Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/872/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112203458
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112203458.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa : Bývalý urbár - pozemkové
spoločenstvo Lutiše, pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou so sídlom Lutiše, IČO : 00 629
197, právne zastúpený JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so sídlom G. XX, L., proti odporcom : 1/ V.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17, 2/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, občan SR, o

určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie odporcov v rade 1/,2/ proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/26/2012-364 zo dňa 08. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu
a prejazdu za účelom obhospodarovania lesných pozemkov a s tým súvisiacich činností cez povinný

pozemok CKN parc. č. 6919/1, lesné pozemky o výmere 544838 m2 evidovaný na Okresnom úrade
Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. Z. v prospech vlastníkov oprávnených pozemkov EKN
parciel č. 5923 trvalé trávne porasty o výmere 6421 m2, EKN č. 5924 trvalé trávne porasty o výmere
14828 m2 a EKN č. 5935/1 orná pôda o výmere 104243 m2, evidovaných na Okresnom úrade Žilina,
katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. Z., a to vo vyznačenom rozsahu plochy CKN parcely č.
6919/3 o výmere 3160 m2 lesný pozemok podľa geometrického plánu č. 81/2010 zo dňa 29.10.2010.

O trovách konania rozhodol, že bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že predmetom vlastníctva Bývalých urbárnikov obce Lutiše
bola lesná pôda v kat. úz. Z. zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 289 ako parc.č. 5935/1, 5923,
5924 a v zmysle zápisu v PK vložke č. 512 (zápis zo dňa 13.07.1939), prislúcha k týmto parcelám
služobnosť cesty pešky a vozom akéhokoľvek druhu, ktorá viazne na nehnuteľnosti parc. č. 5928 ako
statku slúžiacom pre každého držiteľa vyššie uvedených pozemkov ako statku panujúceho. Uvedená

služobnosť nebola z PK vložky č. 512 nikdy vymazaná. V dôsledku zápisu geometrického plánu č.
74/2001 došlo k zániku pozemno-knižnej parcely č. 5928 a jej zlúčením do novovytvorenej KNC parc. č.
6919/1. Rozsah a obsah vecného bremena spolu úzko súvisia. Osobitne v prípade vecného bremena
týkajúceho sa len určitej časti nehnuteľnosti, o ktorý ide aj v prejednávanej veci, sa rozsah a obsah
vecného bremena navzájom prelínajú a determinujú. Medzi účastníkmi nebol sporný obsah vecného
bremena, odporca v rade 1/ namietal rozsah vyznačený v rozšírenej časti parc. č. 6919/3 t.j. priľahlej

manipulačnej ploche. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že časť novovytvorenej KNC parc.
č. 6919/3 je totožná s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. 5928 a novovytvorená parcela KNC
č. 6919/3 zodpovedá v teréne lesnej ceste a odvodňovaciemu kanálu a v rozšírenej časti parcely aj
priľahlej manipulačnej ploche. Takto vyznačený pozemok je dlhodobo (minimálne od 1958) užívaný
ako spevnená lesná cesta na prechod, pozemok vykazuje v spôsobe využívania znaky komunikácie,
a má za to, že navrhovateľ ako oprávnený môže užívať obvyklým spôsobom a na účely, na ktoré bola

pôvodná pozemno-knižná parcela č. 5928 zaťažená vecným bremenom, a to bezplatne, a bez ohľadu
na to, kto je vlastníkom lesa alebo pozemku. Súčasný stav výmery zaťaženého pozemku bol objektívnezistený a lokalizovaný znalcom a novovytvorená parcela č. 6919/3 zodpovedá v teréne lesnej ceste
a odvodňovaciemu kanálu a v rozšírenej časti aj priľahlej manipulačnej ploche, čo v dôsledku vývoja
lesníckej techniky v lesnom hospodárstve a úprave samotnej lesnej cesty subjektom obhospodarovania

od roku 1959 až do obnovenia užívania oprávneným osobám 1996 (vznik spoločenstva) možno
považovať ku všetkým okolnostiam za stav, kedy oprávnený z vecného bremena o svojom práve v
dobrej viere nemusel mať žiadne pochybnosti, že lesnej ceste zodpovedá i tá časť priľahlej manipulačnej
plochy, ktorú právny predchodca odporcu užíval ako súčasť lesnej cesty a vo výmere pozemku tak ako
v teréne lesnej cesty zodpovedá rozsah novovytvorenej parcele.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca 1/, ktorý má za to, že
skutkové a právne závery napadnutého rozsudku sú nedostatočne, riadne a presvedčivo odôvodnené.
Predmetné konanie považuje za zbytočné, nakoľko právo prechodu a prejazdu cez pozemok pôvodne
zodpovedajúci PKN parc. č. 5928 tak ako ho aj v súdnom konaní v znaleckom posudku č. 8/2014
správne vyznačil súdom ustanovený súdny znalec Ing. Vladimír Janík nik nerozporoval a nik právu

prechodu a prejazdu navrhovateľovi, ale ani žiadnemu z vlastníkov či tretích osôb nebránil. Problém
existoval v tom, že navrhovateľ okrem práva cesty po pôvodnej PKN parc. č. 5928 využíval aj inú
časť nehnuteľnosti a nevyužíval ju dokonca ani na právo prechodu a prejazdu, ale na súkromné
podnikanie, a to manipulačný sklad guľatiny. Navrhovateľ nielenže užíval úplne iný pozemok a na
úplne iné účely, ale tento pozemok aj poškodzoval, znehodnocoval, hoci len niekoľko desiatok metrov

od tohto miesta už sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva,
ktoré mohol ako manipulačný sklad využiť. Pokiaľ ide navrhovateľovi skutočne o právo cesty mohol
dať vyhotoviť geometrický plán na pôvodnú PKN parc. č. 5928 a takýto stav sa mohol zapísať do
katastra. Rovnako odporkyňa 2/ nepopiera právo prechodu a prejazdu cez pôvodnú PK parcelu, avšak
nesúhlasila, aby sa užíval ako manipulačný sklad. Dokonca rešpektovali aj skutočnosť, že fakticky

technickým vývojom môže byť konský povoz nahradený iným dnes užívaným dopravným prostriedkom.
Avšak aj tento technický dopravný prostriedok môže síce ich vlastnícke právo obmedzovať, avšak iba
v takom rozsahu a do takej miery ako v čase, keď vzniklo. Má za to, že navrhovateľ nie je vo veci
aktívne legitimovaný a túto aktívnu vecnú legitimáciu majú len vlastníci nehnuteľností. Navrhovateľ sa
nemohol domáhať určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale sa mohol domáhať súdom

uloženia povinnosti odporcom umožniť navrhovateľovi prechod a prejazd. Súd vo svojom rozhodnutí
nedeklaroval existenciu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ale súd právo určil, teda právo
zriadil. Rozsudok je vo výroku neurčitý čo do účelu práva prechodu a prejazdu. Nakoľko nie je zrejmé,
čo má byť obsahom účelu obhospodarovania lesných pozemkov a s tým súvisiace činnosti. Čo je
obhospodarovanie lesných pozemkov je možné dospieť v širšom výklade zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch,

avšak nie je možné dôvodiť obsah pojmu súvisiace činnosti. Rozsudok je nevykonateľný, nakoľko výrok
nie je spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľnosti. Geometrický plán nie je vyhotovený v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych
práv a iných práv k nehnuteľnostiam a vykonávacou vyhláškou UGKK č. 461/2009 Z.z. Uvedený
geometrický plán nebol plánom na zápis vecného bremena, ale na oddelenie pozemkov KNC parc. č.

6919/3 a 6919/4. Má za to, že súd má predovšetkým rozhodovať sporné veci. Avšak spor, že jestvuje
právo prechodu a prejazdu cez pozemok pôvodnej PK parc. č. 5928 nebol. V časti odôvodnenia,
kde uvádza okresný súd „neexistencia týchto skutočností“ je nezrozumiteľný, nakoľko nie je zrejmé
o aké skutočnosti sa má jednať. Súčasne pozemkové spoločenstvá nie sú právnymi nástupcami
zrušených spoločenstiev „bývalí urbarialisti“. Súd na ohliadke zistil, že táto služobnosť sa históriou

pretransformovala do účelovej komunikácie verejne prístupnej tak ako to lesohospodárske predpisy a
predpisy o pozemných komunikáciách umožňujú. Účelová komunikácia - verejná poľná spevnená cesta
nevyžaduje režim vecného bremena. Avšak skutočným dôvodom žaloby bolo, že navrhovateľ okrem
cesty chce užívať i manipulačný sklad. Na Slovensku platilo Uhorské obyčajové právo a je pravdou, že
vydržacia lehota bola 32 rokov. Súd zabudol vyhodnotiť ust. § 91 Stredného občianskeho zákonníka

č. 141/1950 Zb., v ktorom sa okrem iného uvádza, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa
premlčí vždy v 3 rokoch. Preto z opatrnosti vznáša námietku premlčania. Súd ničím nevyhodnocuje a
nevysvetľuje na základe čoho dospel k záveru, že ostatný pozemok mimo PKN č. 5928 má vykazovať
znaky komunikácie. Rovnako opomenul záver súdneho znalca Ing. Janíka, ktorý v posudku konštatoval,
že časť KNC parc. č. 6919/3, totožná s pôvodnou PKN č. 5928 zodpovedá v teréne „lesnej ceste“. Teda

súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že určuje vecné bremeno k účelovej komunikácii. Ďalej uviedol,
že časť rozšírenej časti KNC parc. č. 6919/3 vyznačenej červenou farbou je priľahlou manipulačnou
plochou. Podľa znalca táto plocha bola manipulačná a nevykazovala znaky komunikácie ako konštatuje
súd. Nikde v znaleckom posudku sa zistenie výmer zaťaženého a nezaťaženého pozemku neuvádza.Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Súd závažne pochybil najmä tým, že určil právo vecného
bremena aj k inej nehnuteľnosti, než ku ktorej pôvodne právne, ale i fakticky zriadené bolo a ku ktorej
skutočne aj bolo užívané. Rozšírenie plochy súd odôvodnil len konštatovaním, že v dôsledku vývoja

lesnej techniky v lesnom hospodárstve a úpravy samotnej lesnej cesty od roku 1959 do roku 1996 možno
považovať ku všetkým okolnostiam za stav, kedy oprávnený z vecného bremena o svojom práve v dobrej
viere nemusel mať žiadne pochybnosti. Neuvádza však aký právny predchodca mal takto cestu užívať.
O tomto nebol vykonaný žiaden dôkaz a navrhovateľ žiaden neoznačil. Záver súdu aj pri tomto jeho
úsudku vyznieva rozporne, keď pripúšťa, že časť KNC parc. č. 6919/3 mimo PKN parc. č. 5928 mala

byť užívaná právnym predchodcom ako „priľahlá manipulačná plocha“, ale neodôvodňuje prečo k nej
určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nevyhodnotil na základe akých zákonných ustanovení
určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu aj na časť KNC parc. č. 6919/1 netvorenej pôvodnou PKN
parc. č. 5928. Do úvahy by prichádzalo vydržanie, avšak nie sú na to dané zákonné dôvody, navrhovateľ
ich ani netvrdil a už vôbec na ne nebolo vykonané dokazovanie. Ako podmienka vydržania nepostačuje
subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec alebo právo náleží, ale je treba, aby držiteľ bol

v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Pri tom sa nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnychpredstávdržiteľa.Dobrávieradržiteľasamusívzťahovaťikokolnostiam,zaktorýchvôbec
mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik
práva. Pri neexistencii právneho titulu nemôže byť držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu toto právo náleží a teda ho nemôže ani vydržať. Nakoľko súd určil právo zodpovedajúce

vecnému bremenu aj na manipulačný sklad, v konaní nevenoval podmienkam vydržania predmetného
práva dostatočnú pozornosť. Záver súdu nie je skutkovo podložený zisťovaním konkrétnych okolností,
od kedy a či vôbec začali vlastníci oprávneného pozemku užívať spornú časť parcely ako manipulačný
sklad a na základe čoho sa domnievali, že ju užívajú práve na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom napĺňajúcim možný obsah práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Má za to, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu nemožno určiť len s poukazom na vlastnícke pomery na sporných nehnuteľnostiach
za rozhodujúce obdobie. Považuje za nesporné, že v tejto veci nebol správne zistený skutkový stav, ale
i že zistený skutkový stav právny záver o vydržaní práva vecného bremena neumožňoval. Preto navrhol
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh zamieta a zároveň si uplatnil trovy konania.

Odporkyňa 2/ v zákonnom stanovenej lehote podala odvolanie voči rozsudku, v ktorom poukazovala na
to, že dňa 11.12.2013 podala návrh na odklad vytýčenia pojednávania z dôvodu, že bol podaný návrh,
že nehnuteľnosť CKN parc. č. 6919/1 evidovaná na LV č. XXX kat. úz. Z. sa vedie konanie pod sp.
zn. 18C/154/2011 o tom, že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva inej osoby a z tohto dôvodu je

preto predčasné rozhodovať o práve zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech navrhovateľa.
Nakoľko ak súd v tomto konaní rozhodne, že nie je oprávneným dedičom, je rozhodovanie o vecnom
bremenevprospechnavrhovateľapredčasné.Opätovneuvedenýnávrhpodaladňa08.07.2014.Napriek
tomu súd vo veci samej rozhodol. Dňa 03.10.2014 vo veci 18C/154/2011 bolo rozhodnuté, že sporná
nehnuteľnosťpatrídodedičstvainejosoby.Pretojetohonázoru,žerozsudokokresnéhosúdubolvydaný

predčasne a neoprávnene. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj z dôvodu, že v inom
konaní pred okresným súdom bolo rozhodnuté, že nie je vlastníčkou tak ako to uviedla už viackrát. Z
uvedeného dôvodu navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie
s odkazom, že je potrebné počkať na právoplatné rozhodnutie vo veci č. 18C/154/2011, pretože nemôže
byť odporcom v tomto konaní. Ďalej poukázala na svoje sociálne pomery.

K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ. Poukazoval na vnútorný rozpor v tvrdeniach odporcu 1/,
že nebránil v práve užívania povinných pozemkov v rozsahu pôvodnej PK parc. č. 5928, nakoľko práve
z iniciatívy odporcu 1/ došlo k vytvoreniu GP č. 74/2001, vyhotoveného dňa 23.08.2011, kedy došlo
k zlúčeniu a následnému zániku pôvodných pozemno-knižných parciel evidovaných vo vložke č. 512

a ich nahradeniu parcelou registra „C“ parc. č. 6919/1, pričom boli zrušené aj ich pôvodné vzájomné
hranice, v dôsledku čoho zmizla aj pôvodná PK parcela, ktorá tvorí základ vecného bremena žiadaného
navrhovateľom. V dôsledku zapísania tohto GP došlo k vymazaniu zapísanej služobnosti. Odporca
1/ obmedzoval užívanie povinných pozemkov a tieto skutočnosti nepotvrdili svedkovia navrhovateľa
z dôvodu, že ich účelom boli iné skutočnosti. Tvrdenie odporcu o údajnom manipulačnom sklade

guľatiny, s užívaním ktorého nesúhlasil, je navyše v rozpore so znaleckým posudkom, ktorý hovorí o
lesnej ceste a odvodňovacom kanále vo väčšej rozlohe než predstavuje PK parc. č. 5928. Žalobcom
je právnická osoba - pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou v zmysle ust. § 11 zák. č.
181/1995 Z.z. a bol založený na základe zakladateľskej zmluvy zo dňa 25.02.1995, pričom vznikoldňa 19.03.1996 zápisom v registri pozemkových spoločenstiev. Pozemkové spoločenstvo má v zmysle
§ 3 ods. 1 cit. zákona za cieľ racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstávať spoločné
veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej. Pričom za týmto účelom môže vykonávať poľnohospodársku

výrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, hospodáriť v lesoch
a na vodných plochách, prípadne ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy vykonáva túto činnosť
v súlade s týmito osobitnými predpismi. Navrhovateľ obhospodarúva spoločnú nehnuteľnosť patriacu
jednotlivým podielnikom ako podielovým spoluvlastníkom. Vo svojom mene vykonáva tiež zložky
vlastníckeho práva. Predstavuje subjekt, ktorý dokáže reálne zastupovať práva a záujmy podielových

spoluvlastníkov, ktorí inak nie sú schopní operatívne vykonávať takúto činnosť. V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR bolo už judikované, že v prípade nájomcu, tento má tak vecnú
legitimáciu ako aj právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, na ktorých
viazne jeho nájomné právo. Vecné bremeno v žalovanom rozsahu predstavuje nevyhnutnú súčasť
obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti. Vykonateľnosť petitu návrhu bola už súdom posúdená v
rámci rozsudku, pričom súd dospel ku kladnému stanovisku v prospech navrhovateľa. Ak by tak nebolo,

postupoval by v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa
odporcovia riadne nenamietali počas prvostupňového konania. V tejto súvislosti však upozorňuje na
nový zákon o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z.z., ktorý považuje spoločenstvo za osobitný
právny subjekt konajúci v mene podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Znalec nevytkol
žiadne nedostatky navrhovateľovi v konaní predloženom geometrickým plánom č. 81/2010 a výsledne

uviedol, že novovytvorená parcela zodpovedá v teréne lesnej ceste. Námietkou odporcu 2/ sa okresný
súd zaoberal, keď uznesením zo dňa 31.12.2012 č.k. 17C/26/2012-187 zamietol návrh na prerušenie
konania a nenašiel dôvod na toto prerušenie. Odporkyňa 2/ voči tomuto uzneseniu nepodala odvolanie.
V nových návrhoch na prerušenie konania neuviedla žiadne nové argumenty. Na základe uvedených
skutočností pokladá za preukázané jeho tvrdenia, týkajúce sa práva zodpovedajúce vecnému bremenu,

na základe čoho týmto navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, 204 ods. 1 O.s.p. ), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 O.s.p. ) a preskúmal rozsudok v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a tento zrušil podľa § 221 ods. 1 pís. h) O.s.p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha určenia vecného bremena s poukazom na služobnosť
zapísanú v PK vl.č. 512 pre k.ú. Z. v časti C ťarchy k majetkovej podstate - parc.č. 5928 - cesta

spod lúk, na základe zápisu z 28. júla 1939 čd 4681 - „vkladá sa služobnosť cesty, pešky a vozom
akéhokoľvek druhu cez parcelu č. 5928 ako po statku slúžiacom pre každého držiteľa parc.č. 5935/1,
5923, 5924 ako statku panujúceho“. V PK vložke č. 289 pre k.ú. Z. je evidovaná rovnaká poznámka
v časti C. Geometrickým plánom č. 74/2001 došlo k zlúčeniu pozemkov evidovaných v PK vl.č. 512,
vrátane PK parc.č. 5928, na ktorom bola vyššie uvedená ťarcha služobnosti a boli nahradené novou

parcelou registra „C“ KNC č. 6919/1 o výmere 544838 m2 vedená na LV č. XXX. V dôsledku týchto zmien
došlo aj k zániku zápisu spomínanej služobnosti. S poukazom na to, je daný naliehavý právny záujem
navrhovateľa na určení vecného bremena, aby mohlo byť zapísané na liste vlastníctva. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúce vecnému bremenu sa vyžaduje vklad do katastra nehnuteľnosti (§ 28 a nasl.
zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon). Preto odvolacia námietka odporcu v rade 1/, že nebránil navrhovateľovi v práve
užívania cesty je irelevantná. Predmetom dokazovania, či bolo bránené v práve užívania cesty by
prichádzalo do úvahy, ak by sa navrhovateľ svojim žalobným návrhom domáhal povinnosti strpieť právo
cesty a zdržať sa konkrétnych zásahov do tohto práva, teda podal by žalobu na plnenie.

Pokiaľ ide o namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, odvolací súd uvádza, že je nepochybné,
že navrhovateľ sám nemá vlastnícke oprávnenie k spoločným nehnuteľnostiam, a teda ani k parceliam,
ku ktorým žiada určiť vecné bremeno. Navrhovateľ však má oprávnenie spoločnú nehnuteľnosť užívať
a hospodáriť na nej. Toto oprávnenie vyplýva z ustanovení zák.č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách a tiež z ustanovení zák.č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorým

bol pôvodný zák.č. 181/1995 Z.z. zrušený. Pozemkové spoločenstvo spravuje majetok, ktorý patrí
do spoluvlastníctva jeho členov. O užívaní a hospodárení tohto majetku sa rozhoduje hlasovaním
na valnom zhromaždení podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov. Navrhovateľ ako pozemkové
spoločenstvo tak v súlade so zákonom obhospodaruje majetok, ktorý spravuje, pričom tentonaďalej zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho členov. Aj keď spoločná nehnuteľnosť nie
je vo vlastníctve spoločenstva, pozemkové spoločenstvo teda obhospodaruje majetok jednotlivých
spoluvlastníkov, ktorí sú pri nakladaní s týmto majetkom obmedzení práve zákonom a sami na týchto

spoločných nehnuteľnostiach hospodáriť nemôžu. Navrhovateľ ako pozemkové spoločenstvo s právnou
subjektivitou je tak oprávneným subjektom na podanie žaloby, predmetom ktorej je určenie vecného
bremena k spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho členov.

Vecné bremeno „in rem“ týkajúce sa časti nehnuteľnosti, musí byť táto časť nehnuteľnosti vymedzená

tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena. V záujme toho je potrebné, aby takáto
časť nehnuteľnosti bola dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Uvedené sa dosiahne
geometrickým plánom. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),trebaklistineovecnombremenekčasti
nehnuteľnosti pripojiť aj geometrický plán. Geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností,
ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po

zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov.
Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku (viď § 3 vyhlášky
č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam). Z citovaných ustanovení nevyplýva, že vymedzenie vecného bremena k časti
nehnuteľnosti by nemohlo byť v geometrickom pláne vykonané formou vytvorenia novej parcely.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V napadnutom rozsudku chýba právne zdôvodnenie, na základe ktorého bolo vyhovené návrhu
navrhovateľa pokiaľ ide o vecné bremeno na nehnuteľnosti, ktorá nie je totožná s pôvodnou PK parc.č.
5928, na ktorej bola v r. 1939 zapísaná služobnosť cesty. Služobnosť zriadená na predmetnom pozemku

spočíva v práve cesty, pešky a vozom akéhokoľvek druhu cez parcelu č. 5928 ako po statku slúžiacom
pre každého držiteľa parc.č. 5935/1, 5923, 5924 ako statku panujúceho. Zo znaleckého posudku č.
8/2014 znalca Ing. Vladimíra Janíka vyplýva, že KNC parc.č. 6919/3 je čiastočne totožná s PK parc.č.
5928 v teréne lesná cesta. Novovytvorená parcela v teréne zodpovedá lesnej ceste a odvodňovaciemu
kanálu a v rozšírenej časti aj priľahlej manipulačnej ploche.

V prípade, že k ostatnej časti bolo zriadené vecné bremeno na základe vydržania, odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vecného bremena, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že
musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Ďalším predpokladom je, že držba musí byť oprávnená.
Jedná sa o faktické vykonávanie práva z vecného bremena, v dobrej viere, že mu toto právo patrí.

Skutočnosť, či užívateľ práva z vecného bremena je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, treba vždy
hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samého
vykonávateľa práva. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí
v spore preukázať vykonávateľ práva z vecného bremena (nadobúdací titul i keď neplatný). Takže
subjekt, ktorý sa domáha súdnej ochrany musí okrem iného tvrdiť a preukázať okolnosti, z ktorých

možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia práva z vecného bremena, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie.
Posledným predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je, že držba (vykonávanie) musí
byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, u nehnuteľných vecí 10 rokov. Výsledkom
splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie práva z vecného

bremena k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže právny následok nastáva
priamozozákona,nevyžadujesaktomukonštitutívnerozhodnutieštátnehoorgánu, apretorozhodnutie
súdu má povahu deklaratórneho rozhodnutia.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ani z tvrdení navrhovateľa však nevyplýva žiaden právny titul,
na základe ktorého by mohol byť navrhovateľ dobromyseľný, že právo vecného bremena spočíva vo

väčšom rozsahu, ako iba na pôvodnej PK parc.č. 5928. Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa určuje
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, avšak z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
malo byť určené aj k manipulačnej ploche.Odporca v rade 1/ svoje tvrdenie v odvolaní, že sa jedná o účelovú komunikáciu v zmysle ustanovení
zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) ničím nepodložil a nepreukázal.

K odvolacej námietke odporkyne v rade 2/ odvolací súd poukazuje na to, že o jej návrhu na prerušenie
konania bolo rozhodnuté uznesením č.k. 17C/26/2012-187 zo dňa 31.12.2012, ktorým bol návrh
zamietnutý a odporkyňa v rade 2/ sa proti nemu neodvolala.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže záver okresného súdu o určení vecného bremena v takom

rozsahu, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku nie je náležite právne zdôvodnený, nie je náležite
zdôvodnené splnenie všetkých podmienok na jeho vydržanie, na základe akého právneho titulu bolo
určené vecné bremeno aj na manipulačnú plochu, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.