Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/206/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110226336
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8110226336.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Aeroklub

Prešov,občianskezdruženie,sosídlomPrešov,Vranovská72,IČO31956912,právnezastúpený:JUDr.
Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovaným: 1) W. W., nar. X.X.XXXX,
bytom W., D. XX, právne zastúpený: JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom Prešov, Floriánova 2, 2) V. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. Š. XXX/XX, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi V. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX a W. W.,
rod. W., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, dňa XX.XX.XXXX týkajúca sa parcely K. Č.. XXX/XX,
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. N. Š., ktorej vklad bol povolený pod č. M.-XXXX/XXXX je neplatná.

II. O náhrade trov konania sa rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 21.10.2010 sa žalobca domáhal pôvodne iba voči žalovanému v 1. rade
vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy, ktorej vklad bol Správou katastra Prešov povolený
pod značkou M. - XXXX/XX.
Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2011 žalobca navrhol, aby do konania na strane žalovaného
ako žalovaný v 2. rade vstúpila V. S.. Tomuto návrhu Okresný súd Prešov vyhovel uznesením zo dňa
10.01.2013 (č. l. 28).

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe prvýkrát vyjadril na pojednávaní konanom dňa 30.04.2015, kde uviedol,
že vznáša námietku premlčania uplatneného nároku, pretože kúpna zmluva bola uzatvorená dňa
12.09.2007 a žaloba bola na súd podaná až dňa 21.10.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty.

Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tento bol v priebehu celého konania pasívny a k žalobe sa žiadnym

spôsobom nevyjadril.

Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2016 právna zástupkyňa žalobcu argumentovala rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/189/2014 zo dňa 12.10.2015 a poukazovala na tam uvedenú
argumentáciu, že premlčacia doba o určenie neplatnosti zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo
sa má počítať od dátumu povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.
Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že s takýmto právnym

posúdením nesúhlasí a považuje ho za nesprávny. Zastaval názor, že premlčacia lehota na domáhanie
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu beží od vykonania tohto právneho úkonu. Na tomto
pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zároveň uviedla, že obdobné konanie ako je prejednávaná vec
sa na tomto súde viedlo pod sp. zn. 17C/125/2009.Za týmto účelom si súd zabezpečil príslušný spis a zistil nasledujúce:

Predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/125/2009 bola
neplatnosť rovnakého právneho úkonu ako je tu v prejednávanej veci a teda neplatnosť kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, vklad ktorej bol Správou katastra Prešov
povolený pod M. - XXXX/XX.
Predmetná žaloba bola podaná dňa 01.06.2009 a žalovanému v 1.rade, ktorý je žalovaným v 1.rade aj

v terajšom konaní, bola doručená dňa 27.07.2009 a rovnako žalovanému v 2.rade, ktorý je aj terajším
žalovaným v 2.rade, bola doručená dňa 27.07.2009.

Právny zástupca žalovaného v 1.rade zotrval na vznesenej námietke premlčania, a zároveň uviedol, že
podľa jeho názoru na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, pretože nie je zrejmé
čo žalobou žalobca sleduje, resp. akým spôsobom chce zaujať postoj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá

bola prevedená s porušením predkupného práva.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu sp. zn. 17C/125/2009 a z
dokladov predložených Správou katastra Prešov zistil, že zmluva, ktorej vklad Správou katastra Prešov
bol povolený pod značkou M. je kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim S. V. (žalovaný v 2.rade)

a kupujúcim W. W. (žalovaný v 1.rade) a týkala sa spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1.rade na
parcele KN č. XXX/XX o výmere XX XXX m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX pre
k. ú. N. Š., pričom predávaný podiel žalovanej v 2.rade predstavoval v pomere k celku 1/30.

Vyššie zistený skutkový stav s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania súd právne posudzoval

nasledujúco:

Podľa § 80 písm. c) - Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka - Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a , 140
, § 145 ods. 1 ,§479, § 589 ,

§ 701 ods. 1 a § 741b ods.
2 , považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka - Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka - Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený

buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou

sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotualebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Vzhľadom na to, že vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa v katastri nehnuteľností ako vlastník
spoluvlastníckeho podielu znovu uvedie žalovaná 2. a žalobca má záujem o tento podiel, je na
požadovanom určení daný naliehavý právny záujem.

Vo vzťahu k porušeniu predkupného práva z ustálenej judikatúry vyplýva nasledujúce:

NS SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 - „ Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak porušil niektorý
z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným
spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu
(nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej formy postihu uvedenej v § 40a O.z..
Keďže v prípade predkupného práva podielových spoluvlastníkov ustanovenie § 140 O.z. neobsahuje

osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o
predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasledujúce O.z..
V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka,
domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 O.z..

Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného
spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti:
1. Môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov zo spoluvlastníka na
tretiu osobu, alebo

2. Môže sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne
neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle
nadobúdateľa, alebo

3. Ponechá si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.

Treba zdôrazniť, že súbežne uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 O. z. je z právnej
povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona
nemožno vyvodiť ani iný spôsobom ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo

porušené.“

Od účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu, nastáva stav ako keby právny
úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútne neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto
možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného

stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného
práva.“

Pokiaľ ide o premlčanie práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, táto je tiež konštantne
riešená súdnou praxou. Zo súdnej praxe vyplýva, že právo oprávneného účastníka dovolať sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 O. z.). Táto
premlčacia doba začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu, a to aj pri právnych
úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu alebo registráciu štátnym
notárstvom.
Úkonom dotknutý účastník sa môže preto úspešne dovolať neplatnosti právneho úkonu na súde iba

v rámci trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od uzavretia právneho úkonu. V opačnom
prípade by dochádzalo k neodôvodnenému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby. Tým by sa
neodôvodnene len predlžoval stav právnej neistoty.„Právny úkon, u ktorého je daný dôvod tzv. relatívnej neplatnosti podľa ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka sa považuje za platný pokiaľ sa ten, na koho ochranný dôvod neplatnosti právneho úkonu
určený neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba dovolá tzv. relatívnej neplatnosti dôvodne, je

právny úkon neplatný od svojho počiatku. K tomu, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti, zákon
neustanovuje, žeby sa jej dovolanie muselo stať žalobou podanou na súde, alebo námietkou v rámci
obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom; postačuje tiež, aby oprávnená osoba uplatnila
tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu mimosúdne. V obidvoch prípadoch účinky tzv. relatívnej
neplatnosti nastávajú iba vtedy, ak jej uplatnenie došlo druhému účastníkovi (ostatným účastníkom)

právneho úkonu, a to okamžikom, v ktorom prejav vôle došiel poslednému z nich. Právo dovolať sa tzv.
relatívnej neplatnosti podlieha premlčaniu. Premlčacia doba je trojročná a beží odo dňa, keď mohlo byť
právo vykonané prvýkrát. K zabráneniu účinkom premlčania postačí mimosúdne uplatnenie relatívnej
neplatnosti; súdne uplatnenie relatívnej neplatnosti pre tento účel zákon nevyžaduje“ (rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 21Cdo 948/2006).

Rovnako aj NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo/136/2009 uviedol, že: „Dôjdením dovolania sa neplatnosti
ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva
neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali
účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto
neplatnosti. Možno tak urobiť žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti

uplatnenému právu v konaní pred súdom. Nie je správny záver odvolacieho súdu, že rozsudok súdu o
určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu má konštitutívne účinky, a teda, že právny úkon je platný
až do vydania rozsudku súdu.“

Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sž-o-ks 84/2006 sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno

dovolať napr. aj v katastrálnom konaní.

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 21Cdo 948/2006 „právo je treba z pohľadu ustanovenia § 100 ods. 1
vety prvej Občianskeho zákonníka vykonať v stanovenej dobe na súde iba vtedy, ak je takýto postup
zákonom predpísaný. V prípade dovolania sa tzv. relatívnej neplatnosti, zákon vykonanie práva na súde

nevyžaduje.“

Otázka od kedy plynie premlčacia doba na domáhanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bola
taktiež v súdnej praxi už vyriešená.
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. I. ÚS 53/06 uviedol: „Nároky z porušenia predkupného práva sa

premlčujú v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ak došlo k porušeniu
predkupného práva uzavretím kúpnej zmluvy, beží premlčacia doba uzavretia kúpnej zmluvy nie až od
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

Aj z rozhodnutia KS v PO sp. zn. 6Co/107/2006 vyplýva, že: „Trojročná všeobecná premlčacia doba

začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu, a to v deň, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon, ktorého
relatívna neplatnosť sa namieta.“

Rovnako NS ČR vo veci sp. zn. 32Odo 568/2002 uviedol: „Právo podielového spoluvlastníka dovolať

sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu pre porušenie jemu
svedčiaceho predkupného práva sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť
dňom uskutočnenia právneho úkonu, ktorým nebolo predkupné právo rešpektované, a to aj vtedy, ak
takémuto právnemu úkonu je nutné úradné rozhodnutie.“

Taktiež KS v BB vo veci sp. zn. 14Co/47/2006 uviedol, že: „Žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu týkajúceho sa porušenia predkupného práva musí byť podaná najneskôr do uplynutia trojročnej
všeobecnejpremlčacejdoby,ktorázačínaplynúťoduzavretiazmluvyoprevodepodielumedzipovinným
spoluvlastníkom a nadobúdateľom podielu.“

Vyššie uvedené konštantné závery súdnej praxe pre prejednávanú vec znamenajú nasledovné.

V prejednávanej veci bola zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu uzavretá dňa
12.09.2007. Ako už bolo uvedené, relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať súdne, alebomimosúdne, pričom rozhodnutie súdu nemá konštitutívny ale iba deklaratórny účinok, teda deklaruje,
že právny úkon relatívne neplatný sa z dôvodu dovolania neplatnosti stal právnym úkonom neplatným
od začiatku (ex tunc).

Vo veci sp. zn. 17C/125/2009 bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal relatívnej neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu prerušenia predkupného práva, účastníkom prevodnej zmluvy, ktorou toto právo bolo
porušené, doručená dňa 27.07.2009, čiže nepochybne v čase, keď premlčacia lehota na vznesenie
námietky relatívnej neplatnosti neuplynula.

Dôjdením žaloby účastníkom prevodnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu,
nastal ex tunc stav, že tento právny úkon sa stal absolútne neplatným. Na tomto nemôže nič zmeniť ani
to, že žaloba bola v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/125/2009 vzatá späť, pričom žalovaný v 1.rade
poukazoval na § 112 O. z., ktorý znie: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie.“

Žalovaný v 1.rade zastával názor, že z dôvodu späťvzatia žaloby, žalobca v konaní riadne nepokračoval,
preto premlčacia doba neprestala plynúť a následne, ak bola nová žaloba podaná dňa 21.10.2010 bola
podaná po uplynutí premlčacej lehoty.
Nesprávnosť tohto názoru, ktorý je pri právach, ktoré je nutné uplatniť na súde inak správny spočíva
práve vo vyššie uvedenej výnimke dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pre ktorú nie je

potrebné, aby táto relatívna neplatnosť bola uplatnená na súde ale možno sa jej dovolať aj mimosúdne.
Ustanovenie § 112 sa potom týka iba tých práv, pre uplatnenie ktorých je nevyhnutné, aby boli uplatnené
na súde.
Keďže v danom prípade to tak nie je, riadnym nepokračovaním konania vo veci sp. z n. 17C/125/2009
nemohol nastať ten právny stav akoby premlčacia lehota neprestala plynúť, pretože ak sa možno

relatívnej neplatnosti dovolať aj mimosúdne, potom doručením žaloby (ktorá mala v prejednávanej veci
aj význam hmotnoprávneho úkonu), ktorou sa žalobca domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu
v konaní vo veci sp. zn. 17C/125/2009 došlo k tomu, že právny úkon sa ex tunc považuje za absolútne
neplatný.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, o tej súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.

1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.