Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/262/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218103
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7114218103.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: X.. S. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom v V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach,
Floriánska 16 proti žalovanej: N.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., J. XX, zastúpenej Mgr. Petrom
Kalmárom, bytom v J., J. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.1.2019 č.k. 24C/204/2014-295 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalobkyne vyporiadal nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal:

-bytč.XXnaX.N.,vovchodeXXobytnéhodomusúp.č.XXXXJ.XX,XX,stojacehonapozemkuregistra
„C“ parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 190 m2 ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a k pozemku XXXX/XXXXXX, zapísaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie H.,
obec J. - I. K., okres J. X., v hodnote 85.000 eur
- nábytok z prírodného dreva a koženú sedaciu súpravu (zariadenie bytu na J. B..), v hodnote 5.000 eur

- finančné prostriedky, vyplatené zo životného poistenia žalobcu vo výške 11.268,72 eur,
t.j. spolu aktíva v hodnote 101.268,72 eur.
Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal:
- radovú garáž súp. č. XXXX ako aj parcelu registra „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2, na ktorej je garáž postavená, zapísané na LV č. XXXXX katastrálne územie T., obec J. - U., okres
J. X., v hodnote 5.000 eur

- prívesný vozík EČV: J. XXX G., v hodnote 250 eur
- domácu pekárničku, v hodnote 120 eur
- koženú gaučovú súpravu (zariadenie domu v V.), v hodnote 330 eur
- dve pece (zariadenie domu v V.), v hodnote spolu 2.000 eur,
t.j. spolu aktíva v hodnote 7.700 eur.
Spolu aktíva, tvoriace BSM, predstavujú hodnotu vo výške 108.968,72 eur.

2. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu vo výške 44.284,36
eur, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, každému vo výške 1.634,50 eur v lehote 15

dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.4. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanej vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) sporových strán, ktoré vzniklo uzavretím manželstva
dňa 26.6.1980 a zaniklo rozvodom dňa 27.1.2014 z dôvodu, že po zániku BSM sa o vyporiadaní sporové

strany nedohodli.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 143, § 148
ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka pri použití zásad a princípov ustálených
súdnou praxou a súdnou judikatúrou vyporiadal BSM strán sporu tak, ako vyplýva z výroku napadnutého

rozsudku.

6. Predmetom vyporiadania sa stali veci, ktoré účastníci konania učinili predmetom konania, pričom
predmetom konania sa stali aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov.

7. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sporové strany navrhli vyporiadať dve

nehnuteľnosti, bližšie špecifikované vo výroku I. a II. napadnutého rozsudku, teda 4-izbový byt a radovú
garáž a tiež hnuteľné veci, obsiahnuté vo výroku I. a II. rozsudku, ktoré strany sporu nadobudli počas
trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov.

8. Sporové strany dospeli k zhode v otázke zostatkovej hodnoty spomínaných vecí ku dňu zániku

manželstva tak, že 4-izbový byt mal hodnotu 85.000,00 eur, nábytok z prírodného dreva a kožená
sedacia súprava nachádzajúce sa v predmetnom byte 5.000,00 eur, radová garáž 5.000,00 eur, prívesný
vozík 250,00 eur, domáca pekárnička 120,00 eur, kožená gaučová súprava a dve pece tvoriace
zariadenie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu v V. 330,00 eur a 2.000,00 eur.

9. Na návrh žalovanej pri vyporiadaní súd prvej inštancie zohľadnil investície, vynaložené zo spoločných
finančných prostriedkov na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu - rodinného domu súp. č. XX
v V., vynaložené za účelom zveľaďovania tejto nehnuteľnosti. Sporové strany dospeli k zhode v tom,
že tieto investície zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobcu boli vynaložené
v rozsahu 5.000,00 eur.

10. V konaní nebolo sporné, že byt na J. ulici užíva žalovaná, pričom v ňom uspokojuje nielen svoju
bytovú potrebu, ale aj bytovú potrebu nezaopatreného dospelého dieťaťa sporových strán S. J., ktoré
má mentálny hendikep. Žalobca platí na toto dieťa výživné. Žalobca býva v podnájme.

11. Čo sa týka prikázania jednotlivých vecí do vlastníctva niektorej zo sporových strán, sporové strany
sa zhodli na tom, že do výlučného vlastníctva žalovanej majú byť prikázané: byt, nábytok z prírodného
dreva, kožená sedacia súprava, resp. zariadenie umiestnené v byte na J. B. a do výlučného vlastníctva
žalobcu majú byť prikázané: prívesný vozík a hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome vo
výlučnom vlastníctva žalobcu.

12. Pri prikázaní garáže sa strany nezhodli, komu by mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva. Vo
vzťahuktejtootázkesúdprvejinštanciemalzato,žejenamieste,abygarážbolaprikázanádovýlučného
vlastníctva žalobcu. Prihliadol pritom na to, že aktíva významnejšej hodnoty boli prikázané žalovanej,
čím sa zvyšuje suma, potrebná na vyrovnania podielov a tiež prihliadol na princíp účelného využitia

veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná garáž neužíva, motorové vozidlo nevlastní a
na rozdiel od žalobcu ani nedisponuje kľúčmi od garáže. Preto garáž prikázal do vlastníctva žalobcu.

13. Na návrh žalovanej súd vyporiadal finančné prostriedky vyplatené titulom poistného plnenia zo
životnej poistky žalobcu za úraz a dožitie, ktoré ako poistné plnenie boli vyplatené dcére sporových

strán S. J. dňa X.XX.XXXX vo výške 11.268,72 eur. Vzhľadom na tú skutočnosť, že spomínané finančné
prostriedky sa nachádzajú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá je oprávnená disponovať jednak s účtom,
akoajsvkladnouknižkoudcérysporovýchstránS.J.,sktoroužijevjednejdomácnostiaoktorúsastará,
žalobca navrhol finančné prostriedky prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, čomu súd vyhovel.

14. Žalovaná žiadala, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj trhovú hodnotu obchodného podielu žalobcu
v spoločnosti X. I..W..V.., ktorý ho nadobudol zo spoločných finančných prostriedkov v priebehu trvania
manželstva a ktorý ešte pred rozvodom manželstva, dňa 15.6.2010 bezplatne previedol na svoju dcéru
U. J.. Žalovaná mala za to, že hodnota obchodného podielu ku dňu jeho prevodu činila 59.093,00eur netto vychádzajúc z výročnej správy z roku 2010. Táto hodnota nezodpovedá skutočnej trhovej
hodnote spoločnosti z dôvodu nízko ocenenej nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti. Podľa
aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností táto spoločnosť od roku 2005 vlastní nebytový priestor č. X

zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. I. K., okres J. X., s výmerou približne 70 m2, nachádzajúci sa v centre
mesta J., kde sa obdobné priestory predávajú za priemernú trhovú cenu 1.500,00 eur za m2. Trhová
hodnota tohto nebytového priestoru podľa názoru žalovanej predstavovala 105.000,00 eur.

15. V tej súvislosti súd prvej inštancie zo zmluvy o prevode obchodného podielu zistil, že žalobca ako

prevodca a U. J. ako nadobúdateľka uzatvorili dňa 24.5.2010 zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
obchodného podielu žalobcu v spoločnosti X. I..W..V.. v celom rozsahu s tým, že mu zodpovedá vklad na
základnom imaní spoločnosti vo výške 7.302,662153 eur. Podľa článku 5 zmluvy sa účastníci dohodli,
že prevod obchodného podielu je bezodplatný.

16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 26Cb 49/2013 súd zistil, že žalobkyňa sa

žalobou zo dňa 18.4.2013 domáhala proti žalobcovi ako žalovanému v 1. rade a jeho dcére U. J. ako
žalovanej v 2. rade určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Okresný súd Košice I
rozsudkom č.k. 26Cb 49/2013-82 zo dňa 10.6.2014 žalobu právoplatne zamietol.

17. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne

preukázané, že žalobca bol jedným zo zakladateľov spoločnosti X. I..W..V.. s výškou vkladu v čase
založenia spoločnosti 20.000,- Sk, pričom zmluvou zo dňa 24.5.2010 previedol celý svoj podiel
na svoju dcéru, ktorá je v súčasnosti jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalovanej (v spomínanom konaní žalobkyne) o absolútnej neplatnosti spoločenskej zmluvy o
založení spoločnosti X. súd uviedol, že tento právny úkon nie je neplatný. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalovaná súhlasila s tým, aby jej manžel (v našom konaní žalobca) sa spoločnými
prostriedkami z manželstva podieľal na založení spoločnosti X.. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o
neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu súd poukázal na ust. § 114 a 115 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého nakladať s obchodným podielom môže len spoločník so súhlasom valného
zhromaždenia, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Obchodný podiel je teda majetkovým právom

patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol
zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je obmedzený vo
svojej činnosti povinnosťami vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka, a to ani v súvislosti s nakladaním
s obchodným podielom. Ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov patriacich
do BSM, podľa ustanovení Obchodného zákonníka len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený

disponovať s obchodným podielom a môže teda so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný
podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. Pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod
obchodného podielu preto nie je potrebný súhlas manžela podľa ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka.
Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad môže byť
zaplatený z peňazí patriacich do BSM. Nie obchodný podiel, ale jeho hodnota je súčasťou BSM. Táto

hodnota sa zhmotní okamihom získania zisku vyrovnávacieho podielu likvidačného zostatku, prípadne
pri rozdelení BSM. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2014.

18. Žalobca s návrhom žalovanej vo vzťahu k obchodnému podielu nesúhlasil, pričom argumentoval,
že obchodný podiel mu už ku dňu rozvodu manželstva nepatril, teda nepatril ani do BSM, a preto ani

nemôže byť predmetom vyporiadania.

19. Súd prvej inštancie predbežne vo vzťahu k otázke vyporiadania tohto obchodného podielu uviedol,
že z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že za situácie, ak jeden z manželov za trvania manželstva
nadobudol z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným,

stáva sa hodnota tohto podielu zo zákona súčasťou BSM, pričom pri vyporiadaní BSM súd prikáže
obchodný podiel tomu z manželov, ktorý je spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti a vyporiada
hodnotu obchodného podielu v rozsahu jeho trhovej ceny ku dňu zániku BSM. To však platí len za
predpokladu, že obchodný podiel, resp. účasť manžela v obchodnej spoločnosti existuje, resp. trvá v
čase zániku BSM. V danom prípade nebolo pochýb o tom, že žalobca v čase zániku BSM už nebol

spoločníkom predmetnej obchodnej spoločnosti, preto uzavrel, že v rámci konania o vyporiadanie BSM
nemôže prikázať žalobcovi obchodný podiel, ktorý už v čase zániku BSM patril tretej osobe, a preto ani
nemôže vyporiadavať hodnotu tohto obchodného podielu.20. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že celková hodnota všetkých aktív,
patriacich do BSM predstavuje sumu 108.968,72 eur (t.j. 101.268,72 eur + 7.700 eur).

21. Po porovnaní aktív, ktoré podľa rozhodnutia súdu o ich prikázaní do vlastníctva dostal žalobca i
žalovaná, súd zistil, že táto hodnota je rozdielna; žalovanej boli prikázané aktíva v hodnote 101.268,72
eur a žalobcovi aktíva v hodnote 7.700,00 eur.

22. Povinnosťou súdu bolo preto samostatným výrokom rozhodnúť o tzv. vyporiadacom podiele a

teda o sume, ktorú je jeden z účastníkov konania povinný zaplatiť druhému tak, aby každý z nich (za
predpokladu rovnakej veľkosti ich podielov) dostal súhrnne rovnakú hodnotu. Vychádzajúc z celkovej
hodnoty aktív (108.968,72 eur), polovica tejto hodnoty predstavuje sumu 54.484,36 eur. Túto hodnotu
by mal dostať každý z účastníkov konania za predpokladu rovnakej veľkosti podielov (50 : 50).

23. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalovaná, ktorej boli prikázané aktíva vo vyššej hodnote, je

povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 46.784,36 eur (t.j. 101.268,72 eur mínus
54.484,36 eur).

24. Uvedenú sumu vo výške 46.784,36 eur súd s prihliadnutím na princípy vyporiadania BSM znížil
o sumu 2.500,00 eur.

25. V konaní nebolo sporné, že v priebehu manželstva zo spoločných finančných prostriedkov bolo
investovaných na výlučný majetok žalobcu (rodinný dom v V.) celkovo 5.000,00 eur. Žalovaná má preto
nárok, aby polovica z týchto vynaložených prostriedkov, t.j. suma 2.500,00 eur bola zohľadnená pri
vyporiadaní BSM.

26. Po zohľadnení uvedenej sumy preto súd uzavrel, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom
vyrovnania podielov sumu vo výške 44.284,36 eur.

27. Súd prvej inštancie sa zaoberal návrhom žalovanej, aby pri vyporiadaní BSM vychádzal z disparity

podielov.

28. Žalovaná tento návrh odôvodnila tým, že žalobca svojim konaním ešte pred rozvodom manželstva
znížil hodnotu BSM na polovicu, keď bezplatne previedol obchodný podiel v spoločnosti X. I..W..V.., ktorý
patril do BSM na dcéru U. J.Ž.. Rozhodol tak bez jej vedomia, keďže zákon nevyžaduje súhlas manžela

na prevod obchodného podielu. Poukázala tiež na to, že po zániku manželstva sa výlučne stará o
spoločnú dcéru S. J., ktorá trpí Downovým syndrómom. Preto by sa malo na túto skutočnosť prihliadnuť,
aj keď ide o plnoletú dcéru. Navrhla, aby nebola povinná žalobcovi titulom vyrovnania podielov zaplatiť
žiadnu čiastku. Pokiaľ by žalobca bez vedomia žalovanej bezplatne nepreviedol obchodný podiel v
spomínanej spoločnosti, ku dňu zániku BSM podľa jej názoru hodnota tohto podielu predstavovala

minimálne čiastku 120.000,00 eur.

29. Žalobca s uplatnením disparity nesúhlasil s poukazom na to, že mal právo nakladať s
obchodným podielom. Dôvodom prevodu obchodného podielu bol výlučne jeho zdravotný stav, ktorý mu
neumožňoval ďalej byť spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti. Vo vzťahu k plnoletej dcére uviedol,

že táto okrem výživného poberá aj invalidný dôchodok. Namietal hodnotu obchodného podielu vo výške
120.000,00 eur.

30. Po právnej aplikácii ust. § 150 veta prvá Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie mal za to,
že dôvody uvádzané žalovanou týkajúce sa bezplatného prevodu obchodného podielu sú z hľadiska

aplikácie tohto zákonného ustanovenia významné. Bezplatný prevod obchodného podielu na dcéru z
prvého manželstva bez vedomia a súhlasu žalovanej ako manželky je podľa názoru súdu prvej inštancie
možné pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, negatívne ovplyvňujúce vzájomné súžitie
manželov a ich hospodárske spoločenstvo. V tej súvislosti uzavrel, že nie je dôvod spochybňovať záver
o platnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu a ani skutočnosť, že k tomuto úkonu

žalobca pristúpil z dôvodu nevyhovujúceho zdravotného stavu.

31.Zaúčelomurčeniatrhovejhodnotyobchodnéhopodielužalobcuvspomínanejobchodnejspoločnosti
ku dňu 24.5.2010, teda ku dňu uzavretia zmluvy o prevode tohto obchodného podielu súd nariadilznalecké dokazovanie z odboru ekonómia, manažment, odvetvie účtovníctva, daňovníctva a kontrolingu
a zodpovedanie tejto otázky uložil znaleckej organizácii E. I..W..V.., so sídlom v Košiciach.

32. Znalecká organizácia požiadala žalobcu o predloženie pokladov potrebných pre vyhotovenie
znaleckéhoposudku,načožalobcareagovaloznámením,žepodľainformáciekonateľkytejtoobchodnej
spoločnosti podkladmi za uvedené obdobie nedisponuje. Na ďalšie výzvy znaleckej organizácie žalobca
podklady nepredložil. Tieto podklady nepredložila ani spoločnosti X. I..W..V.., ktorá oznámila, že účtovné
doklady nemá k dispozícii, nakoľko tieto boli u externej účtovnej firmy, ktorá medzičasom zanikla a

doklady staršie ako 6 rokov skartovala. Žalovaná predložila zmluvu o predaji nebytového priestoru. V
účtovných závierkách sa nachádzali len stavové údaje len k 31.12.2009 a 2010, ktoré boli agregované,
preto znalecká organizácia nemohla presne určiť, aké konkrétne zásady boli k uvedenému dátumu v
tejto spoločnosti. Z dôvodu chýbajúcich podkladov znalecká organizácia nebola schopná zodpovedať
úlohu stanovenú súdom a vypracovať riadny znalecký posudok.

33. Súdny znalec X.. K. Q. pri svojej výpovedi uviedol, že kúpne zmluvy predložené žalovanou nie sú
podkladom pre stanovenie hodnoty obchodného podielu. Pokiaľ bola k dispozícii súvaha k 31.12.2010,
z tejto sa dala hodnota firmy stanoviť intervalovo a táto obsahuje aj bezprostredne predchádzajúce
obdobie s údajmi k 31.12.2009. Podľa názoru znalca hodnota obchodného podielu za obdobie od
31.12.2009 do 31.12.2010 by sa dala určiť metódou vlastného imania a táto by sa pohybovala v

rozmedzí od 15.390,00 eur do 19.540,00 eur. Ide o metódu, ktorá zohľadňuje len majetok spoločnosti,
bez poznania rozsahu, charakteru a hodnoty záväzkov a pohľadávok.

34. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že v konaní sa nepodarilo jednoznačne ustáliť výšku hodnoty
obchodného podielu relevantným postupom, ktorý by bol v súlade s právnymi predpismi, preto nebolo

možné ani určiť, v akom rozsahu (pomere) by táto disparita mala byť uplatnená. Preto k aplikácii disparity
pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie nepristúpil.

35. Na základe týchto úvah rozhodol súd prvej inštancie tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

36. Vzhľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalovanej jej súd poskytol predĺženú lehotu na
zaplatenie sumy do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol v
zmysle § 2 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1 písm. h/, § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. v spojení s položkou 6
písm. b/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu tohto zákona.

37. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo
sporových strán náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc z charakteru predmetného konania.

38. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby zmenil rozsudok tak, že

neuloží žalovanej povinnosť titulom vyrovnania podielov uhradiť sumu žalobcovi. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie vytkla, že aj keď uznal, že pri vyporiadaní BSM sa má prihliadnuť k hodnote obchodného
podielu, ktorý však žalobca pred podaním návrhu na rozvod previedol bezplatne na svoju dcéru, čím
znížil hodnotu majetku patriaceho do BSM, žiadnym spôsobom sa táto skutočnosť neodzrkadlila pri
rozhodnutí súdu. Už pri prvom návrhu v roku 2014 žalovaná navrhla vykonanie znaleckého posudku

na určenie hodnoty relevantnej vo vzťahu k tomuto obchodnému podielu, resp. vo vzťahu k jeho výške,
súd však pristúpil k vykonaniu tohto procesného úkonu až v roku 2017, preto žalovaná nemôže niesť
následok za to, že ňou navrhnutý dôkaz v dôsledku uplynutia lehoty k povinnosti archivácie účtovníctva
nemohol byť vykonaný. Súd prvej inštancie tak zmaril šancu žalovanej brániť svoje práva. Takýto postup
žalovaná považuje za nespravodlivý. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby pri rozhodovaní prihliadol

na ňou predložené dôkazy, a to výročné správy spoločnosti v čase pred a po predaji, kúpne zmluvy na
nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti, ale aj na ďalšie dôkazy, ktoré navrhla vykonať. Žalovaná má
za to, že hodnota prevedeného obchodného podielu činí okolo 120.000,00 eur.

39. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa s

dôvodmi napadnutého rozsudku, že hodnota obchodného podielu nemôže byť predmetom vyporiadania
BSM, nakoľko žalobca v čase rozvodu nebol spoločníkom v spomínanej spoločnosti. Pokiaľ ide o
odvolacie námietky žalovanej, ktorá vytýka súdu pochybenie pri vykonaní dokazovania, táto skutočnosť
nemôže byť na ťarchu žalobcu. Pokiaľ ide o dôkazy, na ktoré žalovaná poukázala v odvolaní, znaleckáorganizácia ako odborne zdatná osoba uviedla, že nejde o také dôkazy, na základe ktorých by mohla
znaleckú úlohu splniť. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní hodnoty spomínaného
obchodného podielu.

40.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je opodstatnené. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonných

ustanovení nezameral dokazovanie na zistenie relevantných skutočností, dospel tak k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné a predčasné.

41. Podstatou odvolania žalovanej je spochybnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý pri
vyporiadaní BSM žiadnym spôsobom nezohľadnil trhovú hodnotu obchodného podielu žalobcu
v spoločnosti X. I..W..V.., nadobudnutého zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania

manželstva a ktorý ešte pred rozvodom manželstva bezplatne previedol na svoju dcéru U. J..

42. V tej súvislosti súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že v konaní vedenom pred
Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26Cb/49/2013 sa žalovaná (tam v procesnom postavení
žalobkyne) domáhala žalobou zo dňa 18.4.2013 vo vzťahu k žalobcovi (tam v procesnom postavení

žalovaného v 1. rade) a jeho dcére U. J. ako žalovanej v 2. rade určenia neplatnosti zmluvy o
prevode spomínaného obchodného podielu. Súd vo veci rozhodol právoplatne rozsudkom zo dňa
10.6.2014 č.k. 26Cb/49/2013-82 tak, že žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutý
právny úkon nemožno považovať za neplatný s poukazom na § 114 a § 115 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého nakladať s obchodným podielom môže len spoločník so súhlasom valného zhromaždenia,

ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Súd bol v danej veci toho názoru, že obchodný podiel je majetkovým
právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti
bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený
disponovať s obchodným podielom za podmienok stanovených zákonom a pri jeho disponovaní nie je
potrebný súhlas manžela tak, ako má na mysli § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto

úvah súd v tomto konaní žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.8.2014.

43. V súvislosti s prevodom obchodného podielu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
zmluva o prevode obchodného podielu v zmysle § 114 ods. 2 Obchodného zákonníka je osobitným
zmluvným typom, z čoho vyplýva, že o prevode obchodného podielu nemožno uzatvoriť kúpnu,

darovaciu ani innominátnu zmluvu. Hoci prevod obchodného podielu, ku ktorému došlo dňa 24.5.2010
bol bezodplatný, iba na základe tejto bezodplatnosti túto zmluvu nemožno považovať za darovaciu
zmluvu.

44.Odvolacísúdďalejpovažujezapotrebnézdôrazniť,ženielenvjudikatúrevšeobecnýchsúdov,aleani

v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková
hodnota)súčasťoubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovaaninaotázku,čimôžemanžel,ktorýnie
je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod
obchodného podielu druhého manžela - spoločníka.

45. Nejednotný prístup k tejto otázke vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, keď
napr. podľa rozsudku zo dňa 26.11.2009 sp.zn. 6Obdo/30/2009, z ktorého vychádzal aj Okresný súd
Košice I v spomínanom rozhodnutí pod sp.zn. 26Cb/49/2013, ktorým zamietol žalobu žalovanej o
určenie neplatnosti spomínaného právneho úkonu - prevodu obchodného podielu, obchodný podiel nie
je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom,

nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. V súdnej praxi však ide
o ojedinelý právny názor.

46. Vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v spomínanom rozhodnutí pod sp.zn.
6Obdo/30/2009 pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je

potrebný súhlas manžela podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o rozsah práv
a povinností, ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s ručením
obmedzeným ako spoločník je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Spoločníkom spoločnosti je výhrade ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľomobchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Najvyšší súd však zároveň v tomto rozhodnutí vyslovil, že
súčasťou BSM sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za

trvania manželov (zrejme má byť manželstva - poznámka odvolacieho súdu) tak je to vyporiadací podiel
a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.

47. Z vysloveného názoru tak vyplýva, že vyplatená cena za prevod obchodného podielu bez pochýb
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, čiže v takom prípade do masy BSM je potrebné zahrnúť

vyplatenú odplatu získanú za prevedený obchodný podiel manžela - bývalého spoločníka.

48. Oproti tomuto názoru stojí právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Obdo/11/2007z25.6.2008,aleajvďalšíchrozhodnutiachnajvyššiehosúdupodsp.zn.2Cdo/168/2005,
8Cdo/196/2008, ako aj v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 18.8.2015 sp.zn. III.ÚS 399/2015, podľa
ktorých nedostatok súhlasu druhého z manžela s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením

obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy. Ide pritom o väčšinový právny názor.

49. Vychádzajúc z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn.
26Cb/49/2013, ktorý je pre strany sporu záväzným je potrebné konštatovať, že prevod obchodného
podielu bol v danom prípade platnou dispozíciou a súčasne sa tak stalo pred rozvodom manželstva,

preto sa obchodný podiel ako taký nemôže stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Súčasne
je však potrebné konštatovať, že v prípade prevodu obchodného podielu by sa vyplatená cena zaň
získaná jednoznačne stala súčasťou majetku patriaceho do BSM.

50. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že vzhľadom na tú skutočnosť, že k prevodu

obchodného podielu žalobcom došlo bezodplatne, bez získania adekvátnej peňažnej náhrady, ktorá by
takto získaná sa stala predmetom vyporiadania a k tomuto prevodu došlo na osobu blízku žalobcovi -
jeho dcéru, do masy tvoriacej predmet bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné zahrnúť peňažnú
sumu zodpovedajúcu trhovej hodnote tohto obchodného podielu.

51. Prevod obchodného podielu bezodplatne, ku ktorému došlo jedným z manželov bez súhlasu
druhého manžela za situácie, keď na získanie tohto obchodného podielu boli použité peňažné
prostriedky patriace do BSM má rovnaké následky pre účely vyporiadania BSM ako prevod tohto
obchodného podielu za vyplatenú odplatu, nakoľko takýmto spôsobom došlo k zmenšeniu masy
BSM na úkor žalovanej práve o trhovú hodnotu tohto obchodného podielu, ktorú dispozíciu nemohla

žiadnym spôsobom ovplyvniť. Za takejto situácie je potrebné hodnotu, predstavujúcu trhovú hodnotu
tohto obchodného podielu zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať ju. Takéto
vysporiadanie vzájomných vzťahov pri vyporiadaní BSM vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci podľa
názoru odvolacieho súdu zodpovedá zásade spravodlivého usporiadania vzťahov, najmä za situácie,
keďsúdvinomkonaníodoprelmožnosťžalovanejnapadnúťtentoprávnyúkonnámietkoujehorelatívnej

neplatnosti.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý
skutočnosť, že žalobca previedol obchodný podiel na tretiu osobu bezodplatne posudzoval ako dôvod
pre pristúpenie k disparite podielov.

53. Pokiaľ žalovaná v prejednávanej veci navrhla v rámci vyporiadania prihliadnuť na trhovú hodnotu
obchodného podielu a túto zahrnúť do masy BSM a na preukázanie svojich tvrdení o výške tejto hodnoty
predložila listinné dôkazy, ktorými disponovala, dôkazné bremeno leží na žalobcovi, aby predložením
potrebných dôkazov vyvrátil tvrdenia žalovanej o výške hodnoty tohto obchodného podielu, pokiaľ túto

námieta.

54. Pri posudzovaní otázky splnenia dôkaznej povinnosti je potrebné prihliadnuť v danom prípade k tej
významnej skutočnosti, že bývalým spoločníkom predmetnej obchodnej spoločnosti bol práve žalobca,
ktorý z tohto dôvodu musel disponovať potrebnou dokumentáciou týkajúcou sa stanovenia hodnoty

obchodného podielu v tejto spoločnosti. Za takejto situácie nemožno prehliadnuť fakt, že žalovaná,
ktorá nemala žiaden prístup k spomínanej dokumentácii, nemôže disponovať dôkazmi, svedčiacimi o
výške tohto obchodného podielu. Navyše žalovaná už vo vyjadrení k žalobe poukazovala na skutočnosť,
že hodnota obchodného podielu by mala byť zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva, pretožalobca mal dostatok času zabezpečiť si dôkazy, ktorými by mohol spochybniť tvrdenia žalovanej o
ňou tvrdenej hodnote obchodného podielu. Pokiaľ tak žalobca neurobil a v dôsledku plynutia času už
nie je možné dôkazy predložiť, dostal sa vlastným pričinením do dôkaznej núdze. V žiadnom prípade

však stav, kedy na základe predložených listinných dôkazov nie je možné ohodnotiť obchodný podiel
znaleckým skúmaním nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovanej, ktorá nemala žiadnu možnosť
takýmito dôkazmi disponovať. Pri vyhodnotení dokazovania v tomto smere nemožno pominúť ani fakt,
že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by k prevodu obchodného podielu došlo z dôvodu
jeho zlého zdravotného stavu a ktorý žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu došlo k prevodu

obchodného podielu bez získania adekvátnej finančnej náhrady. Konanie žalobcu svedčí skôr o jeho
úmysle znížiť hodnotu masy BSM vo svoj prospech, preto takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

55. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

56. Úlohou súdu prvej inštancie bude pri vyporiadaní BSM vychádzať z právneho názoru odvolacieho
súdu vysloveného v tomto rozhodnutí, do masy BSM zahrnúť aj trhovú hodnotu obchodného podielu v
spomínanej spoločnosti a po doplnení dokazovania v naznačenom rozsahu opätovne vo veci rozhodnúť.

57. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).