Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230844
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117230844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, spore žalobkyne: G.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., X. XXX/X, proti žalovanému: Službyt Nitra, s.r.o., so sídlom Nitra, Janka Kráľa 122, IČO: 31 447 929,
o zaplatenie sumy 4108,10 eura a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
7Csp/240/2017-163 zo dňa 23. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne doručenú súdu dňa 24.11.2017,
ktorá sa po pripustení zmeny petitu súdom ( uznesením zo dňa 23.01.2019) domáhala zaplatenia

sumy 4108,10 eura, ktorá pozostáva zo zaplateného nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované
s nájmom bytu v sume 3273,06 eura s tým, že zvyšok predstavuje sumu, ktorá zodpovedá ročnému
vyúčtovaniu za rok 2015 a sumy 4000,- euro, ktorú žiadala priznať titulom priznania primeraného
finančného zadosťučinenia. O nároku o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému voči
žalobkyni priznal ich náhradu v rozsahu 100%.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 5 ods. 1,2 ,6, § 7a ods. 2, § 8a ods. 7, § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z.,§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007, § 451 ods. 1,2, § 455 ods. 1, § 456, § 100 ods. 1,2, § 101, § 106

ods. 1,2, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná.
Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na tvrdenia žalobkyne, ktorá uviedla, že mala
záujem predať svoj byt č. XX., a preto bola nútená predložiť k prevodu vlastníctva pre potreby
katastrálneho úradu v A. vyhlásenie správcu, že nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.
Žalovaný jej nechcel vydať toto vyhlásenie, prinútil ju urobiť úhradu a vyhlásenie jej vydal až po uhradení

čiastky 3273,06 eura (401,96 eura uhradené dňa 28.10.2015, 2859,10 eura dňa 16.09.2015, 12 eur
dňa 12.09.2015), ktorú viedol ako nedoplatok v jeho evidencii. Bránila sa tým, že žalovaný nebol
oprávnený účtovať a požadovať uhradenie tejto čiastky, pretože tak konal na základe spotrebiteľskej
zmluvy o výkone správy č. 10/06/40324, ktorú s ním žiadnym spôsobom neuzatvorila, čiže žalovaný
jej ukladal povinnosti bez právneho dôvodu, čo je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tvrdila, že zmluvu o výkone správy č. 10/06/40324 považuje
za absolútne neplatnú. V konaní 12C/155/2014 bolo preukázané, že v prípade uzatvárania zmluvy č.

10/06/40325neboldodržanýpostupaformastanovenézákonomč.182/1993Z.z.,čímdošloknaplneniu
skutkovej podstaty § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka, nebola splnená podmienka bezpodmienečného
hlasovania nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 14 ods.
2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom a platnom v čase podpísania správcom - Službytom, t.j. kudňu 24.09.2010. Navyše nebola predložená žiadna zápisnica z schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, na ktorej by zmluva o výkone správy č. 10/06/40324 bola prerokovaná , schválená a na
ktorej by bolo o zmluve hlasované vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a tom, že by zmluva

bola schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uviedla,
že z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/155/2011 -780 vyplýva, že predložená zmluva
o výkone správy č. 10/06/40324, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a jednotlivými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov, obsahuje dátum podpisu zmluvy žalovaným dňa 29.04.2010, pričom na
zmluvách nie sú dátumy podpisov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zdôraznila,

že predmetnú zmluvu nepodpísala a z dôvodu jej uzatvorenia v rozpore, resp. obchádzaním zákona č.
182/1993 Z.z. ju považuje za nezáväznú pre seba, a preto jej z nej ani nevyplývajú žiadne povinnosti.
Okrem toho k žiadnej zmluvnej podmienke sa nemohla vyjadriť, ani ju prerokovať, ani o nej hlasovať,
preto ani jednu nepovažuje za individuálne dojednanú. Žiadala zohľadniť, že žalobu podala z dôvodu
porušenia jej spotrebiteľských práv, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, v tomto
prípade zmluve o výkone správy č. 10/06/40324 nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie a dospel k záveru, že
žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tejto veci a to s ohľadom na predmet sporu, ktorým je žaloba
o zaplatenie sumy 4108,10 eura a náhrada finančného zadosťučinenia. Konštatoval, že stranami sporu

v takomto prípade nemusia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, pretože otázku platnosti
zmluvy o výkone správy, ako aj ďalšie otázky týkajúce sa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
bytu,úhradynedoplatkovaexistenciupreplatkovsúdriešiibaakootázkupredbežnú,pričomrozhodnutie
v tejto veci zaväzuje len žalobkyňu .
Súd prvej inštancie nárok žalobkyne vo výške 3273,06 eura posúdil ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Vychádzal pri tom z tvrdenia žalobkyne, ktorá uviedla, že
žalovaný požadoval od nej zaplatenie sumy 3273,06 eura, keď sa v súvislosti s predajom bytu domáhala
vydania vyhlásenia správcu o tom, že nemá nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu. V tejto
súvislosti sa zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesol žalovaný a dospel k
záveru, že nárok žalobkyne s ohľadom na jej tvrdenia uvedené v tejto veci je v zmysle ust. § 107 ods.

1 OZ premlčaný. Za rozhodujúce považoval, že žalobkyňa mala vedomosť o skutočnostiach, pre ktoré
podľa jej tvrdení žalovaný nebol oprávnený účtovať a požadovať uhradenie žalovanej sumy 3273,06
eura už v čase, kedy realizovala predmetné úhrady žalovanej sumy, t.j. dňa 28.10.2015, kedy uhradila
žalovanému sumu 401,96 eura, dňa 16.09.2015, kedy uhradila sumu 2859,10 eura a dňa 29.10.2015,
kedy uhradila sumu 12 eur, kedy vedela aj o tom, kto sa na jej úkor obohatil, preto nárok žalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia sa ohľadne každej uvedenej sumy, ktorej vrátanie sa domáha v
konaní premlčuje v rámci subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokoch od odo dňa vykonania
jednotlivých úhrad. Z uvedeného dôvodu dvojročná subjektívna premlčacia doba upravená v ust. §
107 ods. 1 OZ určená na uplatnenie nároku žalobkyni v prípade sumy 401,96 eura začala plynúť dňom
28.10.2015 a uplynula dňom 28.10.2017, v prípade sumy 2859,10 eura začala plynúť dňa 16.09.2015 a

uplynula dňom 16.09.2017 a sumy 12 eur začala plynúť dňa 29.10.2015 a uplynula dňom 29.10.2017.
Pretože žalobkyňa uplatnila žalobu na súde dňa 24.11.2017 urobila tak po márnom uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, preto žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Záverom konštatoval,
že aj v prípade ak by aj nárok žalobkyne posúdil ako nárok na náhradu škody, rovnako by bol tento
nárok premlčaný a žalobe by vyhovieť nemohol.

Vo vzťahu k sume 835,04 eura, o ktorú žalobkyňa rozšírila žalobu na pojednávaní dňa 23.01.2019, na
ktorom súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu žaloby uviedol, že aj v tejto časti nepovažoval
žalobu za dôvodne podanú. Poukázal na to, že predmetná suma podľa tvrdenia žalobkyne predstavuje
sumu, ktorá podľa žalobkyne zodpovedá ročnému vyúčtovaniu za rok 2015, kedy došlo k zmene
vlastníka bytu č. XX, na základe ktorého bol vyúčtovaný preplatok 752,69 eura, ktorý podľa žalobkyni jej

mal byť vyplatený. Taktiež jej mal byť vyplatený správcovský poplatok v sume 73,62 eura , suma 4,25
eura za vyúčtovanie a suma 2,44 eura predstavujúca cenu za Techem rozúčtovanie. V tejto súvislosti
súd prvejinštanciepoukázalna ust.§5ods.2vetyprvej,§7aods.2,§8aods.7 zákonač.182/1993Z.z.
ako aj komentár k Zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov od autorov: Q./ L./I., C.H.BECK,
2012, tiež na stanovisko ÚPGKaK SR publikované v katastrálnom bulletine č. 1/2011 a s ohľadom

na publikované právne závery konštatoval, že neobstojí argumentácia žalobkyne, že žalovaný bol
povinný poskytnúť žalobkyni vyúčtovanie za rok 2015 a vzniknutý nedoplatok ako aj ďalšie žalobkyňou
tvrdené neoprávnene vyúčtované poplatky žalobkyni vyplatiť. Za rozhodujúce považoval, že prevodom
vlastníctva k bytu pôvodne vo vlastníctve žalobkyne na kupujúcich H. F. a G. I., prešli všetky právaa povinnosti spojené s vlastníctvom bytu na kupujúcich, ktorí sú vlastníkmi bytu, a boli nimi od konca
roku 2015, aj v roku 2016, kedy im ako vlastníkom bytu bolo žalovaným vykonané ročné vyúčtovanie
nákladov za obdobie od 01.01.2015-31.12.2015. Zdôraznil, že žalovaný nemal žiadnu povinnosť vyplatiť

preplatok žalobkyni a rovnako tak nebol povinný zaslať žalobkyni vyúčtovanie za rok 2015, ktorá už v
tom čase nebola vlastníkom predmetného bytu. V tomto smere poukázal aj na čl. IV bod. 6 zmluvy o
prevode vlastníctva bytu z ktorého jednoznačne vyplýva, že prípadný preplatok, ktorý vznikol na základe
vyúčtovania za rok 2015 si boli povinní vysporiadať medzi sebou žalobkyňa a kupujúci

K ďalšiemu nároku žalobkyne, ktorá požadovala priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. v sume 4000 eur uviedol, že žalobkyňa nebola úspešná v konaní so
svojím nárokom na zaplatenie žalovanej sumy, preto jej nevznikol ani nárok na zaplatenie finančného
zadosťučinenia. Zdôraznil, že podmienkou pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, ktorá podmienka v tomto konaní splnená nebola. Z uvedených dôvodov súd žalobu aj v tejto

časti ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný,
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
podľa názoru žalobkyne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súd
sa počas celého konania nezaoberal otázkami porušenia jej spotrebiteľských práv, a to ukladanie

povinnosti bez právneho dôvodu, pretože konal na základe zmluvy o výkone správy č. 10/06/40324,
ktorá nebola vlastníkmi odsúhlasená, ani sa o nej nehlasovalo. Zdôraznila, že žalobkyňa nemala
možnosť sa k nej vyjadriť, otázkou nesprávneho účtovania žalovaným, z ktorého vzišli žalobkyňou
uhradené nedoplatky. Podrobný rozpis nedoplatkov jej žalovaný nepredložil, a nepredložil ho ani
počas konania. Preto môže len predpokladať, že v zaplatenej sume je zahrnutý aj príspevok do

fondu prevádzky, údržby a opráv uhradený na účet zriadený spoločnosťou HABYTER s.r.o., ktorého
majiteľom boli vlastníci domu a žalovaný ako jediný poskytovateľ správcovských služieb v roku
2015 tento príspevok nezapočítal aj napriek tomu, že potrebnými podkladmi na vzájomný zápočet
disponoval. Táto suma patrila vlastníkom bytového domu M. X,X, a nie poskytovateľovi správcovských
služieb, čiže nie je možné subsumovať pod bezdôvodné obohatenie žalovaného, ale pod nesprávne

účtovanie, za ktoré zodpovedal v celom rozsahu žalovaný ako jediný poskytovateľ - dodávateľ
správcovských služieb, bez ohľadu na to, či konal na základe platnej, či neplatnej zmluvy o výkone
správy. Pod bezdôvodné obohatenie je možné subsumovať poplatky, výška ktorých nebola žiadnym
spôsobom vlastníkmi odsúhlasená (správcovský poplatok, poplatok za vyhotovenie vyúčtovania,
poplatok TECHEM). Argument žalovaného, že predchádzajúci správca nepreviedol žiadne finančné

prostriedky neobstojí, pretože žalovanému bolo odovzdané riadne vyúčtovanie všetkých prostriedkov.
Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie porušenie je práva vlastníčky bytu/spotrebiteľky je skutočnosť, že zo
strany žalovaného jej nebola žiadnym spôsobom doručená zmluva o výkone správny č. 10/06/40324.
Potvrdila,ženamietalaneplatnosťzmluvyovýkonesprávy,alepretožesúdotejtoneplatnostinerozhodol
bola nútená akceptovať žalovaného ako jediného poskytovateľa správcovských služieb. Zdôraznila, že

žalovaný si neplnil svoje zákonné povinnosti, keď riadne nevymáhal nedoplatky a týmto nekonaním
jej spôsobil ujmu. Záverom uviedla, že súd neskúmal, či zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu
spotrebiteľských práv, keďže jej bola na základe nesprávneho účtovania uložená povinnosť uhradiť
vyčíslenú sumu bez rozpísania jednotlivých položiek.
K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal so všetkými
vyjadreniami žalobkyne. Žiadal zohľadniť, že žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne zásadné,
nové vyjadrenia.

K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá namietala, že súd prvej inštancie sa jej

vyjadreniami plnohodnotne nevyporiadal, pretože neskúmal porušenie jej spotrebiteľských práv, z
ktorých vzišiel neprehľadný a nepresný výpočet údajných nedoplatkov, nedodržaním zák. č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ide
o špeciálnu právnu úpravu, ktorá má prednosť pre Občianskym zákonníkom. Vytýkala súdu, že sanezaoberal tým, že všetky nedoplatky uhradila platbou vo výške 2921,14 eura dňa 18.6.2014 a od tohto
dátumu nemala vynechané žiadne platby. Namietala, že súd na nezaoberal ani tým, že jej žalovaný
nevystavil vyúčtovanie nákladov za rok 2015 hoci zaplatila všetky predpísané platby za tento rok.

Zdôraznila, že žalovaný hrubo porušil jej ekonomické záujmy, keď preplatok vyplatil novému vlastníkovi.
Žiadala zohľadniť, že súd nesprávne posúdil jej nárok ako premlčaný, pretože presné náklady jej boli
známe až dňa 31.05.2016, pričom do podania žaloby neuplynuli dva roky. Navyše jej bolo postupom
žalovaného odopreté vyúčtovanie riadne skontrolovať, pričom z jej výpočtu je zrejmé, že sa žalovaný
pomýlil o sumu 1368,69 v jej neprospech, ktorú jej zatiaľ noví vlastníci nevrátili. Záverom sa domáhala

zrušenia napadnutého rozsudku a ochrany spotrebiteľa vrátane odstránenia následkov nesprávneho
účtovania a nesprávnej evidencie a priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

O. súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdiť.
Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody,

ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa
na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
vec právne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie aj veľmi podrobne odôvodnil, pričom sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie uviedla.

K dôvodom, ktoré žalobkyňa uviedla v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne postupoval, keď sa najskôr zaoberal otázkou premlčania žalobkyňou uplatneného nároku

a tento nárok správne právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej
inštancie správne posúdil aj počiatok plynutia premlčacej doby- odo dňa zaplatenia jednotlivých
súm, pretože preukázateľne už vtedy mala žalobkyňa vedomosť, že sa žalovaný na jej úkor
bezdôvodne obohatil. Ak potom žalovaný právne relevantným spôsobom vzniesol námietku premlčania
súd bol povinný na premlčanie nároku prihliadnuť. Pretože súd prvej inštancie nárok žalobkyne zamietol

z dôvodu premlčania uplatneného nároku nebol povinný sa zaoberať ďalšími dôvodmi, ktoré žalovaná
uvádzala v priebehu konania ale aj v písomne podanom odvolaní najmä vo vzťahu k porušeniu jej
spotrebiteľských práv. Ani v prípade pravdivosti týchto tvrdení žalobkyne jej totiž premlčaný nárok
nemohol súd priznať.

K ďalším dôvodom, ktoré žalobkyňa uviedla v písomnom podaním doručenom súdu prvej inštancie
dňa 27. 05. 2019 odvolací súd uvádza, že s týmito dôvodmi sa zaoberať nemohol, pretože v zmysle
vyššie citovaného ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania . Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol
žalobkyni doručený dňa 26.03.2019 . Odvolacia lehota na podanie odvolania uplynula dňa 10.04. 2019

(streda) , pričom do tejto doby mala možnosť žalobkyňa dopĺňať a meniť dôvody odvolania. Z uvedeného
dôvodu ďalšie odvolacie dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla v podaní doručenom súdu prvej inštancie
dňa 27.05.2019 odvolací súd nevzal do úvahy a predmetom odvolacieho konania boli iba odvolacie
dôvody uvedené žalobkyňou v písomnom odvolaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 04.04.2019 ( č.l.
188-189).

Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal,
pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).