
(č. l. 8 spisu) neobsahuje rozhodcovskú doložku. Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie
sú povinnou podpísané a z listín, ktoré sú obsahom spisu je zrejmé, že OP netvorili jeden nedeliteľný

dokument s uzavretou zmluvou o úvere. Oprávnený ani netvrdí, že by OP boli spotrebiteľom podpísané.
Toto by mohlo zvádzať aj k záveru, že neboli splnené ani podmienky písomnej formy dohody o
rozhodcovskom súde, či rozhodcovskej doložke (§ 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane

osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.