Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203893
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu CD Consulting, s. r. o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice (Brno-střed), 602 00 Brno, IČO: 264 29 705, proti žalovanému I. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, R., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, o zaplatenie 264 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 31.05.2016, č. k. 5C/108/2013-79, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania vo výške 0,19 % denne zmenkového úroku.

Priznáva nárok Združeniu spotrebiteľov Slovenska na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobca.

Žalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.Zastavilkonanievčastiozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške0,19%denneod10.06.2010.
Pripustil vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, J. Kráľa 7, Banská Bystrica, ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi
uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 72,38 eur na adresu právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka konania, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Dňa 28.03.2013 podal žalobca na súd prvej inštancie návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V ňom uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, pričom vystaviteľ zmenky z nej doposiaľ nezaplatil nič, preto žalobca žiadal,
aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 86/2007 vydal rozsudok,
ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť: zmenkovú sumu vo výške 264 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne zo sumy 264 eur od 10.06.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 264
eur od 24.08.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,88 eur,
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Článok 14
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienkou.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) je neprijateľná podmienka v článku 14
všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatnýmspôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právny
úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení

zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

4. Mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky zo strany
spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku
14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Dojednanie v článku 14 všeobecných

podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4
písm. a) OZ, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím
spotrebiteľskej zmluvy.

5. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou

bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting,
čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili
spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa.

6. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku
mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo
vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok.

7. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri
vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú
sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom
vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu
zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č.

258/2001Z.z.).Zároveňideonekalúpodmienkupodľačlánku2písm.a)vspojenísustanovenímprílohy
ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si
veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne).

8. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore s kogentnými
ustanoveniamizákonamuuvedenédojednanieumožniloobísťzákonnéustanoveniaavpísaťdozmenky
pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva
neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č.

129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. V danom prípade je teda dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ zároveň

neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná
aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre
obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

10.SúdprvejinštanciepripustilvstupZdruženiaspotrebiteľovSlovenska,o.z.,akovedľajšiehoúčastníka

do konania na strane žalovaného v zmysle ust. § 93 ods. 1 až 3 O.s.p. z dôvodu, keď dospel k
záveru, že je potrebné považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany
žalobcu za nedôvodnú, pretože predmetom súdneho konania sú spotrebiteľské právne vzťahy, vyššie
uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho

hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR.11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi nevzniklo
právo náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného priznal trovy konania, pretože vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v konaní

plne úspešný v celkovej výške 59,98 eur. Trovy vedľajšieho účastníka považoval za účelne vynaložené
trovy konania, lebo vedľajší účastník si plní svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa) vyplývajúce priamo
z vyššie uvedených právnych predpisov SR a EÚ. Tým zabezpečil nielen teoretickú, ale aj faktickú a
reálnu rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

12. Proti tomuto rozsudku v časti o zamietnutí žaloby žalobcu, pripusteniu vstupu a povinnosti uhradiť
trovy trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie uvádza vo svojom odôvodnení, že vo veci vykonal dokazovanie, avšak žalobca a ani
žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust. §
120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.

Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného
dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučné predloženie originálu

zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe
čl. 5 ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením.
K rozhodnutiu dospel súd prvej inštancie na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

13. Ďalej uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Mal za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že

za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov ak prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,

oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 8. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo

dňa 22.10.2008 a na rozsudky Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C 88/2013 zo dňa 13. 02. 2014,
Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C 8153/2013 zo dňa 06. 03. 2014, Okresného súdu Martin sp. zn.
8C 198/2013 zo dňa 11. 02. 2014 a rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co 16/2010 zo dňa 03.
02. 2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca namietal

pripustenie vedľajšieho účastníctva v konaní s nízkou hodnotou sporu vedeného podľa nariadenia, v
ktorom je upravený procesný postup súdu a strán odlišne od vnútroštátnej úpravy v O.s.p.. Právna
regulácianariadeniavčlánkoch4a5vedľajšieúčastníctvonepoznáaaplikáciuprocesnýchustanovenív
Občianskom súdnom poriadku pripúšťa len výnimočne a to vtedy, ak sa postupuje v súlade s príslušným
procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pri oznámeniach o vstupe vedľajšieho účastníka

do konania doručených súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. je konajúci súd povinný zabezpečiť si vyjadrenie účastníka,
na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do
konania nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a tak isto, že
osoba, popri ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Poukázal na to, že vedľajší účastník

získava prístup k osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas.
Ide o neoprávnené zasahovanie do súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu
so zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísnesankcionuje Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov zmeniť a žalobe
vyhovieť.

14. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa k podanému odvolaniu vo svojom vyjadrení stotožnil
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu a navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Zároveň si uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

15. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie žalobca, ktorý mal za to, že nový Civilný sporový

poriadok neobsahuje ustanovenie na základe ktorého by bolo možné priznať v zmysle nového C.s.p.
náhradu trov konania inému subjektu, tak ako to umožňovalo ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 378 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní
dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje

pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného
tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky

potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,

ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex

offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi za predpokladu, ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

19. V zmluve o úvere zo dňa 08.02.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného

(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo
živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní
je pritom známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na

základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom
a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o
úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

20. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.

258/2001 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojhopodnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu

povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa

je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné

vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifika súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky

vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva

možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.

22. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je

povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

23. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny

predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto, ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviťani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

25. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie. Potreba
vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovaného priamo
vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie

§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu §

54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

26. Najmenej vyššie uvedené dôvody bránia priznať žalobcovi plnenie zo zmenky. Odvolací súd
v tejto súvislosti sa poukazuje na spoločne stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20.10.2015 cit.: Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej

neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ: pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúcich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú

v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. “

27. Právne bezvýznamná je i námietka, podľa ktorej vo veci sa nevydalo žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a ani sa takéto rozhodnutie nedoručovalo stranám. Článok 5 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 priamo zakotvuje oprávnenie súdu alebo tribunálu nariadiť
ústne pojednávanie nielen vtedy, ak o to požiada niektorá zo strán, ale aj vtedy, ak to považuje za
potrebné. Akým spôsobom dochádza k nariadeniu pojednávania a aké sú jeho náležitosti v tomto

nariadení uvedené nie je. Na nariadenie pojednávania sa preto musí v súlade s čl. 19 Nariadenia
č. 861/2007 aplikovať procesné právo Slovenskej republiky podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. V prejednávanej veci predvolaním zo dňa 14.04.2016 bolo pojednávanie bez akýchkoľvek
pochybností nariadené na deň 31.05.2016 o 08:45 hod. a na toto pojednávanie boli predvolané
strany sporu, právny zástupca žalobcu a vedľajší účastník . Ustanovenie § 115 O.s.p. ukladá súdu

nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná. V predvolaní na pojednávanie bol bez akýchkoľvek pochybností obsiahnutý i
údaj o nariadení pojednávania na konkrétny termín. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, aby
nariadenie pojednávania muselo mať formu samostatného rozhodnutia.

28. Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.29. Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do

31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 C.s.p už v režime C.s.p.

Pokiaľ však ide o posúdenie samotnej prípustnosti vstupu Združenia spotrebiteľov Slovenská, o.z., ako
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ku ktorému došlo pred 01.07.2016, tu je
potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok,
keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. Z uvedených dôvodov odvolací súd preskúmaval
vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej

v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase vstupu vedľajšieho
účastníka do konania.

31. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciou spochybňujúcou možnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania upraveného nariadením ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s

nízkouhodnotousporu.Hocitotonariadeniezaúčastníkovkonaniaoznačujelennavrhovateľaaodporcu
nie je v ňom obsiahnutý žiadny zákaz, či obmedzenie brániace vstupu vedľajšieho účastníka do takéhoto
konania.Toznamená,žezapredpokladuchýbajúcejprávnejúpravyvtomtonariadenítýkajúcejsaúčasti
vedľajšieho účastníka v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vedľajšie účastníctvo
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z článku 19

Nariadenia č. 861/2007. Najvyšší súd SR v odôvodnení stanoviska č. 93/2015 z 20.10.2015 uviedol, že:
„Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v
slovenskom právnom poriadku.“

32. Podľa článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo
súvislému používaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.

33. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. je registrovaným združením, u ktorého je v evidencii
občianskych združení vo výpise z registra vedenom Ministerstvom vnútra SR uvedený predmet činnosti
- spotrebiteľské.

34. Z uvedeného je zrejmé, že ide o združenie, ktoré v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. mohlo vstúpiť do

konania ako vedľajší účastník vo veci ochrany práv spotrebiteľa (ide o predmet jeho činnosti).

35. Skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná
naochranuprávspotrebiteľa,neznamená,žespotrebiteľmusísjejvstupomdokonaniasúhlasiť.Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do

konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
3Cdo 188/2012 publikované ako rozhodnutie 62. v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 4/2014). Nevyslovenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nie
je možné považovať za nesúhlas účastníka konania so vstupom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej vo veci 6Cdo 323/2013). V predmetnom konaní nie je možné vyhodnotiť vstup vedľajšieho

účastníka ako nanútený, keďže obsahom spisu nie je výslovný nesúhlas žalovaného s jeho vstupom
do konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015 (konkrétne dňa
11.11.2014), teda v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť
podnetu aj súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

36. Vedľajší účastník má podľa prvej vety § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, a teda má právo okrem iného aj nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy,
odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov (§ 44
ods. 1 O.s.p.), pričom táto činnosť priamo predpokladá možnosť oboznámenia sa s osobnými údajmiúčastníkov konania a prípadne aj s predmetom telekomunikačného tajomstva, ak je aj to obsahom
súdnehospisu.Týmaleniejedotknutájehopovinnosťchrániťtaktozískanéosobnéúdaje(podľazákona
č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov), zachovávať telekomunikačné tajomstvo (podľa § 63 ods.

2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách) a vyvarovať sa zneužitia svojho postavenia
vedľajšieho účastníka v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
SR PL. ÚS 1/2014-9 zo dňa 29.01.2014, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že návrh na vyslovenie
nesúladu § 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 Ústavy SR je zjavne neopodstatnený.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okrem výroku o zastavení konania vo výške 0,19 %
denne zmenkového úroku ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1 a 2 C.s.p.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1a§262ods.1CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,

že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy nevznikli. Združenie spotrebiteľov Slovenska bolo plné úspešné v odvolacom konaní a preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).