Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/130/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509010542
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509010542.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej, v trestnej veci obžalovaných P. Č. a X. E., pre
prečin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a prečin
porušovaniaazneužitiazáznamunanosičiinformáciípodľa§247ods.1,písm.c/Tr.zákonaa§247ods.
2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona o odvolaní prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 18/2009 zo 14.
októbra 2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2011 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 18/2009 zo 14.10.2011 boli obžalovaní P. Č. a X. E.

podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod skutku právne kvalifikovaného ako prečin porušovania tajomstva
prepravovaných správ podľa § 196 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a prečin porušovania a zneužitia záznamu
na nosiči informácií podľa § 247 ods. 1, písm. c/ Tr. zákona a § 247 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v obžalobe špeciálneho prokurátora zo 17.8.2009 sp.
zn. VII/1 Gv 31/06, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

- obvinení P. Č. vystupujúci pod nickom „B.“ a X. E. používajúci nick „K.“ po vzájomnej dohode a
koordinovanou súčinnosťou postupne v priebehu roka 2006, najneskôr k 2. aprílu 2006 z neznámeho
miesta vykonali najprv neoprávnený počítačový prienik na server slúžiaci na prístup do internetu a
pošty s internetovou adresou N..Q..sk, vtedy patriaci Q. H. R. Q., R.. F.Á. Č.. X, F. (ďalej len Q.), ktorej
nástupcom je Q.Á. H. Š. K., R.. X. X, F. a vtedajším jej providerom spoločnosť F. Q., Q..J..H.. Š. XX,
F., ktorej externým spolupracovníkom bol obv. X. E., a to tým spôsobom, že do tohto servera zaviedli

škodlivý počítačový kód tzv. exploti typu back-door s použitím php scriput, následne neoprávnene upravil
rôzne dátové údaje, tohto servera, získali heslá užívateľov root heslo, prostredníctvom ktorého preberali
kontrolu nad celým serverom N..Q..sk, čím ho využili ako pamäťovú stránku pre hackovacie nástroje a
spúšťanie útokov pre iné pracovné stanice pripojené do siete Internet,

- následne po neúspešných pokusoch počnúc 2. aprílom 2006, najneskôr od 8. apríla 2006 sa obvinení

P. Č.Ý. a X. E. zneužitím bezpečnostnej diery v php verzii 3 aj z IP adresy XXX.XXX.XXX.XXX patriacej
Q. F. a ďalších adries pripojili na verejnú zónu serverov Z. B. Ú. Q., R.. B. XX, B. (ďalej len Z.) a prenikli
na webové stránky, mailový server, proxy server a archív mailovej korešpondencie úradu za použitia
script injekction do sú borov PHP a web URL, čo im umožnilo prístup do systému verejnej počítačovej
zóny Z. a preskúmanie jeho štruktúry; zaslaním Ďalších súborov od systému obvinení dňa 20. apríla
2006 zistili prihlasovacie heslo „Z. XXX“, po prelomení ktorého vykonali do 26. apríla 2006 všeobecný

prieskum serverov Z. a modilifkovali ich binárne súbory,čím Q. H. Š. K., R.. X. X, F. a Z. B.É. Ú. Q., R.. B. XX, B. spôsobili ujmu spočívajúcu v prelomení ochrany
a tajomstva počítačových dát týchto inštitúcii a Z. B. Ú. Q. tiež ujmu spočívajúcu v poškodení mena a
postavenia tohto úradu

oslobodení, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nemožno stotožniť. Konštatoval,
že jednak orgány činné v trestnom konaní ako aj súd sa stotožnili v závere, že došlo k inkriminovanému
prieniku na servery Z. zo serveru s internetovou adresou N..Q..sk v apríli 2006, teda, že ku skutku
opísanému v obžalobe aj došlo a tento napĺňa obligatórne znaky skutkových podstát citovaných
trestných činov.

Prokurátor zastáva názor, že jeho tvrdenie, podľa ktorého sa žalovaného skutku dopustili práve
obžalovaní, je opodstatnené a toto sa opiera o vykonané dokazovanie. Vyslovil nesúhlas s názorom
súdu, že „k prelomeniu hesla neboli potrebné osobitné znalosti v IT oblasti“. Vzhľadom na spôsob
spáchania trestnej činnosti t.j. zavedenie tzv. exploitu typu back door s použitím php scriptu, následná

zložitá úprava rôznych dátových údajov serverov učilišťa Q. F., získanie hesla užívateľov, root hesla,
prebratie kontroly nad celým serverom, jeho použitie ako pamäťovej schránky pre hackovacie nástroje,
pripájanie sa na servre Z. za použitia script injekction do súborov php a web URL vstup do verejnej
počítačovej zóny Z., preskúmanie jeho štruktúry a modifikovanie ich binárnych súborov nasvedčuje
tomu, že citované trestné činy museli spáchať prinajmenšom dvaja vzájomne komunikujúci páchatelia s

IT znalosťami ďaleko presahujúcimi znalosti bežného užívateľa, pričom tieto kritériá spĺňali obžalovaní.
V kontexte s uvedeným poukázal na študijný odbor oboch obžalovaných v čase kedy ku skutku došlo.
S poukazom na závery znaleckého posudku KEÚ PZ - D.. E.Á. konštatoval, že analýzou dát servera
„H..O..sk“ sa podarilo zistiť skutočnosti majúce priamy súvis so samotným prienikom na servery Z.. Boli
zistení užívatelia s prezývkou „B.“ a „K.“ početné grafické súbory zobrazujúce sedenie za serverom Z.

dňa 20.4.2006 a v tejto súvislosti poukázal na spisový materiál, z ktorého vyplýva identifikácia osoby „K.“
a intenzívna komunikácia s osobou používajúcou nick „B.“ t.j. P. Č.. Rozviedol aj zistené identifikačné
údaje, ktoré viedli k stotožneniu nicka „K.“ s osobou obžalovaného X. E.. Za dôkaz preukazujúci
vzájomnú súčinnosť oboch obžalovaných pri prieniku do počítačových sietí Q. F. a Z. považuje príslušný
znalecký posudok.

Na podklade uvedeného považuje záver prvostupňového súdu a použitie zásady in dubio pro
reo za nedôvodný a nezákonný. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR uviedol, že sa
pridržiava písomných dôvodov odvolania, a zhodne ako prvostupňový súd konštatoval, že niet pochýb o
tom, že sa skutok stal, je trestným činom a bolo preukázané, že osoby, ktoré hackli server Z. vystupovali
pod užívateľským nickom B. a K.. Podľa jeho názoru, vyvstala však pochybnosť, či pod nickmi B. a K. sú
skutočneprítomníobžalovaní.Dodal,žesúdvtomtosmerepochybnostividelaonsasnímnestotožňuje.

Vyslovil názor, že takýto sofistikovaný útok mohli spáchať len osoby s osobitnými znalosťami, vysoko
odborne kvalifikované v oblasti informačných technológií a konštatoval, že by to nemohol urobiť nikto kto
má základné vedomosti v tomto smere. Dal do pozornosti argumenty, ktoré uviedol na str. 3 odvolania
a to, že obaja obžalovaní, vzhľadom na v tom čase študovaný študijný odbor, spĺňali kritériá na takéto
znalosti. Doplnil, že obžalovaný X. E. pomáhal spoločnosti F. s inštaláciou LINUX na serveri F. a nie je

náhodná ani komunikácia medzi týmito užívateľmi, pričom jeden z nich pôsobil v X., druhý v B.. V tomto
smere prebiehala aj ich vzájomná komunikácia s tým, že je možné uviesť tieto miesta ako miesta útokov i
vzhľadomnato,žejedenpochádzalabývalvtomčasevF..Týmtosatiežpodľajehonázoruzužujeokruh
podozrivých.Zúženieokruhupodozrivýchbolopreukázanéaje-mailovýmiadresamiblízkychpríbuzných
obžalovaného X. E., ktoré boli zistené, ako aj údajmi v súbore užívateľa br, kde bol zachytený životopis

na meno P. Č., dátum narodenia a adresa. Aj vo vzťahu k zisteným údajom zo súboru C., B., uviedol,
že tieto ešte viac okliešťujú zoznam možných páchateľov. K elektronickej komunikácii medzi užívateľmi
B. a K. je presvedčený, že i na základe tejto, kde odznelo dohováranie o vycestovaní do Prahy, kde sa
vyskytlo zemplínske nárečie, preukazujúce, že dotyčný pochádza z V. Q., komunikácia ohľadne sestryjedného z obžalovaných, možno uviesť, že to boli práve obžalovaní, ktorí pod týmito nickmi vystupovali.
Čo sa týka zistených screenshootov, doplnil, že skúmanie iných nickov preukázalo, že tieto zostali
pasívne a aktívnymi zostali len nicky B. a K.. Poznamenal, že komunikácia medzi týmito užívateľmi

končila 14.07.2006, kedy sa zvýšila aktivita príslušníkov polície a okruh podozrivých sa zužoval. Uviedol,
že si je vedomý toho, že v obdobných prípadoch by najideálnejším dôkazom bolo zistenie páchateľa
sediaceho za počítačom, čo je však stav ideálny a doposiaľ nereálny, ale i napriek tomu, vzhľadom
na uvádzané skutočnosti, vyjadril presvedčenie, že identifikačné údaje ním uvádzané preukazujú, že
užívatelia s nickmi B. a K. sú práve obžalovaní P. Č. a X. E.. Z tohto pohľadu bolo použitie zásady in

dubio pro reo nesprávne a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátiť vec súdu
prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného P. Č. - P.. T. C. požiadal o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
považuje za vecne správny. Vyslovil nesúhlas s vyjadrením prokurátora v záverečnom návrhu a
konštatoval, že je potrebné sa držať pravdy. Podľa jeho názoru prokurátor uviedol, že súd sa stotožnil

s tým, že skutok bol spáchaný a spáchali ho osoby vystupujúce pod nickmi B. a K., s čím nesúhlasil
a upozornil na to, že rozsudok súdu prvého stupňa jasne uvádza na str. 10, nielen to, že súd nemal
za preukázané, že obžalovaný X. E. a P. Č. sú užívatelia pod nickmi B. a K., ale neexistujú ani dôkazy
o tom, že by obvinení takýto skutok spáchali. Dal do pozornosti skutočnosti, že e-mailové adresy je
pomerne ľahké získať, nebola dokázaná autentickosť screenshootov súborov a aj v prípade, že by bola

dokázaná takáto autenticita, nebola vyvrátená pochybnosť, či im tieto obrázky niekto neposlal ako svoju
trofej. Domnieva sa, že v takomto komplikovanom prípade je potrebné sa spoľahnúť na to čo hovoria
znalci a znalci hovorili jasne, pravdivo, pričom nebolo jednoznačne identifikované B. a K. s osobami
obžalovaných, nakoľko dôkazy, ktoré boli predložené, túto identifikáciu ani neumožňovali. Poukázal na
výpoveď znalca D.. F. E., ktorý priamo uviedol k zaznamenaným údajom v súboroch B. a K., že k týmto

môžu pristupovať aj iné osoby, všetky, ktoré majú práva administrátorov. V tomto smere vyjadril názor,
že ak by sa rešpektoval návrh pána prokurátora, je možné zavrieť všetkých študentov pochádzajúcich
z B. a F., prípadne tých, čo hovoria zemplínskym nárečím. Táto identifikácia je nepostačujúca a preto
navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Obhajca obžalovaného X. E. - P.. F. O. uviedol, že podľa jeho názoru prokurátor je voči jeho mandantovi
zaujatý, neobjektívny a nechce akceptovať vykonané dôkazy a výsluchy znalcov, ktorí jednoznačne jeho
tvrdenia uvedené v odvolaní popreli. Vyslovil presvedčenie, že ani prípadné vrátenie veci súdu prvého
stupňa, prípadne pánovi prokurátorovi, nemôže nič zmeniť na veci, že hardisky, z ktorých boli informácie
získavané, boli dodané, boli kopírované, boli skúmané a znalci sa k nim jednoznačne vyjadrili. Dal do

pozornosti tvrdenia uvedené v liste prezídia policajného zboru zo dňa 19.06.2009, v ktorom npor. D..
F. na A4 svojimi dedukciami identifikoval jeho mandanta, že sa jedná o osobu K. a že sa jedná o X.
E.. Ďalej poukázal na časovú postupnosť, kedy malo k útokom dôjsť t.j. prvý útok na server stredného
odborného učilišťa dňa 08.04.2006 a dňa 21.04.2006, kedy do neho mali byť nainštalované trójske kone
a posledný útok zistený na server z IP adries znalcom bol potvrdený práve z tohto servera. K vyjadreniu

prokurátora ohľadne ukončenia komunikácie užívateľov B. a K. (júl 2006), poukázal na záznam v spise,
z ktorého vyplýva, že jeho mandant mesiac predtým odišiel do USA na pobyt, kde nemal prístup na e-
maily. Záverom obhajca navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté.

Obžalovaný P. Č. navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť a v ostatnom sa pripojil k prednesu obhajcu

a právom posledného slova uviedol, že sa cíti nevinný, tak ako to už uviedol na prvostupňovom súde.

Obžalovaný X. E. tak isto navrhol odvolanie pána prokurátora zamietnuť a vyhlásil, že sa cíti nevinný s
tým, že dúfa, že v tejto kauze nebudú odsúdení nevinní ľudia.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie odvolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle a dôkladné dokazovanie
jednak výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov a predovšetkým znalcov ako aj oboznámením
listinných dôkazov.

Obžalovaní P. Č. a X. E. na pojednávaní vyhlásili, že sa necítia byť vinnými zo spáchania žalovaných
trestných činov.

Obžalovaný P. Č. odmietol vypovedať a toto svoje právo využil aj v prípravnom konaní.

Obžalovaný X. E. spáchanie skutku poprel a na svoju obhajobu uviedol, že nemal dôvod „hacknúť“
počítač učilišťa Q. F., pretože ako externý spolupracovník administrátora (F. Q..J..H..) mal plné právo na
prístup do Q. a rozhodne poprel, že by „hackol“ počítače Z.. Konštatoval, že prečítaním celého spisového
materiálu nenašiel jediný dôkaz, ktorý by svedčil proti nemu. Tiež dal do pozornosti, že podľa spisového
materiálu k „hacknutiu“ Z. došlo z mnohých IP adries, z ktorých bola len jediná, ktorá patrila Q..

Aj z pohľadu odvolacieho súdu sa podstatnými a dôležitými dôkazmi javia znalecké posudky a
predovšetkým výpovede znalcov D.. F. E., ktorý vypracoval znalecký posudok v súvislosti so serverom
„H..O..sk“, znalca D.. F. P. a znalca D.. P. X.. Ďalej boli vypočutí svedkovia X.. D. U., D.. P. A., D.. P. U.,
D. B., D.. P. K., boli oboznámené rozsiahle listinné dôkazy, na podklade ktorých potom prvostupňový

súd rozhodol.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdom prvého stupňa bolo ustálené na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti
a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom

a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku, podrobne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd

vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o vine resp. nevine. Krajský súd sa
preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového
súdu.

Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie

ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania).

Odvolanie smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné uzatvoriť, že
okresný súd v tomto smere postupoval nelogicky, resp. že by precenil dôkazy v prospech obžalovaných.
Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je logické, prihliadajúc na ne jednotlivo aj v ich súhrne.

Zo strany krajského súdu je potrebné úvodom uviesť, že z listinných dôkazov zadokumentovaných v
spisovom materiáli bolo preukázané, že došlo k prieniku do systémov Z. zneužitím bezpečnostnej diery v
php verzii 3 aj z IP adresy XXX.XXX.XXX.XXX patriacej Q. F. a ďalších adries a nasledovným pripojením
sa na verejnú zónu serverov Z. (firewal, proxy server, mail server, web server a server používaný

na archiváciu e-mailov), avšak vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že by sa vyššie uvedeného protiprávneho konania dopustili práve obžalovaní.
Dôkazmi zadováženými v prípravnom konaní je naznačené, že sieť spoločnosti F. bola použitá ako
zdroj útoku do siete Z., ale nemožno jednoznačne potvrdiť, že obžalovaní boli tými osobami, ktoré
skompromitovali aj sieť Q. F..

K námietkam prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry uvádzaným v písomnom odvolaní v častiach v
ktorých:- zastáva názor, že spôsob spáchania tejto protiprávnej činnosti je skutočnosťou dokazujúcou, že tohto
konania sa museli dopustiť prinajmenšom dvaja vzájomne komunikujúci páchatelia s IT znalosťami
presahujúcimi znalosti bežného užívateľa, pričom tieto kritéria spĺňali obaja obžalovaní, nakoľko P. Č.

bol v od 1.9.2006-15.2.2007 študentom G. M. T. D. Q. B. a X. E. je absolventom Č.V. G. M., H. Q. D.,
je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že uvádzaná skutočnosť ešte nepreukazuje, že obžalovaní
sa dopustili žalovanej trestnej činnosti a rozhodne neboli jedinými študentmi uvádzaných
odborov a rozhodne neboli jedinými osobami, ktorí mali v tom čase takéto znalosti a odborné vedomosti.
To, že obžalovaný X. E. bol externým pracovníkom firmy F., ktorá spoločnosť bola administrátorom Q. F.,

ešte nepreukazuje, že v spolupáchateľstve s obžalovaným P. Č. vykonal neoprávnený prienik na server
slúžiaciQ.F.zavedenímškodlivéhopočítačovéhokódutzv.exploittypubackdoorspoužitímphpscriptu.
Síce zistené bolo, že z IP adresy XXX.XXX.XXX.XXX útočník modifikoval súbor ssh klienta a vyhľadával
logovacie súbory „C.“ a „Q.“ úspešne, ale treba dodať, že systémové logy zaznamenali niekoľko IP
adries, v ktorých boli nájdené nelegálne prístupy do systémov Z. z množstva medzinárodných lokácií,
ale prevažne zo Slovenska;

- poukazuje na závery znaleckého posudku a výpoveď znalca D.. F. E. a konštatuje, že existuje dostatok
dôkazov, že u užívateľov s nickom „B.“ a nickom „K.“ boli zistené početné grafické
súbory vyobrazujúce sedenie za serverom Z. dňa 20.4.2006 a tiež, že existuje dostatok dôkazov a
identifikačných údajov, ktoré vedú k stotožneniu obžalovaného X. E. s užívateľom „K.“ a obžalovaného

P. Č. s užívateľom „B.“. V kontexte s uvedeným poukazuje na vzájomnú komunikáciu týchto užívateľov,
z ktorej vyplynuli ďalšie identifikačné údaje usvedčujúce práve obžalovaných,
krajský súd uvádza, že sa s názorom prokurátora v naznačenom smere nestotožňuje a poukazuje na
znalecké posudky a predovšetkým výsluchy znalcov v konaní pred súdom a to:
- znalecké posudky VUSO a výsluchy znalcov, ktorými boli skúmané materiály Z. a pevný disk Q., z

ktorýchvyplynulo,žeprvýpokusozneužitiebezpečnostnejdierynaserveriZ.bolvykonanýdňa8.4.2006
a ďalšie pokusy boli z 19.4. - 21.4.2006 a bolo tiež zistené, že dňa 21.4.2006 boli do systému inštalované
„trójske kone“, pomocou ktorých bolo zabezpečené logovanie užívateľských mien a hesiel, ako aj server
„H..O..sk“ a bolo zistené nasledovné:
- znalec D.. F. P., ktorý k jednotlivým diskom predloženým na skúmanie (Z. a Q.) uviedol to čo aj v

posudku a zdôraznil, že z pohľadu pripájania sa na adresu Z. - administrátora Z. sa najzaujímavejším
javil súbor „E.“ a bolo zistené pripájanie pod užívateľským heslom „F.“ (IP adresa XX.XXX.XX.XXX) a
taktiež tam bola adresa IP pridelená Q. F. t.j. nielen výlučne IP adresa Q., ale aj iné adresy, z ktorých boli
zaznamenané snahy o pripojenie. Vyjadril sa k diskom „proxy1“ a „proxy2“ a bol zistený výskyt adresy
IP Q. F., nakoľko bol hľadaný reťazec, ktorý by mohol nasvedčovať pokusu o prienik na server. Tiež

bolo preukázané, že dňa 21.4.2006 boli do systému inštalované trójske kone - v súboroch „Q.“ a „Q.“
sa nachádzalo prístupové meno „Z.“ a heslo „Z.“, ale tieto údaje nehovorili o žiadnom úspešnom alebo
neúspešnom pripojení, podľa znalca sa jednalo o heslo, ktoré bolo zbierané na serveri a bolo nájdené
na disku „Q.“ v súbore „C.“, ale ako sa tam to heslo dostalo znalci zistiť nevedeli a tiež neboli zistené
také informácie, na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že útočník uskutočnil všeobecný prieskum

servera Z., ale zároveň dodal, že pokiaľ užívateľ systému „Q.“ disponoval menom a heslom, ktokoľvek
používal meno a heslo mohol sa pripojiť na lokalitu, pohybovať sa tam a prezerať si všetky dostupné
údaje, ku ktorým mal prístup na základe hesla, ale bližší čas kedy došlo k spojeniu systému proxy-Z.
na Q. sa nedá bližšie špecifikovať (t.j. dátum a čas), ale nachádzali sa tam len údaje o prebehnutej
komunikácii. Uviedol, že z logov nemožno zobrať meno užívateľa, len predpokladal

možné spojenie medzi lokalitami proxy a Q.. Fyzickú osobu, ktorá zadávala príkaz na pripojenie na
server Z. a Q., nevedel identifikovať a nebolo to ani znaleckou úlohou. Tak isto uviedol, že nie je možné
identifikovať užívateľa na serveri „Q.“, ktorý sa mohol napojiť na „Z.“. Zároveň znalec pripustil, že súbor
„A.“ môže byť menený t.j. po úprave nie je možné zistiť, či sa vôbec užívateľ napájal. Tiež potvrdil,
že každý jeden užívateľ vlastní súbor „A.“ pričom hlavný administrátor môže meniť všetko. Pripustil,

že v súboroch „C.“ a „Q.“ je možné meniť dátum. Konštatoval, že nezistil informáciu, ktorá by
súvisela s konkrétnou osobou a spojitosti obžalovaných s nickom „B.“ a nickom „K.“ neboli predmetom
tohto znaleckého dokazovania.
- je potrebné dať do pozornosti aj znalecký posudok, ktorý sa týkal skúmania servera „H..O..sk“ a
výpoveď znalca D.. F. E. z hlavného pojednávania, ktorým skúmaním sa zistili skutočnosti majúce súvis

s prienikom na serveri Z. (komunikácia medzi „F.“ a „I.“) a tiež boli zistené skutočnosti v domovskom
adresári užívateľa s prezývkou „I.“ a boli nájdené súbory, ktoré mali vzťah ku skutočnostiam okolo Z..
Konštatoval, že v domovskom adresári s prezývkou „B.“ boli zachytené screenshoty obrazovky
počítača práve pripojeného na Z. a nájdený súbor s názvom „C..L.“, ktorý podľa znalca pravdepodobneobsahuježivotopisužívateľa(P.Č.),tovšakpodľakrajskéhosúduneznamená,žepripojenýbolskutočne
obžalovaný. Čo je zaujímavé aj v užívateľskom adresári „B.“ boli nájdené prílohy majúce priamy súvis
s prienikom na servery Z. a aj v domovskom adresári užívateľa „N.“ sa nachádzal súbor

súvisiaci s prienikom na servery Z.. Podstatnou je informácia znalca vo vzťahu ku komunikácii
„B.“ a „K.“ t.j. že sa jedná o čiastkovú komunikáciu, ktorú posudzovali a túto časovo neidentifikoval. Vo
vzťahu ku skúmanému súboru wimimfo uviedol, že tento súbor je textový editor, ktorý zaznamenáva text
a tento je možné ďalej upravovať t.j. je možné doň písať text, mazať ho, robiť úpravy, pričom prístup k
serveru užívateľa „B.“ môže mať aj ten kto pozná užívateľské meno a patričné heslo, pričom prístup má

aj administrátor, ktorých môže byť viacej. Znalec tiež pripustil, že je možné vytvoriť obrazovku s textom
bez toho, aby bol reálne pripojený na serveri. Nemohol potvrdiť, že zobrazenie obrázku aj zodpovedá
samotnémupripojeniunaZ..Znalecnevedeluviesťkedymalodôjsťkpripojeniuzoservera„O.“naserver
„Z.“, tiež nevedel uviesť kedy bol užívateľ „K.“ pripojený na server Q. F. a kedy bol pripojený na server
Z.. Ku zisteným grafickým súborom pripustil, že niektoré grafické súbory sa našli aj u užívateľa „N.“, ale
nebolo to v takom počte ako u „B.“, pričom u „B.“ sa našli 2 súbory a grafické súbory u užívateľa „K.“

zistené neboli, čo rozhodne možno hodnotiť v neprospech argumentácie prokurátora v danom smere.
Nie je možné ignorovať odpoveď znalca na otázku obhajcu, že užívateľ „B.“ nebol pripojený na server
Z., neboli u neho zistené škodlivé kódy a čo sa týka užívateľa „K.“ tento grafické vyobrazenie ani nemal.

Samotná skutočnosť, že X. E. externe pracoval pre firmu F. Q..J..H. - administrátora Q. F. ešte

nepreukazuje a nezakladá spoľahlivý podklad pre jednoznačné a nespochybniteľné určenie osôb
páchateľov a nepreukazuje to ani ich možná vzájomná komunikácia tak ako to tvrdí prokurátor.

Tu odvolací súd poukazuje na výpoveď znalca D.. P. X., ktorý na pojednávaní uviedol, že sa nepodarilo
jednoznačne identifikovať osobu s nickom „B.“, pričom komunikácia bola podľa znalca uložená

v domovskom adresári užívateľa „B.“, ale dátum a čas ich vytvorenia znalec určiť nevedel a dodal,
že pod rovnakým nickom môže komunikovať viacero osôb. K zaregistrovanému profilu na D. serveri
doplnil, že tieto informácie sa neoverujú, nie je povinnosť zadávať skutočné a pravdivé údaje.

Vsúvislostisprejednávanouvecoujenutnézostranyodvolaciehosúduznovuzdôrazniťniektorézásady

dôkazného konania. Predovšetkým, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu
musí byť dokázaná a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti.

V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť
v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). Vina obžalovanému musí byť preukázaná na základe

dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.

Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. por., ktorá vychádza z úpravy
ustanovenej v čl. 50 ods. 2 ústavy a z čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak
po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej

okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech.
Obvinenému musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to
ani svedčiacu vo svoj prospech.

Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná

nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.
Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré
nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.
Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.

Odvolací súd je teda zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že vzhľadom na výsledky dokazovania
nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
a trestného stíhania spáchali obžalovaní P. Č. a X. E..

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Bratislave odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry GP SR v zmysle § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.