Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 27, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/94/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010462

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317010462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Studenčana a
prísediacich - Marty Horváthovej a Miroslava Čuláka na hlavnom pojednávaní dňa 27.08.2018 v trestnej
veci obžalovaného C. M. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím § 139

ods. 1 písm. e) Tr. zák. a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný, C. M., U.. XX. XX. XXXX H. I., F. R. F. XXX, U. E.,

j e v i n n ý, že

dňa 04.11.2016 v čase približne o 09.30 hod. vošiel cez zvalené oplotenie v zadnej časti rodinného domu

súpisného čísla 1 v obci Tomášikovo na jeho pozemok, kde v blízkosti zadného vchodu do rodinného
domu jedenkrát rukou silno udrel do pravej častí tváre obyvateľku rodinného domu T. L., U. XX.XX.
XXXX, ktorá následkom úderu spadla na zem, načo sa C. M. nad ňu sklonil, začal jej prehľadávať vrecká
a z pravého vrecka zimného kabáta jej odcudzil finančnú hotovosť, výplatu dôchodku vo výške 300,-€,
čím spôsobil poškodenej T. L. škodu vo výške 300,-€,

t e d a

-proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal nachránenej osobe - osobe
vyššieho veku,

-neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

-zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.v
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 41 ods. 1
Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním ostatného
spisovného materiálu týkajúceho sa jeho osoby.

Obžalovaný C. M., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por., učinil
vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa cíti byť vinným. Súd po splnení zákonných podmienok
v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku, a vzhľadom aj na stanovisko prokurátora, vyhlásenie obžalovaného
uznesením v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,

v akom sa obžalovaný doznal k žalovanej trestnej činnosti, sa nevykoná, vykoná sa dokazovanie iba
ohľadne výroku o treste a škode.

Súd vyhodnotením produkovaných dôkazných materiálov s poukazom aj na vyhlásenie obžalovaného,

ktorý v plnom rozsahu sa doznal k žalovanej trestnej činnosti dospel k záveru, že bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s
použitím § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Súd mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil násilného konania smerujúceho voči poškodenej T.
L.,/t.č.užnebohej/vúmyslezmocniťsafinančnýchprostriedkov.Včaseútokuobžalovanéhopoškodená
požívala štatút chránenej osoby, pretože sa jednalo o osobu vyššieho veku, t.j. osoby staršej ako
šesťdesiat rokov.

Okrem toho konanie obžalovaného naplnilo taktiež zákonné znaky prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného, v ktorom
aj zotrval.

Zavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné.

Súd pri úvahe o treste prihliadol na ust. § 34, § 36 písm. l/, § 37 písm. h, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr.zák.

Obžalovaný C. M. z miesta bydliska je v podstate kladne hodnotený. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

V minulosti bolo vedené proti obžalovanému 2 krát trestné stíhanie, pre krádež dreva a pytliactvo. V
obidvoch prípadoch boli tieto veci ukončené podmienečný zastavením trestného stíhania, pričom sa v
skúšobnej dobe osvedčil. Pre priestupok bol prejednávaný 2 krát v roku 2014 a 2017.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného. zákona., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri úvahe o treste prihliadol na rovnaký pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti.
Súd v prípade obžalovaného pri posudzovaní priťažujúcich okolností dospel k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky priťažujúcej okolností v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. v intenciách návrhu

prokurátora. Je potrebné uviesť, že priťažujúca okolnosť spočívajúca v recidíve môže podstatným
spôsobom ovplyvniť výmeru trestu. Toto ustanovenie sa bude aplikovať jednak v prípade všeobecnej
recidívy, kde stačí, aby páchateľ už bol pred spáchaním súdeného trestného činu právoplatne odsúdený
pre akýkoľvek iný trestný čin, vrátane nedbanlivostného, a jednak v prípade rovnorodej (druhovej)
recidívy, kde sa vyžaduje, aby išlo o odsúdenie za trestný čin toho istého druhu, a napokon aj v prípade

špeciálnej recidívy, kde sa vyžaduje predchádzajúce odsúdenie pre rovnaký trestný čin, pre aký je
páchateľ znova súdený. Zákon výslovne uvádza, že súd pri hodnotení priťažujúcich okolností môže
podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Povahou predchádzajúceho
odsúdeniasaturozumienielencharakterazávažnosťpredchádzajúcehotrestnéhočinuadruhavýmera
trestu, ktorý bol páchateľovi uložený, ale aj všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením (najmä doba,

ktorá od odsúdenia uplynula, skutočnosť, či páchateľ trest vykonal, ako sa správal od predchádzajúceho
odsúdenia, prípadne po vykonaní trestu, vzťah predchádzajúceho a teraz súdeného trestného činu a
pod.). Formálnou náležitosťou recidívy je predchádzajúce odsúdenie páchateľa súdom za trestný čin.
Ak o takomto predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol
odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o recidívu v

zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák.

Obžalovaný doposiaľ právoplatne odsúdený v inej trestnej veci nebol. V dvoch prípadoch bolo
rozhodnuté Okresnou prokuratúrou Galanta o podmienečnom zastavení trestného stíhania, pričom v

obidvoch prípadoch bolo rozhodnuté o jeho osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia
trestného stíhania.

Súd pri úvahe o výmere trestu predovšetkým zobral do úvahy učinené vyhlásenie obžalovaného o

vine. Vyhlásenie viny obžalovaným v súlade s podanou obžalobou, ktoré súd za splnenia zákonných
podmienok ak prijme je nenapadnuteľné odvolaním. Takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu
súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie. Súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením viny obžalovaným, ktoré je neodvolateľné,
zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. Súd z
uvedeného dôvodu pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti
ukladaného trestu ako aj na trestnoprávnu minulosť obžalovaného, ktorý doposiaľ sa v minulosti
nedopustil násilného konania smerujúceho voči inej osobe a taktiež doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, tomuto uložil úhrnný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného

trestu odňatia slobody a to trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Súd takto uložený trest považuje vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania
trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti

pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Súd o škode nerozhodol, pretože dodatočne zistil, že poškodená T. L. Q. N. XX.XX.XXXX a podľa
vyjadrenia notárky C.. C. D. vyplýva, že konanie po poručiteľke neprebehne a je predpoklad, že dedičské

konanie bude zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní, čo do výroku treste od oznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením rozsudku je až jeho doručenie.