Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212649
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6712212649.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: D. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. H. XXXX/X, XXX XX F., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky vo výške
97,09 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad
so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu

Okresného súdu Zvolen č. k. 33Er/556/2012-20 zo dňa 11. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 33Er/556/2012-20 zo dňa 11. októbra 2019 vo výroku o
zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 33Er/556/2012-20 zo dňa 11. októbra 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že

oprávnenýjepovinnýnahradiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške50,99Eurvlehotetrochdní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučný súd
poverením zo dňa 27. augusta 2012 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Hrebíka vo veci oprávneného proti povinnému o vymoženie 97,09 Eur s príslušenstvom a trovami
exekúcie, a to na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Union zdravotnej poisťovne
zo dňa 02. decembra 2011. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného

exekútorovi dňa 10. augusta 2012. Dňa 13. októbra 2017 zaslal exekútor exekučnému súdu podnet na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol
zistený žiadny majetok. K svojmu podnetu exekútor následne pripojil aj exekútorský spis EX 3073/12,
z ktorého vyplýva, že povinný sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne, exekučné príkazy na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zostali bezvýsledné, a z celkových okolností

vyplýva predpoklad, že nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Na základe vyššie uvedených
skutočností a po preskúmaní exekútorského spisu exekučný súd exekúciu v zmysle §57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto
situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je

predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická osoba
v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinnýv budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo
na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani
exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže vlastniť

hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto
skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného dňa 13. októbra 2017, a teda oprávnený má za
to, že exekučný súd nevychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií,
a teda súdnym exekútorom vykonané lustrácie nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie.

Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na
zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné
vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené
poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý
pobytvSR-výnimkyumožňujelenzákon.Podľaoprávnenéhoexekučnýsúdmusípostupovaťvsúlades
príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný

dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný
dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa
oprávneného exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe
uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná

(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného
podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty
povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov,
v ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti,

ale len na aktuálne majetkové pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca
vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30
mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora
pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie)

je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora k odvolaniu uviedol, že zákon výslovne neupravuje
situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol

získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a
nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická
osoba v produktívnom veku (51 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že
povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti

alebo na základe inej právnej skutočnosti. V súvislosti s vykonanou lustráciou v registri CRE oprávnený
uviedol, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo
vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný.
Oprávnený si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného
počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora.

Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na
vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných
právnych predpisov. Oprávnený preto zotrváva na svojom odvolaní.

6. Súdny exekútor k vyjadreniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne
od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je
možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočnéa v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v
ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti,
ale len na aktuálne majetkové pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca

vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30
mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora
pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie)
je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na

uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora k odvolaniu uviedol, že zákon výslovne neupravuje
situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol
získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a

nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická
osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že
povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. V súvislosti s vykonanou lustráciou v registri CRE oprávnený
uviedol, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo

vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný.
Oprávnený si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného
počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora.
Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na

vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných
právnych predpisov. Oprávnený preto zotrváva na svojom odvolaní.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 15. augusta 2012 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol

právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. decembra
2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. júla 2012, a ktorým bol povinný zaviazaný
zaplatiť oprávnenému sumu 148,75 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 27. augusta 2012 udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 33Er/556/2012-7. Exekučnému súdu bol
následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 12. októbra 2017 na zastavenie exekúcie podľa

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol
zistený žiadny majetok“. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil k svojmu podnetu aj
exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 26. októbra 2017 vyzval na jeho predloženie. Súdny
exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 02. novembra 2017, ktorý obsahoval vykonané úkonyv danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 11. októbra 2019 prvou
výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou
vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd
musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho
exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie

exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci
výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na
vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny
exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného
nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom

na výzvu exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd
vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie spolu so spisovou
dokumentáciu súdneho exekútora je vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora dostatočným
podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej
zložkyjustičnéhosystému.Opačnýprístupbyviedolkabsurdnýmzáveromabolbyvrozporesozásadou

hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných
povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá.

15. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

16. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase

mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

17. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

18. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).