Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208201805
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3208201805.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so
sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: DREVISTAV, s.r.o., IČO : 36 346 756,
sosídlomDežerice270,ovymoženie382,86Eurspríslušenstvom,naodvolaniesúdnejexekútorkyY..X.
P., so sídlom P. XX, B., proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4Er/2934/2008-21,
zo dňa 29. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie
zo dňa 12.06.2013. V odôvodnení uviedol, že súdna exekútorka sa návrhom domáhala zastavenia
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, povinný nevlastní
motorové vozidlá, na účtoch nemá finančné prostriedky, nie je vlastníkom nehnuteľnosti v Slovenskej

republike, firma nikoho nezamestnáva a nevykonáva žiadnu činnosť a podľa vyjadrenia povinného
firma nemá žiadny majetok. Súd prvého stupňa po preštudovaní návrhu súdnej exekútorky dospel k
záveru, že nie je dôvodný. Poukázal na to, že zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie
je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre
nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v

konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd
prvého stupňa zároveň vzal do úvahy skutočnosť, že z návrhu súdnej exekútorky nie je dostatočne
zrejmé, či sa jedná o aktuálny nedostatok finančných prostriedkov, alebo ide o dlhodobý, príp. trvalý stav
a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Uviedol, že povinný je právnickou osobou, a
teda existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej
činnosti, alebo darovaním, príp. inou formou. Predčasné zastavenie exekúcie by podľa súdu prvého

stupňa upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie v
tomto štádiu by bolo v rozpore s dispozičnou zásadou. Súd prvého stupňa považoval šetrenie majetku
vykonané súdnou exekútorkou za absolútne nepostačujúce pre účely zastavenia exekúcie z dôvodu
nemajetnosti, keď súdna exekútorka predložila 4 správy, z ktorých jedna je takmer spred piatich
rokov, teda je jednoznačne neaktuálna (vyjadrenie povinného, že firma neeviduje žiadny majetok a

je v prenajatých priestoroch), a zvyšné tri správy sú síce z roku 2013, avšak skutočnosť, že povinný
nie je vlastníkom nehnuteľnosti v Slovenskej republike (správa katastra nehnuteľnosti z internetového
portálu) a správa informačného systému exekučných blokácií o tom, že povinný nemá evidované žiadne
motorové vozidlá, nemôžu byť podkladom pre tvrdenie o nemajetnosti povinného. Takéto šetrenie je
bezpochyby nedostatočným pre konštatovanie nemajetnosti povinného. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že súdna exekútorka predložila exekučný spis EX 507/2008, v ktorom nie je žiaden dôkaz o

nemajetnosti povinného. Podľa súdu prvého stupňa ani aktuálny nedostatok finančných prostriedkov,
nie je dôvodom na zastavenie exekúcie tak, ako to navrhla súdna exekútorka. Súd prvého stupňa vzal doúvahy vyjadrenie oprávneného, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie a uviedol, že ak by v budúcnosti
dospela súdna exekútorka k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného, nič jej nebráni podať nový návrh na zastavenie

exekúcie s riadnym preukázaním svojich tvrdení o nemajetnosti povinného.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie súdna exekútorka Y.. X. P.. Namietala, že dôvod na zastavenie
exekúcie uvedený v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nesúvisí s dispozičnou zásadou, ktorú
uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Uviedla, že predmetný návrh na

zastavenie exekúcie bol podaný z dôvodu, že povinný nemá dostatok majetku na uspokojenie nároku
oprávneného a nie iba trov exekúcie. Predčasné zastavenie exekúcie by podľa súdnej exekútorky
neupieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu. Súd prvého stupňa vzal
do úvahy vyjadrenie oprávneného, aj napriek tomu, že oprávnený neuviedol, ani ničím nepreukázal, že
povinný má dostatok majetku na uspokojenie jeho pohľadávky. Súdna exekútorka v odvolaní vyjadrila
názor, že ďalšie pokračovanie v exekúcii považuje za neúčelné, neefektívne a nehospodárne vo vzťahu

k oprávnenému. V závere uviedla, že nemala možnosť predložiť súdu prvého stupňa žiadne iné doklady
o nemajetnosti povinného, ako tie, ktoré predložila.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného

prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Odvolací súd vec prejednal postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky treba odmietnuť ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ OSP).

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to

zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti
konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom
konania je aj poverený exekútor.

Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba vychádzať z ustanovenia
§ 201 OSP. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba
účastník, prípadne vedľajší účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v citovanom
ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom konania len

keď súd rozhoduje o trovách exekúcie. Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa o trovách exekúcie
nerozhodoval, a preto súdny exekútor nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

V preskúmavanej veci mal odvolací súd za preukázané, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa
rozhodoval o návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku. Rozhodol tak, že predmetný návrh zamietol. Odvolací súd dodáva, že napadnuté uznesenie
je rozhodnutím, proti ktorému s prihliadnutím na § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolanie súdnej
exekútorky odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací

súd sa odvolaním po vecnej stránke nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.