Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 10, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118217855
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118217855.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Ľ.Í. Q., S.. X.X.XXXX,

M. O. XX, XXX XX Q., právne zastúpeného: JUDr. Ľubomír Gerda, advokát, so sídlom Levočská 12A,
080 01 Prešov proti žalovanému: F. F., S.. X.X.XXXX, M. P. X. XX, XXX XX P. N., právne zastúpenej:
AdvokátskakanceláriaGranec,spol.sr.o.,sosídlomKováčska28,04001Košiceourčenie,žežalovaná
nie je dedičom po poručiteľovi s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2018 domáhal voči žalovanej určenia, že nie

je dedičom po poručiteľovi. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým že poručiteľ, X.. X. Q., C.. XX.X.XXXX,
nezanechalzávetanilistinuovydedení,pričomzomrelakoslobodnýabezdetný.Jehooteczomrelvroku
1992 a jeho matka v roku 2006. So žalovanou bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, v ktorej
uviedla, že poručiteľ mal jedného brata - žalobcu a že ona s poručiteľom žila ako druh a družka od roku
2009aždojehosmrtivspoločnejdomácnosti.Poverenýsúdnykomisárskonštatoval,žepodľavýsledkov
doterajšieho konania ako dedičia v III. dedičskej skupine by prichádzali do úvahy žalobca a žalovaná.
Žalobca však popiera dedičské právo žalovanej, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v paragrafe 475

ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“). Podstatné je, že v čase smrti poručiteľa bola žalovaná
z domácnosti odsťahovaná. Poručiteľ žil takmer 35 rokov úplne sám, pretože vedel, že je chorý. Bývanie
v nájomnom byte tak dlhú dobu ho prinútilo, aby si sám zariadil celý byt a domácnosť, aby sa vedel
sám o seba dostatočne postarať, pričom všetky domáce práce ovládal a nedovolil nikomu, teda ani
žalovanej,abysastaralaojehodomácnosť.Pretoniejepravdouto,žebysažalovanástaralaospoločnú
domácnosť. Žalovaná sa starala o svojich dvoch synov, ktorí pochádzali z jej rozvedeného manželstva.
Vzťah medzi poručiteľom a žalovanou bol vzťahom skôr mileneckým a s poručiteľom len prakticky

zdieľala jeho byt, pretože svoj jednoizbový byt, v ktorom susedstve žila, prepojila s bytom poručiteľa len
stavebnými úpravami, pričom každý si sám platil účty za svoj byt, preto nie je možné hovoriť o spoločnej
domácnosti ako o trvalom spotrebnom spoločenstve. Okrem toho nikdy nemali žiaden spoločný účet
a ani vzájomné dispozičné práva k svojim účtom. Ak žalovaná tvrdí, že s poručiteľom žila ako druh
a družka, potom tu vyvstáva otázka prečo to bol práve žalobca, ktorý usporiadal celý pohreb a tiež
smútočné posedenie. Žalovaná sa po smrti poručiteľa z bytu mala vysťahovať na základe rozhodnutia
zamestnávateľa, pričom z bytu zobrala všetky doklady za dobu bývania, čo ju len usvedčuje z toho, že

s poručiteľom nemala žiadnu spoločnú domácnosť.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaná uviedla, že sa s poručiteľom
spoznala na pracovisku, pričom niekedy v období roku 2008 sa ich pôvodne kolegiálny vzťah zmenilna vzťah priateľský. V tomto období bývali obaja vo svojich vlastných nájomných bytoch patriacich
zamestnávateľovi, Nemocnici s poliklinikou, n.o. R., a to žalovaná na I. poschodí a poručiteľ na
prízemí. Keď sa medzi rokmi 2009 - 2010 poručiteľ a žalovaná rozhodli spolu bývať, poručiteľ požiadal

zamestnávateľa o pridelenie iného, väčšieho bytu v rámci danej ubytovne. Na výber prichádzal nový
3-izbový byt alebo možnosť spojenia súčasného bytu poručiteľa so susedným bytom, čím by po ich
stavebnom spojení vznikol samostatný väčší 3-izbový byt neskôr označovaný ako byt č. 5 o rozlohe
74,18 m2. Keď sa poručiteľ rozhodol pre spojenie bytov, žalovaná sa k nemu nasťahovala a zanechala
svojpôvodnýbytnaI.poschodí(ktorýbolnásledneprenajatýinémuzamestnancovi).Odtohtomomentu,

tzn. takmer 9 rokov žila žalovaná v spoločnej domácnosti s poručiteľom a od tohto momentu sa spoločne
s poručiteľom o túto spoločnú domácnosť aj starali. Keďže po nasťahovaní sa žalovanej k poručiteľovi
žalovaná ukončila nájom svojho predchádzajúceho bytu, nasledujúcich takmer 9 rokov sa platilo len
jednonájomnézatentojedenbytč.5.Časťzariadeniatohtospoločneužívanéhobytubolopresťahované
z predchádzajúceho bytu žalovanej, časť patrila poručiteľovi a mnoho vecí bolo v priebehu nasledujúcich
takmer 9 rokov dokúpených spoločne. Vo vzťahu k spoločnému hospodáreniu žalovaná poukázala na to,

že neexistencia spoločného účtu u osôb, ktoré nie sú zosobášené nie je ničím nezvyčajným. Dokonca aj
v prípade manželských párov je úplne bežným, keď má manžel aj manžela svoj vlastný účet s vlastnou
kartou. V prejednávanom prípade boli náklady finančného charakter hradené rôzne podľa aktuálnych
každodenných potrieb. Niekedy platila nákupy žalovaná zo svojho účtu, inokedy poručiteľ a niekedy
si karty vzájomne vymenili (pričom PIN poznali). Identicky to bolo aj v prípade hotovostných platieb.

Žalovaná ďalej uviedla, že starostlivosť o spoločnú domácnosť vôbec nemusí spočívať v spoločných
úhradách alebo nebodaj rovnakých výdavkoch bežnej spotreby (napr. ako v prípade bezpodielového
spoluvlastníctva manželov) a aj v tomto prípade je prípustné, aby náklady chodu spoločnej domácnosti
uhrádzala len jedna osoba, pričom druhá osoba sa podieľa na chode spoločnej domácnosti iným
spôsobom (najčastejšie faktickou starostlivosťou o spoločnú domácnosť). Keďže do roku 2017 poručiteľ

pracoval ako lekár v nemocnici a zároveň aj ako lekár záchrannej služby, bol pochopiteľne pracovne do
značnej miery vyťažený, z ktorého dôvodu neprichádzalo do úvahy, aby sa o domácnosť staral výlučne
sám. V januári 2017 poručiteľ prekonal ťažký obojstranný zápal pľúc, kvôli ktorému bol hospitalizovaný
a až do mája 2017 aj práceneschopný. Počas hospitalizácie poručiteľa v Nemocnici s poliklinikou, n.o.
R. a Fakultnej nemocnici s poliklinikou D.. U.. R. M. M. poručiteľ uviedol ako kontaktnú a najbližšiu

osobu žalovanú, ktorá bola následne po poručiteľovej smrti nemocnicou aj kontaktovaná. Dodala, že
počas hospitalizácie poručiteľa v Nemocnici s poliklinikou, n.o. R. ho žalobca ani raz nenavštívil a o jeho
zdravotnom stave sa informoval výhradne telefonicky prostredníctvom žalovanej.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania ako aj listinami (čestné vyhlásenia, voucher na

č.l. 36, zmluvy o obstaraní zájazdu na č.l. 36 - 38, potvrdenie o vykonaní prevodu a výpis z účtu na č.l.
39, potvrdenie, výplatné pásky na č.l. 41, potvrdenie psychiatra o zdravotnom stave žalovanej na č.l. 42,
výpis z účtu na č.l. 57 - 75) a ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

4. Súdny komisár, JUDr. Tomáš Čiževský, uznesením zo dňa 17.10.2018, č.k. 35D/406/2018-68, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2018, prerušil dedičské konanie po neb. X.. X. Q. a jeho brata -
žalobcu odkázal aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podal žalobu na súd o
určenie, že účastník dedičského konania (v tomto prípade žalovaná) nie je dedičom po poručiteľovi.

5. Z čestného vyhlásenia X. Z., bývalej kolegyne poručiteľa a žalovanej, súd zistil, že menovaní žili v

spoločnej domácnosti. So žalovanou sa raz mesačne stretávala na káve, pri ktorej viedli rozhovory po
poručiteľovi, o spoločných aktivitách, dovolenkách a spoločnej budúcnosti. Vie o tom, že po odchode
poručiteľa do dôchodku sa chystali do Sabinova, kde spoločne zariaďovali byt. Poručiteľa a žalovanú
opakovane stretávala aj v obchodoch na spoločných nákupoch. Keďže bola dlhoročnou kolegyňou
poručiteľa a aj z jeho slov vie, že mali harmonický, usporiadaný vzťah. (č.l. 34)

6. Z čestného vyhlásenia X.. F. X., súd zistil, že od roku 2013 je primárka na RDG oddelení v nemocnici
v R. a od tohto dátumu bol poručiteľ jej kolegom, pričom žalovaná taktiež pracovala na tomto oddelení.
Uviedla, že poručiteľ a žalovaná každé ráno spolu chodili do práce a z práce. Boli rovnocennými
partnermi čo sa týka chodu domácnosti. Keď v roku 2017, poručiteľa prepustili do domácej starostlivosti

z nemocnice, žalovaná sa starala o neho ako aj o celú domácnosť, t.j. o nákupy, varenie, upratovanie,
pranie. Na jeseň 2017 ešte boli posledný krát spolu na dovolenke pri mori. (č.l. 34)7. Z čestného vyhlásenia Q. M., súd zistil, že bol kolegom a dobrým známym poručiteľa a žalovanej a
opakovane ich navštevoval s účelom servisu PC. Vozil ich aj na letisko. Spolu cestovali na spoločné
dovolenky. V čase ich neprítomnosti mal k dispozícii kľúče od ich byt bytu, kedy sa oň staral (zalievanie

kvetov, vetranie, preberanie pošty), pričom potvrdil, že v byte nielen bývali, ale aj žili ako druh a družka.
V čase odovzdania počítača bratovi poručiteľa nebol harddisk zničený, pričom na žiadosť žalovanej
vymazal iba súbory, ktoré obsahovali jej súkromné údaje. (č.l. 35)

X. Ľ. V., syn žalovanej v čestnom vyhlásení uviedol, že poručiteľ a jeho matka spolu žili takmer 10 rokov v

jednej domácnosti, chodili spolu na rôzne výlety, víkendové pobyty, dovolenky, spolu nakupovali, starali
sa o domácnosť, pokiaľ to zdravotný stav poručiteľovi dovolil. S bratom sa po skončení škôl osamostatnili
a žalovaná s poručiteľom k nim chodili na návštevy. V lete sa v dome, ktorého spoluvlastníkom je aj jeho
matka, organizovali akcie, na ktorých bol prítomný aj žalobca s manželkou a dcérou. (č.l. 111)

9. Z Potvrdenia o bývalom prechodnom pobyte vydanom Mestským úradom v R. dňa 6.3.2019 vyplýva,

že žalovaná a poručiteľ mali evidovaný prechodný pobyt na adrese R., H. Č.. XXX/XX, Č.. M. X. (č.l. 40)

10. V kalkulačnom liste pre výpočet úhrady za užívanie bytu č. 05/02-2017 bolo vyúčtované nájomné
poručiteľovi, pričom ako spolubývajúca osoba bola uvedená žalovaná. (č.l. 40) Z výplatnej pásky
poručiteľa súd zistil, že nájomné vo výške 169,38 € bolo zrazené z jeho mzdy (č.l. 41)

11. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že jeho brat si nechcel vziať žalovanú za ženu preto, aby nenadobudla
jeho majetok ako manželka. Brat bol puntičkár, ktorý si všetky doklady odkladal, no v byte po jeho smrti
nenašiel žiadne. Potvrdil, že o brata sa po jeho návrate z nemocnice starala žalovaná, pre zápal pľúc
nechodil na nákupy a tieto zabezpečovala žalovaná.

12. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že príjem poručiteľa bol voči jej príjmu asi 7-krát vyšší. Posledný rok
pred jeho smrťou boli 24 hodín spolu, spolu chodili do práce, keďže pracovala ako sestrička v jeho
ambulancii. O X. bolo potrebné sa starať, nakoľko bol diabetik, mal vysoký krvný tlak a iba jednu obličku.
Žalovaná potvrdila, že v dome, ktorého je spoluvlastníčkou, má vedený trvalý pobyt. Potvrdila tiež, že

na rekonštrukciu predmetného domu si vzala úver vo výške 15.000,- €, ktorý spláca spolu s jej synmi
sumou 83,- € mesačne. Uviedla, že nie je pravdou, že sa poručiteľ nechcel ženiť, práve naopak, ona sa
nechcela vydávať, keďže bola po rozvode.

13. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí

od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

14. Podľa § 137 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“), Žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

16. Podľa § 461 ods. 1 OZ, Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

17. Podľa § 461 ods. 2 veta prvá OZ, Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto
neho dedičia zo zákona.

18.Podľa§475ods.1OZ,Aknededímanželanižiadnyzrodičov,dediavtretejskupinerovnakýmdielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou
na poručiteľa.19.Podľa§115OZ,Domácnosťtvoriafyzickéosoby,ktoréspolutrvaležijúaspoločneuhradzujúnáklady
na svoje potreby.

20. Dedenie v tretej skupine zákonných dedičov prichádza do úvahy vtedy, ak poručiteľ nezanechal
žiadnych potomkov, manžela ani žiadneho z rodičov. V tejto skupine zákonných dedičov sú povolaní
dediť: a) súrodenci poručiteľa (brat a sestra) a b) spolužijúce osoby.

21. Spolužijúce osoby môžu, ale nemusia byť v príbuzenskom pomere s poručiteľom, pričom dôvodom
dedenia týchto osôb je blízky osobný a citový vzťah k poručiteľovi. Za spolužijúce osoby treba považovať
napr. druha a družku poručiteľa dedičské právo spolužijúcich osôb založené na splnení určitých
skutkových okolností. U spolužijúcich osôb musia byť súčasne splnené tieto zákonné podmienky: a)
spolužitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti, b) existencia minimálnej dĺžky spolužitia v spoločnej
domácnosti, t.j. aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľa a c) buď starostlivosť o spoločnú domácnosť,

alebo odkázanosť uvedených osôb na výživu poručiteľa.

22. Pojem spoločnej domácnosti vymedzuje § 115 OZ. Spolužitie v spoločnej domácnosti musí exitovať
v čase smrti poručiteľa a musí trvať po zákonom predpísanú dobu. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a
ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré

prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej
obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa
členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné
bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a pod. Vzájomné príspevky na tieto účely sa na tieto
účely nehodnotia, ide tu o pocit spolunáležitosti tomto celku spoločnej domácnosti, v ktorom každý podľa

možností prispieva Pojem spoločnej domácnosti spravidla predpokladá spoločné bývanie.

23. Pojem domácnosti zahrnutý v § 474 OZ zahŕňa nielen trvalosť, ale aj to, že toto spoločenstvo museli
existovať určitú dobu pred smrťou poručiteľa, pričom zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť
a doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa.

24. Existencia spoločnej domácnosti v trvaní jedného roka na dedenie spolužijúcich osôb nestačí. Musí
byť súčasne splnená ešte jedna z týchto dvoch alternatívnych podmienok: i) starostlivosť o spoločnú
domácnosť poručiteľa alebo ii) odkázanosť na výživu poručiteľa. Ust. § 474 ods. 1 OZ vyžaduje, aby
dedič prispieval, či už svojou osobnou činnosťou, či finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom na

udržiavanie spoločnej domácnosti a na jej chod.

25. Z výsluchu žalovanej, ako aj z kalkulačného listu a potvrdenia Mestského úradu v R. mal súd
preukázané, že žalovaná bývala s nebohým poručiteľom v jednom byte po dobu najmenej jedného
roka pred smrťou poručiteľa. Z čestných prehlásení taktiež bolo preukázané, že žalovaná a poručiteľ

tvorili spolu pár. Z výsluchu strán konania mal súd za preukázané, že žalovaná sa starala o spoločnú
domácnosť a to najmä osobnou činnosťou spočívajúcou v starostlivosti o poručiteľa, ktorý mal
zhoršeným zdravotný stav, pričom táto starostlivosť spočívala vo varení, upratovaní a podobných
domácich prácach. Výpis z účtu poručiteľa nepreukazuje, že sa žalovaná nepodieľala na výdavkov
domácnosti. O tom, že žalovaná a poručiteľ žili spolu ako druh a družka vyplýva aj z toho, že spolu

cestovali na dovolenky. Na záver súd dodáva, že neuveril tvrdeniu žalobcu o tom, že vôľou jeho
slobodného a bezdetného brata bolo, aby žalovaná po ňom nededila, nakoľko ak bol podľa tvrdenia
žalobcu pedant, tak by spísal závet, v ktorom by sám určil dedičov jeho majetku. Na základe vykonaného
dokazovania súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.

26. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania oboznámením úverovej zmluvy, ktorú uzavrela
žalovaná za účelom rekonštrukcie rodinného domu, ktorého je spoluvlastníčkou, ďalej fotografií, ako aj
výsluchom svedkov, nakoľko takého návrhy boli podané po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie a
okrem toho súd nepovažoval výsluch svedkov vzhľadom na podané čestné vyhlásenia za potrebné a
hospodárne. Súd má tiež za to, že skutočnosť, že žalovaná pred smrťou druha rekonštruovala svoju

nehnuteľnosť, v ktorej by aj občas nocovala, samo o sebe ešte nepreukazuje, že prestala žiť v spoločnej
domácnosti s poručiteľom. Za skončenie ani prerušenie spolužitia sa totiž nepovažujú ani prípady, ak
sa spolužijúca osoba a poručiteľ dočasne zdržiavali na rôznych miestach bez úmyslu ukončiť spolužitie(napr. štúdium, liečenie, dovolenka, výkon trestu odňatia slobody a pod.) Súd mal za to, že dedičský
spis nebolo potrebné pripojiť.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná mala v konaní
plný úspech a preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.