Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208455
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118208455.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa M. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. P. XXX/X, Q., právne zastúpeného Hagyari & Partners s.r.o., advokátska
kancelária, Vlčkova 8/A, Bratislava v konaní o ustanovenie opatrovníka domnelému otcovi: zosnulému
Z. R., zomr. XX.XX.XXXX, o odvolaní Mesta Prešov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.

30Pc/49/2018-71 zo dňa 10.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal ustanovenia opatrovníka nebohému
domnelému otcovi Z.H. R. pre účely konania o určenie otcovstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„ustanovuje Mesto Prešov za opatrovníka nebohému Z. R., H.. XX.X.XXXX, zomrelému X.X.XXXX pre
účely konania o určenie otcovstva k M. S., H.. XX.X.XXXX bytom H. P. XXX/X, XXX XX Q..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 272 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP), § 95 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon rodine“).

4. Súd ustanovil za opatrovníka Mesto Prešov na základe návrhu navrhovateľa. Ten nesúhlasil, aby bol

za opatrovníka ustanovený syn nebohého domnelého otca, R. R., z dôvodu, že s ním má veľmi zlý vzťah.
Zároveň, Mesto Prešov bolo ustanovené za opatrovníka domnelému nebohému otcovi Z. R. aj v konaní
sp. zn. 28Pc/36/2018, kde s takýmto ustanovením Mesto Prešov súhlasilo.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania Mesta Prešov6. Proti uzneseniu podalo odvolanie Mesto Prešov, namietajúc, že s ustanovením za opatrovníka
dôrazne nesúhlasilo. V danom prípade existuje dostatočný počet blízkych osôb Z.H. R., ktoré nemôže

konajúci súd opomenúť. Mesto Prešov nemá o rodinných pomeroch nebohého žiadnu vedomosť,
nemôže tak dostatočných spôsobom hájiť jeho záujmy, navrhovať svedkov, vykonávať dôkazy či
vyjadrovať sa k tvrdeniam navrhovateľa. S existenciou rozporu záujmov blízkej osoby ako opatrovníka
so zastupovaným, odvolateľ nesúhlasí. Keďže súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, Mesto
Prešov navrhlo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že funkcia opatrovníka v tomto konkrétnom prípade má len formálny
charakter.Opatrovníksasícebudemôcťvrámcikonaniaourčenieotcovstvavyjadriťkveciarovnakomá
možnosť klásť otázky účastníkom konania a navrhovať procesné postupy, avšak samotné rozhodnutie v
konaní o určenie otcovstva bude závisieť výlučne na záveroch znaleckého dokazovania. Navrhovateľovi

nie je zrejmé, z akého dôvodu Mesto Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 28Pc/36/2018 nemalo
problém byť ustanovené za opatrovníka a v tomto prípade s tým nesúhlasí, pričom v oboch prípadoch
sa jedná o opatrovníctvo ku tej istej osobe, zosnulému Z. R.. Navrhovateľ má za to, že súd jeho
argumentáciu ohľadom R. R. a iných blízkych osôb považoval za dostatočne osvedčenú. K tvrdeniu
Mesta Prešov, že súd nemôže zvoliť osobu za opatrovníka ak s tým nesúhlasí navrhovateľ uviedol, že

uvedené sa vzťahuje na aplikáciu § 71 ods. 1 CMP. Z dikcie § 71 ods. 2 CMP nevyplýva podmienka
súhlasu obce s ustanovením za procesného opatrovníka. Súd dostatočne zistil skutočný stav vec, na
základe ktorého dospel k predmetnému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie odvolateľ navrhol potvrdiť.
V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, navrhuje navrhovateľ, aby
súd ako opatrovníka ustanovil Z.. Ľ. N., ktorá mala s domnelým otcom 2 maloleté deti, prípadne súdneho

úradníka.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal

napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci a na jeho
základe prijal spravodlivé rozhodnutie. V preskúmavanom prípade sú splnené podmienky na potvrdenie

vecnej správnosti napadnutého uznesenia postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 2 ods. 1 CMP. Svoje rozhodnutie argumentuje odvolací súd nasledovne.

10. Mesto Prešov zjavne s ustanovením za opatrovníka zosnulému nesúhlasí. Svoje tvrdenia zakladá na
skutočnosti, že pomery v rodine zosnulého mu nie sú známe, navrhuje ustanoviť niektorú z blízkych osôb

zosnulého,ktorábymalaefektívnejšiehájiťjehozáujmy.Zobsahuspisujezrejmé,ževpriebehukonania
boli navrhnutí, resp. iniciatívne vyjadrili súhlas s ustanovením za opatrovníka potomkovia zosnulého.

11.Odvolacísúdnespochybňuje,žepriustanovovaníopatrovníkamajúprednosťblízkeosoby,vychádza
sa pritom z premisy, že pre ich citovú väzbu k osobe, ktorej boli ustanovené za opatrovníka, budú

pristupovať k výkonu svojej funkcie aktívnejšie a zodpovednejšie, len aby svoju blížnemu nespôsobili
ujmu. Preskúmavaný prípad je však špecifický objektívne existujúcim konfliktom záujmov zastúpenej a
zastupujúcej osoby.

12. Právoplatnosťou rozhodnutia o určení otcovstva sa navrhovateľ stane dedičom zosnulého v rámci

prebiehajúceho dedičského konania. V takom prípade sa podiely ostatných pozostalých detí poručiteľa
znížia o dedičský podiel navrhovateľa. Nadobudnutie majetkového prospechu po nebohom rodičovi,
ktorý, ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu, vlastnil viacero obchodných spoločností, je
právom potomka. Snaha zachovať si čo najväčší podiel je v konzumnej spoločnosti prirodzená, zakladá
však na strane navrhovaných blízkych osôb objektívne pochybnosti o ich zaujatosti pri výkone funkcie

opatrovníka. Pozostalý svoju vôľu viac nedokáže vyjadriť, nie je preto známe, či uznáva svoje otcovstvo
voči navrhovateľovi, je však nevyhnutné, aby ho v konaní o určenie otcovstva zastupovala objektívne
nestranná osoba, ako dôležitý prvok pri hľadaní spravodlivosti. Mesto Prešov túto definíciu podľa názoru
odvolacieho súdu objektívna spĺňa.13. Námietku o neznalosti Mesta Prešov čo do pomerov v rodine zosnulého nepovažuje odvolací súd
za celkom dôvodnú. Mesto Prešov nie je fyzickou osobou, prirodzene nemohla byť členom rodiny

zosnulého, no zrejme už nadobudla určité vedomosti zo svojej vlastnej činnosti. Z obsahu spisu vyplýva,
že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28Pc/36/2018 bolo ustanovené do funkcie
opatrovníka zosnulého pre rovnaký predmet nasledujúceho súdneho konania, o určenie otcovstva. Ako
vyplýva z tvrdení navrhovateľa, v uvedenom konaní nesúhlas nevyjadrilo, proti uzneseniu vo veci samej
sa neodvolalo. V súlade s princípom právnej istoty a zákazu diskriminácie v súdnych konaniach môže

účastník konania legitímne očakávať, aby sa v rovnakých alebo podobných prípadoch nerozhodovalo
odlišne, bez riadneho zdôvodnenia prípadného odklonu. Odvolací súd pripúšťa, aby v tomto konaní bola
do funkcie opatrovníka ustanovená aj iná objektívne nezaujatá osoba, pre vylúčenie Mesta Prešov z
tejto funkcie však v preskúmavanom prípade nenašiel okolnosti, odôvodňujúce odklon v rozhodovacej
činnosti súdu.

14. Podľa § 1 ods. 1 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

15. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, základnou úlohou obce pri
výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov.

16. Ustanovenie obce do funkcie opatrovníka je alternatívou v prípadoch nemožnosti ustanovenia inej
osoby, stojacej na objektívnych či subjektívnych dôvodoch. Podľa názoru odvolacieho súdu, obec v
týchto prípadoch plní svoju zákonnú povinnosť, vyplývajúcu jej z ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení. Pozostalý mal pred smrťou miesto trvalého pobytu v S., Mesto Prešov by sa

preto malo zaujímať o jeho potreby, ktoré sa vyskytli ešte za jeho života. Vyjadrením svojho nesúhlasu
s ustanovením do funkcie opatrovníka by mohlo byť marené zisťovanie skutočných rodinných väzieb
zosnulého či dedičské právo navrhovateľa. Ani odvolaciemu súdu nie sú známe pomery v rodine
zosnulého, preto ustanovením navrhovaných blízkych osôb do funkcie opatrovníka s možnou inklináciou
či averziou k účastníkom konania, by sa mohli vytvárať napríklad naznačované prieťahy v konaní vo

veci samej, s rizikom vzniku vážnej ujmy.

17. Za daného stavu, s poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nezistil dôvodnosť vyjadreného
nesúhlasu Mesta Prešov s ustanovením do funkcie opatrovníka. Napadnuté uznesenie potvrdil ako
vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).