Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119353726
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6119353726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Inkasáreň, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, Americká 2,
Bratislava, proti žalovanému: R. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., P. XXX/X, o zaplatenie 70,70
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70,70 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 18. 08. 2018 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s
uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70,70 Eur s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že si pri využití dopravného prostriedku nezakúpil platný cestovný lístok.
Právnemu predchodcovi žalobcu (Dopravný podnik, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736)
tak vznikla pohľadávka za cestu vo výške 70,70 Eur pozostávajúca z ceny cestovného lístka 0,70 Eur a
poplatku za cestovanie bez cestovného lístka v zmysle prepravného poriadku v sume 70 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03. 09. 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 9Up/1041/2019, na
sumu 70,70 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 70,70 Eur od 18. 08. 2018 do zaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 Eur.

3. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil,
či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3

Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd
postúpil žalobu na tunajší súd dňa 19. 03. 2020.

4. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 Civilného
sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
súdu v zákonnej lehote, strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k
žalobe a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný symbol XXXXXXX, zo dňa
17. 08. 2018, vyplýva, že dňa 17. 08. 2018 bola na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo X v
Bratislava, číslo voza XXXX, o 09.23 hod., vykonaná revízorom kontrola cestovných lístkov, keď bolo
zistené, že žalovaný, ktorého totožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu č. X. XXXXXX,
cestoval bez cestovného lístka. Za nesplnenie povinnosti cestovať s platným cestovným lístkom bol

žalovanému uložený postih zaplatiť dopravcovi (Dopravný podnik Bratislava, a. s.) sumu 70,70 Eur
v zmysle prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji a cenníka.
Žalovaný podľa nesporného tvrdenia žalobcu požadovanú sumu nezaplatil.

8. Podľa § 760 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania
kontroly (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

9. Podľa § 8 ods. 5 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení platnom a účinnom ku
dňu vykonania kontroly (ďalej len „Zákon o doprave na dráhach“) cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle

alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom
osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému
cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a

prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

10. Podľa § 16 ods. 4 písm. c), písm. f) Zákona o doprave na dráhach je cestujúci povinný preukázať sa v
dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným

osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady a dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane
prepravného poriadku.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný dňa 17. 08. 2018 cestoval na linke
Mestskej hromadnej dopravy číslo X v Bratislave bez platného cestovného lístka. Nástupom do

dopravného prostriedku žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o preprave osôb v
zmysle § 760 Občianskeho zákonníka a vznikla mu povinnosť dodržiavať prepravné a tarifné podmienky.
V prípade vykonania kontroly cestovných lístkov, pri ktorej sa cestujúci nepreukáže platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu (prirážku) k základnému cestovnému, alebo
poskytnúťidentifikačnéúdajenavymáhaniecestovného.ŽalovanýcestovalnalinkeMestskejhromadnej

dopravy v Bratislave bez platného cestovného lístka, na okamžitú výzvu revízora nezaplatil cestovné
a sankčnú úhradu k základnému cestovnému, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi ako právnemu
nástupcovi pôvodného veriteľa požadovanú sumu. Ku dňu vykonania kontroly cestovných lístkov bola
cena cestovného lístka 0,70 Eur a základná sankčná úhrada za cestovanie bez platného cestovného
lístka predstavovala sumu vo výške 70 Eur, čo spolu predstavuje sumu 70,70 Eur. Zo všetkých vyššie

uvedených dôvodov považoval súd žalobu za opodstatnenú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil tiež povinnosť zaplatiť
žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 70,70 Eur ododňa uplatňovaného žalobcom, t. j. od 18. 08. 2018, keď cestovné a prirážka boli splatné už v deň
absolvovania prepravy, do omeškania s ich úhradou sa tak žalovaný dostal odo dňa nasledujúceho,
t. j. od 18. 08. 2018 (s úhradou prirážky v sume 70 Eur následne po uplynutí piatich pracovných dní

od absolvovania prepravy, dokedy má cestujúci možnosť uhradiť len zníženú sadzbu prirážky 50 Eur).
Výšku úroku z omeškania určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania
v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. 5 % + 0,00 %), nakoľko základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky je od 18. 08. 2018 stanovená na 0,00 %.

15. Súd priznal žalobcovi tiež náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 Eur
(2 x 1,20 Eur) ako sumu poštovného. Tieto náklady sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky.

16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v
konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť

k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

22. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody neuviedol, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.