Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227725
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114227725.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v
právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému E. O., nar. XX. B. XXXX,

trvale bytom J. XXX/X, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 1.842,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 14C/40/2015 - 81 zo dňa 19. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalobcu, spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258
713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele: Po, vložka č. 2990 B.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti druhého zamietajúceho výroku, ktorým zamietol žalobu o
zaplatenie 170,21 Eur, zmluvného úroku zo sumy 916,02 Eur od 18. 11. 2013 do zaplatenia a úroku
z omeškania zo sumy 170,21 Eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia a v časti prvého výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania zrušuje a vec mu v tomto rozsahu vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1550,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 119,70 Eur od 16. 02. 2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 547,51 Eur od 06. 11. 2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 882,79 Eur od 19. 11. 2013 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 75,36 Eur za zaplatený súdny poplatok, na účet žalobcu a

trovy právneho zastúpenia v sume 219,73 Eur na účet zástupcu žalobcu, a to všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol
(druhý výrok).
1.1 Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 29. decembra 2014 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1842,92 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške
23,56 % ročne zo sumy 177,22 Eur od 04. 03. 2014 do zaplatenia, so zmluvným úrokom vo výške 23,76

% ročne zo sumy 547,51 Eur od 05. 11. 2013 do zaplatenia, so zmluvným úrokom vo výške 27,48 %
ročne zo sumy 916,02 Eur od 18. 11. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 179,50 Eur od 16. 02. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo
sumy 610,42 Eur od 06. 11. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
1053,- Eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
1.1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako

dlžníkom dňa 30. marca 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej ako „Zmluva č. 1“). Suma úveru na
nákup spotrebného tovaru bola dohodnutá vo výške 359,10 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úversplatiť v 10 mesačných splátkach v sume 39,90 Eur. V Zmluve č. 1 bola dohodnutá aj splatnosť prvej
splátky, termín splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný úver riadne a
včas nesplácal, vyhlásil žalobca dňa 15. februára 2014 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru bola dlžná suma 179,50 Eur a celková suma uhradená žalovaným
žalobcovi spolu vo výške 239,40 Eur. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu č. 1 ako spotrebiteľskú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 129/2010
Z.z.“). Po obsahovom preskúmaní Zmluvy č. 1 prvoinštančný súd konštatoval, že neobsahuje náležitosti

podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Konkrétne poukázal na absenciu údajov o opise tovaru alebo služby,
na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a údajov o termínoch splátok istiny, úroku a
iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. h/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na absenciu predmetných
zákonných náležitostí vyhlásil súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 1 za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd prvej inštancie
posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny vo výške

119,70 Eur, ako rozdielu medzi načerpanými finančnými prostriedkami (359,10 Eur) a celkovou sumou
zaplatenou žalovaným žalobcovi (239,40 Eur).
1.1.2 Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 05. apríla
2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej ako „Zmluva č. 2“). Suma úveru na nákup spotrebného
tovaru bola dohodnutá vo výške 547,51 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 12

mesačných splátkach v sume 54,43 Eur. V Zmluve č. 2 bola dohodnutá aj splatnosť prvej splátky, termín
splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný úver riadne a včas nesplácal,
vyhlásil žalobca dňa 05. novembra 2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru bola dlžná suma 641,16 Eur. Zo strany žalovaného nebola uhradená žiadna suma. Súd
prvej inštancie posúdil Zmluvu č. 2 ako spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení zákona č.

129/2010 Z.z. Po obsahovom preskúmaní Zmluvy č. 2 prvoinštančný súd konštatoval, že neobsahuje
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Konkrétne poukázal na absenciu údajov o opise tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a údajov o termínoch splátok istiny, úroku
a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. h/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na absenciu predmetných
zákonných náležitostí vyhlásil súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 2 za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd prvej inštancie
posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny vo výške
547,51 Eur.
1.1.3Žalobcaďalejsožalovanýmakodlžníkomuzatvorildňa19.októbra2012Zmluvuospotrebiteľskom
úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy

o poskytovaní platobných služieb (ďalej ako „Zmluva č. 3“). Na základe Zmluvy č. 3 boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru na nákup spotrebného tovaru - práčky. V Zmluve č. 3 bol
uvedený text, že zmluvné strany uzatvárajú tiež zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty. Podľa časti 2. Zmluvy č. 3 boli podmienky revolvingového úveru stanovené nasledovne:
aktuálna výška úverového rámca v sume 600,- Eur s výškou mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej

čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur, výška úrokovej sadzby bola stanovená na
28,68 % p. a., výška RPMN 45,94 %, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci a poplatok za
poistenie v sume 3,33 %. Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN boli uvedené nasledovne: pri
čerpaní úveru vo výške 600,- Eur bola mesačná splátka v sume 58,10 Eur s poplatkom za správu úveru
vo výške 2,90 Eur a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach, celková

čiastka k zaplateniu bola 732,- Eur a priemerná hodnota RPMN vo výške 23,63 %. Žalovanému bol
podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý úverový rámec až vo výške 900,- Eur. Celkovo čerpal žalovaný
sumu 966,07 Eur a uhradil splátky v celkovej výške 60,18 Eur. Nakoľko žalovaný úver riadne a včas
nesplácal, vyhlásil žalobca dňa 18. novembra 2013 mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru. Súd
prvej inštancie posúdil Zmluvu č. 3 ako spotrebiteľskú zmluvu. Skonštatoval, že uzatvorenie zmluvy o

poskytnutí revolvingového úveru malo podobu predtlačeného zmluvného formulára, ktorý bol súčasťou
textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa dotýkala iného právneho vzťahu. Podpísaním zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sa žalovaný zaviazal aj pod tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho
vzťahu, čím žalobca vnútil žalovanému aj iný úkon (zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere),
ktorý nebol v danom čase vo sfére jeho záujmu. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a

vydaní kreditnej karty navyše neobsahovala zákonné náležitosti, konkrétne údaj o dobe trvania zmluvy,
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 1 a ods. 2 f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Súd prvej inštancie poukázal aj na
absenciu náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z., teda údajov opriemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej ako „RPMN“). Na základe uvedeného
vyhlásil prvoinštančný súd úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 3 v zmysle § 11 ods. 1, písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 882,79

Eur ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami (942,97 Eur) a uhradenými finančnými
prostriedkami (60,18 Eur).
1.2 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), h), k) a § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a o úrokoch z omeškania podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Miera úspechu žalovaného v konaní bola vyššia (68,20 %) preto mu súd prvej inštancie priznal nárok
na náhradu trov konania v sume 75,36 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 291,73 Eur.

2. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie do zamietavého výroku vo vzťahu

k nepriznaniu časti nároku z titulu revolvingového úveru (zo Zmluvy č. 3) a do výroku o náhrade trov
konania v časti súdneho poplatku. Podanie odvolania zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci
zo strany prvoinštančného súdu. Poukázal na to, že zmluva o revolvingu bola uzavretá v písomnej forme
a žalovaný mal možnosť sa vyjadriť k tomu, či požaduje aj poskytnutie revolvingu. Namietal absenciu
údajov o dobe trvania zmluvy, nakoľko zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a preto nebolo možné

určiť ani termín konečnej splatnosti zmluvy. S ohľadom na to, že zmluva bola revolvingová nebolo možné
ani uviesť informáciu o počte, termíne a výške splátok. Pri revolvingovej zmluve nie je možné určiť ani
celkovú čiastku na zaplatenie, pretože táto je závislá od budúceho čerpania finančných prostriedkov
z úverového rámca a v momente uzavretia zmluvy výška poskytnutého úveru nemôže byť zrejmá.
Rovnako nebolo možné rozložiť splátku na sumu úroku, istiny a poplatkov, s ohľadom na to, že výška

úveru nie je pri podpise zrejmá a závisí výlučne na výške budúceho čerpania dlžníka. Žalobca označil
rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, nakoľko v rozsudku nebolo presne vymedzené
akými úvahami sa prvoinštančný súd riadil a z akých skutočností vychádzal. Vzhľadom na uvedené
navrhol žalobca, aby odvolací súd predmetný rozsudok v napadnutej časti zrušil a žalobe vyhovel alebo
vrátil vec súdu prvej inštancie k novému prerokovaniu veci. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil

trovy odvolacieho konania .

3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s.
p.“), ktorý podľa § 470 ods. 1 C. s. p. platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p. zostávajú

podľa § 470 ods. 2 C. s. p. zachované.

4. S účinnosťou ku dňu 30. 06. 2016 došlo k zániku spoločnosti R. A. a. s. v dôsledku toho, že ku dňu
30. 06. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti R. A. a. s., t. j. žalobcu so spoločnosťou K. O.
O. Y. SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann , 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísanej v parížskom Registri

obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902 RCS Paris, konajúcej na území Slovenskej republiky
prostredníctvom K. O. O. Y. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821
08, IČO: 47 258 713, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka
č. 2990 B, čím spoločnosť R. zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť K. O. O. FINANCE SA, sa ku
dňu 01. júlu 2016 stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

4.1 Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie,
aktentozákonneustanovujeinak(§378ods.1C.s.p.).VzmysleCivilnéhosporovéhoporiadkustranami
konania sú žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, podľa § 64 C. s. p. súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho

nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právny nástupca podľa § 64 prijíma v zmysle § 65 ods. 1 C. s. p. stav
konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. S poukazom na § 64 a § 65 ods. 1 C. s.
p.jepotrebnépokračovaťvkonanísprávnymnástupcomžalobcu.Opokračovanívkonanírovnakoakov
prípade zastavenia konania vydáva súd rozhodnutie. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity
prerušujú, právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63

alebo § 64.
4.2 V preskúmavanej veci je zrejmé, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku cezhraničného zlúčenia,
teda došlo k univerzálnej sukcesii, čím dochádza k obligatórnemu pokračovaniu v konaní s právnym
nástupcom vo všetkých súdnych konaniach, kde spoločnosť R. A. a.s. vystupuje ako strana konania.Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia krajský súd rozhodol
tak, že z dôvodu zániku pôvodného žalobcu R. A. a.s. pokračuje v konaní vedenom pred Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/40/2015 a v konaní vedenom pred Krajským súdom v Banskej

Bystrici pod sp. zn. 17Co/106/2016 s jeho právnym nástupcom K. O. O. Y. SA.

5. Podľa § 379 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania okrem zákonných výnimiek.
Žalobca výslovne obmedzil svoje odvolanie na časť zamietavého výroku rozsudku súdu prvej inštancie
vzťahujúcu sa na nepriznaný nárok z titulu revolvingového úveru (označovaného žalobcom číslom účtu

XXXXXXXXXXXXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, zo dňa 19. 10. 2012) a do výroku o trovách
konania. V žalobe si žalobca z revolvingového úveru uplatňoval sumu 1.053,- Eur (nie 966,07 Eur ako
uvádzaokresnýsúd)súrokomvovýške27,48%ročnezosumy916,02Eurod18.11.2013dozaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.053,- Eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia.
Na nedoplatok z revolvingového úveru priznal súd prvej inštancie žalobcovi sumu 882,79 Eur a úrok z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 882,79 Eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia. Zamietajúci výrok

z revolvingovej zmluvy sa týka sumy 170,21 Eur, zmluvného úroku 27,48 % ročne zo sumy 916,02 Eur
od 18. 11. 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania zo sumy 170,21 Eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia.
Takto je žalobcom vymedzený predmet odvolacieho konania vo vzťahu k uplatneným nárokom. Výrok
o trovách konania je podľa § 379 písm. a) C. s. p. závislým výrokom a súčasne napadnutým výrokom
odvolaním.

6. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 C. s. p. prejednal vec podľa ustanovení C. s.
p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385
ods. 1 C. s. p.) Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola

vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

8. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky
zákonník“) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa,
aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

9. Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas, je podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka prijatím návrhu.

10. Právne úkony vyjadrené slovami treba v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,

ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

11. V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť
slobodneavážne,určiteazrozumiteľne,inakjeneplatný.Neplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojimobsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia prvoinštančného súdu v úvode konštatuje, že súd
prvej inštancie správne posúdil Zmluvu č. 3 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Žalobca v odvolaní namietal tvrdenie prvoinštančného súdu o absencii údajov
o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o počte a termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Odvolací súd v tomto ohľade vyhovuje námietke žalobcu,
keďže pri revolvingovom úvere nie je objektívne možné predmetné náležitosti vopred relevantne určiť.
Revolvingový úver je typický práve tým, že dovoľuje dlžníkovi úver čerpať opakovane až do výšky
úverového rámca. Výška a termíny čerpania nie sú fixne vopred stanovené a tak sa počas dobytrvania úveru výška úveru, ako aj splátok niekoľkokrát mení, bez ohľadu na vôľu veriteľa. Odvolací
súd konštatuje, že predmetná časť Zmluvy č. 3 týkajúca sa revolvingového úveru obsahovala všetky
zákonom (§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z) predpísané náležitosti. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že

súd prvej inštancie v rozhodnutí (č.l. 88) odkazuje na absenciu náležitostí zmluvy o úvere s poukazom
na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzavretia Zmluvy č. 3 (19.
októbra 2012) bol už účinný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zmluvné náležitosti
vypočítaval v ustanovení § 9 tohto zákona. Súd prvej inštancie tak pravdepodobne pri rozhodovaní
aplikoval, resp. poukazoval na ustanovenia už neúčinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, hoci na 4. a 5. strane odôvodnenia cituje zákon č. 129/2010 Z.z. a jeho § 9. Skonštatované
nič nemení na závere, že podľa názoru odvolacieho súdu sú všetky zákonom predpísané náležitosti v
zmluve uvedené.
12.1 Okrem absencie zákonných náležitostí zmluvy o úvere poukázal súd prvej inštancie aj na
skutočnosť, že žalovaný prejavil vôľu uzatvoriť iba zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nie však zmluvu
o revolvingovom úvere (č.l. 88). Podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu

žalovaný zaviazal aj pod tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho vzťahu, čím žalobca vnútil
žalovanému aj iný úkon (zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere), ktorý nebol v danom čase vo
sfére jeho záujmu, keď si vzal úver na nákup spotrebného tovaru - práčky. Uvedené závery súdu prvej
inštancie považuje odvolací súd za predčasné a v tejto časti za nedostatočne odôvodnené. Žalobca
mohol mať záujem o to, aby mu bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom, dopĺňaný podľa

jeho potrieb. V prospech tohto záveru svedčí aj skutočnosť, že žalovaný aktívne využíval v rámci
revolvingového úveru kreditnú kartu a časť z tejto využitej sumy aj vrátil. V situácii, v ktorej dostupné
dôkazy svedčia tak v prospech záveru prvoinštančného súdu, ako aj v prospech žalobcu mal súd prvej
inštancie možnosť s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta zákona č. 99/1963 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“) vykonať aj iné ako navrhované dôkazy, prípadne niektoré

dôkazy zopakovať tak, aby získal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci založené na starostlivo
zistenom skutkovom stave. Bolo potrebné vykonať výsluch žalovaného, ktorý sa jediný vedel vyjadriť
k skutočnosti, či mal v úmysle uzatvoriť so žalobcom iba zmluvu spotrebnom úvere na nákup práčky
alebo mal v úmysle uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné, aby sa súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré
sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť
vnútorne konzistentné a napĺňať požiadavky formálnej logiky. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia totiž
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však uvedené náležitosti

nespĺňa. Z dôvodov rozhodnutia nie je zistiteľné, či zmluvu o revolvingovom úvere považoval za platnú,
aj keď bola žalovanému „nanútená“, čo by spôsobilo jej neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak na jej základe určitú časť uplatňovanej pohľadávky žalobcovi priznal, a či bola dôvodom
na čiastočné zamietnutie žaloby zo zmluvy o revolvingovom úvere iba absencia zákonných náležitostí
úverovej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

13. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal za účinnosti O. s.
p. prípustné dôkazy na správne a úplné zistenie skutkového stavu. Odvolací súd je funkčne príslušný na
rozhodovanie o odvolaní (§ 34 C. s. p.), nie na nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Dokazovanie

za účinnosti C. s. p. vykonáva súd už len na návrh strán sporu. Ďalší postup súdu prvej inštancie bude
závisieťodprocesnejaktivitystránsporu.Akstranyžiadnenávrhynadokazovanieneučinia,budemusieť
súd prvej inštancie vec opätovne posúdiť podľa obsahu spisu a vysporiadať sa aj s výtkami odvolacieho
súdu.

14. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.