Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216207604
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216207604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,

so sídlom Štúrova 5, Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Herceg, s.r.o.,
so sídlom Košická 56, Bratislava proti žalovanému: P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K., F. XXXX/X, o
zaplatenie 2.094,07 eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti vyčísleného úroku nad sumu 1.081,79 eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.094,07 eur s vyčísleným úrokom vo výške 306,20 eur, s
vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 45,53 eur, s poplatkom vo výške 42,- eur a s 1 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 2.094,07 eur od 10.5.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku, v prevyšujúcej časti poplatkov a v časti 17,3 % úroku
ročne od 10.5.2016 do zaplatenia zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50,78 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.5.2016 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nesplatenej istiny
úveru vo výške 2.094,07 eur, úroku k 9.5.2016 vo výške 1.111,36 eur, úroku z omeškania k 9.5.2016
vo výške 45,53 eur, s poplatkami k 9.5.2016 vo výške 49,10 eur, s úrokom vo výške 17,30% ročne z
nesplatenej istiny vo výške 2.094,07 eur od 10.5.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
1 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 2.094,07 eur od 10.5.2016 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal
náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poistenom

OTP expres úvere č. 0368/3007/12 RSU, ktorú so žalovaným uzavrel 30.8.2012, poskytol žalovanému
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.209,- eur za pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá ku dňu podpisu
zmluvy predstavovala 17,30% p.a. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 30.8.2019. Žalovaný
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, a tak ho žalobca prípisom z 18.2.2014
vyzval na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti a listom z 20.3.2014 oznámil žalovanému vyhlásenie
úveru za predčasne splatný a súčasne žalovaného vyzval k úhrade celého záväzku v lehote 10 dní
odo dňa doručenia vyhlásenia. Nesplatený zostatok pohľadávky žalobcu voči žalovanému pozostával

z istiny úveru vo výške 2.094,07 eur, úroku vo výške 1.111,36 eur, úrokov z omeškania vo výške 45,53
eur a poplatkov vo výške 49,10 eur. Za dôkaz žalobca označil úverovú zmluvu, všeobecné obchodné
podmienky, výzvu na zaplatenie a vyhlásenie úveru za predčasne splatný ako aj štatút splatenia účtu.2. Na opakovanú výzvu súdu žalobca podaním z 27.10.2017 zaslal súdu rozpis výpočtu uplatnených
úrokov a úrokov z omeškania, spolu s rozpisom prijatých úhrad s tým, že ako najstaršiu neuhradenú
splátku si žalobca uplatnil splátku splatnú 31.5.2013. Súčasne žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie

úroku vo výške 48,72 eur späť s tým, že oprižalobe si uplatnil nárok na úrok vyčíslený do 9.5.2016 vo
výške 1.081,79 eur.

3. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 31.10.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti oboch riadne
predvolaných sporiacich sa strán a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi

predloženými žalobcom.

4. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby.

5. Zo zmluvy o poistenom OTP expres úvere č. 0368 3007 12RSU mal súd preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola dňa 30.8.2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.209,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
84 mesačnými splátkami po 49,73 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,30%, RPMN (ročnej priemernej
miere nákladov) vo výške 22,55% a priemernej hodnote RPMN vo výške 19,08% s tým, že žalovaný
mal uhradiť celkom sumu vo výške 4.177,19 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na
30.9.2012 a poslednej splátky na 30.8.2019, pričom 30. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti

dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bol upravený aj poplatok za vedenie úverového účtu vo
výške 2,40 eur a za zabezpečenie poistenia vo výške 1,80 eur, pričom oba poplatky mali byť zúčtované
mesačne v deň anuitnej splátky.

Žalobca v podaní z 18.2.2014 žalovaného vyzval na uhradenie sumy po lehote splatnosti, ktorá k

18.2.2014 predstavuje sumu vo výške 579,04 eur, a to do 6.3.2014. Listom z 20.3.2014 žalobca
žalovanému oznámil, že k 20.3.2014 jeho záväzok po lehote splatnosti dosiahol výšku 626,37 eur a
oznámil mu, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
vo výške 2.591,75 eur do 10 dní od doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že vyčíslená suma
pozostáva z istiny vo výške 2.123,89 eur, z úrokov vo výške 387,85 eur, z úroku z omeškania vo výške

0,91 eur a z poplatkov vo výške 79,10 eur. Uvedené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo podľa
fotokópie doručenky žalovanému doručené 24.3.2014.

6. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade

sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol
žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, ako banka, mal v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom
vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne
ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.

129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis. Na danú právnu vec súd aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2,
§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

7. Z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP vyplýva, že v danom prípade do vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru prípisom žalobcu z 20.3.2014 bolo od splátky splatnej 30.9.2012 splatných
18 mesačných splátok po 49,73 eur. Nezaplatením dohodnutých mesačných splátok v určenej výške a
v zmluvnými stranami dohodnutej lehote ich splatnosti vzniklo veriteľovi žalovaného právo požadovať
od dlžníka úhradu dlžných mesačných splátok úveru s predčasne zosplatnenou istinou úveru. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že si uplatnil nárok od splátky splatnej 30.5.2013, do vyhlásenia predčasnej splatnosti

bolo od 30.5.2013 splatných 10 splátok po 49,73 eur s tým, že podľa rozpisu na čl. 64 súdneho spisu
v každej splátke, popri splátke úroku ako aj poplatkov za zabezpečenie poistenia a vedenie úverového
účtu, bola zahrnutá splátka istiny po 14,91 eur, úhrnom v 10 splátkach vo výške 149,10 eur. Zostatok
dlžnej istiny čerpaného úveru podľa uvedeného rozpisu bol k 30.5.2013 vo výške 2.094,07 eur, ktorý
žalobca v špecifikácii z 27.10.2017 vyčíslil v rovnakej výške aj k 9.5.2016, a teda v takto vyčíslenej istine

je zahrnutá aj tá časť dlžnej istiny, ktorá bola splatná v splátkach splatných od 30.5.2013. Žalobca z
úhrad žalovaného realizovaných od 1.10.2012 do 9.10.2015 započítal na istinu úveru sumu vo výške
86,27 eur, a tak dlh na úverovej istine klesol z 2.209,- eur na sumu 2.122,73 eur, z ktorej si žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.094,07 eur.Dlžný úrok zahrnutý v 10 splátkach splatných od 30.5.2013 do vyhlásenia predčasnej splatnosti dňa
20.3.2014 pri mesačnej splátke vo výške 49,73 eur, v ktorej je zahrnutá splátka istiny vo výške 14,91

eur mesačne, ako aj poplatkov za zabezpečenie poistenia a vedenie úverového účtu v úhrnnej výške
4,20 eur mesačne, potom predstavuje sumu vo výške 306,20 eur /(10 x 49,73) - (10 x 14,91) - (10
x 4,20)/ a dlžné poplatky za zabezpečenie poistenia a vedenie úverového účtu predstavujú sumu vo
výške 42,- eur /10 x (2,40 + 1,80)/. Súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný titulom dlžnej
istiny vo výške 2.094,07 eur, titulom dlžného úroku zahrnutého v 10 splátkach splatných od 30.5.2013

do 30.3.2014 vo výške 306,20 eur a titulom dlžných poplatkov vo výške 42,- eur. Súd žalobe vyhovel
v uvedených výškach.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti poplatkov, ako aj v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku a v časti
osobitne žalovaného úroku vo výške 17,30 % ročne od 9.5.2016 do zaplatenia zamietol. Pokiaľ si
zmluvné strany v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 17,30% ročne, pričom žalobca vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru k 20.3.2014, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu prevyšujúci
dlžné splátky úroku zahrnuté v dlžných nepremlčaných splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom
po dohodnutú dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru
zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu

splátok pôvodne splatných do termínu konečnej splatnosti. Teda čerpané peňažné prostriedky už nemá
dlžník právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí
vrátiť veriteľovi predčasne, bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného po
predčasnom zosplatnení úveru. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z

poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 20.3.2014 (deň ku
ktorémubolavyhlásenápredčasnásplatnosťúveruveriteľomdlžníka).Pouvedenomdnižalobcovipodľa
názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru.

8. Názor konajúceho súdu o (ne)dôvodnosti nároku žalobcu na (ďalší) úrok z úveru po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.
5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30.
5. 2012 a v súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v
ktorých bola už právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Názor

konajúceho súdu je súladný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ.
Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2015 str. 2293 („Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z

omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade
by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky,
jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo

požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti
pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa
ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky,
pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal
mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického

vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale
aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do
omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas
omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).

Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedenú právnu úpravu nemožno vykladať tak,
že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných úverovýchprostriedkov nárok na (ďalší) úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje moment
splatnosti úrokov. Veriteľovi žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru podľa § 563 OZ
vzniká nárok na dovtedy (nepremlčané) neuhradené splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej

splatnosti, vrátane dovtedy splatného a neuhradeného úroku z čerpanej úverovej istiny, ale aj nárok
na predčasne zosplatnenú istinu úveru zahrnutú pôvodne v splátkach splatných po dni predčasného
zosplatnenia úveru. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom (predčasne) vrátiť
čerpanépeňažnéprostriedkyaniesmomentomreálnehozaplateniačerpanýchpeňažnýchprostriedkov,
s ktorým povinnosť platiť úroky spája v danom prípade aj žalobca /čl. III ods. 3, resp. čl. VII ods. 2 písm.

e/ VOP žalobcu, pričom súd konštatuje, že predložené VOP nie sú ako neoddeliteľná súčasť zmluvy
zmluvnými stranami podpísané (bod 40 - 45 rozsudku Súdneho dvora C 42-15 z 9.11.2016), a preto
súd na ne, ako na súčasť zmluvy z 30.8.2012, neprihliada/. Preto je aj v danom prípade bez významu
„dohoda“ zmluvných strán o nároku veriteľa na zmluvný úrok aj po predčasnom zosplatnení úveru.

Spoukazomnauvedenésúdžalobcovipriznallennepremlčanýúrokdovyhláseniapredčasnejsplatnosti

úveru (306,20 eur) a úrok vyčíslený žalobcom za dobu do 9.5.2016 v časti prevyšujúcej sumu 306,20
eur, resp. osobitne žalovaný 17,30% úrok ročne od 10.5.2016 do zaplatenia (dlžnej istiny) zamietol.

9. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vyčíslený do 9.5.2016 vo výške 45,53 eur, pričom
súd uvedený nárok žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania považoval za dôvodný, keď žalobcovi vznikol

nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to
nielen z dlžných splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, ale aj z predčasne zosplatnenej istiny
úveru odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti na jej zaplatenie. Pokiaľ bolo oznámenie o
predčasnom zosplatnení úveru doručené žalovanému dňa 24.3.2014, tento bol povinný plniť v žalobcom
určenejlehotesplatnosti-do10dní.Pokiaľžalovanývurčenejlehoteneplnil,dňom4.4.2014sadostaldo

omeškania aj s úhradou predčasne zosplatneného úveru. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k
4.4.2014 (začiatok omeškania s úhradou predčasne zosplatnenej istiny úveru) bola 0,25%, kým od
8.5.2013 do 12.11.2013 vrátane bol 0,50%. Súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP o úroku z omeškania
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (75,39%), pričom neúspech žalobcu v časti úroku, ako
aj poplatku je úspechom žalovaného (24,61%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, ktorý aj procesne
zavinil čiastočné zastavenie konania. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262
ods. 1 CSP podľa § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi

priznal 50,78% náhradu trov konania.

11. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.