Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117202508
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7117202508.13

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: E., nar. X.XX.XXXX., bytom Y., XXX XX Košice,
zastúpená JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanej:
W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX XX Košice, zastúpená JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, v spore o vyslovenie neúčinnosti kúpnych zmlúv a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 6.2.2017 domáhala, aby súd určil, že kúpne zmluvy uzavreté žalovanou

a C., XXXX a W. o kúpe domu, stojacom na parcele č. XXX/X. katastrálneho územia T., zapísanom
na Liste vlastníctva č. XXXX, vklad ktorých bol povolený rozhodnutiami zo dňa 28.5.2014 a zo dňa
1.12.2015 sú voči nej právne neúčinné. Zároveň žiadala súd, aby jej priznal náhradu trov konania.

2. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol meritórnym rozhodnutím dňa 10.9.2019, ktorým určil, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 7.4.2014 a kúpna zmluva uzavretá dňa 8.9.2015 medzi predávajúcim C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. a kupujúcou W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., ktorých vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom dňa 28.5.2014
pod číslom vkladu E. a dňa 1.12.2015 pod číslom vkladu E. sú voči žalobkyni právne neúčinné (výrok
I. rozsudku) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku.)
Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol doposiaľ právoplatnosť, nakoľko žalovaná
podala proti rozsudku dňa 8.11.2019 odvolanie.

3. Dňa 17.7.2020 žalobkyňa podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (poznámka
súdu - označený ako naliehavé opatrenie), ktorým sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým
by súd žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na B., katastrálne územie T., obec T.
ako rodinný dom na Y. T..
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa najmä tými skutočnosťami, že

konanie vo veci vrátenia dlžnej sumy bolo poznačené mnohými až neuveriteľnými špekuláciami
žalovaných, medzi ktoré patrí i prevod nehnuteľnosti na dcéru (vtedy 20 ročnú.) Z okolností prípadu je
zrejmé, že šlo o zámer vyhnúť sa prípadnej budúcej exekúcii. Žalovaná je celkom pod vplyvom rodičov,
ktorí „nabrali“ niekoľko úverov a v súčasnosti prebiehajú na ich žiadosti konania o ich oddlženie. Má
vedomosť, že prejavujú úmysel dom predať, k čomu by ich dcéra - žalovaná bez námietok nepochybne
pristúpila. Po realizácií uvedeného zámeru by došlo ku komplikácii pri vymáhaní dlhu. Žaloba o

neúčinnosť zmlúv by stratila význam.4. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila výpis z Listu vlastníctva č. XXXX.
Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru pre okres T., obec T. katastrálne územie T.
5. Z tohto žalobkyňou predloženého listinného dôkazu mal súd za preukázané, že žalovaná je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha právnej ochrany voči žalovanej
prostredníctvom tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako z predloženého Listu
vlastníctva č. XXXX zo dňa 13.7.2020 vyplýva, že na liste vlastníctva nie je vyznačená žiadna plomba,
ktorá signalizuje, že právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane

vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

13. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné

doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.15.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a

podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, okrem
osvedčenia návrhu, je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a
reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má

miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu a obava, že
by vznikol priestor tomu, aby bol vykonávaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí
tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel, a nesmie
ho obmedziť nadmieru nevyhnutne potrebnú.

19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť
pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

20. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal
všakstarostlivozvážiťnajmärozsahnavrhovanýchobmedzeníadopadzožalovanejstrany.Neodkladné
opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci

samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov
sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou
treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia
tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom

opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o
návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách
o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného
opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí
byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne

nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný
návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo
vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane
nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno,
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.

21. Žalobkyňa sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia
zákazu žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou.22. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
počas trvania konania, v ktorom žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že kúpne zmluvy uzavreté žalovanou a
C. XXXX. a W. o kúpe domu, stojacom na parcele č. XXX/X. katastrálneho územia T. zapísanom na Liste

vlastníctva č. XXXX, vklad ktorých bol povolený rozhodnutiami zo dňa 28.5.2014 a zo dňa 1.12.2015 sú
voči nej právne neúčinné. Vzhľadom na podané odvolanie zo strany žalovanej smerujúce proti rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu, a o ktorom súd druhej
inštancie doposiaľ nerozhodol, toto konanie nie je právoplatne skončené.

23. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na
rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného

opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý
a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

24. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania

podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z

dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.
Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

25. Žalobkyňa existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila úmyslom žalovanej dom predať, čím by žaloba o neúčinnosť zmlúv

stratila svoj význam.

26. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre jeho nariadenie.

27. Ak má byť neodkladné opatrenie nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh podáva, osvedčená
potreba dočasnej úpravy právnych pomerov strán konania, respektíve obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného
opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k
neodstrániteľným následkom.

28. K samotnému navrhnutému neodkladnému opatreniu súd uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie
jemožné,akjepotrebnébezodkladneupraviťpomeryalebo,akjeobava,žeexekúciabudeohrozená.Je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje v dôsledku, ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná
strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.29. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na žalobkyni (navrhovateľke
neodkladného opatrenia), ktorého splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu

pripojených listín. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len
na domnienkach či úvahách o možnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

30. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila konanie žalovanej smerujúce k takému nakladaniu s
predmetnou nehnuteľnosťou, ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdnym rozhodnutím. Z návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno
vyvodiť osvedčenie naliehavosti poskytnutia procesnej prevencie súdom. Súd je toho názoru, že
žalobkyňa neosvedčila súdu skutočnosť, že by žalovaná svojim konaním mohla vyvolať nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na jej strane. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu vyjadrila presvedčenie, že
žalovaná sa snaží nehnuteľnosti predať, súd konštatuje, že takéto presvedčenie samo o sebe nie je
skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Jedným z obligatórnych zákonných

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená potreba neodkladnej
úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť zrejmé,
že žalovaná skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu formou
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne
konkrétne právne úkony, ktoré by žalovaná ako v katastri zapísaný vlastník nehnuteľností už vykonala,

prípadne zamýšľala vykonať, a ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľností. Tieto skutočnosti taktiež
nevyplývajú z ňou predloženého Listu vlastníctva č. XXXX. zo dňa 13.7.2020, keďže na liste vlastníctva
nie je vyznačená žiadna plomba, ktorá signalizuje, že právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou
právnou zmenou.

31. Z týchto súdom uvádzaných dôvodov bolo potrebné návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť, pretože nie súd dané dôvody pre jeho nariadenie.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

34. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. V danom prípade súd prvej inštancie vo veci meritórne neprávoplatne rozhodol, a preto je potrebné
rozhodnúť o trovách konania vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

36.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna

a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

37. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného
z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu

trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že knemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17
185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení

povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

38. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade

trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného sporového poriadku o
priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie,

keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

39. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, pretože výsledkom konania je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, t.j. neúspech žalobkyne, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej trovy konania o
neodkladnom opatrení nevznikli, a preto rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.